Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/97/2025 7121200779 15. 04. 2026 JUDr. Marta Šašinková ECLI:SK:KSBA:2026:7121200779.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu SIBAZ, spol. s r.o., 17. novembra 175/38, 075 01 Trebišov, IČO: 36 204 056, práv. zast. JUDr. Danica Holováčová, advokátka, Čajakova 5, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému Eiffage Construction Slovenská republika, s. r. o., Tichá 40a, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 740 655, práv. zast. JUDr. Michal Vagaš, Červenej armády 1, 036 01 Martin, IČO: 53 286 421, o zaplatenie 44.966,45 EUR s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. B2-26Cb/26/2021-275 zo dňa 24.10.2024, jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. B2-26Cb/26/2021-275 zo dňa 24.10.2024 v napadnutom výroku I. a III. potvrdzuje. II. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. B2-26Cb/26/2021-275 zo dňa 24.10.2024 v napadnutom výroku II., odmieta. III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 44.966,45 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 18.728,19 EUR od 30.1.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.040,46 EUR od 10.7.2021 do zaplatenia, zo sumy 23.871,60 EUR od 14.3.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.326,20 EUR od 10.7.2021 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- EUR, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, druhým výrokom vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol a tretím výrokom žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola dňa 8.10.2015 uzatvorená Zmluva o dielo č. 2015/162010/F.1124/611. Predmetom zmluvy bolo zhotovenie diela Dodávka a realizácia strešných vrstiev na vežiach A, B, C, strechách podstaty (medzi vežou B - C, pri veži A, átrium), vrátane klampiarskych prvkov, izolácií a betónovej dlažby a balkónoch, strešných poklopov v SO 01 tak, ako to uvádza bod 3.1 zmluvy. Celková odmena za zhotovenie diela bola v zmysle bodu 5.1.1 zmluvy dohodnutá na sumu 241.361,55 EUR bez DPH, pričom táto odmena bola žalovanému zo strany žalobcu fakturovaná po častiach samostatnými faktúrami. V bode 6.5 zmluvy bol medzi zmluvnými stranami dohodnutý inštitút zádržného, ktorý mal predstavovať hodnotu 10 % vyúčtovanej sumy bez DPH. Polovica hodnoty zádržného mala byť vyplatená zhotoviteľovi po odovzdaní diela
objednávateľovi a druhá polovica mala po dobu trvania záručnej doby slúžiť na zabezpečenie prípadných nárokov objednávateľa vzniknutých v súvislosti s potrebou odstránenia vád diela. Žalobca vystavil dňa 30.11.2016 faktúru č. vf2016/64 na sumu 20.809,10 EUR bez DPH, za služby dodané v kalendárnom mesiaci november 2016. Zádržné vo vzťahu k tejto faktúre predstavovalo 2.089,91 EUR (10 % hodnoty faktúry po zaokrúhlení). Dňa 12.1.2017 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. vf2016/74 na sumu 26.524,- EUR bez DPH, za služby dodané v kalendárnom mesiaci december 2016. Zádržné vo vzťahu k tejto faktúre predstavovalo 2.652,40 EUR (10 % hodnoty faktúry po zaokrúhlení). Medzičasom už došlo k odovzdaniu diela objednávateľovi, polovica zádržného (z faktúry č. vf2016/64 v hodnote 1.040,46 Eur) v zmysle bodu 6.5 zmluvy mala byť vyplatená zhotoviteľovi. Preto sa žalobca vo vzťahu k faktúre č. vf2016/64 domáhal zaplatenia istiny 19.768,65 EUR, čo predstavuje 95 % hodnoty predmetnej faktúry. Aj vo vzťahu k faktúre č. vf2016/74 sa žalobca domáhal úhrady istiny 25.197,80 EUR, čo predstavuje 95 % hodnoty predmetnej faktúry. Žalovaný svojím podaním zo dňa 23.7.2018 s názvom „OZNÁMENIE - Fakturácia/započítanie“ mal pohľadávku žalobcu titulom predmetných faktúr, jednostranne započítať na svoju domnelú pohľadávku, ktorú však žalobca neuznával a zápočet považoval za nezákonný a nespôsobujúci zánik sporných pohľadávok. Žalobca mal za to, že týmto právnym úkonom žalovaného došlo k uznaniu existencie pohľadávok žalobcu. 3. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany proti podanej žalobe neuznal žalobou uplatnený nárok a žalobu žiadal zamietnuť. Uzavretie zmluvy o dielo nesporoval a uviedol, že na základe zmluvy o dielo bol žalobca povinný začať práce obratom (čl. 4.1.1 zmluvy), a to dňa 8.10.2015 prevzatím staveniska a začatím prác. Sporové strany sa dohodli na ukončení prác v mesiaci máj 2016 resp. 15.6.2016 (čl. 4.1.2 a 4.1.3 zmluvy). Práce na diele neboli dokončené v zmluvnom termíne, naopak, dielo bolo materiálne ukončené až v marci 2017, teda viac ako 8 mesiacov po zmluvnom termíne. Žalobca nezabezpečil odovzdanie diela z pohľadu zmluvnej dokumentácie a teda si nesplnil zmluvné povinnosti podľa ust. čl. 4.7.1 až 4.7.4, ust. čl. 4.7.5 zmluvy, ust. čl. 7 Prílohy č. 3 k zmluve, ust. čl. 8 Prílohy č. 3 k zmluve, ust. čl. 7.3 a 7.4 Prílohy č. 4 k zmluve. V období od marca 2017 boli zaznamenané vady a nedorobky diela, ako aj omeškanie žalobcu s ich odstraňovaním. Žalovaný v septembri 2017 odoslal žalobcovi list, v ktorom situáciu riadne dokumentoval a vyzval žalobcu na okamžité zjednanie nápravy. Následne žalovaný pristúpil v priebehu júla 2018 k uplatneniu zmluvných pokút výlučne za omeškanie s dokončením a odovzdaním diela podľa 4.1.2 zmluvy, ako aj k započítaniu týchto pokút oproti nárokom žalobcu. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe ďalej uviedol, že žalobcom uplatnený nárok čiastočne zanikol započítaním zo dňa 23.7.2018, v sume 18.204,03 EUR (faktúra č. vf2016/64), v sume 23.871,60 EUR (faktúra č. vf2016/74), čiastočne na tento žalobca doposiaľ nezískal nárok v sume 2.080,91 EUR (faktúra č. vf2016/64) a v sume 652,40 EUR (faktúra č. vf2016/74). Mal za to, že nárok žalobcu na úhradu sumy vo výške 2.080,91 EUR (krátkodobé a dlhodobé zádržné v sume 1.040,46 EUR + 1.040,45 EUR pri faktúre č. vf2016/64) ako aj sumy vo výške 2.652,40 EUR (krátkodobé a dlhodobé zádržné v sume 1.326,20 EUR + 1.326,20 EUR pri faktúre č. vf2016/74) doposiaľ nevznikol, pretože žalobca v postavení zhotoviteľa doposiaľ nesplnil povinnosti pre uvoľnenie prvej polovice zádržného a neboli splnené ani podmienky súvisiace s uvoľnením druhej polovice zádržného. K započítaniu žalovaný uviedol, že bolo vykonané na základe výslovného súhlasu žalobcu podľa čl. 14.7 zmluvy. 4. Súd prvej inštancie aplikoval na daný spor § 536 ods. 3, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 358, § 359, § 364 Obch. zák., § 580 Obč. zák., § 340 ods. 1 -2 Obch. zák. a na základe vykonaného dokazovania nebolo sporné, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 44.965,45 EUR titulom zmluvy o dielo pri výkone ich podnikateľskej činnosti. Žalovaná suma predstavuje 95% sumy fakturovanej faktúrami č. vf2016/76 a vf2016/74. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné vykonanie prác, ktoré boli týmito faktúrami žalovanému vyúčtované. Žalovaný nepopieral ani splatnosť 90% z fakturovanej sumy, napriek tomu však nárok žalobcu neuznával ako celok. Žalovaný v priebehu konania síce nepoprel, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie uvedenej časti ceny diela, avšak tento nárok mal zaniknúť započítaním s nárokom žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty spojenej s porušením povinnosti žalobcu odovzdať dielo v zmluvne dohodnutom termíne. Zánik pohľadávky započítaním žalobca neuznával, nakoľko mal za to, že žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nevznikol, nedošlo k jeho platnému započítaniu, pretože nárok žalovaného na zmluvnú pokutu nebol splatný a má nárok na vyplatenie prvej časti zádržného zo sporných faktúr. Súd prvej inštancie ako spornú vymedzil otázku, či nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty (ak skutočne vznikol) bol platne započítaný na pohľadávku žalobcu a zároveň či je nárok žalobcu na zaplatenie zádržného splatný.
5. Súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný nebol oprávnený započítať si voči žalobcovi svoje nároky na zaplatenie zmluvnej pokuty a jeho započítací prejav zo dňa 23.7.2018 /vrátane opakovaného zápočtu zo dňa 18.8.2022/ je neplatný, nakoľko nebol uskutočnený v súlade s § 364 Obch. zák.. Vzhľadom na tú skutočnosť, že sporové strany si zmluvne nedojednali splatnosť zmluvnej pokuty, súd prvej inštancie posúdil jej splatnosť podľa § 340 Obch. zák., ktorá nastáva až momentom doručenia takejto výzvy dlžníkovi. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný pred vykonaním započítania listom zo dňa 23.7.2018 nevyzval žalobcu na zaplatenie ním vyčíslenej zmluvnej pokuty postupom podľa § 340 Obch. zák. a ani do doby v poradí druhého započítania /vyjadrenie zo dňa 18.8.2022/ nenastala splatnosť zmluvnej pokuty a túto nebolo možné započítať. Samotné započítanie zo dňa 23.7.2018 nie je možné považovať za žiadosť o zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle § 340 ods. 2 Obch. zák.. Doručením neplatného započítacieho prejavu žalobcovi nedošlo k zániku žalovanej pohľadávky a nespájajú sa s ním ani účinky vymedzené v § 340 ods. 2 Obch. zák.. Žalovaný nároky žalobcu nespochybnil, a preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia 90% súm fakturovaných faktúrami č. vf2016/64 a č. vf2016/74, je dôvodná. 6. V otázke zádržného súd prvej inštancie ustálil, že bolo súčasťou fakturovaných súm a nepredstavovalo žiaden osobitný nárok žalobcu, ale išlo iba o časť ceny diela, ktorej splatnosť nastala neskôr ako splatnosť zvyšku ceny diela. Žalovaný uhrádzal žalobcom vystavené faktúry iba do výšky 90% fakturovanej sumy. Práve nevyplatená časť ceny diela vo výške 10% predstavovala zádržné, pričom splatnosť zádržného bola naviazaná na splnenie dvoch podmienok - odovzdanie a prevzatie prác a druhou podmienkou bola písomná žiadosť o vyplatenie tejto časti zádržného zo strany žalobcu. Súd prvej inštancie ustálil, že nebolo možné dospieť k záveru, že by malo byť vyplatenie prvej časti zádržného viazané na protokolárne odovzdanie diela, resp. na splnenie podmienok vymedzených v čl. 4 bod 4.1 zmluvy o dielo. Podľa názoru súdu prvej inštancie z obsahu zmluvy nevyplýva, že by bolo možné termín odovzdanie a prevzatie prác použitý v ustanovení čl. 6 bod 6.5 zmluvy stotožňovať s termínom konečný deň dokončenia použitým v čl. 4 bod 4.1.3 zmluvy. Súd uzavrel, že žalovaný bez opory v zákone alebo v zmluve podmieňoval vyplatenie prvej časti zádržného protokolárnym odovzdaním diela. Nesplnenie povinnosti žalobcu ako zhotoviteľa dielo protokolárne odovzdať neoprávňuje žalovaného ako objednávateľa nevyplatiť žalobcovi prvú časť dohodnutého zádržného. Na tomto základe súd prvej inštancie uzavrel, že je splatná aj prvá polovica tzv. zádržného tak, ako bolo vymedzené v čl. 6.5 zmluvy, a žaloba žalobcu je aj v tejto časti dôvodná. Pokiaľ ide o splatnosť 5% z ceny diela fakturovanej faktúrami č. vf2016/64 a č. vf2016/74 súd pri je určovaní vychádzal zo znenia čl. 6 bod 6.5 zmluvy o dielo. V zmysle tohto článku bola splatnosť prvej časti zádržného určená lehotou 95 dní odo dňa doručenia výzvy na jej úhradu. Z vykonaného dokazovania a ani zo skutkových tvrdení žalobcu nevyplýva, že by žalobca takúto výzvu žalovanému doručil pred podaním samotnej žaloby. S ohľadom na skutočnosť, že zmluva nevymedzovala žiadne obsahové náležitosti výzvy na úhradu prvej polovice zádržného, za takúto výzvu je možné považovať aj samotnú žalobu. Súd prvej inštancie uviedol, že žaloba bola žalovanému doručená spolu s uznesením Okresného súdu Košice I, č.k. 29Cb/22/2021-44 dňa 5.4.2021. Splatnosť prvej časti zádržného tak nastala až dňa 10.7.2021. Z tohto dôvodu súd žalobu zamietol v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia úrokov z omeškania z nezaplateného zádržného zo obdobie pred 10.7.2021. V súlade s § 369c Obch. zák. súd priznal žalobcovi aj právo na náhradu paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,-EUR. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. 7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. a navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že odvolací súd žalobu žalobcu zamietne v celom rozsahu a žalovanému prizná proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný považuje započítací prejav zo dňa 23.7.2018 za platný. Súdu prvej inštancie vytýkal, že posudzoval platnosť započítania žalovaného bez toho, aby dal sporovým stranám odpoveď na otázku, či došlo k omeškaniu s dokončením a odovzdaním diela v zodpovednosti žalobcu a teda, či nárok na zmluvnú pokutu, ktorú oznámil žalovaný žalobcovi bol dôvodný. V tejto časti označil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za zmätočné a nepreskúmateľné. Žalovaný opakovane zotrval na argumentoch a vyjadreniach týkajúcich sa omeškania s dokončením a odovzdaním diela, ktoré prezentoval v konaní pred súdom prvej inštancie. Zdôraznil, že z vykonaného dokazovania je preukázané, že omeškanie zapríčinil žalobca a nárok žalovaného na zmluvnú pokutu tak, ako ju oznámil žalobcovi oznámením zo dňa 23.7.2018, je dôvodný. K započítaciemu prejavu žalovaný opakovane uviedol, že toto právo mu vyplývalo z čl. 14 bod 14.7 zmluvy a nestotožnil sa s právnym názorom súdu prvej inštancie uvedeným v
bode 32. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru žalovaného ak zmluvné strany definovali pre potreby započítania jasne určený nárok - zmluvné pokuty, avšak bez dodatočného zúženia rozsahu spôsobom splatná/ nesplatná, výška, podstata pokuty, atď., mali tým bez pochybností na mysli pokuty bez obmedzenia s ohľadom na ich splatnosť. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.1.2023, sp. zn.: 2Cob/102/2020-1461 v obdobnej právnej veci. Žalovaný zotrval na svojej argumentácii v rozsahu, že započítaním zo dňa 23.7.2018 zanikol nárok žalobcu na vyplatenie sumy 18.728,19 EUR titulom faktúry č. vf 2016/64 zo dňa 30.11.2016 a sumy 23.871,60 EUR titulom faktúry č. vf 2016/74 zo dňa 12.1.2017. Nestotožnil sa ani s právnym záverom súdu prvej inštancie v rozsahu, že žalobca má nárok na vyplatenie prvej polovice zádržného a opakovane zotrval na svojej argumentácii, ktorú uviedol v konaní pred súdom prvej inštancie vo vzťahu k zádržnému. 8. Po uplynutí lehoty na podanie odvolania, žalovaný v podaní označenom ako Novoty v odvolacom konaní /vyjadrenie odvolateľa zo dňa 30.1.2025/ zotrval na svojich odvolacích dôvodoch a odvolanie zároveň doplnil o ďalšie dôkazy: výzva žalovaného e-mailom zo dňa 30.10.2024 žalobcovi na úhradu zmluvnej pokuty v lehote 10 dní, výzva e-mailom zo dňa 8.11.2024, výzva cestou Slovenskej pošty vrátane podacieho lístka a sledovanie zásielky, a písomné stanovisko žalobcu zo dňa 26.11.2024, v ktorom žalobca zmluvnú pokutu neuznal a zároveň označil nárok žalovaného na zmluvnú pokutu za premlčaný. Vo vzťahu k písomnému stanovisku žalobcu zo dňa 26.11.2024 žalovaný uviedol, že sa jedná o zmenu v argumentácii žalobcu. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdil, že nárok žalovaného na zmluvnú pokutu je nesplatný, a preto nemohol byť započítaný. V predloženom stanovisku žalobca však tvrdil, že nárok žalovaného je premlčaný. Žalovaný mal za to, že nesplatnému nároku nemôže plynúť premlčacia lehota a žalobca zmenou argumentácie potvrdil, že nárok na zmluvnú pokutu bol spôsobilý započítania momentom jeho oznámenia a teda, že započítanie zo dňa 23.7.2018 je platné. Predmetné stanovisko zároveň usvedčuje žalobcu z konania, ktorým vedome a účelovo manipuluje so zmluvou a dôkazmi, v snahe vyhnúť sa zmluvným povinnostiam. Žalovaný žiadal odvolací súd, aby prihliadol na dôkazy predložené v odvolacom konaní. 9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý sa nestotožnil s odvolacími námietkami žalovaného. K omeškaniu s odovzdaním diela žalobca uviedol, že žalovaný neodôvodnene predlžoval samotný proces odovzdania diela, čo viedlo k tomu, že dielo bolo odovzdané neskôr. Nestotožnil sa ani s tvrdením žalovaného v rozsahu, že spísanie preberacej zápisnice bolo hmotnoprávnou podmienkou odovzdania diela. V konaní nebolo sporné, že žalovaný vykonané práce nenamietal a nereklamoval. Vo vzťahu k započítacím prejavom žalovaného žalobca uviedol, že tieto je potrebné posudzovať podľa ust. § 359 Obch. zák.. Podľa článku 14 bod 14.1 zmluvy o dielo vznikne žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v prípade, ak je žalobca z dôvodov na jeho strane v omeškaní s plnením povinností podľa článku 4.1.2 a/alebo 4.1.3 Zmluvy o dielo. Žalobca zdôraznil, že predmetným zmluvným ustanovením bol dojednaný nárok žalovaného na zmluvnú pokutu, avšak nebola dojednaná splatnosť tohto nároku. Uviedol, že ak medzi účastníkmi nedošlo v zmluve k dohode o splatnosti zmluvnej pokuty, je potrebné posúdiť jej splatnosť podľa všeobecných ustanovení upravujúcich splatnosť záväzku podľa § 563 Obč. zák.. Žalobca opakovane zdôraznil, že splatnosť pohľadávky žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty nenastala, keďže žalovaný nikdy nevyzval žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Mal za to, že jednostranný započítací prejav žalovaného zo dňa 23.7.2018 nie je možné považovať za platný. Žalobca zotrval na svojich tvrdeniach uvádzaných v konaní pred súdom prvej inštancie a poukázal aj na ďalšie súdne rozhodnutiach v obdobných právnych veciach. Navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 10. V reakcii na podanie žalovaného „Novoty v odvolacom konaní „vyjadrenie odvolateľa“ žalobca opakovane uviedol, že žalovaný počas celého konania nerozporoval podstatu vzniku nároku žalobcu a oznámenie o započítaní zo dňa 23.7.2018 predstavuje jednostranný zápočet zo strany žalovaného, ktorým započítal svoje nesplatné pohľadávky voči splatnej pohľadávke žalobcu. Ďalej uviedol, že dňa 20.11.2024, teda po rozhodnutí súdu prvej inštancie a zároveň viac ako 8 rokov od údajného porušenia povinnosti a viac ako 4 roky odo dňa doručenia žaloby, žalovaný doručil žalobcovi výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 205.641,46 EUR v ktorom mal žalovaný predovšetkým vykonať zápočet „z opatrnosti“ (in eventum neplatnosti predchádzajúcich započítaní) v rozsahu oznámenia zo dňa 23.7.2018. Žalobca poukázal na ust. § 393 ods. 1 Obch. zák. a mal za to, že premlčacia doba na zaplatenie zmluvnej pokuty začala plynúť dňom, keď bola povinnosť uložená v čl. 4. bod 4.1.2 a/alebo 4.1.3 Zmluvy o dielo porušená, t.j. dňa 1.6.2016 a premlčí sa uplynutím štvorročnej doby počítanej od
tohto dňa, t.j. dňa 31.5.2020. Žalobca v reakcii na doručenú výzvu žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty a vyjadrenie žalovaného v odvolacom konaní vzniesol námietku premlčania práva žalovaného vyzvať žalobcu ako zhotoviteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty. V reakcii na predložené nové dôkazy v odvolacom konaní uviedol, že sa nejedná o novoty v odvolacom konaní a konanie žalovaného považuje za účelové. 11. Žalovaný vo svojej odvolacej replike zotrval na svojich skutkových tvrdeniach a právnych argumentoch predložených v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní. Uviedol, že žalobca vo svojich vyjadreniach ničím nespochybnil dôvodnosť jeho odvolacích dôvodov. 12. Žalobca vo svojej odvolacej duplike zotrval na svojich argumentoch, rovnako sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaného a odkázal na svoje predchádzajúce podania v odvolacom konaní. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok / ďalej len C.s.p./ prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 8.4.2026. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku v napadnutom výroku I. a III. nie je možné vyhovieť. 14. K napadnutému výroku II. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku /v časti úroku z omeškania/ zamietol, odvolací súd poukazuje na to, že subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ustanovení § 359 až 361 C.s.p. Podľa § 359 C.s.p, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Civilný sporový poriadok tak právo strany podať odvolanie výslovne obmedzuje tým spôsobom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Ako je zrejmé zo znenia výroku, neznie v neprospech žalovaného, teda žalovaný nie je osobou oprávnenou podať voči rozsudku v tejto časti odvolanie. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené odvolanie žalovaného voči napadnutému výroku II., ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol, odmietol podľa § 386 písm. b) C.s.p. ako podané neoprávnenou osobou. 15. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 16. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17. Podľa § 366 C.s.p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. 19. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva:
20. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal žalobným nárokom žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúr č. vf2016/76 a č. vf2016/74. Spornou nebola skutočnosť, že dňa 8.10.2015 medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom došlo k uzavretiu Zmluvy o dielo č. 2015/162010/F.1124/611, ktorej predmetom bolo vykonanie diela: Dodávka a realizácia strešných vrstiev na vežiach A, B, C, strechách podstaty (medzi vežou B - C, pri veži A, átrium), vrátane klampiarskych prvkov, izolácií a betónovej dlažby a balkónoch, strešných poklopov v SO 01. Žalobca sa dielo zaviazal dokončiť do 15.6.2016. Cena diela bola dohodnutá v sume 241.361,55 EUR bez DPH /289.633,86 EUR s DPH/. Podmienky a čas odovzdania diela boli upravené v čl. 4 zmluvy. Podľa čl. 14 bod 14.1 zmluvy ak je zhotoviteľ z dôvodov na jeho strane v omeškaní s plnením povinností podľa čl. 4.1.2 a/alebo 4.1.3 tejto zmluvy vznikne objednávateľovi voči zhotoviteľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1% odmeny za každý deň omeškania od 1. dňa omeškania do 30. dňa omeškania, po 30 dňoch omeškania sa zmluvná pokuta zvýši o 0,2% za každý deň omeškania. Žalobca vystavil žalovanému v súlade so zmluvou dňa 30.11.2016 faktúru č. vf2016/64 na sumu 20.809,10 EUR a dňa 12.1.2017 faktúru č. vf2016/74 na sumu 20.809,10 EUR. Dňa 28.2.2017 bol podpísaný protokol o odovzdaní diela. Žalovaný listom zo dňa 23.7.2018 informoval žalobcu, že vzhľadom na jeho omeškania so zhotovením diela mu za obdobie od 21.8.2016 do 30.3.2017, mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalobcovi v celkovej sume 2.205.641,76 EUR a v súlade so zmluvou jednostranne započítal časť pohľadávky v sume 97.180,82 EUR s pohľadávkou žalobcu na zaplatenie sumy 2.233,32 EUR fakturovanej faktúrou č. vf2017/14, sumy 52.839,28 EUR fakturovanej faktúrou č. vf2017/07, sumy 18.204,03 EUR fakturovanej faktúrou č. vf2016/64 a sumy 23.871,60 EUR fakturovanej faktúrou č. vf2016/74. Žalobca nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty neuznal, mal za to, že nenastala jeho splatnosť, a nedošlo k platnému započítaniu pohľadávky žalovaného so splatnou pohľadávkou žalobcu. Žalovaný sa v spore bránil tým, že žalobca porušil povinnosť odovzdať dielo v zmluvne dohodnutom termíne, žalovanému dôvodne vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. 14 bod 14.1 zmluvy, a žalobou uplatnený nárok žalobcu zanikol jednostranným písomným započítaním zo dňa 23.7.2018 s pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi. Spornou nebola skutočnosť, že žalobca dielo vykonal a taktiež nebolo sporné, že žalobca vystavil a doručil žalovanému faktúry, ktoré sú predmetom tohto konania. Žalovaný nerozporoval rozsah prác vykonaných žalobcom ani výšku odmeny za vykonané práce, ktorú si žalobca vyúčtoval jednotlivými faktúrami. Súd prvej inštancie ustálil, že sporným medzi stranami sporu bola otázka platnosti započítacieho prejavu žalovaného a nárok žalobcu na vyplatenie zádržného. 21. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s posúdením nároku žalobcu súdom prvej inštancie a v podrobnostiach naň odkazuje. V rozsahu odvolacích námietok žalovaného o platnom započítaní vzájomných pohľadávok odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že započítanie pohľadávok je možné dvoma spôsobmi, a to jednostranným zápočtom pohľadávok alebo dohodou o vzájomnom zápočte. Odvolací súd v rozsahu odvolacích námietok žalovaného podrobil odvolaciemu prieskumu sporný článok 14 bod 14.7 zmluvy o dielo ako aj Oznámenie žalovaného zo dňa 23.7.2018 a konštatuje, že sporné zmluvné ustanovenie je obsahovo neurčité, všeobecne naformulované bez riadnej špecifikácie pohľadávky, ktorej sa má takéto započítanie týkať. Z jeho znenia nevyplýva výslovná dohoda zmluvných strán v rozsahu, že proti splatnej pohľadávke možno jednostranne započítať nesplatnú pohľadávku. Navyše skutočnosť, že sa nejedná o dohodu o vzájomnom zápočte, vyplýva zároveň z textu samotného Oznámenia o započítaní zo dňa 23.7.2018, v ktorom žalovaný pristúpil k započítaniu okrem sporného článku 14 bod 14.7 zmluvy s odkazom na ust. § 580 Obč. zák. ako aj § 358 Obch. zák.. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v danom prípade článok 14 bod 14.7 zmluvy o dielo neobsahuje konkrétnu dohodu o započítaní konkrétnych pohľadávok podľa § 364 Obch. zák., účinnosťou ktorej by malo dôjsť k zániku pohľadávok. Súd prvej inštancie aplikáciou ust. § 358 a §359 Obch. zák. na prejednávaný spor správne dospel k záveru, že jednostranne možno započítať iba splatné pohľadávky. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané a žalovaný nerozporoval, že pohľadávka žalovaného, ktorou si uplatňoval nárok zo zmluvnej pokuty proti žalobcovi nebola splatná. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že splatnosť nároku žalovaného bola viazaná na jednostranný úkon žalovaného, ktorý mal najskôr vyzvať žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. V prejednávanom spore nebolo preukázané /a ani žalovaný túto skutočnosť netvrdil/, že žalovaný vyzval žalobcu pred doručením jednostranného zápočtu, aby mu nárok na zmluvnú pokutu uhradil. Odvolací súd zdôrazňuje, že Obchodný zákonník nezakazuje započítanie nesplatnej pohľadávky voči splatnej, ale ho ani neumožňuje priamo. Jednou zo základných podmienok započítania je splatnosť pohľadávok / § 580 Obč. zák./, pričom výnimky sú stanovené v § 359 a § 360 Obch. zák., pričom toto ustanovenie je dispozitívne, a preto sa zmluvné strany môžu od neho na základe dohody medzi nimi odchýliť. Odvolací
súd má však za to, že ani s použitím výkladových pravidiel nie je možné prijať záver, že by ustanovením sporného článku zmluvy v prejednávanom spore došlo k prejaveniu vôle strán započítať nesplatné pohľadávky voči splatným. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že v čase jednostranného započítania žalovaným ešte nenastala splatnosť jeho pohľadávky, išlo o nesplatnú pohľadávku, a preto nemohlo dôjsť k platnému jednostrannému započítaniu pohľadávok podľa § 359 Obch. zák., a teda ani k zániku vzájomných záväzkov. Odvolací súd preto v zhode s právnym záverom súdu prvej inštancie ustálil, že žalovaný nebol oprávnený započítať si voči žalobcovi svoje nároky na zaplatenie zmluvnej pokuty a jeho započítací prejav zo dňa 23.7.2018 je neplatný, nakoľko nebol uskutočnený v súlade s § 364 Obchodného zákonníka. Jednostranné započítanie pohľadávok žalovaným zo dňa 23.7.2018, vrátane opakovaného zápočtu zo dňa 18.8.2022, ktorým započítal svoju nesplatnú pohľadávku voči splatným pohľadávkam žalobcu, nespôsobilo zánik započítavaných pohľadávok žalobcu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vyhodnotil túto odvolaciu námietku žalovaného ako nedôvodnú. 22. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nerozporoval existenciu žalovaného nároku a ani jeho výšku. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nárok žalobcu výslovne nepoprel, súd prvej inštancie v zmysle ustálenej judikatúry nemá povinnosť ďalej dokazovať existenciu žalovaného nároku žalobcu, pretože túto skutočnosť urobil žalovaný nespornou. A preto sa súd prvej inštancie nemusel ďalej zaoberať námietkami žalovaného smerujúcimi k samotnej podstate nároku žalobcu. Odvolací súd sa stotožnil s posúdením súdu prvej inštancie v bodoch 34. a 35. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a odvolaciu námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú. 23. V rozsahu odvolacích námietok žalovaného o nedôvodnosti nároku žalobcu na úhradu polovice zádržného, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v bode 39. - 40. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správne uviedol, že vyplatenie zádržného bolo viazané na splnenie dvoch podmienok, pričom prvou podmienkou bolo odovzdanie a prevzatie prác a druhou podmienkou bola písomná žiadosť o vyplatenie tejto časti zádržného zo strany žalobcu. Absencia protokolárneho odovzdania diela, resp. splnenie všetkých podmienok vymedzených v čl. 4 bod 4.1.2 a 4.1.3 zmluvy ako jediný dôvod, pre ktorý žalovaný odmieta túto časť zádržného žalobcovi, nie je relevantná. Súd prvej inštancie správne ustálil, že z obsahu zmluvy nevyplýva, že by bolo možné termín odovzdanie a prevzatie prác použitý v ustanovení čl. 6 bod 6.5 stotožňovať s termínom konečný deň dokončenia použitým v čl. 4 bod 4.1.3 zmluvy. Nesplnenie povinnosti žalobcu dielo protokolárne odovzdať neoprávňuje žalovaného nevyplatiť žalobcovi túto časť zádržného. Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil aj túto odvolaciu námietku žalovaného ako nedôvodnú. 24. V reakcii na podanie žalovaného zo dňa zo dňa 30.1.2025 /novoty v odvolacom konaní/, ktorým v odvolacom konaní predložil nové dôkazy podľa § 366 C.s.p., odvolací súd konštatuje, že v sporových konaniach platí v odvolacom konaní princíp neúplnej apelácie. To znamená, že nové skutočnosti a dôkazy (novoty) možno uplatniť len v obmedzenom rozsahu. Je teda úlohou žalovaného v odvolaní dokázať, že nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádza „až teraz“ nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny . Ak tento predpoklad úspešne nesplní, na novoty nebude môcť odvolací súd prihliadať. Z dôkazov predložených žalovaným je zrejmé, že žalovaný po rozhodnutí súdu prvej inštancie vo veci samej zaslal žalobcovi výzvu na úhradu zmluvnej pokuty, z čoho bezpochyby vyplýva, že pohľadávka žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty nebola splatná a žalovaný ju nemohol jednostranne započítať proti žalovanému nároku. Žalobca v reakcii na výzvu označil pohľadávku žalovaného na zmluvnú pokutu ako premlčanú. Podľa názoru žalovaného žalobca vznesením námietky premlčania potvrdil, že pohľadávka žalovaného bola v čase započítania splatná. Odvolací súd tu považuje za potrebné zdôrazniť, že tvrdenia resp. žalovaným predkladané dôkazy nie sú novotami v odvolacom konaní, ktoré možno uplatniť za podmienok uvedených v zmysle § 366 C.s.p., a preto na tieto „novoty“ nebude prihliadať. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný predmetnú výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty mohol zaslať žalobcovi kedykoľvek počas konania pred súdom prvej inštancie, a to aj formou podania do zápisnice z pojednávania. Žalovaný /v reakcii na odpoveď žalobcu na výzvu/ nemôže namietať, že došlo k zmene v argumentácii žalobcu tým, že žalobca voči nároku žalovaného na zmluvnú pokutu vzniesol námietku premlčania. Odvolací súd preto uzavrel, že žalovaný nesplnil podmienku podľa § 366 písm. d) C.s.p. a v odvolacom konaní úspešne nepredložil nové dôkazy alebo tvrdenia, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný tieto dôkazy zabezpečil až po vydaní nepriaznivého rozsudku, a preto sú tvrdenia žalovaného o splnení podmienky podľa § 366 písm. d) C.s.p. bez právneho významu.
25. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011). 26. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a III. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 27. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 28. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).