Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 34Cb/3/2002 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6002899786 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2010 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2010:6002899786.12 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Drahomírou Dibdiakovou v obchodno-právnej veci navrhovateľa Ing. Ladislav Birčák - ELBEX s miestom podnikania Mederčská 69/23, 945 01 Komárno, IČO: 32419244, trvale bytom Družstevná ul. č. 17/50, 945 01 Komárno, zast. advokátom JUDr. Jánom Krištofom, Horná 34/A, 974 01 Banská Bystrica proti odporcovi Zuzana Dzianová, nar.S. XXXX/X,XXXX,XXY. B., štátny občan SR, zast. advokátom JUDr. Bohumilom Novákom, Horná 27, 974 01 Banská Bystrica o zaplatenie 6.572,33 Eur (197.998,-Sk) s prísl. takto r o z h o d o l : Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 6.008,09 Eur (181.000,-Sk) so 17,6% úrokom z omeškania ročne, a to: - zo sumy 199,16 Eur (6.000,-Sk) od 26. apríla 1999 do zaplatenia, - zo sumy 199,16 Eur (6.000,-Sk) od 26. mája 1999 do zaplatenia, - zo sumy 431,52 Eur (13.000,-Sk) od 26. júna 1999 do zaplatenia, - zo sumy 431,52 Eur (13.000,-Sk) od 26. júla 1999 do zaplatenia, - zo sumy 431,52 Eur (13.000,-Sk) od 26. augusta 1999 do zaplatenia, - zo sumy 431,52 Eur (13.000,-Sk) od 26. septembra 1999 do zaplatenia, - zo sumy 431,52 Eur (13.000,-Sk) od 26. októbra 1999 do zaplatenia, - zo sumy 431,52 Eur (13.000,-Sk) od 26. novembra 1999 do zaplatenia, - zo sumy 431,52 Eur (13.000,-Sk) od 26. decembra 1999 do zaplatenia, - zo sumy 431,52 Eur (13.000,-Sk) od 26. januára 2000 do zaplatenia, - zo sumy 431,52 Eur (13.000,-Sk) od 26. februára 2000 do zaplatenia, - zo sumy 431,52 Eur (13.000,-Sk) od 26. marca 2000 do zaplatenia, - zo sumy 431,52 Eur (13.000,-Sk) od 26. apríla 2000 do zaplatenia, - zo sumy 431,52 Eur (13.000,-Sk) od 26. mája 2000 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 536,82 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Odporca je povinný nahradiť na adresu právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Jána Pekára, Ružová 2, 909 01 Skalica sumu XXX,XX Eur a na adresu JUDr. Jána Krištofa, Horná 34/A, 974 01 Banská Bystrica sumu XXX,XX Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Konanie v časti o zaplatenie 12.000,-Sk, v časti rozdielu medzi pôvodne uplatneným úrokom z omeškania vo výške 0,2% denne z dlžných splátok a priznaným úrokom z omeškania 17,6% ročne a o návrhu na vydanie 80 ks kaziet zastavuje. o d ô v o d n e n i e : Podaným návrhom si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie sumy 197.998,-Sk, ktorá pozostávala z čiastky 168.000,-Sk titulom nezaplatených splátok kúpnej ceny za navrhovateľom odpredané hnuteľné veci a videokazety odporcovi špecifikované v prílohe č.1 a 2 k Zmluve o predaji zariadenia uzavretej dňa 1. marca 1999 a zo sumy 29.998,-Sk, ktorá zodpovedala zmluvnej prirážke dohodnutej účastníkmi vzťahu podľa vyššie uvedenej zmluvy. Splátky vo výške 168.000,-Sk si navrhovateľ uplatnil pôvodne za obdobie od apríla 1999 do mája 2000, pretože sa odporca zaviazal splácať tieto mesačne vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca, pričom za mesiac marec 1999 zaplatil prvú splátku 13.000,-Sk včas, za mesiace apríl a máj 1999 namiesto sumy 13.000,-Sk zaplatil len po 7.000,-Sk a za ďalšie mesiace už odporca nezaplatil žiadnu splátku. Navrhovateľ tak vyčíslil celkom zaplatenú sumu splátok odporcom vo výške 77.000,-Sk, keďže 50.000,-Sk zaplatil odporca pri podpise zmluvy, za marec 1999 zaplatil prvú splátku 13.000,-Sk a za apríl a máj 1999 zaplatil 2x po 7.000,-Sk. Zmluvnú pokutu ( prirážku) vo výške 29.998,-Sk vypočítal navrhovateľ vo výške 0,2% z každej splátky denne tak, ako si to zmluvné strany dohodli, a to počnúc dňom 26.04.1999 až do 31. januára 2000, a to bez bližšej špecifikácie. Okresný súd v Brezne, ktorý začal vo veci konať, vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca odpor. V odpore namietal najmä tú skutočnosť, že mu navrhovateľ odpredal neupotrebiteľné veci, preto od zmluvy o predaji zariadenia odporca odstúpil. Predmetom kúpy bolo zariadenie, videokazety, ktoré mali slúžiť na prevádzkovanie videopožičovne a registračná pokladnica. Odporca až neskôr zistil, že videokazety, ktoré mu navrhovateľ odpredal, sú vadné, pokrčené, na niektorých nešiel zvuk. Dodatočne zistil, že odpredané videokazety nemali ani požadované autorské práva, ktoré skončili pred 2-3 rokmi, v dôsledku čoho pre prevádzku videopožičovne neboli použiteľné. Registračnú pokladnicu navrhovateľ neodhlásil na daňovom úrade, v dôsledku čoho nebolo možné túto preregistrovať na odporcu. Z týchto dôvodov preto odporca odstúpil listom zo dňa 25. júna 1999, a následne listom zo dňa 29. júna 1999 od kúpno-predajnej zmluvy. Odporca vyzval navrhovateľa na prevzatie vecí, ktoré od neho podľa zmluvy prevzal, k čomu však nedošlo. Odstúpením od zmluvy sa podľa názoru odporcu celý kúpno-predajný vzťah zrušil s tým, že odporca nemá povinnosť platiť zvyšok kúpnej ceny, pričom všetky hnuteľné veci, ktoré od navrhovateľa kúpil, sú uložené u tretej osoby s tým, že na náhradu nákladov má byť zaviazaný podľa jeho názoru navrhovateľ. V priebehu konania navrhol navrhovateľ rozšírenie návrhu o vydanie 80 ks kaziet, u ktorých zanikli autorské práva, keďže o ich cenu vo výške 12.000,- Sk znížil svoj nárok. Navrhovateľ vzal v priebehu konania návrh na zaplatenie istiny v časti, a to o sumu 12.000,-Sk späť a následne, predtým ako súd rozhodol o zmene návrhu, a to na pojednávaní dňa 31.03.2010 vzal návrh späť aj v časti návrhu o vydanie 80 ks kaziet. Súd preto v tejto časti konanie podľa § 96 OSP zastavil. Krajský súd rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 14. februára 2005 tak, že návrh navrhovateľa zamietol, s čím sa neuspokojil navrhovateľ a podal proti nemu odvolanie. Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č.k. 5 Obo 47/2008-168 zo dňa 19. decembra 2008 bol rozsudok krajského súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Najvyšší súd uložil krajskému súdu vysporiadať sa s otázkou, akým právnym predpisom sa daný právny vzťah riadi a o aký zmluvný typ v prejednávanej veci ide, pretože predmet zmluvy tak, ako je špecifikovaný v prílohách č.1 a 2 nenasvedčuje tomu, že by sa jednalo o zmluvu o predaji podniku. Posúdiť zmluvný typ má význam aj pre záver o tom, či zo strany odporcu došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy a s akými účinkami. Posúdenie odstúpenia od zmluvy ako platné nemalo oporu vo vykonanom dokazovaní a na preukázanie tvrdenia, že 70% kaziet bolo vadných a nepoužiteľných nepredložil odporca žiadne dôkazy. Odvolací súd sa nestotožnil ani so záverom súdu prvého stupňa o tom, že navrhovateľ bol podľa zmluvy povinný po nezaplatení 6-tich splátok odporcom predmet zmluvy odobrať bez náhrady a bez ohľadu na výšku zaplatenej sumy, pretože takáto možnosť podľa jeho názoru zakladá len právo navrhovateľa takto postupovať, ale nie povinnosť. Navrhovateľ spresnil svoje označenie tak, že ho zosúladil so zápisom v živnostenskom registri a správne znie - Ing. Ladislav Birčák - ELBEX, s miestom podnikania Mederčská 69/23, 945 01 Komárno, IČO: 32419244. Na poslednom pojednávaní dňa 31. marca 2010 predložil navrhovateľ súdu tabuľkový prehľad jeho nárokov bez toho, že by bol uviedol, že mení svoj návrh čo do istiny. Súd na tomto pojednávaní vyhlásil dokazovanie za skončené a odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 20. apríla 2010, avšak práve z toho dôvodu, že o poslednej zmene návrhu nebolo rozhodnuté, musel obe uznesenia, ktoré sú výlučne procesnými rozhodnutiami o vedení konania zrušiť a dňa 20. apríla 2010, bez účasti odporcu, pokračovať v konaní. Dňa 20. apríla 2010, a to ústne do zápisnice z pojednávania a aj písomne doručenou zmenou návrhu z toho istého dňa navrhovateľ navrhol zmenu návrhu tak, že žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie sumy namiesto 168.000k-Sk, ktorú tvorili nezaplatené splátky do 25.05.2000, sumu vo výške 181.000,-Sk, pretože odporca mu nezaplatil ani dve posledné splátky za jún a júl 2000 po 13.000,-Sk, ktorú zmenu súd uznesením v tejto časti pripustil. Zároveň rozšíril návrh aj o úroky z omeškania s tým, že netrval na pôvodne vyčíslenej sume, ktorú si uplatnil ako zmluvnú pokutu za obdobie od 26.04.1999 do 31. januára 2000 vo výške 29.998,-Sk, ale žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie úroku z omeškania zo zmenenej sumy 181.000,-Sk najskôr v rôznych sadzbách tak, ako je to zaprotokolované v zápisnici zo dňa 31. marca 2010 a neskôr, na pojednávaní dňa 20. apríla 2010 uviedol, že v časti úrokov ich výšku a rozsah spresní v písomnom podaní. Súd na pojednávaní dňa 20. apríla 2010 uložil navrhovateľovi, aby zmenu návrhu pokiaľ ide o istinu, ako aj úroky doručil súdu v písomnom vyhotovení a aj priamo odporcovi, a to pre krátkosť času, keďže termín pojednávania odročil o týždeň, pretože sa odporca pojednávania nezúčastnil. V podaní doručenom súdu dňa 20. apríla 2010 označenom ako zmena návrhu, žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 6.008,10 Eur (181.000,-Sk) so 17,6% úrokom z omeškania od splatnosti každej jednej splátky až do zaplatenia. Keďže v písomne vyhotovenej zmene návrhu zo dňa 20. apríla 2010 nebolo jasne a zrozumiteľne uvedené, že aj suma 181.000,-Sk je zmenená, a to z pôvodne uplatnenej sumy 168.000,-Sk na sumu 181.000,-Sk a odporca túto skutočnosť namietal, vyzval súd navrhovateľa opätovne na predloženie zmeny návrhu týkajúcej sa istiny, pretože ju bolo potrebné doručiť odporcovi spolu s uznesením o zmene návrhu, keďže nebol prítomný na pojednávaní, na ktorom súd zmenu návrhu ohľadom istiny pripustil. Zmena návrhu v písomnej forme ohľadom istiny bola súdu doručená dňa 07.05.2010, kedy bolo vyhotovené aj uznesenie o zmene návrhu, doručené odporcovi v ten istý deň, o čom doložil navrhovateľ do spisu doklad a uznesenie s písomne vyhotovenou zmenou návrhu bolo odporcovi doručené súdom dňa 11. mája 2010. Odporca sa k zmenenému súdnemu návrhu vyjadril len podaním zo dňa 26.4.2010, v ktorom namietal, že nie je možné návrh meniť po termíne pojednávania, keď vec bola odročená na vyhlásenie rozhodnutia. Namietal tiež, že z výroku uznesenia vyhotoveného dňa 21.4.2010 nie je možné zistiť skutočný predmet plnenia a ani to, či navrhovateľ mení petit návrhu aj čo do rozsahu istiny, pretože o zmene návrhu hovorí len v súvislosti s úrokmi z omeškania. Tvrdil, že navrhovateľ sám nevie, čo bolo predmetom kúpnej zmluvy a aká bola cena. Navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť. Krajský súd prejednal vec a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o predaji zariadenia č. 01/99 zo dňa 1.marca 1999, prílohami č.1, 2 a 3 k zmluve č. 01/99, žiadosťou navrhovateľa o doplatenie kúpnej ceny zo dňa 25. júna 1999, odporom odporcu zo dňa 5. januára 2001, odstúpením od zmluvy zo dňa 25. júna 1999, vyjadrením odporcu k listu navrhovateľa zo dňa 29. júna 1999, podaním navrhovateľa zo dňa 16. februára 2001, výkazom denných obratov za mesiac február 1999, marec 1999, čiastočným späťvzatím návrhu zo dňa 19. júna 2001, zápisom zo dňa 12. júna 2001, oznámením navrhovateľa zo dňa 25. júna 1999 adresovaným odporcovi, stanoviskom k odstúpeniu od kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 1. marca 1999 bez dátumu (čl. 126 spisu), rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č.k. 5 Obo/47/2008-168 zo dňa 19. decembra 2008, vyjadrením odporcu zo dňa 17. septembra 2009 a fotokópiou, ktorá tvorí prílohu tohto listu, výpisom zo živnostenského registra pre navrhovateľa, rozhodnutím Okresného úradu v Brezne o zrušení živnostenského oprávnenia pre odporcu, zmluvou o nájme nebytových priestorov uzavretou medzi odporcom a prenajímateľom dňa 18. marca 1999, zmenou návrhu zo dňa 20. apríla a 7. mája 2010 a výsluchom účastníkov konania, z ktorých zistil, že v čase uzatvárania zmluvy o predaji zariadenia navrhovateľom bol navrhovateľ podnikateľom tak, ako to vyplýva z výpisu zo živnostenského registra Obvodného úradu Komárno, č. živ. registra 401-4819 a podniká až doteraz, avšak v inom premete podnikania, pod dodatkom k jeho obchodnému menu - ELBEX. Podľa rozhodnutia o zrušení živnostenského oprávnenia zo dňa 4. júna 1999 bolo odporcovi vydané rozhodnutie o živnostenskom oprávnení na prevádzkovanie videopožičovne SILVER ku dňu 5.3.1999, ktoré mu udelil Okresný úrad v Brezne, avšak na vlastnú žiadosť odporcu bolo živnostenské oprávnenie dňa 4. júna 1999 Okresným úradom v Brezne zrušené. Rozhodnutie o zrušení živnostenského oprávnenia nadobudlo právoplatnosť tým istým dňom, t.j. 4. júna 1999. Predmetom zmluvy o predaji zariadenia uzavretej medzi zmluvnými stranami dňa 1. marca 1999 boli hnuteľné veci - videokazety v počte 1298 ks a ďalšie označené v prílohe č.1 (čl. 55 ) ako P001 až P030, vrátane ďalších hnuteľných vecí špecifikovaných v prílohe č.2. Prílohy 1 a 2 boli prehlásené účastníkmi zmluvy za jej nedeliteľnú súčasť. V čl. III zmluvy dohodli účastníci kúpnu cenu vo výške 270.000,-Sk a spôsob jej platenia formou splátok podľa splátkového kalendára, ktorý tvorí prílohu č.3 a rovnako je nedeliteľnou súčasťou zmluvy. Podľa splátkového kalendára sa odporca zaviazal splácať splátky navrhovateľovi vo výške po 13.000,-Sk mesačne s tým, že navrhovateľovi zaplatil sumu 50.000,-Sk pri podpise zmluvy a splátky po 13.000,-Sk mal zaplatiť počnúc termínom 25. marca 1999 za každý mesiac po 13.000,-Sk až do 25. júla 2000. Zo spisového materiálu súd zistil, že navrhovateľ okrem splátky v hotovosti vo výške 50.000,-Sk pri podpise zmluvy zaplatil mesačnú splátku 13.000,-Sk v mesiaci marec 1999 a v apríli a máji zaplatil splátky len po 7.000,-Sk. Žiadne ďalšie splátky už odporca navrhovateľovi nezaplatil, pretože od zmluvy podľa jeho tvrdenia odstúpil listom zo dňa 25. júna 1999, prevzatie ktorého navrhovateľ nepoprel. Odporca tak zaplatil navrhovateľovi z dohodnutej kúpnej ceny 270.000,-Sk len sumu 77.000,-Sk. V čl. III, tretia veta sa zmluvné strany dohodli, že pre prípad oneskorenej platby vznikne navrhovateľovi právo účtovať prirážku vo výške 0,2% zo splátky, čo predstavuje 26,-Sk, a to za každý deň omeškania. V čl. IV si zmluvné strany dohodli, že hnuteľné veci, ktoré boli predmetom predaja sú až do ukončenia splácania majetkom predávajúceho a bez jeho súhlasu nemôže kupujúci tieto veci predať a ani prenajať. Vlastníctvo predmetu predaja prejde na kupujúceho až dňom zaplatenia celej kúpnej ceny. V čl. V si pre prípad omeškania splátok dohodli zmluvné strany súhlas kupujúceho s tým, že ak nezaplatí najmenej 6 splátok, bude mu zariadenie navrhovateľom bez náhrady a bez ohľadu na výšku už zaplatenej sumy, odobraté. V čl. VI zmluvy odporca ako kupujúci potvrdil, že prevzal predmet predaja a že prevzatím hnuteľných vecí prešlo na kupujúceho aj nebezpečenstvo náhodnej skazy a zhoršenia stavu týchto vecí. Zo spisového materiálu ďalej krajský súd zistil, že navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 168.000,-Sk, a to pre tie splátky, ktoré boli splatné k 31. máju 2000 a zmluvnú pokutu vo výške 0,2% z každej nezaplatenej splátky vo výške 29.998,-Sk, splatnú ku dňu 31. januára 2000. Potom, ako navrhovateľ obdržal od odporcu odstúpenie od zmluvy s dátumom 25. júna 1999, riešil s odporcom právnu vadu, ktorá sa vyskytla na predanom tovare - videokazetách, ktorá spočívala v tom, že k dispozícii s niektorými videokazetami zanikol súhlas autora, v dôsledku čoho sa stali nepoužiteľné. Dňa 21. júna 2001, po viac ako 2 rokoch od prevzatia vecí tak navrhovateľ uznal opodstatnenosť ústnej reklamácie odporcu o zaniknutých autorských právach k 80 videokazetám, v dôsledku čoho vzal navrhovateľ návrh na zaplatenie kúpnej ceny zodpovedajúcej týmto kazetám v sume 12.000,-Sk späť. Zároveň navrhol, aby súd uložil odporcovi povinnosť vydať mu 80 ks kaziet, ku ktorým zanikli autorské práva. Tento návrh vzal navrhovateľ podaním zo dňa 26.3. a na pojednávaní dňa 31.3.2010 späť, a to prv, než súd zmenu návrhu o vydanie 80 ks kaziet pripustil. Z podania odporcu zo dňa 25. júna 1999 označeného ako odstúpenie od zmluvy - návrh na mimosúdne vysporiadanie práv a záväzkov z kúpno-predajnej zmluvy adresovaného navrhovateľovi je zrejmé, že predmet kúpy, ktorý navrhovateľ odpredal odporcovi, a to len videokazety je nespôsobilý a kazety sú neupotrebiteľné. Sú znehodnotené do tej miery, že sú pokrčené, nejde obraz alebo zvuk a na niektorých nejde ani obraz a ani zvuk. Tieto skutočnosti odporca zistil potom, ako ho na to začali upozorňovať klienti videopožičovne. Následne odporca videokazety odkontroloval z hľadiska kvality jednu po druhej a zistil, že takto poškodených kaziet je 70%. Podľa tvrdenia odporcu navrhovateľ mal vedomosť o vadnosti kaziet, pričom na vady kaziet odporcu ako kupujúceho neupozornil. Ubezpečenie navrhovateľa, že odpredávané veci nemajú žiadnu vadu sa ukázalo nepravdivým, v dôsledku čoho odporca od kúpnej zmluvy podľa § 597 OZ odstúpil. Zároveň navrhovateľa upozornil na to, že hnuteľné veci, ktoré boli predmetom kúpy bude od 25. júna 1999 uschovávať na jeho náklady a bude si voči nemu uplatňovať aj prípadnú náhradu škody, ktorá vznikne ich skladovaním. Vyzval navrhovateľa k ich prevzatiu v čo najkratšej dobe. K vyjadreniu navrhovateľa, ktorým tento reagoval na jeho list zo dňa 25. júna 1999 a v ktorom navrhoval odporcovi stretnutiu na mimosúdne riešenie sporu odporca uviedol, že so stretnutím súhlasí, avšak v prevádzkarni v Brezne. Zároveň navrhovateľovi listom odporca oznámil, že mu odpredal aj také videokazety, u ktorých zanikli autorské práva v roku 1997-1998 a v januári - februári 1999. Ďalej uviedol, že túto skutočnosť zistil náhodou, keď našiel obálku z firmy Intersonic, v ktorom liste uvedená firma upozorňuje navrhovateľa na zánik autorských práv k určitým časovým obdobiam. O tejto skutočnosti podľa názoru odporcu musel navrhovateľ pri predaji videokaziet vedieť. Navrhovateľ na odstúpenie odporcu od zmluvy a na ďalšiu korešpondenciu reagoval a uviedol, že odporca pracoval ako zamestnanec u navrhovateľa od augusta 1998 vo videopožičovni ako predavač na základe dohody o vykonaní prác a denne dochádzal do kontaktu s videokazetami, ktoré sa neskôr stali predmetom predaja. Tvrdil, že odporca dôkladne poznal stav všetkých kaziet, ktoré sa nachádzali vo videopožičovni, preto považoval jeho stanovisko za účelové. Uviedol, že pri odpredaji bola uskutočnená fyzická inventúra, kazety boli prehliadnuté, neexistujúce boli zo zoznamu vypustené a predmetom zostali len tie, ktoré si navzájom účastníci zmluvy odsúhlasili. Nevylúčil, že časom, teda v období, kedy prevádzkoval videopožičovňu po 1. marci 1999 odporca, mohlo dôjsť k poškodeniu niektorých kaziet, za čo však odmietol niesť zodpovednosť. Pokiaľ ide o argumenty o zániku autorských práv uviedol, že takú informáciu v čase predaja nemal, pričom nevylučuje, že sa mohlo jednať o určité kazety, avšak nie o všetky. Odporca tvrdil, že registračná pokladňa, ktorá zostala v prevádzke po navrhovateľovi a ktorá tvorila predmet kúpy podľa prílohy č.2 bola skutočne prepísaná na odporcu až 17. mája 1999, avšak tvrdil, že nie jeho vinou. Tvrdil tiež, že takýmto neskorým prepisom registračnej pokladnice nebol odporca poškodený, pretože do 17. mája 1999 všetku tržbu zasielal odporca navrhovateľovi, nevykázal si ju sám ako svoj príjem, ale urobil tak navrhovateľ a tento aj riadne zdanil. Až tie tržby, ktoré mohol odporca zaregistrovať cez registračnú pokladnicu od 17. mája 1999, mal zdaniť už odporca sám. Tvrdil tiež, že kazety v čase odovzdávania neboli poškodené, v dôsledku čoho s odstúpením od zmluvy nesúhlasil. Zároveň uviedol, že z pripojených výkazov denných obratov za mesiac február a marec 1999 jednoznačne vyplýva, že tržba v mesiaci február 1999, kedy videopožičovňu prevádzkoval ešte navrhovateľ bola 21.020,-Sk, avšak tržba odporcu za mesiac marec už bola len 8.720,-Sk. Ak teda odporca mal platiť ešte aj nájomné a hradiť spotrebovanú elektrinu, je evidentné, že takáto prevádzka videopožičovne nebola pre odporcu rentabilná. Tvrdil však, že na túto skutočnosť odporcu pred uzatvorením kúpnej zmluvy, ale aj pri uzatváraní nájomnej zmluvy s vlastníkom objektu, ktorú odporca uzavrel 1. marca 1999, upozornil. Krajský súd doplnil dokazovanie v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a vyzval navrhovateľa, ako aj odporcu na preukázanie ich živnostenských oprávnení platných v čase uzavretia zmluvy a odporcu na preukázanie existencie vád u 70% kaziet. Zo živnostenského listu pre navrhovateľa zistil, že je podnikateľom od 07.12.1992 a podniká pod dodatkom k jeho menu a priezvisku - ELBEX. Zo zrušeného živnostenského oprávnenia pre odporcu zistil, že tento v čase uzavretia zmluvy s navrhovateľom podnikateľom nebol, pretože živnostenské oprávnenie mu bolo vydané až dňa 05.03.1999, t.j. po podpise kúpnej zmluvy (č.l. 198). Fotokópiou jedného listu označeného navrhovateľom ako list č.24 prílohy č.1, na ktorom sám navrhovateľ vyznačil chýbajúce kazety, skončené autorské práva Intersonic december 1996 - 1998 v počte 83 ks, skončené autorské práva január 1999 - apríl 1999 v počte 8 ks a poškodené videokazety zvuk, obraz v počte 668 ks odporca preukazoval vadnosť ním tvrdenej skutočnosti, že až 70% kaziet dodaných mu navrhovateľom bolo vadných. Žiaden iný relevantný dôkaz o vadnosti kaziet v konaní nepredložil. Právny zástupca odporcu doložil do spisu ďalšie listiny, a to Odstúpenie odporcu od kúpnej zmluvy zo dňa 10. júna 1999 a stanovisko navrhovateľa k nemu zo dňa 17. júna 1999. Na pojednávaní právny zástupca odporcu poukázal na tú skutočnosť, že je potrebné zaoberať sa obsahom Kúpnej zmluvy o predaji zariadenia uzavretej dňa 1. marca 1999 v kontexte s jej prílohami, a to najmä prílohou č.1 a 2 k zmluve, na ktoré zmluva odkazuje a najmä skúmať jednu zo základných podmienok pre vznik platnej kúpnej zmluvy, ktorá sa má posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a to dohodou o kúpnej cene. Z prílohy č.1 podľa jeho názoru vyplýva, že došlo k prevodu vlastníckeho práva videokaziet, pričom každá videokazeta uvedená v prílohe č.1 mala stanovenú cenu od 15,-Kč do 40,-Kč. Pri celkovom počte kusov 1280 ( správne 1298 ) tak podľa prílohy č.1 mala byť správne uvedená v kúpnej zmluve cena kaziet vo výške 25.845,-Kč, čo približne zodpovedá sume 27.000,-Sk. Podľa jeho názoru tak došlo k omylu v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho odporca zaplatil viac o cca 50.000,- Sk. Pre prípad, že by krajský súd nepovažoval kúpnu cenu v jej výške za zrejmú chybu v písaní kúpnej zmluvy, trval na tom, že kúpna cena je nejasná, neurčitá, nie je možné zistiť iný spôsob jej určenia a ako podstatná náležitosť kúpnej zmluvy nebola preto dohodnutá platne. Kúpna zmluva je z tohto dôvodu preto absolútne neplatná, a to s poukazom na § 37 ods.1 OZ. Nezrozumiteľnosť kúpnej zmluvy spočíva aj v tom, že nie je dostatočným spôsobom určený predmet zmluvy, keď predávajúci sa zaviazal previesť práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje podľa špecifikácie, ktorá tvorí prílohu č.1 a je neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy, avšak v prílohe č.1 nie sú uvedené žiadne práva a záväzky. Nie je tak jasné, čo je v skutočnosti predmetom kúpnej zmluvy. Navrhol preto návrh v celom rozsahu zamietnuť. Podľa § 37 ods.1 Obč.zák. platného k 1. marcu 1999 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 43 Obč.zák. účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Podľa § 48 ods.1 Obč.zák. od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Podľa ods.2 cit. ust. odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Podľa § 488 ods.1 Obč.zák. ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Podľa § 490 Obč.zák. vznik zmlúv, ktorými sa zakladajú záväzky, sa spravuje ustanoveniami § 43 a nasl., pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak. Podľa § 507 ods.1 Obč.zák. ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec užívať dohodnutým spôsobom alebo riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy. Inak sa môže nadobúdateľ domáhať buď primeranej zľavy z ceny, alebo opravy alebo doplnenia toho, čo chýba. Podľa ods.2 cit. ust. práva vyplývajúce zo zodpovednosti za vady môžu byť pri jednotlivých záväzkoch upravené zákonom alebo dohodnuté účastníkmi inak. Podľa § 508 Obč.zák. nárok zo zodpovednosti za vady je potrebné uplatniť na súde vo všeobecnej premlčacej dobe (§ 101), ktorá začína plynúť odo dňa, keď nadobúdateľ vytkol vady u scudziteľa. Podľa § 517 ods.2 Obč.zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 vl. nar. 87/1995 Z.z. platného k 26. aprílu 1999 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska 2) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 588 Obč.zák. z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Podľa § 597 ods.1 Obč.zák. ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť. Podľa ods.2 cit. ust. právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým. Podľa § 599 ods.1 Obč.zák. vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do šiestich mesiacov, ak ide o vady krmív, do troch týždňov, a ak ide o vady zvierat, do šiestich týždňov od prevzatia veci. Podľa ods.2 cit. ust. právo na náhradu nevyhnutných nákladov môže kupujúci uplatniť na súde, len ak náklady predávajúcemu oznámi v lehote uvedenej v odseku 1. Podľa § 601 Obč.zák. ak má vlastníctvo k predanej hnuteľnej veci prejsť na kupujúceho až po zaplatení ceny, musí sa táto výhrada dohodnúť písomne. Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, prechádza nebezpečenstvo náhodnej skazy a náhodného zhoršenia na kupujúceho odovzdaním veci. Vykonaným dokazovaním, doplneným v intenciách zrušujúceho rozhodnutia NS SR dospel súd k záveru, že záväzkový právny vzťah zo zmluvy uzavretej medzi zmluvnými stranami dňa 1. marca 1999 o predaji zariadenia - hnuteľných vecí špecifikovaných v prílohe č.1 a 2 zmluvy bol uzavretý medzi navrhovateľom ako podnikateľom a odporcom, ktorý v čase uzavretia záväzkového vzťahu podnikateľom preukázateľne nebol. O tej skutočnosti, že odporca nebol v čase uzatvárania zmluvy podnikateľom svedčí výpis zo živnostenského registra Okresného súdu v Brezne, ktorý odporca súdu predložil. K registrácii odporcu ako podnikateľa došlo až dňa 5. marca 1999, pričom už ku dňu 4. júnu 1999 bolo živnostenské oprávnenie pre odporcu zrušené. Aj keď podľa § 261 ods.2 písm. d/ Obch. zák. patrí zmluva o predaji podniku medzi tzv. absolútne obchody a bez ohľadu na povahu účastníkov sa takýto záväzkový vzťah riadi III. časťou Obch. zák. k tomu, aby platne vznikla, musí byť predmetom predaja podnik tak, ako ho upravuje ust. § 5 cit. zák.. Predmetom zmluvy o predaji podniku nemôžu byť jednotlivé veci, ale podnik ako súbor hmotných, osobných a nehmotných zložiek podnikania, preto nie je možné považovať zmluvu uzavretú medzi navrhovateľom a odporcom za zmluvu o predaji podniku tak, ako to odporca vo svojej obrane tvrdil. Zmluva o predaji podniku musí obsahovať podstatné náležitosti predpokladané ust. § 476 ods. 1 Obch. zák. a ak jej predmetom nie je podnik alebo jeho samostatná časť, ktorá má povahu samostatnej organizačnej zložky, nemá takáto zmluva povahu zmluvy o predaji podniku. Preto ani nenastávajú účinky s touto zmluvou spojené a vzťahy medzi stranami sa neriadia ustanoveniami upravujúcimi túto zmluvu. Predmetný záväzkový vzťah je preto potrebné posúdiť podľa povahy účastníkov a podľa je ho predmetu ako občiansko-právny s dohodnutým predajom a kúpou hnuteľných vecí. S prihliadnutím na námietky odporcu o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy s poukazom na § 37 a 39 OZ pre nejasné a nezrozumiteľné dojednanie kúpnej ceny je nutné uviesť, že požiadavka zrozumiteľnosti právneho úkonu je požiadavkou na všeobecnú zrozumiteľnosť jeho obsahu. Týka sa tak jazykového prejavu, t.j. aby právny úkon bol formulovaný spôsobom, ktorý umožňuje zoznámiť sa s ním, vnímať to čo sa ním oznamuje a rozumieť mu. Právny úkon je nezrozumiteľný, pokiaľ konajúci nedosiahol chybným slovným alebo iným sprostredkovaním jasné vyjadrenie tejto vôle. Požiadavka určitosti sa týka obsahovej stránky právneho úkonu a najčastejšie spočíva v tom, že predmet, ktorého sa právny úkon týka, nie je dostatočne špecifikovaný tak, že ho nie je možné individualizovať. Predpokladom určitosti právneho úkonu je totiž označenie jeho predmetu takým spôsobom, aby bol nezameniteľne rozpoznateľný od iných predmetov. Krajský súd sa pri skúmaní zrozumiteľnosti a určitosti právneho úkonu, ktorým je zmluva o predaji zariadenia uzavretá medzi stranami dňa 1. marca 1999 pri svojom základnom výklade obsahu tohto úkonu zaoberal zistením skutočnej vôle konajúceho, ktorá sa nachádza v obsahu tohto právneho úkonu a z ktorého vyplýva dohodnutý rozsah práv a povinností na základe prejavenej vôle oboch zmluvných strán. Vyplýva z neho, že navrhovateľ skutočne zamýšľal predať hnuteľné veci, ktoré sa nachádzali v jeho prevádzke požičovne, a to videokazety a ďalší tovar špecifikovaný v prílohách č.1 a 2 a odporca ako kupujúci bez akýchkoľvek výhrad prejavil vôľu tento tovar tak, ako bol špecifikovaný v prílohách č.1 a 2 kúpiť. Nie je preto dôvod pochybovať o tom, že by bolo potrebné prejav vôle predávajúceho predať veci za slobodne a vážne dohodnutú kúpnu cenu inak, než bolo dohodnuté s kupujúcim, vykladať inak. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že jednotlivé slová a údaje sa nesmú vytrhávať z kontextu a skúmať sa izolovane, ale musí sa k nim prihliadať ako k celku. Prihliadnuť je potrebné aj k okolnostiam, ktoré prejav vôle sprevádzali a teda k tomu, čo právnemu úkonu predchádzalo. Rovnako je potrebné prihliadnuť aj k následnému správaniu sa účastníkov zmluvného vzťahu. Ak teda odporca ako kupujúci uzavrel zmluvu o kúpe videokaziet a ďalších hnuteľných vecí v čase, kedy bol u navrhovateľa ako predávajúceho zamestnaný a bol zodpovedný za technický stav kaziet, ktoré sa od zákazníkov vracali s tým, že mal kontrolovať, či sa videokazety vracajú nepoškodené, nehovoriac o tom, že pred podpisom kúpnej zmluvy mal dostatok času na to, aby si všetky kazety, ktoré sa v prevádzke nachádzali a ktoré mal k dispozícii odkontroloval a zistil ich stav, nemôže sa následne brániť tým, že tieto boli poškodené, pokrčené, nešiel zvuk a ani obraz. Zásada autonómie vôle je takou zásadou, ku ktorej musí súd prihliadnuť, pretože zhodne prejavená vôľa strán právneho vzťahu uzavrieť kúpnu zmluvu za situácie, kedy odporca musel o technickom stave kaziet vedieť, nemôže spôsobiť neplatnosť uzavretej zmluvy, a to ani pokiaľ ide o rozsah predmetu, ktorý bol špecifikovaný a individualizovaný presne a ani pokiaľ ide o cenu, pretože na tej sa zmluvné strany riadne dohodli. Navyše odporca mal návrh zmluvy (prvopis), ktorý vyhotovoval navrhovateľ k dispozícii, čo bolo preukázané na poslednom pojednávaní originálom návrhu predloženým súdu k nahliadnutiu navrhovateľom, ktorý bol poskytnutý aj právnemu zástupcovi odporcu, z ktorého vyplynulo, že odporca do navrhovateľom predloženého návrhu kúpnej zmluvy dopísal len svoju adresu a obsah navrhovateľom navrhovanej zmluvy nepripomienkoval a ani nemenil. Následne túto zmluvu bez výhrad podpísal. Je treba zdôrazniť, že medzi základné zásady súkromného práva patrí zásada individuálnej autonómie, resp. autonómie vôle, a to možnosť urobiť právny úkon, zvoliť si jeho obsah a formu, vybrať si adresáta a zásada, že dovolené je všetko, čo nie je výslovne zakázané, zásada pacta sund servanda (zmluvy sa majú plniť) spolu so zásadou dispozitívnosti, t.j. možnosti odchýliť sa od právnej úpravy. Zmluvu uzavretú medzi navrhovateľom a odporcom je podľa jej obsahu potrebné posúdiť ako kúpnu zmluvu, ktorá má všetky § 588 OZ stanovené náležitosti, preto je platným právnym úkonom, s presne stanovenými právami a povinnosťami oboch zmluvných strán, ktoré zo strany odporcu v celom rozsahu dodržané neboli. Medzi podstatné náležitosti kúpnej zmluvy patrí aj cena, na výške ktorej sa zmluvné strany riadne dohodli. Sumy uvádzané v prílohe č.1 pri videokazetách, na ktoré odporca poukázal v tej súvislosti, že ich súčtom vychádza úplne iná výška ceny, než je uvedená v čl. III. zmluvy je treba uviesť, že tieto nie sú kúpnou cenou kaziet tak, ako to právny zástupca odporcu tvrdil, ale len hodnotou výšky požičovného, o čom odporca pri podpise zmluvy vedel, a preto to ani nenamietal. Pri písaní výšky kúpnej ceny do zmluvy o predaji hnuteľných vecí preto k žiadnemu omylu nedošlo a z tohto dôvodu preto ani kúpna zmluva nemôže byť právnym úkonom neplatným. V intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sa zaoberal krajský súd okrem charakteru právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi navrhovateľom a odporcom a ktorý posúdil ako občiansko-právny vzťah prejudiciálne aj otázkou platnosti odstúpenia odporcu od kúpnej zmluvy. V priebehu konania bolo súdom zistené, že odporca od zmluvy uzavretej s navrhovateľom dňa 1. marca 1992 odstúpil dvomi podaniami, a to prvým zo dňa 10. júna 1999 a druhým zo dňa 25. júna 1999. V prvom podaní nazvanom odstúpenie od zmluvy zo dňa 10. júna 1999 odporca uvádza ako dôvod odstúpenia nepreregistrovanie registračnej pokladnice na daňovom úrade, bez čoho nemohol prevádzku prevádzkovať, keďže k preregistrovaniu došlo až dňa 17. mája 1999, v dôsledku čoho nemohol podnikať a nemal z čoho zaplatiť nájom za obdobie prenájmu prevádzky. Ďalším dôvodom odstúpenia od zmluvy bola tá skutočnosť, že prevádzka odporcu bola odpojená od elektrickej energie, pretože faktúra za spotrebovanú elektrickú energiu bola vystavená za obdobie do 3. júna 1999 v sume 19.808,-Sk a nebola navrhovateľom zaplatená. Odporca túto odmietol hradiť, pretože za celé obdobie priestory neužíval. V podaní odporca vyzval navrhovateľa na prevzatie celého zariadenia do 15. júna 1999. Na toto podanie reagoval navrhovateľ listom zo dňa 17. júna 1999, v ktorom navrhovateľ nesúhlasil s odstúpením odporcu od zmluvy a poukázal na tú skutočnosť, že registračná pokladnica nebola v čase odstúpenia odporcu od zmluvy vlastníctvom odporcu, pretože na základe výhrady vlastníckeho práva mohla táto prejsť do vlastníctva odporcu až zaplatením jej ceny. Napriek tomu navrhovateľ preregistroval registračnú pokladnicu v prospech odporcu a poukázal na tú skutočnosť, že veci, ktoré sú uvedené v prílohách č.1 a 2 neboli predávané navrhovateľom na účely podnikania. Ohľadom fakturovanej ceny za spotrebovanú elektrickú energiu uviedol, že za obdobie do 1. marca 1999 z vyfakturovanej sumy na neho pripadajúcu alikvotnú čiastku vo výške 15.051,-Sk zaplatí a zvyšok vo výške 4.757,-Sk mal podľa jeho názoru zaplatiť odporca, pretože od 1. marca 1999 do 3. júna 1999 elektrickú energiu spotrebovával. Z ďalšieho dokazovania vykonaného súdom vyplynulo, že v konečnom dôsledku zaplatil celú fakturovanú sumu za elektrickú energiu navrhovateľ, a to na základe súdneho sporu, ktorý viedol dodávateľ elektrickej energie voči navrhovateľovi. Podaním zo dňa 25. júna 1999, ktoré nazval odporca ako odstúpenie od zmluvy - Návrh na mimosúdne vysporiadanie práv a záväzkov z kúpno-predajnej zmluvy vyplýva, že dôvodom pred odstúpenie od zmluvy bolo, že videokazety sú nespôsobilé a neupotrebiteľné, znehodnotené tak, že sú pokrčené, nejde obraz alebo zvuk, pričom tieto skutočnosti zistil odporca až potom, ako ho na to začali upozorňovať klienti. Takto poškodených bolo podľa odporcu až 70% kaziet. K odstúpeniu od zmluvy došlo podľa tvrdenia odporcu v tomto liste podľa § 596 a 597 OZ. Aj na toto odstúpenie od zmluvy navrhovateľ reagoval listom zo dňa 25. júna 1999, kde navrhol stretnutie v Komárne, s ktorým návrhom odporca nesúhlasil a ďalším listom zo dňa 29. júna 1999 oznámil navrhovateľovi, že predmetom predaja boli aj také kazety, u ktorých zanikli autorské práva, na čo navrhovateľ odporcu pred predajom neupozornil. Tento posledne uvádzaný dôvod však odporca ako dôvod odstúpenia od zmluvy takto neoznačil. Faktom je, že medzi účastníkmi zmluvného vzťahu došlo v priebehu tohto súdneho konania, a to dňa 12.6.2001 k odsúhlaseniu počtu kaziet, u ktorých zanikli autorské práva a ktorých nebolo 70% z dodaného množstva tak, ako to odporca tvrdil, ale len 80 ks. U týchto kaziet napriek tomu, že si odporca neuplatnil svoje právo zo zodpovednosti za právne vady na súde v zákonom stanovenej lehote, navrhovateľ uznal svoju zodpovednosť a znížil ním uplatnenú sumu o cenu týchto kaziet, t.j. o sumu 12.000,-Sk. O vadnosti ostatných kaziet, a to v počte 668 ks tak, ako to deklaroval odporca a preukazoval kópiou poslednej strany prílohy č.1 (čl. 24 spisu) nepredložil odporca žiadne kvalifikované dôkazy. Nepreukázal ani tú skutočnosť, že by bol svoje práva zo zodpovednosti za vadné plnenie uplatnil riadnou reklamáciou u navrhovateľa s presným popisom vád a rozsahom poškodenia u každej jednotlivej kazety s jej presným označením tak, ako boli špecifikované v prílohe č.1 a ani že si svoje práva uplatnil v zákonom stanovenej lehote na súde. Podľa § 48 OZ je možné odstúpiť od zmluvy len za predpokladu, že tak stanovuje Občiansky zákonník alebo že je to dohodnuté účastníkmi zmluvy. V posudzovanom prípade nejde o prípad, ktorý by bolo možné podradiť pod niektoré ustanovenie zákona, napr. § 49 a § 49a/ OZ, preto by odstúpiť od zmluvy mohol účastník len vtedy, ak by sa na tom zmluvné strany dohodli. V zmluve o predaji zariadenia je síce dohoda v čl. V o tom, že kupujúci súhlasí s tým, že v prípade nesplatenia minimálne 6 splátok mu bude zariadenie odobraté bez náhrady a bez ohľadu na výšku zaplatenej sumy, čo však v žiadnom prípade nie je možné podľa obsahu posúdiť ako dohodu o práve odporcu od zmluvy odstúpiť. V čl. V zmluvy je dohodnuté len oprávnenie navrhovateľa, ale nie povinnosť odobrať zariadenie - hnuteľné veci, čo navrhovateľ mohol, ale nemusel vykonať. Takýto právny názor je vyslovený aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Ani jedno z odstúpení od zmlúv nie je preto možné považovať za platný právny úkon, ktorý by mal za následok zrušenie zmluvy s účinkami od začiatku, v dôsledku čoho záväzok plniť zo zmluvy nezanikol odstúpením a odporca je povinný celú kúpnu cenu navrhovateľovi zaplatiť. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že výhrada vlastníckeho práva, ktorá je v zmluve o predaji hnuteľných vecí obsiahnutá v čl. IV nič nemení na tom, že navrhovateľ ako predávajúci má právo rozhodnúť sa, či od zmluvy pre porušenie podstatných náležitostí, akou neplatenie dohodnutých mesačných splátok kúpnej ceny s odporcom nesporne bolo odstúpi alebo či bude trvať na zaplatení kúpnej ceny vecí, ktoré odovzdal odporcovi a ktorý ich užíva. Krajský súd je preto toho právneho názoru, že zmluva o predaji hnuteľných vecí je podľa obsahu kúpnou zmluvou, ktorú je nutné posúdiť podľa ustanovení §§ 588 a nasl. OZ platného ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy, t.j. ku dňu 1. marcu 1999, podľa ktorej vznikla kupujúcemu potom, ako mu predávajúci odovzdal predmet kúpy a ako ho odporca prevzal povinnosť zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu. Podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy, bez ktorých nemôže byť kúpna zmluva platne uzavretá je označenie zmluvných strán, označenie predmetu kúpnej zmluvy a dojednanie o kúpnej cene. V kúpnej zmluve je možné dojednať aj ďalšie náležitosti, ktoré sú označované ako vedľajšie dojednania, z ktorých najvýznamnejšie sú doba plnenia, miesto plnenia, dojednanie o prechode nebezpečenstva na veci, predkupné právo a pod. Označenie zmluvných strán v kúpnej zmluve je určité a zrozumiteľné, účastníci sú spôsobilí na práva a povinnosti, ako aj na právne úkony vo vzťahu ku konkrétnej kúpnej zmluve. Predmetom kúpy sú veci hnuteľné, určené individuálne a boli spôsobilé byť predmetom vlastníctva. Vzhľadom k účastníkom kúpnej zmluvy špecifikácia obsahu a rozsahu predmetu plnenia obsiahnutá v čl. I a II vrátane prílohy č.1 a 2 je dostatočne jasná a zrozumiteľná, preto nemôže byť zmluva v časti predmetu kúpy neplatným právnym úkonom. Neplatnou nie je kúpna zmluva ani pokiaľ ide o to, že by kúpna cena bola určená vo výške 270.000,- Sk omylom tak, ako to odporca tvrdil, pretože bola určená dohodou strán podľa § 589 OZ v peniazoch, presnou čiastkou ako cena konečná, preto nebol dôvod stanovovať ju iným spôsobom. V zmluve a v jej prílohe č.3, ktorá bola prehlásená za jej nedeliteľnú súčasť bola dohodnutá aj splatnosť ceny, a to po zaplatení jednorazovej čiastky 50.000,-Sk odporcom dňa 1. marca 1999 zdôrazňujúc to, že odporca dobrovoľne zálohu vo výške 50.000,-Sk navrhovateľovi zaplatil, z čoho je možné usúdiť, že o jej výške tak, ako bola uvedená v kúpnej zmluve nemal žiadne pochybnosti a zvyšok kúpnej ceny bol dohodnutý na platenie v mesačných splátkach po 13.000,-Sk v termínoch splatnosti tak, ako to vyplýva z prílohy č.3 do 25. dňa v kalendárnom mesiaci. Je preto nutné zdôrazniť, že tak ako bol určitý predmet kúpnej zmluvy, tak bola určitá aj kúpna cena predávaných hnuteľných vecí, v dôsledku čoho je nutné posúdiť zmluvnými stranami uzavretú zmluvu dňa 1. marca 1999 za platný právny úkon. Záverom treba uviesť, že ak odporca do v poradí druhého odstúpenia od zmluvy uviedol ako dôvod odstúpenia to, že až dodatočne vyšli najavo vady kaziet, na ktoré predávajúci kupujúceho neupozornil a že sa jedná o vady, ktoré spôsobia neupotrebiteľnosť kaziet, a preto by mal právo od zmluvy odstúpiť, tieto ním tvrdené skutočnosti v konaní nepreukázal. Faktom je, že predávajúci zásadne zodpovedá len za tie vady, ktoré mal predmet kúpy v čase prevzatia veci, a to bez ohľadu na prechod vlastníckeho práva. Všeobecne pre kúpne zmluvy neexistuje úprava tzv. záruky, kedy predávajúci zodpovedá za vady, ktoré sa prejavia ako rozpor s kúpnou zmluvou po prevzatí veci v záručnej dobe. Záruku však môžu strany zmluvne dohodnúť. Otázka posúdenia doby vzniku vady je skôr otázkou vecnou a nie právnou, preto v prípade uplatnenia nárokov z vád na súde je potrebné dobu vzniku vady nielen tvrdiť, ale aj preukázať. V prípade vád, ktoré robia vec neupotrebiteľnou, môže kupujúci žiadať primeranú zľavu z kúpnej ceny. Výška tejto zľavy musí zodpovedať povahe a rozsahu vady. V prípade, že kupujúci kúpnu cenu nezaplatil, je oprávnený zaplatiť kúpnu cenu vo výške zodpovedajúcej kúpnej cene po odpočítaní uplatnenej zľavy. Pokiaľ sa predávajúci s kupujúcim na výške zľavy nedohodne, musí predávajúci žalovať kupujúceho na zaplatenie zvyšnej časti kúpnej ceny, čo sa v prejednávanej veci stalo. Navyše odporca ako kupujúci ani o zľavu z ceny navrhovateľa nežiadal. Faktom je, že kupujúci môže uplatniť len jeden nárok, čo znamená, že nemôže žiadať zľavu z kúpnej ceny a zároveň od zmluvy odstúpiť. Môže však žiadať vrátenie tej časti kúpnej ceny, ktorú už predávajúcemu zaplatil, pokiaľ od zmluvy platne odstúpil. Odporca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by ho bol predávajúci ubezpečil o tom, že kazety majú tie vlastnosti, o ktorých si kupujúci myslel, že ich majú alebo že by ho bol ubezpečil, že veci nemajú žiadne vady. Pritom takéto ubezpečenie nemusí byť obsiahnuté ani v kúpnej zmluve a nemusí byť urobené ani písomne. Je potom ale na kupujúcom, aby splnil svoju dôkaznú povinnosť, ak chce tvrdiť, že odstúpiť od zmluvy má právo preto, že ho predávajúci ubezpečil o bezvadnosti predávaného tovaru alebo že ho ubezpečil o tom, že tovar má vlastnosti, ktoré si kupujúci vymienil. Nesporné však je, že kazety, ktoré boli predané odporcovi neboli nové, ale boli používané, pričom odporca bol o stave kaziet ako kupujúci informovaný a v konaní odporca ani nepreukázal, že by reálne tie vady kaziet, ktoré deklaroval v odstúpení od zmluvy boli kazety vykazovali a že teda odstúpenie od kúpnej zmluvy by bolo bývalo dôvodné. Nepreukázal ani tú skutočnosť, že by bol navrhovateľ či už úmyselne alebo z nedbanlivosti zatajil stav kaziet, ani to, že by boli vyšli vady kaziet najavo až potom, ako odporca kazety od navrhovateľa prevzal. V takom prípade by ani predávajúci kupujúceho upozorniť na ne nemohol, pretože o nich nemohol vedieť. Keďže odporca nepreukázal neupotrebiteľnosť kaziet z dôvodu ich vadnosti s tým, že tieto vady sú neodstrániteľné, a preto nie je možné predmet kúpy používať dohodnutým spôsobom alebo riadne a že ani nie je možná oprava, nemohol súd odstúpenie od zmluvy odporcom považovať za platný právny úkon ani v kontexte s ust. § 597 OZ, a to o to skôr, že odporca nedodržal postup podľa § 599 OZ, v rámci ktorého by sa bola mohla opodstatnenosť jeho odstúpenia od zmluvy kvalifikovanejšie posúdiť. Navrhovateľovi tak vzniklo právo na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny, ktorý si v návrhu uplatnil pôvodne za obdobie do 31. mája 2000 vo výške 168.000,-Sk a neskôr na pojednávaní dňa 31. marca 2010 túto výšku zmenil na 181.000 Sk, a to titulom kúpnej ceny dohodnutej v čl. III., ako aj podľa prílohy č.3 k zmluve o predaji hnuteľných vecí. K zvýšeniu kúpnej ceny o splátky aj za jún a júl 2000, a to až do doby 25. júla 2000, kedy sa stala splatná celá kúpna cena došlo fakticky na pojednávaní dňa 31. marca 2010, (aj keď to navrhovateľ vôbec nedeklaroval a predložil súdu len tabuľkový prehľad) o ktorej musel súd rozhodnúť predtým, než by vo veci meritórne rozhodol. Z tohto dôvodu nemohol dňa 20. apríla 2010 vyhlásiť rozhodnutie a musel najskôr rozhodnúť o pripustení zmeny návrhu tak, ako to navrhovateľ navrhol, a to zo sumy 168.000,-Sk na 181.000,-Sk, ako aj o zmene, ktorá sa týkala uplatneného práva na úroky z omeškania aj za to obdobie, ktoré navrhovateľ presne špecifikoval až vo svojej písomnej zmene návrhu zo dňa 20.04.2010 a doručiť ju odporcovi na vyjadrenie. O navrhovateľom uplatnenej časti kúpnej ceny vo výške 181.000,-Sk rozhodol súd tak, že je oprávnene uplatnená v celej výške, preto v tejto časti návrhu navrhovateľa s poukazom na § 588 a nasl. OZ vyhovel a zaviazal odporcu na doplatenie kúpnej ceny v tejto výške. Pri prepočte na Eur navrhovateľ uviedol nepresný údaj, preto súd ustálil presnú sumu na 6.008, 09 Eur ( 181.000 Sk: 30, 126 = 6.008, 09 Eur). Pokiaľ ide o omeškanie odporcu s úhradou kúpnej ceny, navrhovateľ si uplatnil pôvodne právo na zaplatenie pokuty vo výške 0,2% z každej splátky s odkazom na čl. III, 3. odsek zmluvy, v ktorom si zmluvné strany dohodli platenie „prirážky“ vo výške 0,2% za každý deň omeškania splátky, t.j. zo sumy 13.000,-Sk až do jej zaplatenia. Navrhovateľ si pôvodne vyčíslil a uplatnil túto prirážku ako zmluvnú pokutu, a to za obdobie od splatnosti jednotlivých splátok, t.j. od 26. apríla 1999 ku dňu 31. januára 2000 v sume 29.998,-Sk. Na pojednávaní dňa 31. marca 2010, a následne v podaní zo dňa 20. apríla 2010 spresnil navrhovateľ výšku a obdobie, za ktoré sankciu označenú už ako úrok z omeškania požaduje tak, že žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 6.008,09 Eur (181.000,-Sk) s úrokom z omeškania vo výške 17,6% od úrokom z omeškania ročne, a to zo sumy 199,16 Eur (6.000,-Sk) od 26. apríla 1999 do zaplatenia, zo sumy 199,16 Eur (6.000,-Sk) od 26. mája 1999 do zaplatenia, zo sumy 431,52 Eur (13.000,-Sk) od 26. júna 1999 do zaplatenia, zo sumy 431,52 Eur (13.000,-Sk) od 26. júla 1999 do zaplatenia, zo sumy 431,52 Eur (13.000,-Sk) od 26. augusta 1999 do zaplatenia, zo sumy 431,52 Eur (13.000,-Sk) od 26. septembra 1999 do zaplatenia, zo sumy 431,52 Eur (13.000,-Sk) od 26. októbra 1999 do zaplatenia, zo sumy 431,52 Eur (13.000,-Sk) od 26. novembra 1999 do zaplatenia, zo sumy 431,52 Eur (13.000,-Sk) od 26. decembra 1999 do zaplatenia, zo sumy 431,52 Eur (13.000,-Sk) od 26. januára 2000 do zaplatenia, zo sumy 431,52 Eur (13.000,-Sk) od 26. februára 2000 do zaplatenia, zo sumy 431,52 Eur (13.000,-Sk) od 26. marca 2000 do zaplatenia, zo sumy 431,52 Eur (13.000,-Sk) od 26. apríla 2000 do zaplatenia, zo sumy 431,52 Eur (13.000,-Sk) od 26. mája 2000 do zaplatenia. Krajský súd navrhovateľom uplatnenú sumu 29.998,-Sk posúdil s prihliadnutím na obsah dohody zmluvných strán obsiahnutej v čl. III, 3. zmluvy tak, že sa nejedná o zmluvnú pokutu, ale o úrok z omeškania, ktorým sa zabezpečuje riadne a včasné plnenie povinnosti, na ktorú sa odporca v zmluve zaviazal. Z toho dôvodu, že medzi zmluvnými stranami vznikol občiansko-právny vzťah, je potrebné aj dohodu o úroku z omeškania posúdiť v kontexte s ust. § 517 ods.2 OZ a § 3 Nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. platného ku dňu 1. marcu 1999. Podľa cit. ustanovení vzniká veriteľovi právo na zaplatenie úroku z omeškania, keďže dlžník svoj záväzok riadne a včas nesplnil len v takej výške, ktorá je v súlade s § 517 ods.2 a § 3 cit. nar., pretože úroky z omeškania sú zákonnou sankciou a v Občianskom práve sú upravené zásadne kogentne. Zmluvné strany si preto nemôžu dohodnúť ako účastníci občiansko- právnych vzťahov inú výšku, než určuje vykonávací predpis. Podľa § 3 cit. nar. v znení účinnom do 25.apríla 1999 má veriteľ právo na úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby stanovenej NBS k 1. dňu omeškania dlžníka. Pre určenie výšky úroku z omeškania u konkrétneho záväzku bola preto rozhodujúca diskontná sadzba platná k 1. dňu omeškania dlžníka k tomuto dňu. Takto určená výška úrokov z omeškania sa nemení a platí po celú dobu trvania omeškania. Výška úroku ku dňu omeškania odporcu, t.j. k 25. aprílu 1999, kedy sa odporca dostal do omeškania s časťou druhej splátky vo výške 6.000,-Sk bola 8,8%, t.j. dvojnásobok činil 17,6% ročne. Navrhovateľovi preto vzniklo právo na účtovanie úroku z omeškania vo výške 17,6% ročne z každej nezaplatenej splátky kúpnej ceny od nasledujúceho dňa po jej splatnosti až do zaplatenia. Dohoda o výške úrokov z omeškania obsiahnutá v kúpnej zmluve v čl. III odsek 3, pokiaľ by nebol navrhovateľ upravil a obmedzil výšku úrokov z omeškania, by bola pre rozpor s ust. § 517 ods.2 OZ a § 3 Nariadenia vlády č.87/19995 Z.z. v tejto časti podľa § 39 OZ neplatná. Súd z vyššie uvedených dôvodov zaviazal odporcu podľa § 588 a nasl. OZ na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny vo výške 181.000,-Sk so 17,6% úrokom z omeškania ročne z nezaplatenej splátky kúpnej ceny od 26. dňa každého kalendárneho mesiaca počnúc dňom 26. apríla 1999 až do termínu poslednej splátky, ktorý je od 26. mája 2000 do zaplatenia podľa § 517 ods.2 OZ a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu omeškania s prvou splátkou. Ku skráteniu termínu (v zmluve boli dohodnuté splátky až do 25. júla 2000) došlo z toho dôvodu, že odporca časť kúpnej ceny zaplatil, sumu 12.000,- Sk vzal späť a rozdiel vo výške 181.000,-Sk po jeho rozpočítaní na nezaplatené splátky (po odpočítaní 2x 6.000,-Sk a 13x 13.000,-Sk) zodpovedá sume 181.000,-Sk. V časti o zaplatenie 12.000,-Sk, v ktorej vzal navrhovateľ návrh späť, ako aj v časti návrhu o vydanie 80 ks kaziet, vadnosť ktorých uznal, súd konanie podľa § 96 O.s.p. zastavil. Rovnako zastavil konanie podľa § 96 O.s.p. aj v časti, ktorá predstavuje rozdiel vo výške úrokovej sadzby pôvodne navrhovateľom uplatnenej ako 0,2% denne zo sumy nezaplatenej splátky, čo je 73 % ročne, a to za čas od 26. apríla 1999 do 31. januára 2000 (vyčíslené sumou 29.998,-Sk) a súdom priznanou výškou 17,6% ročne, pretože súd právny úkon navrhovateľa, ktorým zmenil výšku úrokovej sadzby a uplatnil si ich až do zaplatenia posúdil ako čiastočné späťvzatie návrhu v tejto časti, preto aj konanie v tejto časti uplatneného nároku podľa § 96 O.s.p. zastavil. Odporca proti takémuto obmedzeniu návrhu navrhovateľom nenamietal. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods.2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý nebol v konaní celkom úspešný priznal pomernú časť náhrady trov konania, a to vo vzťahu k celému predmetu. Navrhovateľ obmedzil pôvodný návrh zo sumy197.998 Sk na sumu 181.000 Sk, čo súd posúdil ako jeho čiastočný neúspech, v dôsledku čoho mal v spore 90,86 % úspech a odporca mal úspech 9,14%. Po odpočítaní úspechu odporcu od úspechu navrhovateľa je navrhovateľ v spore úspešnejší o 81,72 %. Navrhovateľovi vznikli v konaní trovy spojené so zaplatením súdneho poplatku za návrh vo výške 7.916 Sk a za ním podané odvolanie vo výške 11.874 Sk, spolu 656,91 Eur (19.790 Sk). Odporca, ktorý nebol v konaní úspešný, je povinný nahradiť priamo navrhovateľovi na jeho adresu z tejto sumy 81,72 %, čo činí 536,82 Eur. Navrhovateľ bol v konaní zastúpený tromi právnymi zástupcami, a to JUDr. Jánom Pekárom, ktorý si náhradu trov právneho zastúpenia uplatnil a vyčíslil zo sumy 197.998 Sk za 3 úkony právnej pomoci, a to za prípravu a prevzatie veci ku dňu 8.11.2004, za účasť na pojednávaní dňa 27.01 a 14.02.2005 (č.l.120), vrátane cestovného autom zo Senice do Banskej Bystrice a späť. Súd však zistil, že pojednávania sa právny zástupca dňa 27.01 2005 nezúčastnil, preto mu náhradu za tento úkon nemohol priznať. Odmena pre JUDr. Jána Pekára tak predstavuje sumu 1x 6.590 Sk podľa vyhlášky 163/2002 Z.z. platnej do 31.12.2004 a 1 x 6.650 Sk podľa vyhlášky 655/2004 Z.z. účinnej od 1.1.2005, a to podľa § 10 ods. 1 cit. vyhl., 19% DPH zo sumy 6.650,- Sk podľa § 18 ods. 4 vyhlášky 655/2004 Z.z., réžijný paušál 1x 136 Sk a 1x 150 Sk podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. a náhradu cestovných výdavkov autom Nissan Primera ŠPZ SI 028 AL na pojednávanie dňa 14.02.2005 zo Senice do Banskej Bystrice a späť, t.j. 2 x 205 km pri cene benzínu za 1 l/100km 34,20 Sk a pri náhrade za opotrebovanie 6,20 x 410 km vo výške 3.740 Sk. Celková odmena tak zodpovedá sume 615,07 Eur (18.529,50 Sk), z ktorej je odporca povinný nahradiť na adresu právneho zástupcu JUDr. Jána Pekára len 81,72 % vo výške 502,63 Eur. Navrhovateľ si uplatnil právo na odmenu aj pre v poradí druhého jeho zástupcu, JUDr. Róberta Schuchmanna, ktorý však okrem doloženia plnej moci na zastupovanie a zaslania 3 ospravedlnení a žiadostí o odročenie pojednávaní vo veci nevykonal žiaden úkon, ktorý by bol účelný na uplatnenie práv navrhovateľa, preto mu súd nemohol žiadnu náhradu trov právneho zastúpenia priznať. To však neznamená, že by si nemohol preukázateľné náklady v súvislosti so zastupovaním navrhovateľa uplatniť priamo voči nemu. Nie je však možné prenášať tieto na odporcu, ak ich účelnosť nebola v konaní preukázaná. Navrhovateľ si uplatnil aj právo na náhradu odmeny pre v poradí 3 jeho právneho zástupcu, a to JUDr. Jána Krištofa za 3 úkony právnej pomoci, a to za prevzatie veci a za účasť na pojednávaniach v dňoch 23.2. a 31.3.2010. Súd mu priznal odmenu len za 2 úkony, a to podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za účasť na pojednávaniach zo sumy 6.008,09 Eur (181.000 Sk), t.j. 2x po 210,81 Eur a 2x po 7,21 Eur režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl., celkom vo výške 436,04 Eur, z ktorej je povinný odporca nahradiť na adresu JUDr. Jána Krištofa 81,72 % vo výške 356,33 Eur. Za opakované prevzatie veci má právny zástupca právo uplatniť si odmenu u navrhovateľa, pretože odporca nenesie zodpovednosť za to, že navrhovateľ menil svojich právnych zástupcov. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p. (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.