Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoKR/58/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111227217 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:5111227217.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa EURO HOUSING SLOVAKIA, s. r. o., so sídlom Ipeľská 659/27, 010 01 Žilina, IČO: 36 802 808 o návrhu na povolenie reštrukturalizácie, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu v Žiline, č. k. 4R 3/2011 - 268, IČS: 5111227217 zo dňa 27. septembra 2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu v Žiline, č. k. 4R 3/2011 - 268, IČS: 5111227217 zo dňa 27. septembra 2011 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Žiline napadnutým uznesením reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi EURO HOUSING SLOVAKIA, s. r. o., so sídlom Ipeľská 659/27, 010 01 Žilina, IČO: 36 802 808 zastavil. Návrhom zo dňa 10.08.2011 sa navrhovateľ domáhal povolenia reštrukturalizácie s odôvodnením, že je v úpadku vo forme platobnej neschopnosti a aj predĺženia, má však záujem odvrátiť úpadok, zachovať podnik a aj naďalej zotrvať na trhu. Navrhovateľom poverený správca, JUDr. Mária Cabadajová, M. Rázusa 5, Žilina, vypracovala reštrukturalizačný posudok dňa 08. 08. 2011, v ktorom odporučila reštrukturalizáciu dlžníka. K návrhu na povolenie reštrukturalizácie bolo pripojené aj záväzné vyjadrenie veriteľa - EURO HOUSING, s. r. o., so sídlom Ipeľská 659/27, 010 01 Žilina, IČO: 36 415 484, v ktorom veriteľ vyjadril podporné stanovisko reštrukturalizačnému procesu dlžníka s tým, že je presvedčený, že reštrukturalizácia bude pre veriteľa oveľa výhodnejšia ako predpokladané uspokojenie v prípade konkurzného konania. Okresný súd v Žiline uznesením č. k. 4R 3/2011 - 264 zo dňa 24. 08. 2011 začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že len súd môže rozhodnúť, či sú alebo nie sú splnené podmienky pre povolenie reštrukturalizácie a v tomto smere nie je viazaný závermi reštrukturalizačného posudku, nakoľko opačný prípad by znamenal, že sú by musel vždy rozhodnúť podľa záverov reštrukturalizačného posudku. Z ust. § 116 ods. 2 ZKR vyplýva, že súd je oprávnený a povinný preskúmavať posudok v celom jeho rozsahu a tiež preskúmava, či je zo záverov posudku zrejmé, že na odporúčanie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady. Súd teda preskúmava obsah celého posudku a na základe toho vykoná záver, či sú alebo nie sú splnené predpoklady pre povolenie reštrukturalizácie, pričom s poukazom na § 196 ZKR a §132 OSP hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Po podrobnom preskúmaní predloženého reštrukturalizačného posudku a príloh k návrhu na povolenie reštrukturalizácie súd prvého stupňa skonštatoval, že posudok spĺňa zákonom predpísané formálne náležitosti, obsah posudku však nie je jasný a zrozumiteľný, nakoľko zo záveru posudku nie je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady, pretože nie je splnená podmienka v zmysle § 109 ods. 3 písm. c/ZKR, že možno odôvodnene predpokladať zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzku podniku dlžníka. Predpokladom zachovania aspoň podstatnej časti prevádzky podniku je to, aby dlžník svoj podnik prevádzkoval. Ako to vyplýva z reštrukturalizačného posudku, hlavným predmetom podnikania dlžníka bola výstavba neobytných budov. Hneď po svojom vzniku v roku 2007 dlžník realizoval výstavbu komplexu trojbytových villadomov v I. obec XXXX Po zrealizovaní stavby tohto diela však dlžník vo výstavbe nepokračoval a v druhom polroku 2008 došlo k zastaveniu jeho realitnej činnosti. Z finančnej analýzy obsiahnutej v reštrukturalizačnom posudku vyplýva, že v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi v roku 2010 značne poklesli náklady dlžníka súvisiace s výkonom hlavného predmetu podnikania, zároveň počnúc rokom 2009 neeviduje dlžník v účtovníctve žiadne osobné náklady, a teda nezamestnáva žiadnych zamestnancov. Z predloženého posudku je zrejmé, že dlžník stavbu diela ukončil a v súčasnosti vykonáva len činnosti súvisiace s prevádzkou a údržbou projektu, súd preto dospel k záveru, že dlžník svoju hlavnú činnosť v súčasnosti fakticky nevykonáva. Súd prvého stupňa poukázal aj na to, že úpadok dlžníka vo forme platobnej neschopnosti a aj vo forme predĺženia nastal už skôr a ani opatrenia na predchádzanie úpadku, s realizáciou ktorých začal dlžník v roku 2008, nemali vplyv na ekonomickú a hospodársku situáciu dlžníka a dlžník hroziaci úpadok neodvrátil. Dlžník si teda nesplnil svoju zákonnú povinnosť podať v stanovenej 30-dňovej lehote návrh na vyhlásenie konkurzu (§ 11 ods. 2 ZKR). Súd prvého stupňa tiež uviedol, že ak chce dlžník pokračovať v prevádzkovaní podniku prostredníctvom reštrukturalizačného procesu, musí návrh na povolenie reštrukturalizácie podať v čase, kedy ešte svoj podnik reálne prevádzkuje a spĺňa ekonomické predpoklady pre povolenie reštrukturalizácie. Aby bolo možné reálne dosiahnuť účel reštrukturalizácie, musí dlžník v jej priebehu vykonávať podnikateľskú činnosť s tým, že v nej bude možné pokračovať aj v budúcnosti. Podstatnú časť podniku je dlžník počas reštrukturalizácie schopný zachovať len vtedy, ak dosiahne zisk a bude preukázateľne schopný splácať záväzky podľa schváleného plánu a aj všetky nové dlhy. Na základe predloženého posudku súd prvého stupňa vychádzal z toho, že dlžník vzhľadom na svoj aktuálny ekonomický a hospodársky stav nie je schopný uvedené podmienky splniť. Je totiž málo pravdepodobné, že po zrealizovaní celej investície podniku dlžník pri zápornej hodnote vlastného imania a doterajších záväzkov bude schopný uhrádzať zároveň aj záväzky, ktoré by vznikli napr. v súvislosti s plánovaným predajom a nájmom, príp. s údržbou a prevádzkou bytových domov, keďže prípadné výnosy z hospodárskej činnosti, ktoré by plynuli z predaja majetku, by mali slúžiť aj na krytie prevádzkových nákladov a aj na uspokojovanie doterajších veriteľov dlžníka v zmysle plánu. Súdu preto nie je zrejmé, ako by mohol dlžník bez získania finančných prostriedkov vo forme úveru, resp. pôžičky s poukazom na vysokú zápornú hodnotu vlastného imania a bez príjmov z ďalšej podnikateľskej činnosti (okrem predaja majetku) vytvoriť dostatočný objem pridanej hodnoty a zisku tak, ako sa uvádza v posudku a realizáciou reštrukturalizačného procesu ďalej pokračovať v investorskej činnosti zapísanej v obchodnom registri ako predmet podnikania. Pri pokračovaní v prevádzkovaní podniku a zmene pohľadávok veriteľov má byť hlavnou metódou reštrukturalizácie prevod majetku dlžníka, zaťaženého záložným právom, pričom do doby odpredaja majetku počíta dlžník s jeho prenájmom. Podstatným účelom reštrukturalizácie je zachovanie podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka takým spôsobom, ktorý umožní, aby veritelia dosiahli vyššie uspokojenie svojich pohľadávok, ako v prípade konkurzu. Ak má teda reštrukturalizácia slúžiť svojmu účelu, je nevyhnutné, aby bol naďalej prevádzkovaný podnik, a to je možné len za predpokladu, že dlžník nebude zbavený rozhodujúcej časti majetku, pretože to by bol svojim obsahom likvidačný konkurz. Podstatnú časť podniku je však možné zachovať počas reštrukturalizácie len vtedy, ak dlžník dosiahne zisk. Aj keď v zmysle § 135 ods. 2 písm. b/ a f/ ZKR môže byť metódou reštrukturalizácie aj prevod podniku dlžníka a prevod majetku dlžníka zaťažený zabezpečovacím právom bez tohto zabezpečovacieho práva, vždy však so súčasným zachovaním prevádzky podniku dlžníka. V tomto prípade však dlžník plánuje odpredaj všetkého svojho majetku, čo je podstatou likvidačného konkurzu a dlžník by nemal v akej podnikateľskej činnosti ďalej pokračovať. Keďže v tejto veci nebol predložený súdu prvého stupňa taký posudok, z ktorého by vyplynuli jasné a zrozumiteľné závery, pri splnení ktorých by bolo možné v konaní pokračovať, súd prvého stupňa považoval reštrukturalizačný posudok za nejasný a nezrozumiteľný s tým, že pre odporučenie reštrukturalizácie správcom neboli splnené zákonné predpoklady tak, ako to predpokladá § 109 ods. 3 písm. c/ ZKR, a preto súd s poukazom na § 116 ods. 1 a § 116 ods. 2 písm. b/ a e/ „a contrario“ ZKR reštrukturalizačné konanie dlžníka zastavil. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ - dlžník, a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil tak, že reštrukturalizáciu dlžníka povolí. Navrhovateľ namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne, nakoľko súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym právnym zisteniam, sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ tvrdil, že reštrukturalizačný posudok správcu zo dňa 15. 08. 2011 spĺňa zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 110 ods. 1 a 2 ZKR, a sú splnené aj všetky ďalšie predpoklady pre povolenie reštrukturalizácie dlžníka podľa § 116 ods. 2 ZKR. Zo záverov posudku vyplýva, že dlžník aj napriek hroziacemu úpadku aj naďalej vykonáva podnikateľskú činnosť podľa svojho predmetu podnikania a je tiež zrejmé, že na odporúčanie reštrukturalizácie dlžníka boli splnené predpoklady ustanovené v § 109 ods. 3 ZKR. Navrhovateľ namietal, že súčasťou podniku nemusí byť nevyhnutne osobná zložka podnikania v podobe dostatočného množstva pracovnej sily ako zamestnancov v hlavnom alebo obdobnom pracovnom pomere, napokon navrhovateľ ani nikdy desiatky, ani stovky pracovníkov nezamestnával, napriek tomu však realizoval a aj v súčasnosti realizuje podnikateľskú činnosť. Spájanie súvislosti medzi nulovými osobnými nákladmi a nevykonávaním podnikateľskej činnosti je zavádzajúce. Poukázal tiež na to, že v podnikateľskej praxi je bežným javom previazanie niekoľko desiatok zmluvných partnerov a subdodávateľov pri realizácii podnikateľskej činnosti, aj keď opatrenia prijaté dlžníkom na odvrátenie úpadku nevyriešili celý komplex problémov súvisiacich s nástupom krízy a so zastavením predaja bytov, zastavili podľa navrhovateľa prepad obchodnej spoločnosti na úplné dno úpadku. Vykonávanie stavebnej činnosti počas rokov 2009 až 2011 je podľa navrhovateľa dostatočne preukázané realizáciou samotného vystavania villadomov a ich následnej kolaudácie počas prvej polovice roku 2010, pričom samotný fakt, že úpadcovi vzniknú záväzky (predovšetkým z úverových zdrojov financujúcej banky) bol dopredu zrejmý. Logickým dokončením a následným vysporiadaním týchto záväzkov teda musí byť aj odpredaj so zodpovedajúcou mierou zisku, nie však vo forme likvidačného konkurzu, ale s časovými a hodnotovými parametrami podľa reštrukturalizačného plánu. Tvrdil tiež, že navrhovateľ za súčinnosti financujúcej banky a v spolupráci s renomovanými realitnými kanceláriami podnikal kroky s cieľom reštartovania odpredaja vystavaných villadomov, pričom boli navrhnuté kroky na získanie dostatočného objemu pridanej hodnoty a zisku. Celý tento komplex opatrení sa však zastavením reštrukturalizačného konania prerušil. Všetky tieto kroky boli priebežne konzultované s managementom financujúcej bankyLB.O. a. s. a na týchto stretnutiach banka navrhnuté kroky realizácie celého projektu akceptovala. Podľa navrhovateľa z celého reštrukturalizačného posudku jednoznačne vyplýva, že primárnou snahou navrhovateľa je prevádzkovať naďalej svoj podnik a dokončiť tak reálny obrat získaného kapitálu, a to tak cudzieho, ako aj vlastného. Navrhovateľ však chce odpredať postavené villadomy a realizovať dokončenie obytného komplexu vrátane úprav súvisiacich pozemkov a vybudovanie zodpovedajúcej infraštruktúry v rámci bežnej podnikateľskej činnosti, a nie vo forme likvidačného konkurzu. Tieto činnosti sú zapísané v predmete podnikania dlžníka a pri ich realizácii bude vznikať nadhodnota vo forme pridanej hodnoty a zisku, ktoré budú taktiež prerozdeľované v prospech súčasných veriteľov. Navrhovateľ nesúhlasí s hodnotením súdu prvého stupňa, že reštrukturalizačný posudok je nejasný a nezrozumiteľný, z čoho vyvodil záver, že pre odporučenie reštrukturalizácie správcom neboli splnené predpoklady. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 a §214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania. Podľa § 116 ods. 1 Zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR), ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie. Inak reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaví. Podľa § 116 ods. 2 ZKR, súd povolí reštrukturalizáciu, ak a) posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti, b) obsah posudku je jasný a zrozumiteľný, c) posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý má v obvode krajského súdu, v ktorom sídli príslušný súd, zriadenú kanceláriu, d) posudok v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30 dní od jeho vypracovania, e) správca poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a zo záverov posudku je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady. Zákon pre niektorých dlžníkov, ktorí sú podnikateľmi a v čase riešenia svojho úpadku podnikateľskú činnosť aj reálne vykonávajú umožňuje, aby svoju nepriaznivú ekonomickú situáciu riešili reštrukturalizáciou. Podmienkou povolenia reštrukturalizácie rozhodnutím súdu je splnenie zákonom stanovených predpokladov. V zmysle príslušnej úpravy ZKR po začatí reštrukturalizačného konania (uznesenie o začatí reštrukturalizačného konania podľa § 113 ods. 1 ZKR) má súd 30 dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu. Súd môže návrhu vyhovieť a reštrukturalizáciu povoliť, čím sa začne samotná reštrukturalizácia v zmysle zákonnej úpravy, alebo návrhu nevyhovie a reštrukturalizačné konanie zastaví. O povolení reštrukturalizácie súd rozhodne len vtedy, ak je kumulatívne splnených všetkých 5 podmienok v zmysle cit. § 116 ods. 2 ZKR. Súd okrem formálnych predpokladov uvedených v § 116 ods. 2 ZKR skúma obsah posudku aj z hľadiska naplnenia zákonom požadovaných náležitostí v zmysle § 110 ZKR a aj z hľadiska zrozumiteľnosti tohto obsahu. Ďalej je v zmysle citovanej právnej úpravy predmetom skúmania súdu, či odporučenie reštrukturalizácie v posudku zodpovedá predpokladom, pre ktoré je možné reštrukturalizáciu odporučiť. Súd teda zo zákona skúma, či posudok obsahuje údaje alebo logické závery ako výsledky zistení správcu v tom smere, že boli splnené predpoklady podľa § 109 ods. 3 ZKR, a teda že dlžník vykonáva podnikateľskú činnosť, a je možno odôvodnene predpokladať zachovanie podstatnej časti prevádzky dlžníka, ďalej že v prípade povolenia reštrukturalizácie je možné odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov ako v prípade vyhlásenia konkurzu. Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa pri skúmaní splnenia zákonom stanovených predpokladov pre povolenie reštrukturalizácie postupoval v zmysle hore uvedených zásad, vyplývajúcich zo zákonnej úpravy. Pri hodnotení možnosti reálneho naplnenia účelu reštrukturalizácie súd prvého stupňa správne vychádzal z predmetu podnikateľskej činnosti navrhovateľa, zapísaného v obchodnom registri, pričom správne prihliadal ku všetkým známym skutočnostiam tak, ako to podrobne uviedol v odôvodnení svojho uznesenia, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Je možné súhlasiť s navrhovateľom, že skutočnosť, že dlžník v súčasnosti nezamestnáva žiadnych zamestnancov nepreukazuje, že by dlžník nemohol pokračovať v podnikateľskej činnosti. Je však potrebné prihliadnuť aj k hodnote vlastného imania dlžníka, k jeho záväzkom a aj záväzkom, ktoré by vznikli pri podnikateľskej činnosti, s ktorou dlžník uvažuje tak, ako to správne urobil aj súd prvého stupňa. Odvolací súd súhlasí so súdom prvého stupňa aj v tom, že podstatnú časť podniku je možné počas reštrukturalizácie zachovať len vtedy, pokiaľ by dlžník dosiahol zisk, čo však z predloženého posudku nevyplýva. Navrhovaný posudok nepostačuje pre záver, že v prípade povolenia reštrukturalizácie je možné odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu. Realizáciu predaja už postavených nehnuteľností nie je v tomto prípade možné považovať za také pokračovanie v podnikateľskej činnosti navrhovateľa, ktoré by odôvodňovalo povolenie reštrukturalizácie. Ako už bolo uvedené, ďalšie pokračovanie v podnikateľskej činnosti (podľa zápisu v obchodnom registri) si bude vyžadovať nemalé finančné obnosy. Nie je preto možné vylúčiť, že značná časť zisku z predaja týchto nehnuteľností by bola použitá na zamýšľané podnikanie navrhovateľa, ktoré vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu bude vždy značne rizikové, pričom pri predaji postavených nehnuteľností v konkurze by zisk z tohto predaja slúžil predovšetkým na uspokojenie veriteľov. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa považoval za správne a podľa § 219 ods. 1 OSP ho potvrdil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.