Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 34Cbi/15/2008 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6008201224 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Michalcová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6008201224.3 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Evou Michalcovou v právnej veci navrhovateľa SPECULATE LIMITED, Company No. 4360016 sídlo: 15 STOPHER HOUSE, WEBBER STREET LONDON SE1 0RE, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, právne zast. Tomášek & partners s.r.o., Kukučínova 22, 831 08 Bratislava proti odporcovi JUDr. Marte Todekovej, správkyni konkurznej podstaty úpadcu DRUKOS, a.s. „v konkurze", ul. Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 039 187 so sídlom správkyne konkurznej podstaty Nemocničná 1, 026 01 Dolný Kubín, o vylúčenie pohľadávky z majetkovej podstaty takto r o z h o d o l : Súd v y l u č u j e z konkurznej podstaty úpadcu DRUKOS, a.s. „v konkurze“, ul. Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 039 187 pohľadávku voči spoločnosti Tatra banka, a.s. Bratislava v nominálnej hodnote 4.421.429,99 Eur (133.200.000,-Sk) zapísanú pod súpisovou zložkou 1867 3A, ktorej vlastníkom je navrhovateľ. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1.230,15 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Návrhom na začatie konania doručeným krajskému súdu dňa 29.7.2009 sa navrhovateľ domáhal vylúčenia pohľadávky v nominálnej hodnote 4.421.429,99 Eur (133.200.000,-Sk ) voči spoločnosti Tatra banka, a.s. so sídlom v Bratislave z konkurznej podstaty úpadcu DRUKOS a.s. „v konkurze“, ktorú odporca ako správca konkurznej podstaty zaradil do súpisu konkurznej podstaty dlžníka, nakoľko veriteľom pohľadávky je navrhovateľ. Na odôvodnenie návrhu na začatie konania uviedol, že navrhovateľ je právnickou osobou zapísanou v registri spoločnosti vedenom pre Anglicko a Wales. Spoločnosť DRUKOS, a.s. bola vlastníkom pohľadávky vo výške 144.790.680,16 Sk s príslušenstvom voči obchodnej spoločnosti Tatra banka. Zaplatenie pohľadávky je predmetom súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod č.k. 52Cb 36/00. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.1.2002 navrhovateľ nadobudol pohľadávku od spoločnosti DRUKOS, a.s. za odplatu. Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpisu oboma zmluvnými stranami, t.j. 28.1.2002, čím sa stal navrhovateľ bezvýhradným vlastníkom pohľadávky. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 27K 203/2002-5641 zo dňa 15.4.2008, ktoré bolo navrhovateľovi doručené dňa 25.6.2008 bolo navrhovateľovi uložené, aby v lehote 30 dní podal žalobu na súde, ktorý vyhlásil konkurz na majetok úpadcu DRUKOS, a.s. Banská Bystrica proti správkyni JUDr. Marte Todekovej, advokátke, E. H. XX, Z. Z.; ktorá zaradila do súpisu konkurznej podstaty úpadcu pod súpisovou zložkou č. 18673 pohľadávku voči Tatra banke a.s. so sídlom Hodžovo nám. 3, Bratislava, IČO: 00 686 930 v nominálnej hodnote 4.421.429,99 Eur (133.200.000,-Sk) s prísl. Z odôvodnenia citovaného uznesenia krajského súdu vyplýva, že pohľadávka bola zapísaná do konkurznej podstaty z dôvodu, že správkyňa konkurznej podstaty sa dozvedela, že pohľadávka mala byť v minulosti bezodplatne postúpená, a súd po vyhlásení konkurzu vydal rozhodnutie o zámene účastníkov konania, pričom toto rozhodnutie správkyni do dnešného dňa nebolo doručené, okolnosti prevodu pohľadávky sú podozrivé a tiež úpadca o postúpení pohľadávky nemal vedomosť. Správkyňa konkurznej podstaty od zmluvy dňa 12.7.2005 v zmysle ust. § 15 ZKV odstúpila a preto pohľadávka aj naďalej patrí do podstaty. Podľa navrhovateľa správkyňa konkurznej podstaty si do súpisu vyznačila poznámku, že na túto súpisovú zložku majetku si uplatňuje nárok iný subjekt ako navrhovateľ. Navrhovateľ sa nestotožňuje s odôvodnením v uznesení krajského súdu. Tvrdenie, že pohľadávka mala byť v minulosti bezplatne postúpená je nepravdivé. Z čl. III ods.1, 2 zmluvy o postúpení jednoznačne vyplýva, že postupca a postupník sa dohodli na odplate vo výške 85% zo skutočne vymoženej výšky pohľadávky, pričom odplata je splatná najneskôr do 7 dní odo dňa skutočného vymoženia pohľadávky postupníkom. Navrhovateľ ďalej konštatuje, že až od doručenia uznesenia konkurzného súdu nemal žiadnu vedomosť o tom, že pohľadávka mala byť zahrnutá do súpisu konkurznej podstaty, pričom v kontakte so správkyňou konkurznej podstaty je už mnoho rokov a bola priebežne informovaná o stave vymáhania pohľadávky. Zo strany odporkyne bolo už v roku 2004 postúpenie pohľadávky bez výhrad akceptované a stotožnila sa s tým, že vlastníkom pohľadávky je navrhovateľ, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je splatná do 7 dní od jej vymoženia. Ohľadom skutočnosti, že odporkyňa podaním z 15.1.2008 vyznačila poznámku v súpise, že na majetok si uplatňuje nárok iný subjekt sa navrhovateľ nedozvedel ani na poslednom pojednávaní Krajského súdu v Bratislave vedenom pod sp.zn. 52Cb 36/00, ktoré sa konalo dňa 26.3.2008 a ktorého sa odporkyňa osobne zúčastnila. Tvrdenie odporkyne, že od zmluvy dňa 12.7.2005 podľa § 15 Zákona o konkurze a vyrovnaní (ďalej len ZKV) odstúpila je zavádzajúce, nakoľko ust. § 15 ZKV upravuje odporovateľné právne úkony a nie odstúpenie od zmluvy. Naviac navrhovateľ odporkyňu opakovane informoval o skutočnosti, že pre odstúpenie od zmluvy nemá žiadne zákonné či zmluvné oprávnenie. Jedine ust. § 14 ods.2 ZKV umožňuje správcovi konkurznej podstaty od zmluvy odstúpiť, avšak výlučne od sinalagmatického právneho vzťahu, ktorým však vzťah vzniknutý zo zmluvy o postúpení pohľadávky nie je. Odporkyňa taktiež konkurzný súd vôbec neinformovala, že rovnako aj v roku 2008 odstupovala od zmluvy listom zo dňa 26.3.2008 či skutočnosť, že dňa 6.4.2005 podala na Okresnom súde Bratislava I žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, teda právneho úkonu, od ktorého dňa 12.7.2005, ako aj 26.3.2008 odstúpila, hoci podľa návrhu na začatie konania o určenie neplatnosti tvrdí, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon. Čo sa týka odstúpenia od zmluvy, v tejto súvislosti navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že odporkyňa dňom 26.3.2008 odstúpila od Zmluvy zo dňa 28.1.2002, teda viac ako po 6 rokoch od uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom dôvodom odstúpenia od zmluvy mala byť právna udalosť - vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu DRUKOS, a.s., ku ktorému došlo na základe uznesenia zo dňa 8.1.2004, teda viac ako 4 roky pred odstúpením od zmluvy. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ odhliadnuc od prezentovaného nedostatku zákonného oprávnenia od zmluvy odstúpiť vzniesol námietku premlčania. Rovnako navrhovateľ vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k právu zaradiť do konkurznej podstaty úpadcu DRUKOS, a.s. pohľadávku. Vzhľadom na to, že navrhovateľ sa dňom 28.1.2002 stal bezvýhradným vlastníkom pohľadávky voči dlžníkovi Tatra banka a.s. vo výške 144.790.680,16 Sk s príslušenstvom nepatrí táto pohľadávka do konkurznej podstaty úpadcu, vykonané úkony správcu konkurznej podstaty boli neoprávnené a v rozpore so zákonom, preto navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáha vylúčenia pohľadávky z konkurznej podstaty úpadcu. K návrhu na začatie konania sa podaním zo dňa 3.9.2008, doručeným krajskému súdu 8.9.2008 sa vyjadril odporca. Navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní návrh na vylúčenie pohľadávky z konkurznej podstaty úpadcu DRUKOS, a.s. v konkurze ako neodôvodnený zamietol v celom rozsahu. Na odôvodnenie uviedol, že Zmluvu o postúpení pohľadávky vo výške 144.790.680,16 Sk spolu s príslušenstvom voči dlžníkovi - obchodnej spoločnosti Tatra banka a.s. uzatvorenou dňa 28.1.2002, na základe ktorej mala byť postúpená pohľadávka na navrhovateľa považuje za absolútne neplatný právny úkon, a to z dôvodu, že k skutočnému vyhotoveniu a podpísaniu zmluvy o postúpení pohľadávky podľa všetkého nedošlo dňa 28.1.2002, ale až v čase, keď bol na spoločnosť DRUKOS a.s. podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, prípadne v čase, keď bol v konkurznom konaní ustanovený predbežný správca konkurznej podstaty, či dokonca v čase, keď bol na spoločnosť vyhlásený konkurz, tzn. v čase, kedy bolo konanie spoločnosti DRUKOS a.s. obmedzené ustanoveniami ZKV. Záver o antidatovaní zmluvy o postúpení pohľadávky vychádza predovšetkým z toho, že v účtovníctve spoločnosti DRUKOS a.s. za príslušné obdobie sa nenachádza žiadna zmienka o existencii predmetnej zmluvy, čo je vzhľadom na výšku peňažného vyjadrenia postupovanej pohľadávky nepochopiteľné. Postúpenie pohľadávky sa neodzrkadľuje ani v účtovných dokumentoch navrhovateľa, ktorý tvrdí, že je jej postupníkom. Z účtovnej závierky navrhovateľa za obdobie odo dňa jej vzniku 24.1.2002 do 31.1.2003, ktorá bola zverejnená obchodným registrom pre Anglicko a Wales vyplýva, že majetok spoločnosti tvorí 255 britských libier šterlingov. Nadobudnutie pohľadávky, ktorej len istina v peňažnom vyjadrení predstavuje sumu skoro 145 mil. Sk nie je v tomto úradnom dokumente vôbec zachytené. Uvedené skutočnosti nemožno odôvodniť inak ako tým, že zmluva nebola vyhotovená a podpísaná v deklarovanom čase, ale oveľa neskôr, pričom postúpenie pohľadávky, ku ktorému malo na základe tejto zmluvy dôjsť nebolo možné riadne zaúčtovať. Ďalej odporca uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávky sa nenachádza v zmluvnej dokumentácii úpadcu, ku ktorej má odporkyňa ako správkyňa konkurznej podstaty prístup. Štatutárny orgán spoločnosti DRUKOS a.s. R.. J. W. by v prípade, že by zmluva o postúpení pohľadávky netrpela vadou jej neplatnosti, postúpil pohľadávku v značnej výške voči bonitnému dlžníkovi neznámemu subjektu, ktorý vznikol 4 dni pred údajným uzavretím zmluvy, a to dňa 28.1.2002. Odporca ďalej poukázal na skutočnosť, že spoločnosť SPECULATE LIMITED sa minimálne od 9.8.2002 objavovala prostredníctvom internetu v ponuke spoločnosti UK Business Formations Limited, ktorá sa zaoberá zakladaním a predajom neaktívnych obchodných spoločností na území Veľkej Británie. Jednou z podmienok a záruk, ktoré táto spoločnosť pri odpredaji svojich spoločností svojim klientom poskytuje je, že tieto spoločnosti spĺňajú tzv. podmienku (záruku neobchodovania). Jedná sa o to, že spoločnosť UK Business Formations Limited garantuje svojim klientom, ktorým prevádza obchodné podiely alebo majetkové účasti vo svojich pripravených neaktívnych spoločnostiach, že tieto spoločnosti nebrali do času ich odpredaja na seba žiadne práva a záväzky. Podľa tejto podmienky a garancie spoločnosť navrhovateľa v ponukovom portfóliu pred prevodom na záujemcu o jej kúpu nevyvíjala žiadnu obchodnú činnosť a teda neuzatvárala nijaké zmluvy, ktorými by brala na seba práva alebo povinnosti. Je preto vylúčené, aby navrhovateľ bol registrovaný v obchodnej spoločnosti UK Business Formations Limited ako spoločnosť určená na predaj, t.j ako spoločnosť bez akýchkoľvek záväzkov v čase min. do septembra 2002, ak by skutočne v januári 2002 uzavrela so spoločnosťou DRUKOS a.s. zmluvu. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky by spoločnosti DRUKOS a.s. vznikol nárok na vyplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky vo výške 85% hodnoty postúpenej pohľadávky s príslušenstvom. Nárok na jej vyplatenie by spoločnosti DRUKOS a.s. vznikol až po skutočnom vymožení pohľadávky od dlžníka Tatra banka a.s. navrhovateľom. Aké mala spoločnosť DRUKOS a.s. dôvody a motiváciu na postúpenie pohľadávky, keď prospech zo samotnej pohľadávky by získala aj bez postúpenia, a to dokonca skôr a vo vyššej sume vzbudzuje dôvodné podozrenie, že existoval záujem spoločnosti DRUKOS a.s. na znížení hodnoty svojho majetku pred či po vyhlásení konkurzu. V tejto súvislosti je potrebné rovnako uviesť, že spoločnosť DRUKOS a.s. nie je v zmluve o postúpení pohľadávky nijakým spôsobom chránená vo vzťahu k zabezpečeniu odplaty za údajné postúpenie pohľadávky. Vzniká preto dôvodná obava, že v prípade, že bude navrhovateľ úspešný v súdnom konaní o plnenie vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod č.k. 52Cb 36/00 a dlžník splní to čo mu uloží exekučný titul, navrhovateľ tak získa plnenie dnes už v sume niekoľko 100 mil., pričom do konkurznej podstaty DRUKOS a.s. sa z tejto sumy nedostane vo forme odplaty za postúpenie žiadna suma. Okrem priameho rozporu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky s ustanoveniami ZKV je konanie účastníkov zmluvy nepochybne aj v rozpore s dobrými mravmi. Datovanie zmluvy skorším dňom než bola v skutočnosti uzavretá, a to z dôvodu, že uvedenie skutočného dátumu uzavretia zmluvy nebolo pre zákonné prekážky možné je bezpochyby v rozpore so spoločensky uznávanými normami morálky a teda i dobrými mravmi. Rozpor je evidentnejší, ak úmyselným konaním účastníkov právneho úkonu dôjde k ukráteniu konkurzných veriteľov. Svoje vyjadrenie k návrhu na začatie konania odporca doplnil podaním zo dňa 4.12.2008. Podľa odporcu zmluva o postúpení je absolútne neplatným právnym úkonom aj preto, že zmluva dňa 28.1.2002 bola za navrhovateľa ako postupníka podpísaná p. M. F. D., ktorá v tom čase nebola za navrhovateľa oprávnená konať a zaväzovať ho, nebola jeho štatutárnym orgánom. Tento záver vyplýva z dokumentu nazvaného Form 288a - APPOINTMENT of director or secretary (menovanie riaditeľa alebo tajomníka) získaného z obchodného registra príslušného pre navrhovateľa a preukazujúceho tú skutočnosť, že p. M. F. D. bola ustanovená do funkcie riaditeľa navrhovateľa až dňa 10.12.2002 v údajnom čase podpísania zmluvy o postúpení pohľadávky, teda navrhovateľa nebola oprávnená zaväzovať. Z ďalších dokumentov získaných z obchodného registra v čase od vzniku založenia navrhovateľa, t.j. od 24.1.2002 až do 10.12.2002 vykonávala funkciu jeho prvého a jediného štatutárneho orgánu spoločnosť UKBF Nominee Director Limited, pričom v mene UKBF Nominee Director Limited konala ako jej štatutárny orgán p. Q. F. a táto osoba bola jedinou oprávnenou osobou uzavrieť zmluvu v mene navrhovateľa. Na dôkaz svojho tvrdenia odporca predložil formulár 288a Menovanie riaditeľa alebo tajomníka navrhovateľa spolu s jeho úradným prekladom do slovenského jazyka, formulár 288b Ukončenie menovania riaditeľa alebo tajomníka navrhovateľa spolu s jeho úradným prekladom do slovenského jazyka, certifikát o založení navrhovateľa, prehlásenie na žiadosti o registráciu spolu s uvedením prvého riaditeľa, všetko s úradným prekladom do slovenského jazyka. S poukazom na uvedený skutkový a právny stav je zrejmé, že konanie M. F. D. nemohlo viesť k uzatvoreniu zmluvy v mene navrhovateľa, nakoľko nebola dňa 28.1.2002 jej štatutárnym orgánom. Absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu nemôže zhojiť ani skutočnosť, že M. F. D. sa neskôr štatutárnym orgánom navrhovateľa stala. Navrhovateľ v konaní vedenom na Krajskom súde Bratislava pod č.k. 52Cb 36/00 vo svojom návrhu zo dňa 27.2.2002 označenom ako návrh na zámenu účastníkov predložil listinu označenú ako zmluva o postúpení pohľadávky, z ktorej žiadnym spôsobom nevyplýva oprávnenie osoby M. F. D. zaväzovať spoločnosť navrhovateľa v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky. Navrhovateľ sa nestotožnil s názorom odporcu, vychádza z tvrdenia o platnosti a perfektnosti právneho úkonu dvojstranného právneho úkonu účastníkov konania, ktorý vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávky. Tvrdenia odporcu vo vyjadreniach považuje navrhovateľ ako vykonštruované bez označenia či predloženia dôkazu o pravdivosti týchto tvrdení. Odporca nedošiel k záveru o tom, že zmluva o postúpení pohľadávky mala byť podpísaná v inom čase na základe nejakého konkrétneho dôkazu, ktorý by toto tvrdenie potvrdil, ale vychádza výlučne z vlastných tvrdení, ktoré opiera o tvrdenia, že zmluva o postúpení pohľadávky sa nenachádza v účtovnej evidencii účastníkov konania alebo že v období do 9.8.2002 sa obchodná spoločnosť navrhovateľa mala objavovať na internete ako spoločnosť určená na predaj bez záväzkov. Odporca svoje výhrady doplnil aj neopodstatnenou obavou o špekulácii, že odplata za postúpenie pohľadávky nebola zabezpečená, v dôsledku čoho vzniká dôvodná obava, že sa plnenie nemusí dostať do konkurznej podstaty úpadcu. K uvedeným tvrdeniam navrhovateľ uviedol, že žiadne z nich nepotvrdzuje špekuláciu odporcu o podpise zmluvy v inom ako v zmluve uvedenom termíne. Odporca sám vyhlásil, že dnes nevie presne určiť deň skutočného uzavretia zmluvy, pričom navrhovateľ vychádza výlučne z dátumu, ktorý je uvedený na zmluve o postúpení pohľadávky, teda 28.1.2002. Navrhovateľ zastáva názor, že žiadna z indícií odporcu nemôže byť považovaná za dôkaz a nie je potvrdená akoukoľvek listinou. Aj tvrdenie odporcu, že postúpenie pohľadávky sa neodzrkadľuje v účtovných dokumentoch navrhovateľa nie je pravdivé, nakoľko aj v zmysle slovenského právneho poriadku sa pohľadávky v účtovníctve účtovnej jednotky oceňujú obstarávacou cenou, teda sumou, ktorú účtovná jednotka v čase vyhotovenia účtovnej závierky za nadobudnutie pohľadávky skutočne zaplatila a takouto sumou sa potom aj majetok oceňuje v súvahe. Keďže odplata za postúpenie pohľadávky je splatná po jej vymožení (ktoré je predmetom súdneho sporu), je takéto zaúčtovanie úplne v súlade s účtovnými predpismi. Avšak aj v prípade opodstatnenosti takéhoto tvrdenia nemohlo by mať za následok neplatnosť právneho úkonu, ale maximálne pochybenie v účtovaní. Informácia o tom, že obchodná spoločnosť navrhovateľa sa mala až do 9.8.2002 ponúkať prostredníctvom internetovej stránky anglickej spoločnosti na predaj ako spoločnosť bez záväzkov je rovnako zavádzajúca. Považovať takéto tvrdenia, ktoré by v prípade jeho pravdivosti mohlo preukázať maximálne to, že na stránke určitého zahraničného subjektu boli neaktuálne informácie za dôkaz o tom, že zmluva o postúpení pohľadávky mala byť antidatovaná je neopodstatnené. Rovnako špekulácia odporcu o tom, že existuje dôvodná obava, že sa odplata za postúpenie pohľadávky nedostane do konkurznej podstaty úpadcu je tiež právne relevantná vo vzťahu k dátumu skutočného podpisu zmluvy. Zo správ v tlači sa navrhovateľ dozvedel informáciu, že odporca v konkurznej veci úpadcu DRUKOS a.s. v konkurze predložil správu o speňažení majetku. Ak sa teda odporca považuje za osobu, ktorá je veriteľom pohľadávky, prečo predložil záverečnú správu, hoci pohľadávka nebola doposiaľ vymožená. Uvedené je možné vykladať si jedine spôsobom a spoločným záujmom odporcu a dlžníka Tatra banka a.s. pohľadávku nevymôcť vôbec a navrhovateľovi vymoženie pohľadávky znemožniť. Nie je pravdou, že konanie navrhovateľa smeruje k ukráteniu konkurzných veriteľov. Podľa názoru navrhovateľa konanie odporcu smeruje k podstatnému ukráteniu konkurzných veriteľov úpadcu DRUKOS a.s., keď sa do konkurznej podstaty nedostane odplata za postúpenie pohľadávky, t.j. 85% z vymoženej sumy, pretože odporca sám marí vymoženie pohľadávky, ktorú DRUKOS a.s. navrhovateľovi postúpila - predala. Čo sa týka podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky, súčasný štatutárny zástupca navrhovateľa sa skontaktoval s p. M. F. D., predchádzajúcim štatutárnym zástupcom navrhovateľa, ktorá predmetnú zmluvu v mene navrhovateľa uzavrela a táto štatutárnemu zástupcovi potvrdila, že za navrhovateľa predmetnú zmluvu uzavrela ona, a to v mene a na účet navrhovateľa, pričom konala na základe generálneho poverenia na vedenie podniku navrhovateľa. Menovaná súčasne aktuálnemu štatutárnemu zástupcovi oznámila, že s prihliadnutím na značný časový odstup s jednoznačnosťou nemôže určiť, kto bol v čase uzavretia zmluvy zapísaný ako štatutárny zástupca navrhovateľa. Rovnako nepotvrdila tvrdenie odporcu, že štatutárnym orgánom navrhovateľa v tom čase mala byť spoločnosť UKBF Nominee Director Limited. Aktuálny štatutárny zástupca navrhovateľa, ako aj M. F. D. ako predchádzajúci štatutárny zástupca navrhovateľa a osoba, ktorá predmetnú zmluvu v mene navrhovateľa uzavrela zároveň zhodne vyhlásili, že spoločnosť navrhovateľa nikdy nespochybnila skutočnosť, že by predmetná zmluva mala byť uzavretá v mene obchodnej spoločnosti navrhovateľa a predmetnú zmluvu obaja bez akýchkoľvek pochybností považujú za zmluvu, ktorá spoločnosť navrhovateľa zaväzuje v plnom rozsahu tak ako to vyplýva z obsahu zmluvy. V prílohe podania zo dňa 27.11.2009, ktoré bolo doručené krajskému súdu 1.12.2009 navrhovateľ predložil kópiu potvrdenia vydaného konateľom navrhovateľa spolu s úradným prekladom a výpisom z obchodného registra. Krajský súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 29.6.2011, predvolanie na pojednávanie bolo účastníkom doručené riadne a včas (postupom podľa ust. § 115 ods.2 O.s.p.). Doručenie predvolania má súd vykázané. Odporkyňa v deň pojednávania (pol hodinu pred pojednávaním) ospravedlnila neúčasť na tomto pojednávaní z dôvodu pracovnej neschopnosti (doklad o PN k ospravedlneniu neúčasti na pojednávaní doposiaľ nepredložila), ako aj z dôvodu potreby predloženia konkurzného spisu 27K 203/2002, ktorý sa t.č. nachádza na Najvyššom súde SR najmä na preukázanie aktívnej legitimácie navrhovateľa. Vzhľadom na to, že súd nepovažoval za nevyhnutné vypočutie účastníka konania na strane odporcu, vykonanie takéhoto dôkazného prostriedku nepovažoval za nutné, nakoľko posudzoval dvojstranný právny úkon, ktorý bol uzavretý pred vyhlásením konkurzu, ale najmä z dôvodu, že odporkyňa riadne a včas svoju neúčasť na pojednávaní z vážnych dôvodov neospravedlnila, súd postupom podľa ust. § 101 ods.2 O.s.p. pokračoval v konaní. Podľa ust. § 19 ods.1 ZKV platnom a účinnom v čase vyhlásenia konkurzu (ďalej len ZKV) ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu. Podľa ods.2 cit. ust. súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene. Správca konkurznej podstaty zaradí do súpisu konkurznej podstaty každú vec, pohľadávku alebo právo majúce majetkovú hodnotu, o ktorých má za to, že patria alebo môžu patriť do podstaty, aj keď je tu pochybnosť, či do podstaty skutočne patria. Osoba, ktorá uplatňuje, že vec nemala byť zaradená do konkurznej podstaty je oprávnená podať vylučovaciu žalobu v zmysle cit. ust. § 19 ods.2 ZKV na základe toho, že vec bola správcom konkurznej podstaty zahrnutá do súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty. Súd uloží tejto osobe podať vylučovaciu žalobu vtedy, ak tak dosiaľ neurobila z vlastnej iniciatívy a určí jej k podaniu žaloby lehotu. Lehota, ktorú konkurzný súd určil k podaniu vylučovacej žaloby je lehotou hmotnoprávnou. K tomu, aby bola zachovaná je teda nutné, aby vylučovacia žaloba bola najneskôr v posledný deň lehoty podaná na súde. Nahliadnutím do obchodného registra a konkurzného spisu súd zistil, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 5.12.2002 č.k. 27K 203/2002 bol vyhlásený konkurz na majetok DRUKOS a.s., Prof. Sáru 5, Banská Bystrica, IČO: 36 039 187. Za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. Marta Todeková, Nemocničná 1, Dolný Kubín. Uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 3 Obo 27/03 zo dňa 20.2.2003 bol konkurz zrušený. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.3.2003. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 27K 203/2002 zo dňa 8.1.2004 bol na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz. Za správkyňu konkurznej podstaty bola opätovne ustanovená JUDr. Marta Todeková, Nemocničná 1, Dolný Kubín. Z konkurzného spisu č.k. 27K 203/2002 súd zistil, že správkyňa konkurznej podstaty zaradila do súpisu konkurznej podstaty úpadcu pod súpisovou zložkou č. 18673 pohľadávku voči Tatra banke a.s. so sídlom Hodžovo nám. 3, Bratislava, IČO: 00 686 930 v nominálnej hodnote 133.200,-Sk. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15.4.2008 č.k. 27K 203/2002-5641 súd uložil navrhovateľovi, aby v lehote 30 dní podal žalobu na súde, ktorý vyhlásil konkurz na majetok úpadcu DRUKOS a.s. proti správkyni konkurznej podstaty o vylúčenie pohľadávky z konkurznej podstaty. Podľa doručenky založenej v konkurznom spise uznesenie krajského súdu zo dňa 15.4.2008 č.k. 27K 203/2002-5641 bolo navrhovateľovi doručené dňa 25.6.2008. Podľa potvrdenia krajského súdu návrh na začatie konania v predmetnej veci bol Krajskému súdu v Banskej Bystrici doručený dňa 24.7.2008, teda v lehote podľa ust. § 19 ods.2 ZKV. Z konkurzného spisu krajský súd zistil, že sporná pohľadávka je stále zapísaná do konkurznej podstaty, konkurzné konanie voči úpadcovi doposiaľ nebolo skončené. Vzhľadom na preukázané vyššie uvedené skutočnosti konajúci súd ďalej skúmal, či navrhovateľ je existujúcim právnym subjektom, ak áno, či navrhovateľovi svedčí tvrdené právo, ktoré by vylučovalo možnosť zahrnutia spornej pohľadávky do konkurznej podstaty. Z certifikátu o založení súkromnej spoločnosti obmedzenej akciami č. 4360016 zo dňa 24.1.2002 súd zistil, že dňa 24.1.2002 bola zapísaná v súlade so zákonom o spoločnostiach z roku 1985 ako súkromná spoločnosť obchodná spoločnosť navrhovateľa. Porovnaním fotokópie listu č.62 spisu súd konštatuje, že táto súhlasí s originálom. Z výpisu z obchodného registra na čl. 26 spisu súd zistil, že navrhovateľ je právnickou osobou zapísanou v registri spoločnosti vedenom pre Anglicko a Wales. Súd konštatuje, že originál výpisu z registra spoločnosti sa zhoduje so založenou fotokópiou na uvedenom čísle listu spisu. Vzhľadom na to, že navrhovateľ preukázal, že obchodná spoločnosť SPECULATE LIMITED, Company No. 4360016 sídlo: 15 STOPHER HOUSE, WEBBER STREET LONDON SE1 0RE, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska je a v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky bola zapísaná v registri spoločnosti vedenom pre Anglicko a Wales, súd ďalšie dokazovanie o tejto skutočnosti navrhované odporcom predložením konkurzného spisu nevykonal. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú účastníci zmluvného vzťahu uzavreli podľa ust. § 524 a nasl. Obč.zák. dňa 28.1.2002 medzi postupcom DRUKOS a.s. so sídlom v Banskej Bystrici, IČO: 36 039 187 a postupníkom SPECULATE LIMITED súd zistil, že postupca ako veriteľ pohľadávky v celkovej výške 144.790.608,16 Sk s 21% úrokom z omeškania od 24.3.2000 do zaplatenia vlastní pohľadávku voči obchodnej spoločnosti Tatra banka a.s. so sídlom v Bratislave, IČO: 00 686 930, ktorá je predmetom súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave č.k. 52Cb 36/00. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bolo odplatné postúpenie pohľadávky špecifikovanej v čl. I ods.2 predmetnej zmluvy vo výške 144.790.608,16 Sk s príslušenstvom. V čl. III bod 1 zmluvy o postúpení sa postupník zaviazal zaplatiť postupcovi za postúpenie pohľadávky 85% zo skutočne vymoženej pohľadávky. Výška odplaty za postúpenie pohľadávky podľa predmetnej zmluvy bola stanovená vzhľadom na dlhodobú márnu snahu o mimosúdne vysporiadanie predmetnej pohľadávky, ako aj s ohľadom na zdĺhavosť konania na Krajskom súde v Bratislave. Odplatu za postúpenie pohľadávky podľa zmluvy o postúpení pohľadávky účastníci dohodli najneskôr do 7 dní odo dňa jej skutočného vymoženia postupníkom. V čl. V zmluvné strany dohodli, že zmluva o postúpení pohľadávky sa riadi hmotným právom platným na území Slovenskej republiky, ako aj, že zmluva o postúpení pohľadávky nadobúda platnosť aj účinnosť dňom jej podpísania oboma zmluvnými stranami. Zmluvné strany prehlásili, že si zmluvu prečítali, vzájomne vysvetlili, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu s ňou ju slobodne, vážne, dobrovoľne, s určitosťou, nie v tiesni a nie za nápadne nevýhodných podmienok vlastnoručne podpísali a sú si plne vedomí následkov z nej vyplývajúcich. Zmluvné strany ďalej prehlásili, že osoby, ktoré zmluvu o postúpení pohľadávky podpísali sú oprávnené takto konať za zmluvnú stranu a zaväzovať ju. Podľa ust. § 524 ods.1 Obč.zák. veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa ods.2 cit. ust. s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Posúdením predmetnej zmluvy o postúpení z hľadiska jej formy a obsahu súd konštatuje dodržanie písomnej formy, dostatočné individualizovanie pohľadávky, ako aj skutočnosť, že sa v čase uzavretia zmluvy jednalo o postúpenie existujúcej pohľadávky. V konaní nebolo preukázané a súd to nezistil, že by predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bolo postúpenie pohľadávky, ktorej postúpeniu bránia akékoľvek skutočnosti (zákon, či dohoda postupcu s dlžníkom). Postúpením pohľadávky teda došlo ku zmene osoby veriteľa, pričom osoba dlžníka ani obsah záväzku sa nezmenil. Rovnako tak namietaná kauza (hospodársky dôvod) postúpenia pohľadávky s ohľadom na bonitného dlžníka, ktorým je Tatra banka a.s., ako aj dohoda o odplate za postúpenie pohľadávky je nedôvodná už aj preto, že doposiaľ o nároku navrhovateľa voči Tatra banke a.s. (spor vedený na Krajskom súde v Bratislave č.k. 52Cb 36/00) nebolo rozhodnuté, teda sa s najväčšou pravdepodobnosťou nejedná o pohľadávku, ktorú by veriteľ bez ťažkostí vymohol alebo ktorú dlžník uznal, nakoľko je evidentné, že dlžník Tatra banka a.s. proti podstate pohľadávky namieta. Vzhľadom na to, že odporcovi sa nepodarilo preukázať, že účastníci zmluvu o postúpení pohľadávky uzavreli v inom termíne, súd vychádzal z toho, že zmluva bola uzavretá dňa 28.1.2002. Ďalšou námietkou, pre ktorú odporca namieta platnosť zmluvy je tvrdená skutočnosť, že M. F. D., ktorá za navrhovateľa podpísala zmluvu o postúpení pohľadávky nebola oprávnená takúto zmluvu podpísať. Z predložených dôkazov odporcom vyplýva, že menovaná nebola v čase podpísania zmluvy štatutárnym orgánom. K uvedenému tvrdeniu odporcu navrhovateľ uviedol, že súčasný štatutárny orgán navrhovateľa po skontaktovaní sa s M. F. D., predchádzajúcim štatutárnym orgánom navrhovateľa, ktorá predmetnú zmluvu v mene navrhovateľa uzavrela a podpísala, táto súčasnému štatutárnemu orgánu potvrdila, že za navrhovateľa predmetnú zmluvu uzavrela ona, a to v mene a na účet navrhovateľa, pričom konala na základe generálneho poverenia na vedenie podniku navrhovateľa. Uvedené potvrdil aktuálny štatutárny orgán navrhovateľa, pričom predmetnú zmluvu bez akýchkoľvek pochybností považuje za zmluvu, ktorá spoločnosť navrhovateľa zaväzuje v plnom rozsahu v zmysle dohodnutého obsahu. Následne navrhovateľ predložil s overením podpisu stanovisko štatutárneho orgánu navrhovateľa , ktorý potvrdil, že od založenia spoločnosti p. M. F. D. bola poverená konateľmi spoločnosti, aby konala a podpisovala zmluvy v mene spoločnosti navrhovateľa. Uvedené vyplýva z listu založeného na čl. 100 spisu. Pri zastúpení na základe plnej moci je treba rozlišovať medzi dohodou o plnej moci na jednej strane a medzi plnou mocou na strane druhej. Dohoda o plnej moci je zmluva medzi zmocniteľom a zmocnencom, ktorou sa zmocnenec zaväzuje zastupovať zmocniteľa v dohodnutom rozsahu, za dohodnutých podmienok. Uzavretím tejto dohody vzniká právny vzťah zastúpenia medzi zmocniteľom a zmocnencom. Plná moc je jednostranný právny úkon zmocniteľa určený tretej osobe, v ktorej zmocniteľ prehlasuje, že si zvolil zmocnenca, aby ho zastupoval v rozsahu uvedenom v plnej moci. Plná moc z hľadiska obsahu právneho úkonu predstavuje osvedčenie o zastúpení, ktoré vzniklo na základe dohody o plnej moci. Udelenie plnej moci je právnym úkonom, preto plná moc je platná, ak je určitá a zrozumiteľná. Jednaním zmocnenca vznikajú práva a povinnosti zmocniteľovi vtedy, ak zmocnenec jednal v medziach oprávnenia zmocniteľa zastupovať (§ 32 ods.2, vety prvej Obč.zák.), ako aj v prípade, že zmocnenec prekročil svoje oprávnenie z plnej moci, ak neoznámi zmocniteľ druhej strane bez zbytočného odkladu svoj nesúhlas s jednaním zmocnenca (§ 33 ods.1 Obč.zák). Za situácie, kedy zmocnenec prekročil svoje oprávnenie konať za zmocniteľa alebo keby osoba jednala za iného bez plnej moci je z tohto jednania zaviazaný zmocniteľ, teda ten, za koho sa jednalo, len ak právny úkon bez zbytočného odkladu schválil. Taký právny následok však nemôže nastať, ak druhá strana o nedostatku plnej moci vedela. Pre dodatočné schválenie právneho úkonu ( 33 ods.2 Obč.zák.) nie je stanovená zvláštna forma. Znamená to, že ku schváleniu právneho úkonu môže dôjsť písomne alebo ústne, že sa to tak môže stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Uvedené platí aj vo vzťahu k právnym úkonom, ktoré pre svoju platnosť vyžadujú písomnú formu. Navrhovateľ nikdy nespochybňoval, že p. M. F. D. nebola oprávnená za neho konať, rovnako tak nespochybňoval, že menovaná nebola oprávnená podpísať zmluvu o postúpení pohľadávky. Navrhovateľ tak ako to uviedol vo svojich podaniach sa predmetnou zmluvou cíti viazaný od jej podpísania doposiaľ. S ohľadom na uvedené vyššie súd neprihliadol pri rozhodovaní predmetnej veci ani k tejto námietke vznesenej odporcom v priebehu konania. Poslednou námietkou, pre ktorú odporca považuje zmluvu o postúpení pohľadávky ako absolútne neplatný právny úkon je jeho tvrdenie, že zmluva o postúpení pohľadávky bola podpísaná v rozpore s dobrými mravmi, čo odôvodňuje opätovne uvedením skoršieho dátumu uzavretia zmluvy (antidatovaním zmluvy) a úmyselným konaním účastníkov právneho úkonu ukrátiť konkurzných veriteľov. Pod pojmom dobré mravy sa rozumie mimoprávny súbor pravidiel chovania, ktorý je vlastným obecne uznávaným vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku. V rozpore s dobrými mravmi je teda právny úkon vtedy, ak odporuje takýmto pravidlám chovania, ktoré nemajú povahu právnych noriem. Z ust. § 39 Obč.zák. vyplýva, že za neplatný sa považujú nielen právny úkon, ktorý odporuje zákonu či zákon obchádza, ale aj právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom. S vyššie uvedeným právnym názorom odporcu sa súd nestotožňuje. Pokiaľ by účastníci zmluvy o postúpení pohľadávky sledovali odporcom nastolený právny stav, ktorý by znemožnil, alebo podstatným spôsobom znížil konkurzným veriteľom dosiahnuť uspokojenie ich pohľadávok v konkurznom konaní, takéto konanie by nebolo v rozpore s dobrými mravmi (neodporovalo by teda mimoprávnemu súboru pravidiel chovania ľudí), ale takéto konanie by bolo v rozpore so zákonom, teda buď podľa § 39 Obč.zák. neplatné pre rozpor so zákonom, alebo jeho obchádzanie, alebo síce platné, ale z dôvodu poškodzovania záujmov veriteľov odporovateľné. Predmetom sporu však nie je odporovateľnosť právneho úkonu a tvrdenie odporcu o antidatovaní zmluvy o postúpení pohľadávky nebolo preukázané. Odporca len subjektívnym a ničím nepreukázaným tvrdením dedukuje, že zmluva o postúpení pohľadávky bola podpísaná neskôr (napríklad resolventnosťou navrhovateľa či tým, že zmluva o postúpení pohľadávky sa nevyskytla v účtovných evidenciách zmluvných strán a pod.). Z uvedeného dôvodu súd nemohol dospieť ani k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky je v rozpore so zákonom, alebo zákon obchádza. Aj keď sa odporca v tomto konaní nebránil tým, že od zmluvy o postúpení pohľadávky odstúpil, z dôkazov predložených navrhovateľom v konaniach vedených na iných súdoch súd konštatoval, že odporca by mohol odstúpiť od zmluvy len podľa ust. § 14 ods.2 ZKV, ktoré je však možné aplikovať len na zmluvné vzťahy, ktorých predmetom je synalagmatický záväzok, čo zmluva o postúpení pohľadávky nie je. V posudzovanom prípade zo zmluvy o postúpení pohľadávky postupcovi vzniká záväzok postúpiť pohľadávku ku dňu účinnosti zmluvy. Postupník je podľa zmluvy povinný zaplatiť odplatu za postúpenie pohľadávky najneskôr od 7 dní od jej skutočného vymoženia, čo sa doposiaľ nestalo. Postúpenie pohľadávky postupcom nie je teda viazané na zaplatenie odplaty postupníkom. Je potrebné ešte uviesť, že účastníci konania majú v konaní procesnú dôkaznú povinnosť, teda povinnosť označiť a predložiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Súd potom v konaní rozhoduje na základe výsledkov navrhnutého účastníkmi konania a len výnimočne môže vykonať aj iné dôkazy. Ak teda účastník konania nesplní, resp. nedostatočne splní svoju dôkaznú povinnosť, súd nemá povinnosť vykonávať iné dokazovanie, ale rozhodne na skutkovom základe zistenom z vykonaného dokazovania, pričom dopad dôkaznej núdze pripočíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisom hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významný z hľadiska hmotného práva. Odporca v konaní nepredložil ani neoznačil relevantné dôkazy, ktorými by preukázal najmä ním tvrdenú skutočnosť o antidatovaní zmluvy o postúpení pohľadávky. Z dôvodov uvedených vyššie preto súd návrhu na vylúčenie pohľadávky z konkurznej podstaty úpadcu vyhovel, keďže pre iný právny názor nemal dostatok preukázaných skutkových poznatkov. V konaní bol úspešný navrhovateľ, preto mu súd priznal podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. účelne vynaložené trovy konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastúpením. Navrhovateľ si trovy právneho zastúpenia vyúčtoval písomným podaním, ktoré tvorí súčasť spisu. Pri vyúčtovaní trov právneho zastúpenia vychádzal z oceniteľného predmetu sporu, ktorý predstavuje sumu pohľadávky, ktorá bola predmetom zmluvy o postúpení. Súd sa nestotožnil s takýmto postupom právneho zástupcu navrhovateľa a pri určení tarifnej odmeny vychádzal z ust. § 11 ods.1 písm.a/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení zmien a doplnkov podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/3 výpočtového základu ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, pretože predmetom sporu je vylúčenie pohľadávky z konkurznej podstaty, nie jej zaplatenie. Súd priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia za nasledujúce úkony právnej pomoci, vrátane paušálnej sumy a DPH (do roku 2011 19%, v roku 2011 20%) prevzatie a príprava zastúpenia 1.465,-Sk, 190,-Sk, vypracovanie návrhu na začatie konania 1.465,-Sk, 190,-Sk, vyjadrenie k podaniu odporcu zo 4.9.2008 1.465,-Sk, 190,-Sk, účasť na pojednávaní bez prejednania veci 4.12.2008 - (§ 14 ods.5) 732,50 Sk, 190,-Sk, spolu Sk = 5.887,50, náhrada za premeškaný čas Bratislava - Banská Bystrica 3.170,-Sk (317,-Sk x 10), cestovné (2x 200km, 10l/100km, 36,5; 5,50) 3.660,-Sk, + 19% DPH, spolu 15.133,82 Sk po prepočte na Euro 502,35. Právne úkony od 1.1.2009: účasť na pojednávaní dňa 26.1.2009 - 53,49 Eur, 6,95 Eur, náhrada za premeškaný čas 115,90 Eur (11,59 Eur x 10), cestovné 117,20 Eur (2x 200km, 10l/100km, 1,10; 0,183), spolu vrátane 19% DPH - 349,30 Eur a za účasť na pojednávaní dňa 29.6.2011 57,-Eur, 7,41 Eur, 123,50 Eur (12,35 Eur x 10), cestovné 127,51 Eur (2x 200km, 9,3l, 1,46; 0,183), 20% DPH, spolu 378,50 Eur, spolu trovy právneho zastúpenia 1.230,15 Eur. Súd nepriznal navrhovateľovi požadované trovy - hotové výdavky za opisy dôkazov, nakoľko tieto neboli preukázané. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní (§ 205 ods.1, 2 O.s.p.) odo dňa jeho doručenia dvojmo prostredníctvom tunajšieho súdu na NS SR v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: - v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, - súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, - súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, - doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/ O.s.p.), - rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.