Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 38Cbi/4/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6010200799 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6010200799.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Drahomírou Dibdiakovou v obchodnoprávnej veci navrhovateľa Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č.8, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 proti odporcovi JUDr. Gabriela Bírošová, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Stredoslovenské stavby, a.s., J. Kráľa č.2, 010 53 Žilina, Moyzesova 46, 010 01 Žilina, IČO: 31 315 961 v určovacom spore takto r o z h o d o l : Určuje sa, že pohľadávka navrhovateľa je vo výške 534,55 Eur oprávnená a je pohľadávkou proti podstate. Vo zvyšku návrh zamieta. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Podaným návrhom si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo na uznanie popretej pohľadávky v sume 534,55 Eur, ktorú si navrhovateľ prihlásil do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu listom č. 221-4543/2008 dňa 14. júla 2008 v súlade s § 206 ods.1 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v súlade s § 31 ods.3 zák.č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej ZKV) prihláškou, a to ako pohľadávku proti podstate, pričom žiadal, aby táto bola uspokojená z výťažku zo speňaženia majetku konkurznej podstaty úpadcu. Odporca navrhovateľom uplatnenú pohľadávku proti podstate poprel podľa § 33 ods.1 písm.e/ ZKV v celom rozsahu z toho dôvodu, že si ju navrhovateľ prihlásil až po prejednaní konečnej správy Krajským súdom v Banskej Bystrici ako súdom konkurzným. Konečná správa bola prejednaná dňa 4. decembra 2006 a schválená uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 36-24K 261/98-Mo-710 dňa 4. decembra 2006. Odporca vo vyjadrení uviedol, že navrhovateľom uplatnenú pohľadávku zaradil do zoznamu pohľadávok proti podstate, avšak túto poprel z dôvodu jej vylúčenia z uspokojenia s poukazom na § 33 ods.1 písm.e/ ZKV v znení platnom ku dňu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, pretože podľa § 31 ods.5 ZKV bolo potrebné nároky veriteľov vzniknuté podľa § 31 ods.2 a 3 ZKV uplatniť u správcu do prejednania konečnej správy. Ak veritelia toto právo nevyužili, súd ich z uspokojenia vylúči práve s poukazom na § 33 ods.1 písm.e/ ZKV. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol preto návrh navrhovateľa zamietnúť. Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to prihláškou pohľadávky navrhovateľa do konkurzného konania zo dňa 14. júla 2008, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 36-24K 261/98-Kl zo dňa 23. augusta 2010, vyjadrením odporcu zo dňa 19. októbra 2010 a výsluchom účastníkov konania, z ktorých zistil, že na Krajský súd v Banskej Bystrici bol dňa 22.07.1998 podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka - odporcu, pričom uznesením č.k. 36-24K 261/98 vyhlásil dňa 15. októbra 1998 Krajský súd v Banskej Bystrici na jeho majetok konkurz. Po vyhlásení konkurzu vznikla navrhovateľovi pohľadávka proti podstate vo výške 534,55 Eur, ktorú si voči správcovi uplatnil podaním označeným ako prihláška dňa 14.04.2008, pretože v roku 2004 vyplatil finančné prostriedky za úrazovú rentu poškodenému B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., ktorý dňa 15. decembra 1987 utrpel pracovný úraz. Navrhovateľ poskytol plnenie podľa § 27 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, pričom šlo o plnenie, ktoré vyplýva zo zodpovednosti úpadcu ako zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze, ktorý vznikol pred 26. novembrom 1993 a ktorého výplatu navrhovateľ prevzal od úpadcu ako zamestnávateľa podľa § 272 ods.1 cit. zák. až od 1. januára 2004. Odporca navrhovateľom uplatnenú pohľadávku proti podstate v celej výške 534,55 Eur poprel s poukazom na § 33 ods.1 písm. e/ ZKV z dôvodu, že navrhovateľ si ju prihlásil až po prejednaní konečnej správy krajským súdom dňa 4. decembra 2006, preto ju nemôže uspokojiť. Zo spisového materiálu súd ďalej zistil, že konkurzný súd posúdil navrhovateľom uplatnenú pohľadávku rovnako ako navrhovateľ, a to ako pohľadávku proti podstate a v záujme právne istoty navrhovateľa ako veriteľa určil veriteľovi, analogicky s poukazom na § 29 ods. 5 a 6 ZKV, ktoré ustanovenie bolo doplnené do zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. zákonom č. 238/2000 Z.z. až od 1. augusta 2000, lehotu 30 dní na podanie určovacej žaloby na súd. Cit. ust. umožňuje takýto postup v prípade, ak správca neuzná alebo zaradí do iného poradia pohľadávku proti podstate. Veriteľov, ktorých nárok správca neuznal alebo zaradil do iného poradia súd vyzve, aby v ním určenej lehote uplatnili svoje právo na konkurznom súde. Táto nová možnosť je veriteľovi daná z dôvodu, že pohľadávky proti podstate nepodliehajú preskúmaniu a veritelia ich uplatňujú priamo u správcu. Takýmto spôsobom sa zamedzí prípadnému nesprávnemu postupu správcu pri zaraďovaní a uspokojovaní pohľadávok proti podstate. Podľa § 206 ods.1 zák.č. 7/2005 Zb. konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov. Podľa ods.2 cit. ust. súd vyhlási konkurz alebo povolí vyrovnanie na základe návrhu podaného pred účinnosťou tohto zákona podľa doterajších právnych predpisov. Tieto konkurzy a vyrovnania, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov. Podľa § 29 ods.1 zák.č. 328/1991 Zb. platného ku dňu 22.07.1998 správca podáva súdu správy o speňažovaní majetku z podstaty. Konečnú správu spolu s vyúčtovaním svojej odmeny a výdavkov predloží súdu po speňažení majetku z podstaty. Odmenu a výdavky vyúčtujú aj osobitní správcovia a zástupca správcu, ako aj tí, ktorých súd v priebehu konania zbavil funkcie správcu. Podľa ods.2 cit. ust. správca predloží súdu zoznam veriteľov, ktorí si uplatňujú pohľadávky proti podstate, nároky podľa § 5 ods. 2, nároky podľa § 9b ods. 3 a nároky podľa § 31 ods. 3, s výškou ich pohľadávky, ak nemôžu byť uspokojení celkom a budú zahrnutí do rozvrhu (§ 32 ods. 1). Správca predloží súdu aj zoznam veriteľov s pohľadávkami proti podstate, nárokmi podľa § 5 ods. 2, nárokmi podľa § 9b ods. 3 a nárokmi podľa § 31 ods. 3, ktorých nárok neuznal alebo nevyplatil, a uvedie výšku ich pohľadávky. Podľa ods.3 cit. ust. súd preskúma konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov, odstráni po vypočutí správcu zistené chyby alebo nejasnosti a upovedomí o konečnej správe a vyúčtovaní úpadcu a konkurzných veriteľov. Upozorní pritom, že do 15 dní odo dňa, keď konečná správa a vyúčtovanie boli vyvesené na úradnej tabuli súdu, môžu proti nim podať námietky. Podľa ods.4 cit. ust. konečnú správu a vyúčtovanie prejedná súd na pojednávaní, na ktoré predvolá správcu, úpadcu a konkurzných veriteľov, ktorí podali námietky, prípadne aj veriteľský výbor, a rozhodne o nej uznesením, ktoré im doručí a vyvesí na úradnej tabuli súdu. Podľa § 31 ods.1 cit. zák. nároky na vylúčenie veci z podstaty (§ 19 ods. 2), pohľadávky proti podstate (§ 31 ods. 2), nároky na oddelené uspokojenie (§ 28), nároky podľa § 5 ods. 2, nároky podľa § 9b ods. 3 a pracovné nároky (§ 31 ods. 3) možno uspokojiť kedykoľvek v priebehu konkurzného konania. Iné nároky možno uspokojiť len podľa právoplatného rozvrhového uznesenia. Podľa ods.2 cit. ust. pohľadávky proti podstate vzniknuté po vyhlásení konkurzu sú nároky na náhradu nákladov spojených s udržiavaním a správou podstaty vrátane nároku správcu na úhradu odmien a výdavkov, dane, poplatky, clá a pohľadávky z realizovaných štátnych záruk, neoprávnene použitých alebo zadržaných prostriedkov štátneho rozpočtu a rozpočtov štátnych fondov, ak ich splatnosť nastala v priebehu konkurzného konania, a ďalej nároky veriteľov zo zmlúv uzavretých správcom, ako aj nároky na vrátenie plnenia zo zmluvy, od ktorej sa odstúpilo podľa § 14 ods. 3 písm. a). Podľa ods.5 cit. ust. nároky podľa odsekov 2 a 3 s výnimkou nárokov podľa odseku 4 a nároky podľa § 5 ods. 2 a § 9b ods. 3 treba uplatniť u správcu. Podľa § 33 ods.1 cit. zák. z uspokojenia sú vylúčené e) nároky veriteľov uplatnené po prejednaní konečnej správy súdom; Podľa § 29 ods.5 zák.č. 328/1991 Zb. platného od 1.8.2000 (zmena vykonaná zák.č. 238/2000) súd vyzve veriteľov pohľadávok, ktoré správca neuznal alebo zaradil do iného poradia podľa § 31 ods. 7, aby si v lehote určenej súdom svoje právo uplatnili na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Podľa ods.6 cit. ust. lehota podľa odseku 5 nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Pri zmeškaní tejto lehoty nemožno na také pohľadávky pri rozvrhu prihliadať. Podľa § 80 písm.c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že navrhovateľovi po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu vznikla priamo voči správcovi úpadcu pohľadávka proti podstate, a to z toho dôvodu, že s poukazom na § 279 ods.4 písm.a/ zák.č. 461/2003 o sociálnom poistení vyplatil sumu 534,55 Eur (16.104,-Sk ) ako úrazovú rentu za rok 2004 poškodenému B. S., ktorý u úpadcu utrpel pracovný úraz. V prejednávanej veci šlo teda o plnenie podľa § 272 ods.3 cit.zák., ktoré vyplýva zo zodpovednosti úpadcu ako zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze, ktorý vznikol pred 26. novembrom 1993 a ktorého výplatu prevzal navrhovateľ od úpadcu ako zamestnávateľa podľa § 272 ods.1 cit.zák. až od 1. januára 2004. Keďže konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený už 15. októbra 1998 a k výplate vyššie uvedenej sumy navrhovateľom došlo po vyhlásení konkurzu až v roku 2004, vznikla navrhovateľovi pohľadávka proti podstate, ktorá sa neprihlasuje prihláškou podľa § 20 ZKV, ale sa uplatňuje priamo voči správcovi, a to kedykoľvek počas konkurzného konania, až do vydania rozvrhového uznesenia. Navrhovateľ ako konkurzný veriteľ si preto správne svoju pohľadávku proti podstate uplatnil priamo voči správcovi podaním zo dňa 14. júla 2008, pričom správca úpadcu ho zaevidoval ako doručené dňa 21. júla 2008. Súčasťou podania - prihlášky je tabuľkový prehľad navrhovateľom poskytnutých plnení poškodenému za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2004 s termínmi poskytnutia plnenia od 16. marca 2004 do 10. novembra 2004 v celkovej sume 16.104,-Sk, výšku ktorých odporca na pojednávaní nenamietal. Aj keď odporca základ a ani výšku navrhovateľom prihlásenej pohľadávky proti podstate nenamietal, z dôvodu, že predtým, a to už dňa 4. decembra 2006 konkurzný súd prejednal a schválil konečnú správu o speňažovaní majetku konkurznej podstaty s tým, že toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28. mája 2007, pričom navrhovateľ si svoju pohľadávku podľa § 31 ods.5 zák.č. 328/1991 neuplatnil u správcu do prejednania konečnej správy, nemohol ju správca uznať za oprávnenú a túto podľa § 33 ods.1 písm.e/ ZKV z uspokojenia vylúčil. Napriek tejto skutočnosti konkurzný súd uznesením zo dňa 23. augusta 2010 vyzval navrhovateľa na podanie žaloby na súd voči správcovi konkurznej podstaty o určenie právneho dôvodu, výšky a poradia správkyňou popretej pohľadávky s odvolaním sa na § 29 ods.5 a 6 ZKV, v znení platnom od 1. augusta 2000. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že nedostatkom právnej úpravy Zákona o konkurze a vyrovnaní 328/1991 Zb. platného do 1. augusta 2000 bolo, že neupravoval postup veriteľov, ktorí si uplatnili pohľadávku proti podstate u správcu a správca ju neuznal, resp. nereagoval na požiadavku veriteľa a uplatnenú pohľadávku neuspokojil. O popretí pohľadávky sa tak veriteľ vôbec nemusel dozvedieť, pretože správca podľa tejto právnej úpravy nemal povinnosť veriteľovi túto skutočnosť oznámiť. Veriteľ popretej pohľadávky v konaniach, ktoré začali do 1. augusta 2000 tak mohol oprávnenosť a poradie pohľadávky dosiahnuť len prostredníctvom určovacej žaloby podľa § 80 písm.c/ O.s.p. Je treba uviesť, že pre tie pohľadávky, ktoré sa prihlasujú u správcu, nemá uplatnenie u správcu také právne účinky, ako je to u prihlášok, u ktorých nastávajú účinky ako pri podaní žaloby, čo má vplyv aj na plynutie lehôt. Navrhovateľ tak mal právo uplatniť si svoju pohľadávku formou žaloby na súde aj vtedy, keby mu konkurzný súd nebol takúto povinnosť uložil uznesením. Z vyššie uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že navrhovateľ preukázal základ, ako aj výšku ním uplatnenej sumy, ktorú vyplatil poškodenému v roku 2004, čo správca konkurznej podstaty ani nenamietal, v dôsledku čoho súd určil, že pohľadávka Sociálnej poisťovne je pohľadávkou proti podstate, je dôvodná a je oprávnená vo výške 534,55 Eur. Z hľadiska poradia jej uspokojenia, o ktorom tiež navrhol navrhovateľ rozhodnúť je nutné uviesť, že keďže sa jedná o pohľadávku proti podstate, ktorá spĺňa zákonom stanovené náležitosti pre zaradenie takejto pohľadávky ako pohľadávky proti podstate v zmysle § 31 ods.1 ZKV platného ku dňu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, je dané zo zákona aj jej poradie a právo na uspokojenie. Preto v tejto časti návrhu, ktorým súd žiadal určiť, že pohľadávka navrhovateľa proti podstate vo výške 534,55 Eur bude uspokojená z výťažku zo speňaženia majetku konkurznej podstaty úpadcu musel súd návrh zamietnuť, keďže uspokojenie pohľadávok je upravené v § 32 ods.1 ZKV platného do 31. júla 2000 tak, že v rozvrhu sa uspokoja najskôr pohľadávky týkajúce sa výdavkov a odmeny správcu a až potom sa uspokojujú pohľadávky proti podstate. O rozdelení výťažku pre veriteľov rozhoduje konkurzný súd v rozhodnutí - v rozvrhovom uznesení, ktorým sa fakticky konkurzné konanie končí a podkladom ktorého sú nielen zoznamy prihlášok, zápisnica z prieskumného pojednávania, zoznamy pohľadávok podľa § 29 ZKV, ale aj rozsudky súdu a rozhodnutia správnych orgánov z incidenčných konaní, ako aj konečná správa, vyúčtovanie odmeny a výdavkov správcu a uznesenie, ktorým bola konečná správa, vyúčtovanie odmeny a výdavkov schválená vrátane zoznamu veriteľov zoradených podľa § 31 a 32 ZKV na účely rozvrhu s uvedením súm, ktoré na nich pripadajú. Je treba uviesť, že tvrdenie odporcu o tom, že pohľadávka navrhovateľa je z uspokojenia vylúčená s poukazom na § 33 ods.1 písm.e/ ZKV nie je správne, pretože toto ustanovenie má na mysli len tie nároky veriteľov, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu alebo aj pred vyhlásením konkurzu, ale sa prihlasujú podľa § 20 alebo keď ich je možné uspokojiť kedykoľvek počas konkurzného konania. ( napr. nároky oddelených veriteľov). Pohľadávky proti podstate, aj keď ich je možné uspokojiť kedykoľvek počas konania, nie sú pohľadávkami, ktoré sa prihlasujú prihláškou podľa § 20. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods.2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p. (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona .