Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 21Sd/214/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6010201007 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Valenčíková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6010201007.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Valenčíkovou v právnej veci navrhovateľky: E. J., F.. XX. D. XXXX, T. XX. I. M.. XXX, U. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava o preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa XX. I. XXXX p o t v r d z u j e. Navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa s poukázaním na § 70 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 9.7.2010 s odôvodnením, že nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie zdravotného stavu je obsahom odborného posudku o invalidite z 9.7.2010, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia. Navrhovateľka podala proti rozhodnutiu odporkyne opravný prostriedok, v ktorom uviedla, že jej zdravotný stav sa zhoršuje a neboli vzaté do úvahy ani vedľajšie účinky liekov, najmä tých, ktoré užíva dlhodobo /Prednison/. Zhoršuje sa jej zrak a pri bežnom prechladnutí musí sa dlhšie liečiť a máva problematickú liečbu. Súd prejednal vec na pojednávaní dňa 23.11.2011 bez účasti navrhovateľky, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila. Odporkyňa na pojednávaní navrhla s poukázaním na posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky a doplňujúce posudky, ktoré v konečnom dôsledku potvrdili rozhodujúce zdravotné postihnutie i stanovenie miery poklesu zárobkovej činnosti, navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä s lekárskymi správami posudkových lekárov, zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, administratívnym spisom odporkyne a zistil tento skutkový stav: O žiadosti navrhovateľky zo dňa 9.7.2010 o priznanie invalidného dôchodku rozhodla odporkyňa napadnutým rozhodnutím po posúdení zdravotného stavu navrhovateľky dňa X.X.XXXX posudkovým lekárom SP, pobočky T. T., ktorý za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovil poruchy imunity. Posudkový lekár konštatoval, že zdravotný stav navrhovateľky, ktorá je v sledovaní reumatológa pre systémové ochorenie spojivového tkaniva typu lupus erytematosus, na liečbe kortikoidami a imunusupresívami, je za posledné roky stabilizovaný. Pri vyšetrení v NÚRCH H. bol stav prehodnotený na Sjogrenov syndróm s typickými prejavmi /suché oko, ústa/, bez príznakov aktívnej artritídy, bez preukázania závažného postihnutia iných orgánových systémov, pričom došlo aj k podstatnej zmene liečby s vysadením imunosupresív a znížením dávky kortikoidov. Pretože posudkový lekár hodnotí ochorenie navrhovateľky ako ochorenie stredného stupňa stanovil podľa kapitoly III, oddiel B, položka 1, písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu 40 % mieru poklesu zárobkovej činnosti so záverom, že invalidita nevznikla. Po podaní opravného prostriedku v rámci autoremedúry nezmenil svoj posudkový záver, preto zdravotný stav navrhovateľky z hľadiska kritérií pre invaliditu i pre účely súdu hodnotil posudkový lekár SP, ústredie so sídlom v T. T. 25.11.2010. Posudkový lekár potvrdil rozhodujúce zdravotné postihnutie i mieru poklesu zárobkovej činnosti s odôvodnením, že u navrhovateľky sú prítomné kožné zmeny a ochorenie drobných ciev v zmysle vaskulitídy - zápalu drobných ciev. U navrhovateľky bola zmenená liečba, po ktorej bol stav stabilizovaný, neboli preukázané prejavy aktívneho zápalu kĺbov a ani závažné postihnutie orgánov /obličiek, srdca, pľúc a centrálneho nervového systému/. V apríli 2010 v Národnom ústave reumatických chorôb v Piešťanoch bolo ochorenie preklasifikované na primárny Sjogrenov syndróm a podľa aktuálnych klinických príznakov, ako aj laboratórnych výsledkov, je ochorenie reumatológom hodnotené ako Sjogrenov syndróm s typickými prejavmi - suchým okom a suchými ústami, ale bez príznakov zápalu drobných kĺbov, bez závažného postihnutia orgánov. Po zhodnotení priebehu ochorenia, ako aj vedľajších účinkov liečby, stanovil posudkový lekár hornú hranicu percentuálneho rozpätia, obdobne ako posudkový lekár na pobočke, ktorú ponechal vzhľadom na vedľajšie účinky liečby. Iné závažné ochorenia, ktoré by zvyšovali mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti nekonštatoval. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 16.2.2011 predložila súdu ďalšie odborné nálezy - ortopedické vyšetrenie z 10.2.2011 a očné vyšetrenie z 28.7.2010 a žiadala, aby sa posudkový lekár týmito odbornými vyšetreniami opätovne zaoberal. Na dožiadanie súdu tak posudkový lekár SP, ústredie so sídlom v T. T. urobil 4.4.2011. Podľa posudkového lekára v reumatologickom vyšetrení z 20.1.2011 nebol konštatovaný zhoršený zdravotný stav, predovšetkým zápalové parametre, kreatínu a krvného obrazu. Z očného nálezu konštatoval počínajúcu kataraktu, ktorá zhoršuje videnie hlavne večer a v budúcnosti ju bude možné liečiť operačne. Z ortopedického vyšetrenia zistil popis bolesti v ľavej päte pri obojstrannom plochonoží. Žiadnemu z týchto odborných vyšetrení nepriznal posudkovú závažnosť a zotrval na hodnotení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 40 %. Na pojednávaní dňa 18.5.2011 navrhovateľka opätovne predložila ďalšie odborné vyšetrenia, ktoré podľa jej názoru preukazujú zhoršenie zdravotného stavu a žiadala opätovné posúdenie posudkovým lekárom. Posudkový lekár v posudku z 21.6.2011 potvrdil 40 % mieru poklesu zárobkovej činnosti u navrhovateľky ako najvyššiu možnú mieru vzhľadom na zistený zdravotný stav a potvrdený v odborných vyšetreniach ako aj na skutočnosť, že nové odborné vyšetrenia nedokumentujú zhoršenie zdravotného stavu a prakticky potvrdzujú normálny nález na srdci, chrbtici a obličkách. Navrhovateľka sa konkrétne k doplňujúcemu dokazovaniu nevyjadrila, v písomnom podaní, ktorým ospravedlňovala svoju neúčasť na pojednávaní len uviedla, že keďže nedostala viacej bodov žiada ukončiť žiadosť o invalidný dôchodok. Súd po preskúmaní rozhodnutia podľa § 250l ods. 1 O.s.p., ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky bol podaný nedôvodne. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení /ďalej len zákon/ poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1 - 7 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Podľa § 153 ods. 5 zákona lekársku posudkovú činnosť vykonávať posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredie. Odporkyňa vecne správne a v súlade s horecitovanými ustanoveniami zákona rozhodla, keď žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zamietla po zistení jej zdravotného stavu a určení miery poklesu zárobkovej činnosti v súlade s prílohou č. 4 k zákonu vo výške 40 %. Rozhodnutiu odporkyne predchádzalo riadne administratívne konanie, v rámci ktorého bol zisťovaný zdravotný stav navrhovateľky v zmysle zákonných kritérií pre invaliditu posudkovým lekárom na pobočke i v ústredí Sociálnej poisťovni. Posudkoví lekári zhodne stanovili rozhodujúce ochorenie navrhovateľky i mieru poklesu zárobkovej činnosti vo výške 40 %. V súdnom konaní súd vykonal i doplňujúce dokazovanie vzhľadom na predložené odborné nálezy navrhovateľky, ktoré boli posudkovým lekárom SP, ústredie so sídlom v T. T. hodnotené v zmysle zákonných kritérií a ktoré neviedli k možnému navýšeniu miery poklesu zárobkovej činnosti, pretože tieto neboli takého charakteru, aby preukazovali zhoršenie zdravotného stavu oproti predchádzajúcim zisteniam, keďže potvrdili normálny nález na srdci, chrbtici a obličkách. I z denzitometrického vyšetrenia bolo potvrdené, že navrhovateľka trpí osteopéniou nad axiálnym skeletom s T skóre 1,6, čo nezvyšuje mieru poklesu zárobkovej činnosti. Súd preto hodnotil posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia podľa § 132 O.s.p. ako každý iný dôkaz a dospel k záveru, že tieto boli vypracované po náležitom lekárskom vyšetrení, po zvážení všetkých okolností namietaných navrhovateľkou a že závery posudkov vychádzajú zo súčasného zdravotného stavu navrhovateľky. Z tohto dôvodu považoval súd posudok posudkového lekára, ktorý bol podkladom napadnutého rozhodnutia a vo svojom obsahu bol potvrdený aj ďalšími posudkami posudkového lekára SP, ústredie, ktorý dopĺňal posudky v súdnom konaní, za objektívny a akceptoval tieto závery. Súd mal v konaní preukázané, že aktuálny zdravotný stav navrhovateľky nespĺňa zákonné predpoklady pre priznanie invalidity, teda ani pre priznanie invalidného dôchodku. Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporkyne ako zákonné a vecne správne potvrdil tak, ako je vo výrokovej časti tohto rozsudku uvedené. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, pretože nemala v konaní úspech. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz- sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.