Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sp/17/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6010201016 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6010201016.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudcom Ľudovítom Bradáčom v právnej veci navrhovateľky: A. J., F.. XX.XX.XXXX, T. K.. J. XXXX/XX, XXX XX W. proti odporcovi: Mesto W., Nám. Slobody č. 22, XXX XX W. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. XXXX/20XX/OSV/RSS- R zo dňa 08.11.20XX takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporcu č. XXXX/20XX/OSV/RSS-R zo dňa 08.11.20XX p o t v r d z u j e. Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím bolo vyslovené, že navrhovateľka nie je odkázaná na sociálnu službu zariadení pre seniorov podľa stupňa odkázanosti č. I a to v zmysle § 35 zák.č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách v platnom znení. Rozhodol tak na základe toho, že vychádzalo z posudku Mesta W. o odkázanosti na sociálnu službu v zariadení seniorov vypracovaného na základe lekárskeho posudku vyhotoveného E.. S. R. zo dňa 28.10.2010 a na základe sociálneho posudku zo dňa 15.10.2010 vyhotoveného v zariadení sociálnych služieb M., Komenského 29, A.. Na základe toho bolo zistené, že podľa posudku žiadateľka má stupeň odkázanosti č. I a nie je odkázaná na sociálnu službu v zariadení pre seniorov. V zákonnom stanovenej lehote podala opravný prostriedok navrhovateľka so stručným odôvodnením, že starostlivosť v zariadení pre seniorov potrebuje zo zdravotných dôvodov, pričom predložila fotokópie niektorých svojich lekárskych vyšetrení. Na základe výzvy krajského súdu o doplnenie svojho odvolania uviedla, že v súčasnej dobe je obyvateľkou zariadenia sociálnych služieb M. v A. a že pri posúdení odkázanosti na sociálnu službu odporca vydal rozhodnutie, že nie je odkázaná, pričom však jej zdravotný stav vyžaduje starostlivosť v zariadení s celoročným pobytom, kde aj v súčasnej dobe býva a na to, aby mohla bývať aj naďalej v takomto zariadení, potrebuje rozhodnutie o odkázanosti od odporcu aspoň do stupňa č. II, v opačnom prípade zariadenie musí opustiť. K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca, ktorý uviedol, že v rámci posudzovacej činnosti vychádzal z posudku Mesta W. zo dňa 08.11.2010 vypracovaného na základe lekárskeho posudku a sociálneho posudku a keďže zistil, že navrhovateľka má stupeň odkázanosti na sociálnu službu iba v stupni I., nie je odkázaná na takúto sociálnu službu v zariadení v zmysle cit. ust. § 35 ods. 1 zákona o sociálnych službách. Uviedol tiež, že napriek skutočnosti, že navrhovateľka nie je odkázaná na poskytovanie sociálnej služby v zmysle cit. zákonného ustanovenia, je podľa § 106 ods. 6 zákona o sociálnych službách zariadenie jej poskytovať i naďalej túto sociálnu službu. Na pojednávaní dňa 31.10.2011 navrhovateľka uviedla, že dňa 20.04.2011 ukončila pobyt v zariadení sociálnych služieb M. v A. a odvtedy býva vo W. vo svojom pôvodnom vlastnom byte. Nakoľko sa však chce vrátiť do tohto zariadenia, komunikovala s jej riaditeľkou, ktorá vyslovila, že by nemal byť problém s jej spätným návratom a ubytovaním v tomto zariadení, nevedela však uviesť, či toto opätovné ubytovanie závislé na kladnom rozhodnutí v predmetnej veci, pretože o tejto skutočnosti sa s riaditeľkou nerozprávala. O tom, že zariadenie by jej bolo povinné naďalej poskytovať sociálnu službu spolu s pobytom v zmysle § 106 ods. 6 zákona, nevedela. Zástupkyňa odporcu zotrvala na písomnom vyjadrení a uviedla, že rozhodnutie bolo vydané v zmysle zákona, najmä s ohľadom na prílohu č. 3, ktorá stanovuje podmienky na stupeň odkázanosti. Má za to, že navrhovateľka ani v súčasnej dobe nespĺňa podmienky na kladné rozhodnutie vo veci. Má však za to, že nakoľko navrhovateľka dobrovoľne ukončila svoj pobyt v pôvodnom zariadení v A., pre jej opätovné ubytovanie by bolo už potrebné nové posudzovanie zdravotného stavu a stavu odkázanosti, čo je závislé na podaní novej žiadosti o takéto skúmanie. Krajský súd preskúmal vec podľa V. časti 3. hlavy O.s.p. a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Preskúmaním veci zistil, že navrhovateľka si u odporcu dňa 20.10.2010 uplatnila žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu v zariadení pre seniorov z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Odporca v konaní vykonal dokazovanie, vyžiadal si posudok Mesta W. o odkázanosti na sociálnu službu, lekársky posudok E.. S. R., ako aj sociálny posudok vyhotovený Zariadením sociálnych služieb M. v A. a na základe toho zistil, že navrhovateľka nespĺňa podmienky pre kladné vyhovenie. Podľa § 35 zák.č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách v platnom znení v zariadení pre seniorov sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 tohto zákona, alebo fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a poskytovanie sociálnej služby v tomto zariadení potrebuje z iných vážnych dôvodov. Posudok o odkázanosti na sociálnu službu vypracovaný Mestom W. dňa 08.11.2010 a to na základe lekárskeho posudku E.. S. R. zo dňa 28.10.2010 a sociálneho posudku vyhotoveným Zariadením sociálnych služieb M. v A. zo dňa 15.10.2010, jednoznačne stanovil, že navrhovateľka nie je osobou s nepriaznivým zdravotným stavom, aj keď je liečená na viacero ochorení, je plne mobilná, kontinentná a orientovaná. Je samostatná pri vykonávaní sebaobslužných úkonov. Nie je preto odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch starostlivosti o svoju domácnosť, ani pri základných sociálnych aktivitách. V zmysle prílohy 3 zákona o sociálnych službách nie je možné preto ju považovať za osobu odkázanú na sociálne služby. Krajský súd na základe uvedeného považoval rozhodnutie odporcu za zákonné, lebo bolo podľa jeho názoru vydané na základe úplne zisteného skutkového stavu a v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnych službách, najmä jeho prílohy č. 3. Naviac bolo preukázané v rámci konania na Krajskom súde v Banskej Bystrici, že navrhovateľka dobrovoľne opustila zariadenie poskytujúce sociálne služby, a teda preukázala, že nie je v takom stave, aby bola plne odkázaná na poskytovanie týchto sociálnych služieb. Pokiaľ sa jej zdravotný stav a celková odkázanosť medzičasom zhoršili, môže to byť len predmetom ďalšieho skúmania jej odkázanosti a to na základe jej novej žiadosti. Navrhovateľka tento faktický stav aj akceptovala s tým, že si podá novú žiadosť, v rámci ktorej sa bude opätovne skúmať ako jej zdravotný stav, tak i stupeň odkázanosti, pretože sa jednoznačne chce vrátiť do pôvodného Zariadenia sociálnych služieb M. v A.. Preto nemal krajský súd pochybnosť o správnosti záverov napadnutého rozhodnutia, a preto toto rozhodnutie ako zákonné a vecne správne potvrdil. Navrhovateľka v konaní úspešná nebola, preto jej nebolo možné priznať ani náhradu trov konania v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p.. Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.