Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/127/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200512 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6011200512.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky I. B. Y. B., K. XX. K. XXXX, O. P., P. - W., M.R. B. XXX/XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z XX. Q. XXXX o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z XX. Q. XXXX potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, pretože pri konštatovanej 40%-nej miere jej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou nebola uznaná za invalidnú, preto jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala s poukazom na EMG nález z 29. marca 2011, podľa ktorého sa jej zdravotný stav zhoršil. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Konkretizovala, že po operačnom riešení jej zdravotných ťažkostí už nemôže vykonávať svoju prácu predavačky, pretože nemôže nosiť ťažké predmety a ľahké predmety jej vypadávajú z ruky. Pravá ruka sa jej trasie, ráno máva stŕpnuté prsty. Rovnaké poškodenie ako bolo v minulosti operačne riešené, sa jej začalo prejavovať aj na ľavej strane. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne bez potreby vykonania ďalších dôkazov. Uviedla, že zdravotný stav navrhovateľky bol posúdený na základe odborných lekárskych nálezov, ktoré boli v čase posudzovania k dispozícii a na ich základe bolo konštatované, že jej pracovná schopnosť nie je znížená na úroveň invalidity. Vyslovený posudkový záver bol v posudku náležite zdôvodnený. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v v súlade s ust. § 250l ods.1 O.s.p, vypočul účastníkov, oboznámil sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods.2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Podľa § 71 ods. l, 3, 6, 7 a 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má zníženú pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40% , pričom pokles schopnosti zárobkovej činnosti sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom) a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Konkrétna miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí, pre ktoré je možné zvýšiť percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti poistenca najviac o 10%. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre ochorenie podporného a pohybového aparátu, postihnutie končatín, poškodenie hornej časti plexus brachialis vyjadriť v zmysle kapitoly XV., odd. G, pol. 29.2 v rozpätí 40-50%. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku z 8. marca 2011 posudzoval jej zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo G.. Okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky vychádzal z prepúšťacej správy z hospitalizácie na oddelení cievnej chirurgie, z neurologického a interného vyšetrenia , ktoré boli realizované v priebehu roka 2010 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky označil hrudníkový Thoracis outlet syndrome a stav po operácii varikóznej pravej axilárnej vény so zaradením pod kapitolu XV., odd. G, pol. 29.2 prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky vyjadril na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. V posudku uviedol, že navrhovateľka bola v minulosti operovaná pre funkčnú kompresiu pravej podkľúčkovej vény v dôsledku tlaku 1. rebra, ktoré jej bolo odstránené. Pre následné varikózne rozšírenie pravej vény v axile bol vykonaný operačný zákrok odstránením tejto vény. Na ďalšie doporučené chirurgické kontroly nechodila, neurológ vyhodnotil jej stav ako neurogénny Thoracis outlet syndróm, bez vykonania príslušného EMG vyšetrenia. S ohľadom na uvedené nepovažoval toto zdravotné postihnutie navrhovateľky za tak závažného stupňa, aby významným spôsobom ovplyvnilo jej pracovnú schopnosť. Posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní opravného prostriedku navrhovateľkou. Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jej invalidity, posudzoval jej zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v O. O.. V posudku z 10. júna 2011 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z neurologických, denzitometrických, ortopedických, interných vyšetrení, z CT C chrbtice, z opakovaného EMG vyšetrenia a prepúšťacej správy z hospitalizácie na oddelení cievnej chirurgie z priebehu rokov 2010 a 2011 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ v označení rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľky, jeho zaradení pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení i vo vyjadrenom percente jej zníženej pracovnej schopnosti. V posudku uviedol, že u navrhovateľky sa v roku 2008 bez závažnejšieho predchorobia objavili bolesti na hrudníku, preto mala vykonané CT medzihrudia a žíl, ktoré bolo negatívne. Za účelom odstránenia bolestí jej bolo odstránené 1. rebro vpravo. Bolesti na hrudníku sa zmiernili a objavujú sa len intermitentne. Dominujú u nej bolesti a pocit tŕpnutia horných končatín, pre ktoré bola opakovane vyšetrená neurológom. Klinické vyšetrenia nedokumentovali významnejšie zmeny v oblasti krčnej chrbtice, jej bez prejavov klinickej myelopatie. MR vyšetrením a CT vyšetrením krčnej chrbtice neboli potvrdené významnejšie degeneratívne zmeny, čo bolo v súlade s klinickým nálezom. Vykonané EMG vyšetrenie pri uvádzanom poškodení pravého horného brachiálneho plexu bolo realizované v roku 2009 aj v marci 2011, nepreukázalo však významný úžinový syndróm karpálneho kanála, boli zistené len ľahké abnormality bez signifikantných zmien v porovnaní s predchádzajúcim vyšetrením. Denzitometrické vyšetrenie bolo v norme. Na základe uvedeného konštatoval, že klinicky uvádzané poškodenie hornej časti brachiálneho plexu je ľahkého typu, pretože pri rozvinutí tohto poškodenia nie je možné vykonať upaženie v ramennom a ohnutie v lakťovom kĺbe, pričom u navrhovateľky viazne upaženie len minimálne, preto priznané percento jej zníženej pracovnej schopnosti považoval za maximálne. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese jej pracovnej schopnosti prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanovisko bolo podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď pre posúdenie žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože podľa platnej právnej úpravy je posudkový lekár výlučným kompetentným subjektom na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Pri preukázaných zdravotných ťažkostiach navrhovateľky považoval správne za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie ochorenie podporného a pohybového aparátu, postihnutie končatín v zmysle nervového poškodenia hornej časti plexus brachialis, ktoré správne zaradil pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a s ohľadom na stupeň poškodenia správne vyjadril pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. Pretože u navrhovateľky neboli objektívne preukázané ďalšie posudkovo významné zdravotné ťažkosti, ktoré by obmedzovali jej pracovný potenciál v zákonom predpokladanom rozsahu, správne nepristúpil k navýšeniu priznaného percenta jej zníženej pracovnej schopnosti. Základným predpokladom pre priznanie invalidného dôchodku je invalidita poistenca, tzn. zníženie jeho pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40%. U navrhovateľky bol konštatovaný 40%-ný pokles jej pracovnej schopnosti, tzn., že nebola uznaná za invalidnú. Vzhľadom na túto skutkovú okolnosť rozhodla odporkyňa napadnutým rozhodnutím správne, keď jej žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zamietla, pretože jej nárok naň nevznikol. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ustanovenia § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v konaní nebola úspešná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.