Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/129/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200522 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6011200522.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa N. Y., T. XX. I. XXXX, H. S., P. N. XXXX/XX proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX z XX. I. XXXX o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX z XX. I. XXXX potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, pretože pri konštatovanej 35%-nej miere jeho zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou nebol uznaný za invalidného, preto mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal. Na pojednávaní pred krajským súdom vyjadril presvedčenie, že jeho zdravotný stav nebol dostatočne posúdený ani objektívne vyhodnotený. Zhodnotenie zníženia jeho pracovnej schopnosti vo vzťahu k poškodeniu sluchového aparátu nenamietal. Posúdeniu svojho zdravotného stavu vytýkal, že nebola využitá možnosť 10%-ného navýšenia jeho zníženej pracovnej schopnosti pre pridružené zdravotné ťažkosti, ktorými trpí a ktoré mu neumožňujú výkon pracovnej činnosti, čo sa opakovane v praxi prejavilo. Vyjadril presvedčenie, že nie je zdravý, a preto nemôže byť plne výkonný, čo by sa podľa jeho názoru malo prejaviť v priznaní aspoň čiastočnej invalidity. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne s poukazom na zhodné posudky posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne ohľadom vyhodnotenia jeho zdravotných ťažkostí a ich vplyvu na jeho pracovnú schopnosť. Jeho zdravotný stav posudzovali na základe navrhovateľom predložených odborných lekárskych nálezov, ktoré boli v priebehu správneho konania doplnené. Konkretizovali dôvody posudkovej nevýznamnosti pridružených zdravotných ťažkostí navrhovateľa. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p, vypočul účastníkov, oboznámil sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa, s lekárskymi správami posudkových lekárov sociálneho poistenia pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, s administratívnym spisom odporkyne, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa §250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Z ust. § 71 ods. l zákona o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlohodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom táto schopnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom (v zásade trvajúcim dlhšie ako 1 rok) a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (ods. 3 cit. ustanovenia). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pre ktoré ju možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6,7,8 zákona o sociálnom poistení). Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, kapitoly VII. odd. B, pol. 8 možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre komplikovaný chronický zápal stredného ucha vyjadriť v rozpätí 20-40%. Konkrétne percento sa určuje s ohľadom na mieru zníženia sluchu pre reč, prítomnosť ušných šelestov, bolestí, poruchy rovnováhy, závratov alebo poruchy reči. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku z 1. marca 2011 posudzoval jeho zdravotný stav posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom D.. V posudku vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa z opakovaných ORL, infektologických, očných, neurologických, interných a psychiatrických vyšetrení realizovaných v priebehu roka 2010 a za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie označil hnisavý a nešpecifikovaný zápal stredného ucha so zaradením pod kapitolu VII., odd. B, pol. 8 v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa vyjadril v strede možného percentuálneho rozpätia. V posudku uviedol, že navrhovateľ bol v minulosti operovaný pre chronický zápal stredného ucha s pretrvávajúcim následkom občasného zápalu a poškodenia sluchu pravého ucha s poklesom sluchu o 20%, s pridruženým hučaním v pravom uchu a následnou poruchou spánku. V dôsledku uvedeného sú jeho pracovné schopnosti obmedzené len v miernom rozsahu a stupeň invalidity nebol dosiahnutý. Pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľa nepovažoval za posudkovo významné, pretože nedosahovali taký stupeň závažnosti, aby ovplyvňovali jeho pracovnú schopnosť v zákonom predpokladanom rozsahu. Podľa väčšiny odborných nálezov zdravotný stav vyžaduje len sledovanie bez výraznejšej liečby. Po podaní odvolania k zmene posudkového stanoviska na pobočke Sociálnej poisťovne nedošlo. Pretože navrhovateľovi nebolo v I. stupni správneho konania vyhovené v zmysle uznania jeho invalidity posudzoval jeho zdravotný stav aj posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v H. H., ktorý v posudku z 19. júla 2011 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa z početných ORL, infektologických, očných, neurologických, interných, pneumologických, psychiatrických, urologických, nefrologických cievnych vyšetrení, z USG brucha, CT mozgu, EKG a ECHO KG vyšetrenie, ktoré boli realizované v priebehu rokov 2010 a 2011 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ v určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľa, jeho zaradení pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení i vo vyjadrenom percente jeho zníženej pracovnej schopnosti. V posudku uviedol, že navrhovateľ s odborným vzdelaním, pracujúci ako technik, sa v priebehu rokov 2010-2011 podrobil množstvu ambulantných odborných vyšetrení pre polymorfné somatické aj psychické ťažkosti. Vyšetrenia kardiovaskulárneho aparátu, spolu s funkčnými vyšetreniami potvrdili normálny nález, pri ľahkej prieduškovej astme neboli zistené prejavy porušenej funkcie pľúc. Neboli zistené ani závažnejšie zmeny na cievach horných alebo dolných končatín, či porucha pohybového aparátu. Nefrologickým vyšetrením nebola potvrdená porucha funkcie obličiek. Prejavy depresie, pre ktoré bol vyšetrený psychiatrom aktuálne nevyžadujú intenzívnejšiu liečbu. Zhrnul, že napriek polymorfným ťažkostiam navrhovateľa funkčné nálezy nie sú takého charakteru, aby výraznejšou mierou ovplyvňovali jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, preto ich považoval za posudkovo nevýznamné a pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa vyjadril v strede možného percentuálneho rozpätia len pre poškodenie sluchového aparátu. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že svoje zhodné posudkové stanovisko vyjadrili na základe objektívnymi odbornými lekárskymi nálezmi podložených zdravotných ťažkostí navrhovateľa a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Jeho zdravotný stav bol posúdený komplexne a bez rozporov vo vzťahu k odborným nálezom. Krajský súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali vyslovený posudkový záver, preto z neho pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď pre posúdenie žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo vzťahu k jeho preukázaným zdravotným ťažkostiam. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože on je podľa platnej právnej úpravy výlučným kompetentným subjektom na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Pri objektivizovaných zdravotných ťažkostiach navrhovateľa a ich prejavoch správne označil za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie ochorenie sluchového aparátu, pre ktoré vyjadril správne pokles jeho pracovnej schopnosti v strede možného percentuálneho rozpätia. Týmto zhodnotením poklesu jeho pracovnej schopnosti bola zohľadnená skutočnosť, že obmedzenie jeho sluchu jednostranne na úrovni 20,6% podľa Fowlera zodpovedá ľahkej nedoslýchavosti a ani šumenie v uchu a s tým súvisiaca porucha spánku neodôvodňuje vyššie percentuálne zhodnotenie, pretože podstatnejším spôsobom neobmedzuje jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a porucha spánku je liekmi ovplyvniteľná. Hoci navrhovateľ považoval za rozhodujúce ochorenie močových ciest, odbornými vyšetreniami nebola preukázaná porucha funkcie obličiek, preto nebolo z posudkového hľadiska významné. Tento záver sa vzťahoval aj na jeho ďalšie ťažkosti, či už esenciálnu hypertenziu 1-2 štádium ESC/ESH, či ľahkú astmu, pri ktorých nebola zistená žiadna porucha funkcie príslušných systémov, depresívna porucha nebola posudkovo významná, pretože si aktuálne nevyžadovala intenzívnejšiu liečbu a ani ďalšími odbornými lekárskymi nálezmi neboli zistené jeho zdravotné ťažkosti v takom štádiu, ktoré by mali posudkový význam, pretože neovplyvňovali jeho pracovnú schopnosť v zákonom predpokladanom rozsahu. Jedným zo zákonných predpokladov pre priznanie invalidného dôchodku je invalidita poistenca, tj. pokles jeho pracovnej schopnosti o viac ako o 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. U navrhovateľa bolo konštatované obmedzenie jeho pracovnej schopnosti na úrovni 30%, tzn., že za invalidného uznaný nebol. Odporkyňa preto napadnutým rozhodnutím rozhodla správne, keď navrhovateľovi nepriznala invalidný dôchodok, pretože nárok naň by navrhovateľovi za splnenia ďalších predpokladov vznikol len vtedy, pokiaľ by bol invalidný. Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie ako zákonné a vecne správne potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože nebol úspešný. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.