KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica15. 12. 2011plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 28Sp/6/2011 z 15. 12. 2011

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 15. decembra 2011, sp. zn. 28Sp/6/2011, ECLI:SK:KSBB:2011:6011200849.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 28Sp/6/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200849
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6011200849.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci navrhovateľa - odvolateľa
D. S., X.. XX.XX.XXXX, L. S. XX/XX, XXX XX X. L., S. R. proti odporcovi - správnemu orgánu Obvodný
pozemkový úrad, Ul. SNP 124, XXX XX B. X. P. o návrhu na preskúmanie rozhodnutia Obvodného
pozemkového úradu B. X. P. č. XXXX/XXXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu B. X. P. č. XXXX/XXXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX p
o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím Obvodný pozemkový úrad v B. nad P. (ďalej len „správny orgán“) rozhodol,
že navrhovateľ nespĺňa podmienky ust. §§ 1-3 zákona na vrátenie vlastníctva alebo na priznanie práva
na náhradu po pôvodnom vlastníkovi Y. V. a F. P., K.. K. za pozemky: U. XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/
X, XXX/X, M. XXXX/X F. B., ktoré prešli do vlastníctva štátu odňatím bez náhrady postupom podľa
zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Sb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku
bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. Rozhodnutie odôvodnil tým, že
navrhovateľ si podľa § 5 zákona č. 503/2003 Z.z. uplatnil dňa 30.12.2004 nárok na navrátenie vlastníctva
k predmetným pozemkom po Y. V. - synovi E. V. a po F. P., K.. K. - matke E. P.. Oprávnené osoby
po pôvodných vlastníkoch bývalého „pasienkového spoločenstva vo Y.“ v predchádzajúcom konaní
podľa zákona č. 229/1991 Zb. predložili Menoslov Pasienkového spoločenstva vo Y., okres X. L.
zo dňa 20.03.1936 ako doklad, ktorým spoluvlastníkom bývalého pasienkového spoločenstva prešlo
v rozhodnom období vlastníctvo spoločných nehnuteľností do vlastníctva družstva podľa zákona č.
81/1949 Sb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov
a podobných právnych útvarov. Jednou z oprávnených osôb bol aj navrhovateľ, ktorému bolo
rozhodnutiami z 13.09.2003 vydané v príslušnom podiele vlastníctvo k pozemkom po pôvodnom
vlastníkovi E. V., ktorý bol uvedený v predmetnom menoslove pod por.č. X, ktorý bol otcom Y. V. a
prastarým otcom navrhovateľa. Poukázal na znenie § 1 zákona č. 503/2003 Z.z., podľa ktorého sa
navracia vlastníctvo oprávneným osobám, ktoré im nebolo vydané podľa zákona 229/1991 Zb.. Pôvodné
vlastníctvo E. V. bolo už navrhovateľovi navrátené a preto nie je splnená podmienka uvedená v tomto
ustanovení. Podľa predmetného menoslovu Y. V. nebol spoluvlastníkom spoločných nehnuteľností a
jeho vlastníctvo preto nemohlo v rozhodnom období prejsť do vlastníctva štátu a preto nebola splnená
podmienka podľa § 3 zákona č. 503/2003 Z.z.. Navrhovateľovi bolo rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX
č. A/XXXX/XXX-XX nepriznané právo na navrátenie spoluvlastníckeho podielu po synovi F. P., K.. K.
a V. J. E. P., ktorý bol v predmetnom menoslove zapísaný pod por.č. XX. V konaní bolo preukázané,
že matka navrhovateľa Y. S., K.. V. mala otca Y. V. a nie E. P.. E. P. nebol starým otcom navrhovateľa.
Toto rozhodnutie bolo potvrdené aj rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 23S XX/01. Z týchto
skutočností vyplýva, že navrhovateľ nemôže byť oprávnenou osobou po F. P., K.. K., matke E. P. a preto



nebola splnená podmienka § 2 zákona. Podľa zákona sa navracia vlastníctvo k tým pozemkom, ktoré
prešli v rozhodnom období od 28.02.1948 do 01.01.1990 do vlastníctva povinnej osoby. Vlastníctvo F.
P., rod. K. nemohlo v rozhodnom období prejsť, nakoľko podľa menoslovu Pasienkového spoločenstva
vo Y., okres X. L. nebola spoluvlastníčkou spoločných nehnuteľností. V reštitučnom konaní musia byť
súčasne splnené všetky podmienky uvedené v §§ 1-5 zákona č. 503/2003 Z.z. v platnom znení a
nesplnenie už len jedinej z týchto podmienok, má za následok nesplnenie podmienok zákona.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal opravný prostriedok - návrh na preskúmanie navrhovateľ a žiadal,
aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na nové rozhodnutie a pritom
zaviazal správny orgán k povinnosti, aby priznal alebo navrátil navrhovateľovi podiel vo výške X/XX
po X.. E. P., resp. F. P.. Návrh odôvodnil tým, že mu už v prvom reštitučnom konaní nebol priznaný
oprávnene požadovaný podiel. O výsledku tohto konania sa dozvedel až po jeho právoplatnosti, nakoľko
ho v konaní zastupovala J.. N.. Uviedol, že má za to, že jeho reštitučný nárok je oprávnený. Nebol mu
priznaný podiel vo výške X/XX po predkovi F. P., K.. E. P.. E. P. nebol jeho pokrvný starý otec, ale bol
nevlastným otcom jeho matky Y. S., K.. V., s ktorou žil v spoločnej domácnosti od r. 1933 a nenechal
žiadnych iných dedičov, okrem svojej manželky F. P.. E. P. zomrel skôr, ako navrhovateľova matka. Podľa
navrhovateľa oprávnenou osobou po E. P. zostala jedine jeho manželka F. P. a to vlastná stará mama
navrhovateľa. Potom treba aplikovať § 2 ods. 2 písm. c/ zákona č. 503/2008 Z.z., keďže v rozhodujúcom
už F. P. nežila, oprávnenou osobou sú v zmysle písm. c/ cit. zákona deti a manžel osoby uvedenej v
odseku 1 a ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti a
teda navrhovateľ. Na pojednávaní zdôraznil svoje presvedčenie, že je oprávnenou osobou po E. P..

Správny orgán vo svojom vyjadrení k opravnému prostriedku zopakoval dôvody svojho rozhodnutia.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 16.12.2011 a v súlade s ust. § 250i Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa oboznámil s
obsahom správneho spisu.

Súd po prejedaní veci a preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že opravný
prostriedok nie je dôvodný. Návrhu odvolateľa preto nevyhovel a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Súd z obsahu správneho spisu zistil, že E. P. bol podielnikom v Pasienkovom spoločenstve vo Y., okres
X. L. s výškou podielu X/XX. Zomrel dňa XX.XX.XXXX, vlastné deti nemal. Jeho manželka stará matka
navrhovateľa - F. P. zomrela XX.XX.XXXX.

Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom,
ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria
a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond.

Podľa § 2 ods. 2 písm. c/ cit. zákona ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom
období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela
pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená
za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí:
c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím
lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z
nich zomrelo, jeho deti.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ cit. zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý
prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom podľa zákona
Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku
bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov.



Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená
osoba do 31.12.2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň
preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.

V tomto prípade nebolo sporné, že osoba, ktorej vlastníctvo pozemku (v tomto prípade spoluvlastnícky
podiel vo výške X/XX) prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby, bol
X.. E. P.. Navrhovateľ svoje presvedčenie, že je oprávnenou osobou založil na skutočnosti, že jedinou
dedičkou po E. P. bola jeho vlastná stará matka F. P. a následne po jej smrti on, ako jej vnuk, nakoľko jeho
matka ako nevlastná dcéra E. P. zomrela skôr, ako E. P.. Zákon však v cit. ust. § 2 ods. 2 písm. c/ takto
oprávnené osoby, resp. ich nástupcov namiesto oprávnených osôb, neurčil. Oprávnenou osobou mohla
byť manželka E. P. len v prípade, že by v čase nadobudnutia účinnosti citovaného zákona a v lehote na
uplatnenie nároku žila a tento si aj uplatnila. Namiesto oprávneného E. P. sa tak mohli stať oprávnenými
osobami len jeho deti, prípadne ich deti a jeho manželka. Deti nemal a manželka v danom čase tiež už
nežila. Zákon ďalej ako oprávnené osoby aj deti manžela a ak tie nežijú, ich deti, neustanovuje. Ďalší
potomkovia nastupujú len na miesto oprávnenej osoby alebo dieťaťa oprávnenej osoby, ak oprávnená
osoba nežije. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ nie je oprávnenou osobou po E. P..

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že je v
súlade so zákonom. Súd preto odvolateľovi nemohol vyhovieť a vecne správne rozhodnutie správneho
orgánu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 250k ods. 1 O.s.p. ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná
právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.

Navrhovateľ v tomto konaní nebol úspešný, preto mu súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.