KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica5. 12. 2011plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Sd/219/2011 z 5. 12. 2011

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 5. decembra 2011, sp. zn. 20Sd/219/2011, ECLI:SK:KSBB:2011:6011200892.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Sd/219/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200892
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Badíková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6011200892.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní samosudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci
navrhovateľa C. H., B.. XX. J. XXXX, X. B. XX, XXX XX I. proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul.
29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa X. Y. XXXX potvrdzuje.

Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa X. Y. XXXX zamietla žiadosť navrhovateľa o
priznanie invalidného dôchodku s odôvodnením, že nie je invalidný podľa § 70 a § 71 ods. 1 zák.
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, pretože podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne,
pobočky I. zo dňa 23. júna 2011 nemá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár
stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa vo výške 30 %.

Odporkyňa v odôvodnení okrem iného uviedla, že posúdenie zdravotného stavu je obsahom uvedenej
lekárskej správy, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v nej
uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru, že
navrhovateľ nie je invalidný.

Navrhovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote návrh na preskúmanie s
odvolaním sa na svoj nepriaznivý zdravotný stav.

Odporkyňa v písomnom stanovisku zo dňa 20. septembra 2011 uviedla právne a skutkové dôvody, pre
ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu na
pojednávaní dňa 6. decembra 2011 v zmysle § 250l O.s.p., oboznámil sa s pripojenými listinnými
dôkazmi, vypočul odporkyňu, vec preskúmal v neprítomnosti navrhovateľa a dospel k záveru, že
opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť.



Súd ospravedlnil neprítomnosť navrhovateľa na pojednávaní a pri rozhodovaní vo veci prihliadol na
dôvody uvedené v opravnom prostriedku.

Odporkyňa na pojednávaní žiadala napadnuté rozhodnutie z 8. júla 2011 potvrdiť ako vecne správne.
Poukázala na posudky posudkových lekárov pobočky, ako aj na posudok posudkového lekára ústredia
v X. X. zo dňa 8. septembra 2011, ktorí zhodne a komplexne posúdili zdravotný stav navrhovateľa so
záverom, že jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30 %. Poukázala aj na
písomné stanovisko Sociálnej poisťovne zo dňa 20. septembra 2011, kde sú uvedené skutkové a právne
dôvody, pre ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

Podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav,
ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej
vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia prvej vety pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa odseku 7 citovaných ustanovení jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného poistenia orgánov a systémov
je uvedená v prílohe č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z.

Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť
občana vyžaduje odborné lekárske vedomosti a vo veciach sociálneho poistenia aj pre účely súdneho
konania ju vykonávajú posudkoví lekári.

Podľa ust. § 153 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia
vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho
poistenia ústredia Sociálnej poisťovne.

Z hľadiska kritérií stanovených pre invaliditu podľa zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení na základe
opravného prostriedku posúdil posudkový lekár sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne - ústredia so
sídlom v X. X. na základe opravného prostriedku zdravotný stav navrhovateľa v posudku z 8. septembra
2011, pričom ako rozhodujúce zdravotné postihnutie uviedol choroby podporného a pohybového
aparátu - kapitola XV., degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, dorzopatiu,
deformujúcu dorzopatiu a spondylopatiu, s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a
svalového dráždenia - oddiel E, položka 3, písm. b/ - 30 % so záverom, že navrhovateľ nie je invalidný
podľa § 71 ods. 1 citovaného zákona, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, miera
poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť je 30 %. Posudkový lekár v celkovom



posudku ďalej uviedol, že u navrhovateľa sa v priebehu rokov 2010 - 2011 zvýraznili bolesti chrbtice,
preto absolvoval odborné vyšetrenia - neurologické, ortopedické, aj rehabilitáciu. Klinické vyšetrenia sú
podložené zobrazovacími vyšetreniami - RTG, CT chrbtice, ktoré dokumentujú nevýrazné degeneratívne
zmeny, ktoré možno hodnotiť ako primerané dosiahnutému veku. Tieto korelujú s odbornými klinickými
vyšetreniami, ako aj vlastným vyšetrením, kde nie je preukázaná porucha postoja, chôdze, rozvíjania
sa predklonu, nie sú pozitívne napínacie manévre. Pridružené ochorenia, a to kontrolovaná porucha
krvného tlaku, či prekonaný zápal pečene, zistené protilátky s úpravou proti niektorým vírusom, ani
prekonaná porucha lícneho nervu vpravo, neznižujú jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť.

Týmto posudkom boli potvrdené závery predchádzajúceho posudku posudkového lekára Sociálnej
poisťovne, pobočka I. z 23. júna 2011, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.
Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočky spísal s navrhovateľom zápisnicu o ústnom pojednávaní
v súlade s § 189 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a navrhovateľ bol informovaný o všetkých
skutočnostiach, ktoré sa týkajú posúdenia zdravotného stavu, posudku a miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár vyhotovil aj odborný posudok o invalidite.

Podľa ust. § 132 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že je vecne správne a spĺňa kritériá
stanovené zákonom.

Krajský súd hodnotil aj posudky posudkových lekárov v zmysle citovaného ustanovenia a mal
preukázané, že posudky boli vypracované po náležitom lekárskom vyšetrení, po zvážení všetkých
okolností namietaných navrhovateľom a že závery posudkov vychádzajú zo súčasného zdravotného
stavu navrhovateľa a z poznatkov súčasnej medicíny. Krajský súd porovnal závery posudkov so závermi
odborných lekárov a zistil, že posudky sú objektívne, komplexné, presvedčivé a akceptoval ich závery.
Súd porovnal posudky posudkových lekárov s odbornými nálezmi špecialistov a zistil, že tieto navzájom
korelujú a zhodne konštatujú, že pracovný potenciál navrhovateľa je znížený adekvátne zdravotnému
stavu navrhovateľa, ale nie je natoľko znížený a navrhovateľ nie je tak zdravotne postihnutý, aby splnil
podmienku priznania invalidného dôchodku. Pre komplexné posúdenie veci súd považuje za potrebné
dodať, že navrhovateľ v prípade zhoršeného zdravotného stavu a na základe nových lekárskych nálezov
môže opätovne požiadať odporkyňu o posúdenie zdravotného stavu a pracovného potenciálu za účelom
priznania invalidity.

Pre komplexné posúdenie veci súd považuje za potrebné zdôrazniť, že posudkoví lekári pri posudzovaní
zdravotného stavu postupujú okrem zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, aj podľa prílohy č. 4
k zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorá je rozdelená do príslušných kapitol podľa ochorení
jednotlivých orgánov. V týchto kapitolách je podľa druhu zdravotného postihnutia uvedená aj miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách. Posudkoví lekári v posudkoch podrobne
zdôvodnili stanovenú mieru poklesu. Pre komplexné posúdenie veci súd považuje za potrebné uviesť,
že v zmysle zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení § 71 ods. 5 a 6 miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje len na základe rozhodujúceho zdravotného postihnutia t.j.
jednej diagnózy s prihliadnutím na závažnosť aj ostatných ochorení, ale jednotlivé percentá miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Vzhľadom na závery posudkov ohľadne zdravotného postihnutia navrhovateľa, na skutočnosť, že
posudky podali orgány na to určené zákonom, súd dospel k záveru, že zistený skutkový stav
u navrhovateľa nespĺňa požiadavky pre priznanie invalidity, a preto napadnuté rozhodnutie
odporkyne potvrdil ako vecne správne. Navrhovateľ nepredložil súdu dôkazy, ktoré by spochybnili závery
posudkových lekárov a správnosť napadnutého rozhodnutia.



Súd náhradu trov konania posúdil podľa § 250l ods. 2 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., navrhovateľ v
konaní nemal úspech, a preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom

konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.

Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205

ods. 2 O.s.p.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3

O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz-

sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.