Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoE/319/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011899863 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6011899863.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátom JUDr. Martinom Máčajom, Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti povinnému W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. cesta XXXX/XX, XXX XX E. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad Zvolen, Borovianska 17, 960 01 Zvolen pod sp. zn. EX 3013/04, pre vymoženie 549,46 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti rozhodnutiu Okresného súdu vo Zvolene č.k. 11Er/2025/2004-22 zo dňa 21. apríla 2010 jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Okresného súdu vo Zvolene č.k. 11Er/2025/2004-22 zo dňa 21. apríla 2010 zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Uznesením č.k. 11Er/2025/2004-14 zo dňa 16.02.2010 rozhodol vyšší súdny úradník tak, že vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Nakoľko išlo o rozhodnutie proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 ods. 2 O.s.p.), podaním odvolania oprávneného došlo zo zákona podľa ust. § 374 ods. 4 tretia veta O.s.p. k jeho zrušeniu, a preto vo veci opätovne rozhodol zákonný sudca tak, že vyhlásil exekúciu za neprípustnú. V odôvodnení okresný súd uviedol, že oprávnený a povinný uzavreli zmluvu o úvere, súčasťou ktorej bolo aj plnomocenstvo, ktorým povinný splnomocnil advokáta na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Advokát zastúpený substitútom na základe tohto plnomocenstva podpísal pred notárom notársku zápisnicu, kde za povinného konal a uznal jeho dlh vo vzťahu k oprávnenému. Pri uzatváraní zmluvy o úvere však povinný nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zmluva bola vyhotovená na predtlači samotným oprávneným, v ktorej už bola osoba splnomocnenca - advokáta presne určená. Pokiaľ teda už dopredu bola určitá osoba predurčená, že bude konať za povinného, spochybňuje to základný predpoklad pri udelení plnej moci, a to, že splnomocnenec bude jednoznačne hájiť záujem povinného, ako aj slobodnú voľbu pri voľbe svojho splnomocnenca. Ak v čase uzavretia zmluvy o úvere a v čase splnomocnenia Mgr. Tomáša Kušníra neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, povinný v tomto čase nemohol realizovať svoje právo dlh uznať a taktiež nemohol splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na takéto právo. Nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti, preto je takáto dohoda neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedených skutočností dospel súd prvého stupňa k záveru, že uznanie dlhu a aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré splnomocnený zástupca povinného urobil v rozpore so záujmami povinného. Tieto právne úkony svojim účelom odporovali zákonu, a preto sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu povinného o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si určil pravdepodobne zástupca povinného sám bez toho, aby mu povinný udelil na takýto úkon plnú moc. Na základe tohto konania zástupcu bol potom povinný zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemal ani vedomosť a nemal ani vedomosť o tom, že mu začala plynúť lehota, po uplynutí ktorej sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Z dôvodu, že notársku zápisnicu nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul, okresný súd exekúciu s poukazom na § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú, pretože tu je iný dôvod, pre ktorý nie je možné exekúciu vykonať. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil. V odvolaní namietal, že notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi, keď súd exekučný titul uznal za súladný, a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Uviedol tiež, že udelené plnomocenstvo preskúmal notár pri spísaní notárskej zápisnice, pričom tiež nezistil rozpor so zákonom. Povinný ako dlžník podľa oprávneného mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2003 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka odvolať, neurobil tak však. Namietal tiež, že povinný ako dlžník sa udelením plnomocenstva nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na splnomocniteľa. Platné právne predpisy povinnému ako dlžníkovi nebránili v tom, aby dobrovoľne sám uznal záväzok zo zmluvy o úvere, pričom výška záväzku bola povinnému ako dlžníkovi známa, pretože oprávnený ako veriteľ pravidelne povinného na úhradu jeho záväzku vyzýval, pričom vždy špecifikoval aktuálnu výšku dlžnej sumy. Z platnej právnej úpravy podľa oprávneného nevyplýva povinnosť určiť pri uznaní záväzku výšku tohto záväzku presným číselným vyjadrením. Oprávnený tiež namietal, že zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice, čo vyplýva aj zo samotného znenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Notárska zápisnica predložená v exekučnom konaní je podľa oprávneného spôsobilým exekučným titulom, zodpovedajúcim § 41 ods.2 Exekučného poriadku, nakoľko je urobená v písomnej forme a obsahuje výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Takáto notárska zápisnica je preto rovnako spôsobilým exekučným titulom ako vykonateľné súdne rozhodnutie. Zákon účastníkom hmotnoprávneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva bola preskúmaná v občianskom súdnom konaní a rozhodnutá súdom. Ak by mal exekučný súd vykonať takéto preskúmanie v rámci exekučného konania, muselo by to byť podľa oprávneného v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie je nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. V prípade právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a následnom zastavení exekúcie nastane situácia, kedy si oprávnený už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže jeho pohľadávka už bude premlčaná. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 251 ods. 4, § 212 ods.1 O.s.p. a podľa § 214 ods.2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušil. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú doručil súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica Okresnému súdu vo Zvolene dňa 02.08.2004 na vykonanie exekúcie pre exekučný titul - notárska zápisnica č.k. N 338/2004, Nz 29019/2004 zo dňa 03.04.2004, ako aj na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 23.07.2004, ktorým požiadal oprávnený voči povinnému o vymoženie nároku vo výške 12.870,- Sk s príslušenstvom udelil okresný súd exekútorovi poverenie č. 5611 001951* č.k. 11Er/2025/2004-11 dňa 04.08.2004, a to podľa § 45 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z. vykonaním exekúcie na základe notárskej zápisnice v tejto veci na vymoženie uloženej povinnosti 16.553,- Sk (549,46 Eur) s príslušenstvom. Následne okresný súd uznesením zo dňa 16.02.2010 č.k.11Er/2025/2004-14 vyhlásil exekúciu za neprípustnú z dôvodu, že notársku zápisnicu nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Uznesenie vydal vyšší súdny úradník, proti ktorému je podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. vždy prípustné odvolanie. Oprávnený napadol predmetné uznesenie včas odvolaním. Keďže zákon proti uzneseniu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú odvolanie nepripúšťa, podaním odvolania proti takémuto rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom podľa názoru okresného súdu došlo k zákonnému zrušeniu uznesenia podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p., a preto zákonný sudca okresného súdu napadnutým uznesením opätovne vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Účastníkov poučil, že proti uvedenému uzneseniu odvolanie nie je prípustné s poukazom na § 202 ods. 2 O.s.p.. Podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa ust. § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Osobitným zákonom, na ktoré uvedené ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku odkazuje je zákon č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov Exekučný poriadok. Proti rozhodnutiam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej Exekučný poriadok) súd exekúciu zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) je prípustné odvolanie. Sudca okresného súdu vydal napadnuté uznesenie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pričom nepripustil proti nemu odvolanie. Uvedené ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku upravuje postup súdu pri zastavení exekúcie z dôvodu neprípustnosti. Exekučný poriadok výslovne neupravuje, či súd má najprv v samostatnom rozhodnutí vysloviť exekúciu za neprípustnú a až následne ju zastaviť, prípadne či tak má urobiť v jednom rozhodnutí. Súdy pri svojej rozhodovacej činnosti používajú obidva postupy rozhodovania, pričom ani jeden z postupov nemožno považovať za postup, ktorý by odporoval zákonu. V prípade, že súd zvolí taký postup, že najprv vyhlási exekúciu za neprípustnú tak, ako sa stalo v tomto prípade a o zastavení exekúcie rozhodne následne samostatným uznesením, treba obidve tieto rozhodnutia považovať za rozhodnutia vychádzajúce z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, a preto je voči nim podľa ust. § 58 ods. 4 Exekučného poriadku prípustné odvolanie. Okresný súd v napadnutom uznesení o vyhlásení exekúcie za neprípustnú nesprávne poučil účastníkov o nemožnosti napadnúť predmetné uznesenie odvolaním, pričom v zmysle ust. § 58 ods. 4 Exekučného poriadku je proti takémuto rozhodnutiu prípustné odvolanie. Odvolací súd preto na základe odvolania oprávneného preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že podaním odvolania proti rozhodnutiu okresného súdu zo dňa 16.02.2010 č.k. 11Er/2025/2004-14 vydaného vyšším súdnym úradníkom k jeho zrušeniu podľa ust. § 374 ods. 4 veta posledná O.s.p. tak, ako je to uvedené v napadnutom rozhodnutí, ktorým opätovne rozhodoval o neprípustnosti exekúcie zo zákona nedošlo. Zákonný sudca mal v danom prípade postupovať podľa ustanovenia § 374 ods. 4, veta druhá O.s.p. a v prípade, že odvolaniu nemienil v celom rozsahu vyhovieť, mal vec predložiť na rozhodnutie odvolaciemu súdu, a nie opätovne rozhodovať o neprípustnosti exekúcie. Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd postupoval v rozpore s ust. § 374 ods. 4 O.s.p., musel odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd bude po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia postupovať podľa § 374 ods. 4 veta druhá O.s.p. a v prípade, ak odvolaniu oprávneného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka zo dňa 16.02.2010 č.k.11Er/2025/2004-14 nemieni v plnom rozsahu vyhovieť, predloží vec na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu súdu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.