Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/136/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011899951 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6011899951.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. T. č.XXX/ XX, D., zastúpeného O.. B. I., advokátkou so sídlom vo Y., J. č.X, proti odporkyni A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. T. č.XXX/XX, D., zastúpenej O.. C. K., so sídlom vo Y., S. č.X, o povinnosť odstrániť plot a vydať časť pozemku, na odvolanie navrhovateľa aj odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo dňa 12.04.2011, č.k. 10C/222/02-538, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na ich náhradu. V odôvodnení prvostupňový súd uviedol, že právna predchodkyňa navrhovateľa sa návrhom zo dňa 22.08.2002 pôvodne domáhala povinnosti odstrániť plot, vydať časť pozemku a uviesť do pôvodného stavu oplotenie medzi pozemkami. Súd konanie čiastočne zastavil ohľadom povinnosti odporcu uviesť do pôvodného stavu oplotenie uznesením zo dňa 02.02.2008 č.k. 10C/222/02-325. Následne uznesením zo dňa 09.07.2009 pripustil zmenu návrhu tak, že odporkyňa je povinná odstrániť plot rozdeľujúci pozemok účastníkov, vydať časť pozemku presne špecifikovaného v zmysle náčrtu vyhotoveného súdnym znalcom. Následne dňa 17.03.2010 právna zástupkyňa navrhovateľa žiadala pripustiť zmenu tak, že k pôvodným výrokom žiadala pridať aj tretí, a to povinnosť odstrániť priečku v rozsahu 24 cm podľa znaleckého posudku vo vyznačených bodoch. Súd konštatoval, že o tomto návrhu už nerozhodol, lebo návrh bol vzatý späť v celom rozsahu dňa 05.04.2011. Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že boli vykonané zo strany odporcu stavebné úpravy tak, že došlo k odstráneniu priečky medzi domami, bol odstránený plot za rodinnými domami tak, aby navrhovateľ mal prístup do uličky medzi domami z dvora. Konanie zastavil a o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.l písm.a/ a ods.2 O.s.p.. Pokiaľ išlo o prvý výrok, a to povinnosť odstrániť plot, navrhovateľ zobral návrh späť dôvodne pre správanie odporcu, ktorý plot odstránil. Pokiaľ ide o druhý výrok, o povinnosť vydať časť pozemku, navrhovateľ zavinil, že sa muselo konanie zastaviť. Vzhľadom na to vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Proti rozhodnutiu sa odvolali obidvaja účastníci, a to proti výroku o trovách konania. Navrhovateľ žiadal zmeniť rozhodnutie v napadnutej časti a priznať náhradu trov prvostupňového konania ako aj trov odvolacieho konania. Dôvodil, že v zmysle § 146 ods.2 druhá veta O.s.p. je ním uplatnený nárok opodstatnený. Návrh bol dôvodný a zobral ho späť až po tom, ako odporkyňa vykonala stavebné úpravy dňa 02.04.2011. Odporkyňa vykonala stavebné úpravy, a to odstránenie časti priečky medzi rodinnými domami, odstránila plot a umožnila mu tak prístup do uličky a vydala mu tým časť pozemku. Toto isté navrhovali v zmysle podania zo dňa 17.03.2010. Konanie odporkyne, resp. otca odporkyne korešpondovalo s jeho návrhom. Pokiaľ ide o povinnosť vydať časť pozemku, práve konaním odporkyne, a to odstránením plotu došlo k vydaniu časti pozemku. Odporkyňa žiadala priznať trovy prvostupňového konania vo výške 455,26 eur, čo v zmysle § 142 ods.l a 3 O.s.p. predstavuje úspech viac ako z 2/3-tín. V dôvodoch odvolania poukázala na to, že navrhovateľ niekoľkokrát počas pojednávania špekulatívne upravoval svoj petit návrhu tak, ako sa upravovali a upresňovali údaje v predmete sporu. Postavením priečky, ktorá nebola predmetom návrhu, odporkyňa chránila prístup na pozemky účastníkov konania z verejného priestranstva. Pokiaľ navrhovateľ na pojednávaní predložil túto výhradu, právny zástupca odporkyne reagoval tým, že túto priečku, ktorá zasahuje do pozemku navrhovateľa odstráni. V zmysle návrhu navrhovateľa vyplýva, že odporkyňa by mala vydať navrhovateľovi časť parciel vo výmere viac ako 6 m2. V petite návrhu sa navrhovateľka domáha vydania časti pozemkov podľa znaleckého nákresu zo dňa 22.02.2010 vyhotoveného súdnym znalcom U.. Z. D., podľa ktorého je odporkyňa povinná vydať navrhovateľovi časť parciel podľa vytýčených bodov A, B, C, D vo výmere 2 m2 a medzi bodmi E, F, G, H vo výmere 4 m2. Poukázala na to, že náčrt znalca vôbec nekorešponduje s údajmi vedenými v evidencii Správy katastra v D., čo sa potvrdilo svedeckou výpoveďou riaditeľa Správy katastra v D. a konkrétnym zameraním na mieste samom. Po konečnej úprave, zameraní a posúdení stavu správa katastra odstránila len plot v časti medzi bodmi A,B,C,D. Ostatné časti parciel ostali nedotknuté, s čím navrhovateľ súhlasil, pretože tento stav zodpovedá aj stavu uvedenému v evidencii správy katastra. Odporkyňa nijakým nespôsobila začatie konania a taktiež nespôsobila ani zastavenie konania. Počas konania požadovala zosúladenie evidencie na správe katastra so skutočnosťou, naproti tomu, navrhovateľ sa domáhal vydania pozemku. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods.l, 2 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.l, 2 O.s.p. potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny vo výroku podľa § 219 ods.l, 2 O.s.p.. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie o trovách konania je správne a spravodlivé. Nie v celom rozsahu sa však stotožňuje s aplikáciou ustanovenia § 146 ods.l písm.a/ a ods.2 O.s.p. tak, ako ho aplikoval prvostupňový súd. Z odôvodnenia je zrejmé, že v odôvodnení rozhodnutia omylom v písomnom vyhotovení rozhodnutia uviedol, že rozhodoval podľa § 146 ods.l písm.a/, kde zrejme chcel citovať ustanovenie § 146 ods.l písm.c/ O.s.p.. Toto nakoniec vyplýva aj z odôvodnenia. V zmysle ustanovenia § 146 ods.l písm.c/ O.s.p. platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa ods.2 platí, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Keďže v danom prípade konanie bolo zastavené, súd rozhoduje o trovách konania podľa § 146 O.s.p.. Zásadne platí, že ak došlo k zastaveniu konania, nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, pretože v danom prípade nie je zrejmé, aký bol výsledok daného konania, pokiaľ ide o úspech vo veci. Avšak, za podmienok uvedených v ustanovení § 146 ods.2 O.s.p. je možné uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť druhému účastníkovi trovy zastaveného konania. Treba zdôrazniť, že ustanovenie druhého odstavca § 146 O.s.p. je v pomere k odstavcu prvému špeciálnou úpravou a súd, ktorý o trovách konania rozhoduje, musí pri splnení podmienok v ňom uvedených povinnosť na náhradu trov uložiť. Vzhľadom na obsah spisu, charakter sporu, konanie účastníkov ako aj s prihliadnutím na to, že ide o susedský vzťah, odvolací súd má však za to, že v danom prípade nemožno jednoznačne dospieť k záveru, že by bolo vhodné a správne aplikovať ods.2, a to z toho dôvodu, že nemožno jednoznačne dospieť k záveru, že by nárok navrhovateľa bol nepochybne dôvodný, avšak nemožno dospieť ani s prihliadnutím na procesný charakter k tomu, že došlo k späťvzatiu návrhu zavinením navrhovateľa. Do súdneho sporu účastníci, resp. ich právni predchodcovia svoje pozemky užívali nerušene, spory nevznikali. Až následne v dôsledku technických chýb pri zameraní pozemkov a nesprávnym údajom v katastri, prebehlo správne konanie a k oprave údajov katastra. Odvolací súd zdôrazňuje, že tieto údaje sú záväzné, nakoľko prebehlo riadne správne konanie, v ktorom bol účastníkom aj právny predchodca odporkyne, ktorý sa bránil jeho záverom. Je nepochopiteľné, prečo i napriek tomu v konaní tieto závery namieta. Súdny znalec preto musel vychádzať len z týchto záväzných údajov katastra. Taktiež je nepochopiteľná osobná ingerencia do sporu riaditeľa Správy katastra v D.. Tento nie je súdnym znalcom, a preto jeho svedecká výpoveď, či iné skutočnosti vyplývajúce z tejto výpovede nemajú takú váhu, ako závery znalca. Znalec pri zameraní pozemkov vychádza zo záväzných údajov katastra, pričom primerane využíva zodpovedajúcu meraciu techniku. Takto zamerané pozemky nemožno spochybňovať na základe merania bežnými meracími prostriedkami ako je napr. pásmo. Odvolací súd prihliadol na to, že konanie skončilo v určitom štádiu dokazovania, kedy zo strany odporkyne boli namietané závery znalca a účastník by mal právo na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania. Vzhľadom však na konanie odporkyne k tomu už nedošlo. Naopak, treba prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že odporkyňa odstránila vzniknutý závadný stav. V dokazovaní nebolo jednoznačne preukázané, že či tak konala na základe toho, že uznala nárok navrhovateľa alebo z dôvodu, že zaujala názor, že takéto konanie je neefektívne a odstránila príčinu sporu bez ohľadu na to, či nárok navrhovateľa je daný alebo je v snahe ukončiť daný spor. Súd na túto skutočnosť pri rozhodovaní prihliada. Taktiež treba prihliadnuť na to, že vzhľadom na ústretové konanie odporkyne, došlo k ukončeniu sporu, dôsledkom čoho bolo späťvzatie návrhu navrhovateľa. Nie je správny záver súdu, že by navrhovateľ zavinil, že sa muselo konanie zastaviť, pokiaľ ide o povinnosť vydať časť pozemku, pretože tento predmet odpadol v súvislosti s konaním odporkyne. Vzhľadom na vyššie uvedené teda nemožno vychádzať jednoznačne z ustanovenia § 146 ods.2 O.s.p. pretože neexistujú žiadne skutkové podklady preto, že by z priebehu konania a vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že návrh bol podaný dôvodne. Nemožno viniť ani navrhovateľa za to, že v dôsledku konania odporkyne musel návrh zobrať späť. Keďže nie sú dôvody na aplikáciu ods.2, bolo potrebné o trovách konania rozhodnúť podľa § 146 ods.1 písm.c/ O.s.p., keď žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Súd prihliadol aj na to, že účastníci sú susedia a v danom konaní došlo, čo i len čiastočne k prejednaniu ich vzájomných práv a povinností, je preto spravodlivé, aby si každý z účastníkov platil trovy konania sám. Pretože rozhodnutie okresného súdu vo výroku je správne, odvolací súd ho potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods.l O.s.p. a § 142 ods.2 O.s.p., keď v odvolacom konaní úspech jedného účastníka by bol vyvážený úspechom druhého účastníka, ani jeden nebol v odvolacom konaní úspešný so svojím odvolacím návrhom, preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.