Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoE/439/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011899985 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6011899985.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ, s r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO 35 807 598, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Martinom Máčajom, so sídlom Advokátska kancelária XXX XX N., A. XX, proti povinnému : V. U., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W., R. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom Exekútorský úrad 960 01 Zvolen, Borovianska 17 pod sp. zn. EX 1904/2004 pre vymoženie pohľadávky v sume 289,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného zo dňa 29.07.2011 proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen číslo konania 11Er/1394/2004-24 zo dňa 15.02.2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vykonávanú pod sp. zn. EX 1904/2004 vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku). Súd konštatoval, že notárska zápisnica, na podklade ktorej sa oprávnený domáha nároku voči povinnému, nie je spôsobilým exekučným titulom, keďže odporuje zákonu, konkrétne ustanoveniu § 22 ods. 2 a § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V zmluve o úvere dlžník splnomocnil konkrétneho advokáta na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, kde za povinného konal a zápisnicu podpísal splnomocnený advokátsky koncipient, konajúci na základe substitučnej plnej moci za O.. H. G.. Exekučný súd vo svojom rozhodnutí vyslovil, že takéto splnomocnenie je absolútne neplatné, pretože plnomocenstvo bolo koncipované široko a všeobecne a pri uzatváraní zmluvy o úvere nemal povinný možnosť slobodnej voľby zástupcu, nakoľko zmluva o úvere ako predtlač obsahovala meno splnomocnenca, čím je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci a to, že splnomocnenec bude presadzovať a brániť záujem povinného, ako aj slobodnú voľbu pri výbere svojho splnomocnenca. Exekučný súd okrem konštatovaného rozporu záujmov „zástupcu“ a zastúpeného tiež poukázal na to, že dlžník uznal svoj dlh v čase uzavretia zmluvy o úvere, kedy ešte neexistoval dlh a nebola známa jeho výška a povinný tak nemohol už v tom čase realizovať svoje práva dlh uznať a taktiež nemohol ani splnomocniť advokáta na výkon takéhoto práva v jeho mene. Súd potom v napadnutom uznesení konštatoval, že pokiaľ je udelené plnomocenstvo dlžníka absolútne neplatné, je aj notárska zápisnica, obsahujúca vyhlásenie o uznaní záväzku a súhlase s jej vykonateľnosťou a s exekúciou, ktoré za povinného urobil substitút, takisto neplatná. Súd následne, vzhľadom na takýto právny záver, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Súd rozhodol o trovách zastavenej exekúcie a s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, keďže k zastaveniu exekúcie došlo procesným zavinením oprávneného. Exekučný súd priznal poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi podľa príslušných ustanovení Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 ako oprávnene uplatnené trovy exekúcie v sume 7,79 eur, ktoré je oprávnený povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a žiadal ho zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal predovšetkým, že súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Súladnosť exekučného titulu - notárskej zápisnice so zákonom bola predmetom skúmania exekučným súdom pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie, a súd v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, keď udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený namieta takisto tvrdenia exekučného súdu o „vadnosti“ udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice, pretože sa domnieva, že v danom prípade ide o hmotnoprávne zastúpenie a povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2003 udelené plnomocenstvo odvolať, avšak tak neurobil. Udelením plnomocenstva sa povinný ako dlžník nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa, v danom prípade advokáta. Nestotožňuje sa ani s názorom súdu, že v čase uzatvorenia zmluvy dlh neexistoval a nebola známa ani jeho výška. V zmysle platných právnych predpisov nevyplýva dlžníkovi povinnosť určiť pri uznaní záväzku výšku uznania presným číselným vyjadrením. Rovnako sa oprávnený nestotožnil s právnym názorom súdu, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že chýba účasť oprávneného pri jej spísaní, pretože žiadny zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice. Pri konštatovaní, že išlo o neplatné plnomocenstvo, súd podľa mienky oprávneného posudzoval samotný hmotnoprávny vzťah a konal tak nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Oprávnený sa dôvodmi odvolania dotkol aj výroku o náhrade trov exekúcie v tom rozsahu, že sa domnieva, že predmetná exekúcia prebieha v súlade s platnými právnymi predpismi, nestotožňuje sa ani s priznanými trovami exekúcie súdneho exekútora. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods.1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. l a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Zvolen. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p., nakoľko odvolaniu účastníka konania nemieni vyhovieť. Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania, po preskúmaní uznesenia prvostupňového súdu aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol. Podstatnou a z hľadiska posúdenia správnosti úvahy exekučného súdu relevantnou skutočnosťou je, že splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere, je koncipované široko a všeobecne. Povinný splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnému bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či vôbec určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) reálne v budúcnosti nastanú. Zástupca povinného navyše určil lehotu, dokedy má byť dlh zaplatený zjavne bez splnomocnenia povinným, navyše dlžníka tým zaviazal k povinnosti a k lehote, o ktorej nemohol mať dlžník vedomosť. Pretože splnomocnenie koncipované tak, ako je obsiahnuté v zmluve o úvere vytvára široký priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca, správne ho exekučný súd považoval za neplatné. Exekučný súd poukázal aj na rozpor záujmov povinného a „ním zvoleného“ zástupcu s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s čím sa odvolací súd takisto v plnom rozsahu stotožňuje. Je potrebné v tejto súvislosti spomenúť i zásadnú skutočnosť, že povinného zmluvná voľnosť pri „zvolení“ si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o jeho slobodnej vôli pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Už len všetky tieto skutočnosti, konštatované jednak v odvolaním napadnutom uznesení, ako aj konštatované odvolacím súdom, každá sama osebe by mala za následok vyslovenie absolútnej neplatnosti udeleného plnomocenstva. Pokiaľ plnomocenstvo udelené platne nebolo, nemohli z neskorších právnych úkonov uskutočnených „splnomocneným zástupcom“ v mene splnomocniteľa nadobudnúť právne účinky pre osobu v mene ktorej „konal“. Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinného, ani predložená notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Ani námietka oprávneného, podľa ktorej už súd posudzoval súladnosť exekučného titulu - notárskej zápisnice so zákonom, pričom táto otázka bola predmetom skúmania exekučným súdom pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie, neobstojí. Povinnosťou súdu je v každom štádiu vedenia exekúcie prihliadať na to, či existujú formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Nevyhnutným predpokladom na vedenie exekúcie voči povinnému je existencia spôsobilého exekučného titulu (§ 41 Exekučného poriadku). Exekučný súd v rozsahu jemu danej prieskumnej činnosti (či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný vecne legitimovaní) je oprávnený skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu). Pokiaľ však exekučný súd zistí formálne či materiálne nedostatky vykonateľnosti exekučného titulu (zistený nedostatok týkajúci sa plnej moci), majúci za následok absolútnu neplatnosť a tým nevykonateľnosť exekučného titulu, je táto skutočnosť postačujúca pre jednoznačný záver súdu, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť a nie je spôsobilým exekučným titulom, z ktorého záveru potom súdu vyplýva povinnosť vysloviť podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku neprípustnosť exekúcie, pretože je tu iný dôvod brániaci vedeniu exekúcie a majúci za následok jej zastavenie. Vyslovený právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Súd po tom, čo exekúciu zastavil, pokiaľ rozhodoval o trovách zastavenej exekúcie, správne vyhodnotil procesné zavinenie oprávneného, ktorý sa nezákonne domáhal vedenie exekúcie na podklade nespôsobilého exekučného titulu a uložil mu povinnosť nahradiť trovy súdneho exekútora s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Výška uloženej povinnosti náhrady trov exekúcie odvolateľom namietaná nebola. Odvolací súd preto uznesenie exekučného podľa ustanovenia § 219 ods. l a 2 O.s.p. ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.