Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 49Cb/45/1996 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6096899995 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6096899995.16 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Drahomírou Dibdiakovou v obchodno-právnej veci navrhovateľa Plzeňský Prazdroj, a.s., U Prazdroje 7, 304 97 Plzeň, Česká republika, IČO: 453 57 366, zast. advokátkou JUDr. Luciou Jurgovou, S. XX, XXX XX Z. proti odporcovi K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. F. XXX/XX, XXX XX L. - U G., občan SR, zast. advokátom JUDr. Bohuslavom Majchrákom, XXX XX E. I. XXX, pracovisko kancelárie F. D. XXXX, XXX XX L. o zaplatenie 336.263,06 Eur (251.384,37 ECU = 10.130.260,90 Sk) s prísl. takto r o z h o d o l : Odporca je povinný z a p l a t i ť navrhovateľovi 313.350,71 Eur s 20% úrokom z omeškania od 01.06.2005 do zaplatenia. V časti návrhu o zaplatenie sumy 22.912,34 Eur (690.257,21 Sk) konanie zastavuje. O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : Podaním, doručeným krajskému súdu dňa 1. februára 1996, zmeneným dňa 29. mája 2009 si navrhovateľ, pôvodne označený obchodným menom Pivovar Radegast, a.s., Nošovice uplatnil voči odporcovi, ešte ako fyzickej osobe podnikateľovi, ktorý podnikal pod označením K. F. - JAVORINKA Čadca s miestom podnikania X. právo na zaplatenie sumy 10.130.260,90 Sk, a to titulom úhrady kúpnej ceny dodaného tovaru, hodnotu ktorého vyfakturoval faktúrami špecifikovanými v čl. I návrhu splatnými v období od 13. mája do 20. septembra 1994, a to na základe kúpnych zmlúv uzavretých medzi navrhovateľom a odporcom. Navrhovateľ vo faktúrach vyfakturoval okrem ceny piva aj cenu obalov, a to zálohovo s tým, že po vrátení obalov vystavil na ich cenu v prospech odporcu dobropisy, špecifikované v čl. II návrhu, výšku ktorých započítal na úhradu prvých 17 faktúr uvedených v čl. I návrhu, a to od fa. č. 304 382 po fa. č. 328947 v plnom rozsahu. Na faktúru č. 330735 splatnú 28. júna 1994 vystavenú na sumu 17.711,64 ECU si započítal len čiastku 3.944,23 ECU, preto z tejto faktúry zostala neuhradená suma 13.767,41 ECU. Neuhradené zostali aj všetky, po tejto faktúre nasledujúce faktúry, a to č. 332226 splatná 30.06.1994 na sumu 5.865,98 ECU, fa č. 335007 splatná 05.07.1994 na sumu 12.736,24 ECU, fa č. 337114 splatná dňa 08.07.1994 na sumu 3.859,10 ECU, fa č. 337125 splatná 08.07.1994 na sumu 12.736,24 ECU, fa č. 340672 splatná 14.07.19947 na sumu 15.518,07 ECU, fa č. 346065 splatná dňa 22.07.1994 na sumu 25.530,50 ECU, fa č. 348453 splatná 26.07.1994 na sumu 1.801,98 ECU, fa č. 356427 splatná 05.08.1994 na sumu 17.463,-ECU, fa č. 359274 splatná 10.08.1994 na sumu 20.336,46 ECU, fa č. 360212 splatná 11.08.1994 na sumu 526,70 ECU, fa č. 360222 splatná 11.08.1994 na sumu 10.327,42 ECU, fa. č. 316314 splatná 12.08.1994 na sumu 18.896,70 ECU, fa. č. 367551 splatná 22.08.1994 na sumu 18.613,90 ECU, fa č. 369472 splatná 24.08.1994 na sumu 15.900,90 ECU, fa č. 372469 splatná 29.08.1994 na sumu 39.222,98 ECU, fa č. 365506 splatná 01.09.1994 na sumu 12.720,70 ECU, fa č. 685585 splatná 19.09.1994 na sumu 4.598,90 ECU a fa. č. 386311 splatná 20.09.1994 na sumu 1.204,14 ECU. Konečný dlh odporcu po vykonanom jednostrannom započítaní navrhovateľom ku dňu podania návrhu tak zodpovedáal sume 251.384,46 ECU, s prepočtom na aktuálny kurz Sk k ECU ku dňu splatnosti jednotlivých faktúr zodpovedala táto čiastka sume 10.130.260,90 Sk. Po vykonaní kontrolného prepočtu upravil navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 2. júna 2009 faxom, potvrdeným listom dňa 5. júna 2009 pôvodne uplatnenú sumu na čiastku 9.440.003,50 Sk, čo zodpovedá 313.350,71 Eur, ktorá zostala predmetom tohto konania a zároveň návrh zmenil tak, že žiadal priznať aj 20% úrok z omeškania ročne z tejto sumy od 1. júna 2005 do zaplatenia. Súd zmenu návrhu, týkajúcu sa uplatnených úrokov z omeškania za účasti oboch účastníkov na pojednávaní konanom dňa 15. decembra 2009 uznesením, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, pripustil. V časti návrhu, v ktorej došlo k obmedzeniu nároku navrhovateľom, a to znížením na sumu 313.350,71 Eur (9.440.003,50 Sk), t.j. čo do sumy 22.912,34 Eur ( 690.257,40 Sk) konanie podľa § 96 O.s.p. zastavil. Súd v konaní zistil, že po podaní návrhu došlo na strane navrhovateľa k zmene z pôvodného navrhovateľa Pivovar Radegast a.s. Nošovice na spoločnosť Plzeňský Prazdroj a.s. s tým, že Pivovar Radegast a.s. bol vymazaný z obchodného registra bez likvidácie na základe uznesenia Krajského súdu v Ostrave ku dňu 30. septembru 2002 z dôvodu jeho zlúčenia so spoločnosťou Plzeňský Prazdroj a.s. a Pivovar Popovice a.s.. Plzeňský Prazdroj a.s. sa tak stal právnym nástupcom vyššie uvedených zrušených spoločností a navrhovateľom v tomto konaní. Aj na strane odporcu došlo po podaní návrhu k zmene, a to z dôvodu, že p. K. F. ako fyzická osoba podnikateľ, podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom JAVORINKA Čadca zrušil svoje živnostenské oprávnenie dňa 30.03.2006, preto je v konaní na strane odporcu účastníkom už len ako fyzická osoba, občan Slovenskej republiky. Navrhovateľ v konaní najskôr tvrdil, že zmluva nebola spôsobom dohodnutým v čl. VI bod 1 predĺžená na obdobie roka 1994, počas ktorého odporcovi dodával pivo. Účastníci zmluvy postupovali pri vzájomných obchodoch podľa § 266 a § 264 Obch.zák. podľa praxe, ktorú medzi sebou zaviedli na základe písomnej zmluvy. Dodávky piva boli v roku 1994 realizované na základe písomných - faxových, resp. telefonických objednávok odporcu priamo do skladov jednotlivých distribútorov a nárok navrhovateľa na zaplatenie kúpnej ceny mu vznikol 14. dňom odo dňa dátumu expedície tovaru na základe faktúry podľa čl. IV zmluvy. Zároveň uviedol, že započítanie vzájomných pohľadávok vykonal priamo v návrhu zo dňa 01.02.1996 na základe zberných faktúr a dobropisov platne, pričom vzájomné pohľadávky účastníkov konania zanikli okamihom, keď sa stretli, t.j. podľa dátumov splatnosti dobropisov a v sumách, na ktoré boli vystavené. Odporca nespochybnil započítanie vykonané navrhovateľom a ani nepodal návrh na určenie neplatnosti tohto právneho úkonu, v dôsledku čoho sa jeho právo už podľa § 390 Obch.zák. premlčalo. Tvrdenia odporcu ohľadom obalového saldokonta je zmätočné, pretože navrhovateľ zohľadnil všetky pohľadávky odporcu z titulu vratných obalov vo vykonanom započítaní a iné pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi neexistujú. V prípade, ak by aj existovali, boli by s poukazom na § 387 Obch.zák. premlčané. Navrhovateľ zároveň uviedol, že ak by aj súd posúdil na základe vykonaných dôkazov, že sa dodávky piva, ktorých zaplatenia kúpnej ceny je predmetom sporu za obdobie roka 1994 riadili Zmluvou pre výhradný predaj zo dňa 17.03.1993, je na daný právny vzťah potrebné aplikovať čl. I ods.1 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru publikovaného pod č. 160/1991 Zb., ktorý upravuje zmluvy o kúpe tovaru medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania v rôznych štátoch, ako aj na § 10 ods.2 zák.č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, a v súlade s čl. 31 Dohovoru OSN, ako aj čl. V bod 1 Zmluvy pre výhradný predaj, podľa ktorého budú akékoľvek dodávky realizované predajcom - navrhovateľom v parite CPT sklad distribútora (veľkosklad) na zmluvnom území, podľa písomnej objednávky nákupcu - odporcu zaslanú faxom alebo telexom do sídla predajcu. Medzi navrhovateľom a odporcom bolo dohodnutým miestom dodania tovaru sklad distribútora, pričom medzi nimi, ako aj medzi odporcom a jeho odberateľmi šlo o obchodnú zvyklosť a prax, ktorou sú podľa čl. 9 bod 1 Dohovoru OSN všetky strany viazané. Z obsahu Zmluvy o výhradnom predaji je tak zrejmé, že distribútorom - veľkoskladom je tretí subjekt, a nie odporca, preto tvrdenie odporcu o tom, že dodaním tovaru navrhovateľom priamo distribútorom odporcu si navrhovateľ nesplnil povinnosť dodať tovar odporcovi, právne neobstojí. Pokiaľ ide o odporcom v konaní uplatnenú obranu - vzájomný návrh uviedol, že odporcovi žiaden nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nevznikol a takáto pohľadávka ani neexistuje, pretože žiadnu písomnú objednávku potvrdenú navrhovateľom, na základe ktorej by navrhovateľovi vznikla povinnosť dodať tovar v roku 1994, a aj neskôr, odporca v konaní nepreukázal. Odporca vo vyjadrení zo dňa 20. júna 1997 uviedol, že medzi ním a navrhovateľom bola dňa 17. marca 1993 uzatvorená Zmluva o výhradnom predaji piva na území Slovenskej republiky, súčasťou ktorej sú prílohy A až E. Na jej základe prebiehal medzi ním a navrhovateľom obchodno-záväzkový vzťah až do jej ukončenia jednostranným okamžitým zrušením zmluvy navrhovateľom, ktoré bolo datované dňom 14. septembra 1994 a ktoré bolo odporcovi riadne doručené. Odporca nesúhlasil so zrušením zmluvy, čo oznámil navrhovateľovi listom zo dňa 16.09.1994 a neuznal ani navrhovateľom uplatnenú výšku istiny čo do jej základu a ani čo do výšky. V konaní tvrdil, že časť faktúr a vystavených dobropisov z titulu vrátených obalov, o ktoré navrhovateľ opiera svoj návrh, sú duplicitné. V tejto súvislosti poukázal na spor vedený pod č.k. 1Zm 22/96 - 45Cb 263/96 v hodnote 3.900.000,-Sk o zaplatenie zmenkovej sumy s tým, že zmenkou v hodnote 3.900.000,-Sk mala byť krytá hodnota obalov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že podľa čl. VII bodu 2 Zmluvy o výhradnom predaji všetky právne vzťahy, ktoré vyplývajú z tejto zmluvy alebo z týchto vzťahoch majú byť riešené podľa právneho poriadku Českej republiky a pred rozhodcom. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že aj keď Zmluva o výhradnom predaji bola uzavretá na dobu určitú do 31. decembra 1993, došlo k jej automatickému predĺženiu aj na rok 1994, čo vyplýva z listu navrhovateľa o jej ukončení, doručeného mu 14. septembra 1994. Odporca potvrdil, že navrhovateľ mu dodával tovar až do augusta 1994, kedy mu doručil list, že pre porušenie zmluvy z jeho strany mu budú dodávky zastavené. Na trvanie Zmluvy o výhradnom predaji až do jej okamžitého zrušenia navrhol vypočuť svedkov U.. L., U.. Z. a U.. O. navrhol vypočuť na stav obalového konta a na spôsob započítavania obalov. Na podporu svojho tvrdenia poukázal aj na list navrhovateľa zo dňa 18. augusta 1994 označený ako Změna smlouvy pro výhradní prodej na území Slovenské republiky, ktorá preukazuje, že v čase jej vyhotovenia si zmluvné strany plnili ešte na základe Zmluvy o výhradnom predaji z roku 1993. S prihliadnutím na to, že zmluvný vzťah o výhradnom predaji medzi navrhovateľom a odporcom naďalej trval a že zo Zmluvy o výhradnom predaji vyplývala existencia rozhodcovskej doložky odporca podaním doručeným krajskému súdu dňa 6. mája 2005 vzniesol námietku nepríslušnosti krajského súdu na prejednanie veci a žiadal, aby súd konanie zastavil. Odporca sa ďalej bránil tým, že postupom navrhovateľa, a to okamžitým vypovedaním zmluvy mu vznikla škoda približne vo výške 3,5 mil. Sk/116.178,72 Eur, ako aj tú skutočnosť, že navrhovateľ nezapočítal cenu všetkých tých obalov, ktoré mu boli odporcom vrátené. Namietal tiež, že na dodacích listoch, ako aj na dobropisoch nie je pečiatka a podpis, že odporca prevzal tovar a ani že prevzal faktúry, vystavené navrhovateľom. Tvrdil tiež, že medzi ním a navrhovateľom nebolo odsúhlasené obalové saldokonto napriek tomu, že po zrušení Zmluvy o výhradnom predaji dňa 20. septembra 1994 bolo dohodnuté odsúhlasenie obalového konta tak, že žalobca preverí podľa predložených dokladov rozdiely v saldách vratných obalov a nájdené rozdiely budú zohľadnené v pohľadávkach. Tvrdil preto, že návrh navrhovateľa je predčasný a navrhol ho v celom rozsahu zamietnúť. V podaní odporcu zo dňa 12.04.2010, ktoré bolo doručené súdu dňa 15.04.2010 osobne právnym zástupcom odporcu na pojednávaní vyplýva, že návrh navrhovateľa je v časti uplatneného práva na zaplatenie ceny dodaného piva dôvodný, avšak návrh na zaplatenie ceny obalov navrhol zamietnuť. Tvrdil tiež, že Zmluvou o výhradnom predaji sa zmluvné strany mohli riadiť len počas jej platnosti, pričom jej zrušením v dôsledku jednostranného odstúpenia navrhovateľa zo dňa 14.09.1994 došlo k jej zrušeniu od počiatku a následne sa už na vzťahy vzniknuté medzi účastníkmi nemohli použiť ustanovenia zrušenej zmluvy, preto bolo povinnosťou zmluvných strán si vzájomne záväzky vysporiadať aj z iného právneho titulu. Odporca v konaní tvrdil, že mal snahu zabezpečiť riadnu a úplnú evidenciu vratných obalov, avšak tým, že obaly sa v rámci obchodu nevyvážali do Českej republiky len prostredníctvom odporcu ako výhradného dovozcu, ale sa vyvážali aj prostredníctvom iných predajcov, príp. priamo obchodníkmi, ktorým pivo odporca dodával, na čo odporca upozorňoval navrhovateľa, (list zo dňa 09.08.1994), napriek dohode s navrhovateľom zo dňa 20.09.1994 o tom, že tento preverí podľa priložených dokladov rozdiely v saldokontách vratných obalov a zistené rozdiely zohľadní v pohľadávkach, tak navrhovateľ neurobil. Z tohto dôvodu ani odporca nemohol akceptovať návrh dohody na vzájomné započítanie dodávok, ktorú mu navrhovateľ s dátumom zo dňa 03.02.1995 zaslal, pričom na tieto svoje tvrdenia navrhol vypočuť svedkov U.. O. O. a U.. Z. Z.. Odporca nesúhlasil s jednostranným ukončením Zmluvy o výhradnom predaji, čo oznámil navrhovateľovi listom zo dňa 16.09.1994, pretože od tohto termínu mu navrhovateľ prestal dodávať pivo v súlade s podmienkami, ktoré boli dohodnuté v Zmluve o výhradnom predaji, na základe čoho mu vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. VI bod 4 zmluvy vo výške 120,-Kč za každý nedodaný hektoliter piva. Vzhľadom k tomu, že Zmluva o výhradnom predaji bola uzavretá na dobu určitú, a to až do roku 2003, nedodal navrhovateľ odporcovi podľa jeho prepočtu pivo v celkovom objeme 955 978,70 hl, čo zodpovedá sume 114.717. 440 Kč a pri kurze Kč / Eur ku dňu 07.06.2010 zodpovedá výška zmluvnej pokuty sume 4.429.587 Eur. Navrhovateľ si uplatnil v návrhu právo na zaplatenie ceny dodaného piva vo výške 313.350,71 Eur, 20% úrok z omeškania od 01.06.2005 ku dňu podania vzájomného návrhu, t.j. do 29.06.2010 činí sumu 318.158,28 Eur, spolu zodpovedá pohľadávka navrhovateľa sume 631.508,99 Eur, preto si odporca s poukazom na § 98 O.s.p. vo vzťahu k pohľadávke uplatnenej navrhovateľom uplatnil vzájomný návrh, avšak len ako obranu proti návrhu navrhovateľa na započítanie svojej pohľadávky do výšky, ktorá sa rovná výške pohľadávky uplatnenej v návrhu navrhovateľom, a pokiaľ by k rozhodnutiu veci došlo neskôr, ako ku dňu 29.06.2010, uplatnil si odporca svoju pohľadávku v takej výške, ktorá zodpovedá zvyšujúcemu sa nároku navrhovateľa s pribúdajúcim úrokom z omeškania. Odporca preto navrhol, aby súd v prípade, že by bol nárok navrhovateľa úspešný len v časti, zohľadnil vzájomný návrh na započítanie podaný odporcom a vo zvyšku navrhol, aby súd zaviazal navrhovateľa na zaplatenie odporcom uplatneného nároku vrátane náhrady trov konania. Odporca podaním zo dňa 30.11.2011 zmenil a obmedzil základ vzájomného návrhu tak, aby s podmienkami dohodnutými v Zmluve o výhradnom predaji bol navrhovateľ zaviazaný aj k povinnosti zaplatiť mu úrok z omeškania vo výške 20% ročne len zo sumy 6.717.444,-Kč od 15.01.1995 do zaplatenia z titulu nezaplatenia zmluvnej pokuty, pretože zmluvnú pokutu spolu s úrokom žiadal už len za rok 1994. Podľa jeho tvrdenia nastala splatnosť zmluvnej pokuty v súlade s čl. VI bod 6 Zmluvy 14. dňom potom, ako bolo možné vo vzťahu k porušeniu zmluvy zistiť dôsledky ekonomického ukazovateľa za rok 1994, a teda zistiť množstvo nedodaného piva navrhovateľom odporcovi v roku 1994 a na takto vzniknutý rozdiel vypočítať zmluvnú pokutu. Odporca zdôraznil, že tieto nároky vo finančnom vyjadrení voči navrhovateľovi uplatňuje do výšky navrhovateľom v súdnom konaní uplatnených nárokov, t.j. len ako obranu vo veci. Odporca uviedol, že Zmluva o výhradnom predaji bola dohodnutá písomne, preto sú zmluvné strany povinné riadiť sa podmienkami takto uzavretej zmluvy, ktorú navrhovateľ porušil v tom, že odporcu pri dodávkach piva obišiel a na priamo dodával tovar iným odberateľom ako odporcovi. Vo vzťahu k týmto dodávkam navrhovateľ nepreukázal ani jednu objednávku, ktorá by bola vystavená v súlade so Zmluvou o výhradnom predaji. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa o tom, že podľa čl. 31 Dohovoru OSN vo vzťahu k čl. V zmluvy o výhradnom predaji by mali byť sklady odberateľov odporcu na Slovensku považované za sklady, do ktorých bol oprávnený navrhovateľ dodávať pivo, pretože za sklad distribútora na území Slovenskej republiky sa mohol považovať len sklad prevádzkovaný odporcom ako jedinou oprávnenou osobou na distribúciu piva na Slovensku. Sklady odberateľov odporcu nemali nič spoločné s veľkoskladom odporcu vo vzťahu odporcu k navrhovateľovi. Nasvedčuje tomu aj tá skutočnosť, že vo vzťahu k dohodnutej podmienke v zmluve čl. V bod 1, podľa ktorej všetky dodávky budú realizované na základe písomnej objednávky odporcu zaslanej faxom alebo telefaxom a že všetky objednávky sú pre predajcu záväzné len po ich písomnom potvrdení, ktoré malo obsahovať presne dohodnutý obsah, navrhovateľ takto nepostupoval. Odporca vo vyjadrení potvrdil, že v roku 1994 mu zo strany navrhovateľa bolo dodaných len 44.021,30 hl piva a navrhovateľ mu nedodal pivo v množstve 55.978,70 hl, v dôsledku čoho mu vzniklo právo vyúčtovať za nedodané množstvo piva zmluvnú pokutu, vrátane úroku z omeškania. Nesúhlasil ani s námietkou premlčania, ktorú vzniesol navrhovateľ voči ním uplatnenej zmluvnej pokute, pričom poukázal v tejto súvislosti na ust. § 404 Obch.zák. a keďže sa jedná o nárok na plnenie z tej istej zmluvy, z ktorej bol aj navrhovateľom uplatnený nárok v tomto súdnom konaní, nie je nárok odporcu uplatnený vzájomným návrhom premlčaný. Uviedol tiež, že na dokladoch vystavených navrhovateľom je ako odberateľ piva označená spoločnosť s ručením obmedzeným JAVORINKA Čadca, pričom z nich nevyplýva, že by bol býval dodaný tovar priamo odporcovi a podpisy osôb, ktoré sa vyskytujú na týchto dokladoch neboli v žiadnom právnom vzťahu k odporcovi. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že dovoz tovaru v obaloch - hliníkových sudoch už v roku 1994 nebol pre prísnosť noriem možný, pričom na túto skutočnosť navrhol na poslednom pojednávaní vypočuť svedka U.. Z.. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol návrh navrhovateľa pre nezvládnutie dôkazného bremena zamietnuť a priznať mu v súlade s jeho vzájomným návrhom po vykonanej úprave právo v ňom uplatnené, a to do výšky navrhovateľom v konaní uplatneného nároku - istiny a príslušenstva, ako aj k náhrade trov konania. Súd v konaní zistil, že súdne konanie vedené pod č.k. 1Zm 22/96 - 44Cb 263/96 bolo z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom zastavené, preto nemá na prejednávanú vec žiaden podstatný vplyv. Námietku odporcu o nedostatku právomoci súdu konať v tejto veci z dôvodu, že zmluvné strany dohodli riešenie sporov pred rozhodcom nie je možné akceptovať, a to s prihliadnutím na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 3 Obo 173/2006 zo dňa 03.05.2007, ktorý rozhodol tak, že na prejednanie veci je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici. Krajský súd prejednal vec podľa § 101 ods.2 O.s.p. bez prítomnosti navrhovateľa, ktorý neúčasť na poslednom pojednávaní písomne ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd pokračoval v konaní a prejednal vec bez jeho prítomnosti. Krajský súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o výhradnom predaji na území Slovenskej republiky zo dňa 17.03.1993, prílohami A až E k zmluve, prílohou B - Cenové podmienky zo dňa 21.01.1994, realizáciou plánovaného predaja na Slovensku str.3 zo dňa 14.01.1994, okamžitým zrušením zmluvy zo dňa 14.09.1994, faktúrou č. 330735 splatnou 28.06.1994 vystavenou na sumu 17.711,64 ECU, z ktorej zostalo neuhradených 13.767,41 ECU, fa č. 332226 splatnou 30.06.1994 na sumu 5.865,98 ECU, fa č. 335007 splatnou 05.07.1994 na sumu 12.736,24 ECU, fa č. 337114 splatnou dňa 08.07.1994 na sumu 3.859,10 ECU, fa č. 337125 splatnou 08.07.1994 na sumu 12.736,24 ECU, fa č. 340672 splatnou 14.07.19947 na sumu 15.518,07 ECU, fa č. 346065 splatnou dňa 22.07.1994 na sumu 25.530,50 ECU, fa č. 348453 splatnou 26.07.1994 na sumu 1.801,98 ECU, fa č. 356427 splatnou 05.08.1994 na sumu 17.463,-ECU, fa č. 359274 splatnou 10.08.1994 na sumu 20.336,46 ECU, fa č. 360212 splatnou 11.08.1994 na sumu 526,70 ECU, fa č. 360222 splatnou 11.08.1994 na sumu 10.327,42 ECU, fa č. 316314 splatnou 12.08.1994 na sumu 18.896,70 ECU, fa č. 367551 splatnou 22.08.1994 na sumu 18.613,90 ECU, fa č. 369472 splatnou 24.08.1994 na sumu 15.900,90 ECU, fa č. 372469 splatnou 29.08.1994 na sumu 39.222,98 ECU, fa č. 365506 splatnou 01.09.1994 na sumu 12.720,70 ECU, fa č. 685585 splatnou 19.09.1994 na sumu 4.598,90 ECU, fa č. 386311 splatnou 20.09.1994 na sumu 1.204,14 ECU, dodacími a náložnými listami k vyššie uvedeným faktúram, vrátane zoznamu odberateľov dobropismi vystavenými navrhovateľom špecifikovanými v čl. II návrhu v počte 28 ks, podaním navrhovateľa zo dňa 15.04.2005 o zmene na strane navrhovateľa, výpisom z obchodného registra pre Pivovar Radegast a.s. (čl. 63), výpisom z obchodného registra pre Plzeňský Prazdroj a.s., podaním odporcu zo dňa 06.05.2005 (čl. 73), odpoveďou odporcu na okamžité zrušenie zmluvy zo strany navrhovateľa zo dňa 16.09.1994 (čl. 74), zmenou zmluvy o výhradnom predaji (čl. 75), vyjadrením odporcu o zániku živnostenského oprávnenia, uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 3 Obo 173/2006 zo dňa 03.05.2007, vyjadrením odporcu zo dňa 29.04.2008, záznamom zo dňa 20.091994 (čl. 129), dohodou o započítaní záväzkov zo dňa 06.02.1995 (čl. 130-137) s prílohami, podaním odporcu zo dňa 09.08.1994 (čl. 137) adresovanom navrhovateľovi, podaním navrhovateľa zo dňa 29.05.2009 (čl. 163 a nasl.), kurzovým lístkom platným od 28.06.1994 (čl. 167-183), zoznamom zberných faktúr (čl. 184-192), potvrdením o výške úrokových sadzieb (čl. 193-196), podaním navrhovateľa zo dňa 12.01.2010, vyjadrením odporcu zo dňa 12.04.2010, zápisnicou z jednania v Čadci zo dňa 04.10.1994, 15.11.1994, 29.09.1994, 11.10.1994, 06.10.1994 za prítomnosti odporcu, Radegastu a odberateľov odporcu, zápisom z jednania právneho predchodcu navrhovateľa s odporcom dňa 18.08.1994, výpisom zo živnostenského registra pre odporcu, vyjadrením U.. A. L. za navrhovateľa k návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu zo dňa 27.05.1996, Inominátnou zmluvou o prechodnom umiestnení obalov na území SR zo dňa 23.05.1994 a jej prílohou týkajúcou sa výšky čiastok pre vystavenie záručných zmeniek podľa salda obalov zo dňa 18.05.1994, listom odporcu adresovanom U.. L. dňa 25.07.1994, podaním odporcu zo dňa 07.10.1994 ohľadom dobropisovania obalov adresovanom jeho odberateľovi O.. O. a odpoveďou navrhovateľa zo dňa 05.10.1994 vrátane obalového listu a nákladného listu č. 15/93 SR, vzájomným návrhom odporcu zo dňa 29.06.2010, vyúčtovaním zmluvnej pokuty odporcom (čl. 250-251), listom odporcu zo dňa 10.08.1994 adresovaným odberateľom Piva Radegast ohľadom prerušenia dodávok piva (čl. 252), upozornením odporcu pre vodičov zo dňa 01.08.1994 (čl. 254), vyjadrením navrhovateľa zo dňa 27.09.2010 - návrhy na dokazovanie, vyjadrením Colného úradu Žilina zo dňa 18.03.2011, vyjadrením Daňového úradu Čadca zo dňa 08.06.2011, priznaním k dani z príjmu fyzických osôb za rok 1994 (čl. 284-286), výkazom o príjmoch a výdavkoch k 31.12.1994, 1995 a 1996, odsúhlasením pohľadávok a záväzkov zo dňa 30.12.1997, podaním navrhovateľa zo dňa 19.10.2011, vyjadrením odporcu zo dňa 30.11.2011 vrátane úpravy vzájomného návrhu, ospravedlnením a vyjadrením navrhovateľa zo dňa 06.12.2011, výsluchom svedkov U.. Z. a U.. O., ako aj výsluchom účastníkov konania, z ktorých zistil, že predmetom sporu je právo navrhovateľa na zaplatenie kúpnej ceny ním dodaného tovaru - piva pre odporcu v roku 1994, hodnotu ktorého vyfakturoval faktúrami špecifikovanými v čl. I návrhu, z ktorých prvá bola splatná 13.05.1994 a posledná faktúra bola splatná 20.09.1994, pričom odporca navrhovateľovi tieto v lehote splatnosti nezaplatil. K faktúram doložil navrhovateľ dodacie a náložné listy, z ktorých vyplýva, že tovar bol prevzatý okrem odporcu aj ďalšími odberateľmi, ktorí boli jeho distribútormi piva na území SR na základe zmluvných vzťahov s odporcom ako výhradným predajcom a nimi tak, ako to vyplýva zo Zmluvy o výhradnom predaji uzavretej s navrhovateľom dňa 17.03.1993. Navrhovateľ vo faktúrach okrem ceny dodaného piva zálohovo fakturoval aj cenu obalov, ktorú potom ako mu boli obaly vrátené dobropisoval dobropismi odporcovi. Tieto špecifikoval v čl. II návrhu, so splatnosťou v poradí prvý od 25.08.1994 a posledný ku dňu 16.06.1995 s tým, že ich hodnotu započítal na úhradu najskôr splatných dlžných faktúr nezaplatených odporcom tak, že z faktúr uvedených v čl. I návrhu pod č. 304382, 306510, 308509, 311214, 312825, 312836, 315099, 31508, 315813, 318496, 320812, 322475, 323082, 323938, 323951, 327982, 328946 a čiastočne 337135 bola cena dodaného piva odporcom započítaná oproti pohľadávkam odporcu z dobropisov, pričom u týchto faktúr došlo k zániku záväzku - povinnosti zaplatiť vyfakturovanú sumu odporcom ku dňu keď sa pohľadávky navrhovateľa stretli s pohľadávkami odporcu. K vykonaniu jednostranného zápočtu navrhovateľom došlo podaním návrhu na súd. Predmetom sporu je tak cena piva fakturovaná faktúrami uvedenými v čl I. návrhu od fa. č. 337135, z ktorej zostala neuhradená suma 13.767,41 ECU až po poslednú faktúru č. 386311 v celkovej sume 251.384,46 ECU, čo v prepočte činilo 10.130.260,90 Sk, navrhovateľom následne upravenej na sumu 9.440.003,50 Sk, čo zodpovedá čiastke 313.350,71 Eur. Navrhovateľ upravil návrh faxovým podaním zo dňa 02.06.2009 doručeným súdu dňa 05.06.2009, ktorým si zároveň uplatnil aj právo na 20% úrok z omeškania z dlžnej sumy od 01.06.2005 do zaplatenia. O zmene návrhu rozhodol súd uznesením na pojednávaní za účasti oboch účastníkov dňa 15.12.2009 tak, že zmenu návrhu pripustil. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že pre rok 1993 bola medzi zmluvnými stranami, a to právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom ako fyzickou osobou podnikateľom uzavretá dňa 17.03.1993 Zmluva o výhradnom predaji piva na území Slovenskej republiky, platnosť ktorej bola dohodnutá od 01.04. do 31.12.1993 za predpokladu, že budú splnené všetky podmienky dohodnuté v tejto zmluve obidvoma stranami. Zmluvné strany tiež dohodli, že po jej vyhodnotení navrhovateľom v priebehu decembra 1993, môže byť jej platnosť predĺžená na rok 1994 a potom za rovnakých podmienok až do roku 2003 (čl. VI bod 1). Podľa tvrdenia navrhovateľa v návrhu, a neskôr vo vyjadreniach, nedošlo medzi zmluvnými stranami v decembri 1993 k písomnej dohode o predĺžení platnosti tejto zmluvy na rok 1994, preto akékoľvek dodávky piva zo strany navrhovateľa odporcovi označeného v zmluve ako nákupcovi, sa uskutočňovali len na základe samostatných kúpnych zmlúv. Podľa čl. II bod 2 zmluvy nakupoval odporca tovar v roku 1993 v balení špecifikovanom v prílohe C, pričom obaly boli zálohované predajcom - navrhovateľom v plnej výške a za podmienok uvedených v prílohe C s tým, že takto nakúpený tovar bude nákupca - odporca predávať na území Slovenskej republiky pomocou distribútorov (veľkoskladov), pričom každý z týchto distribútorov bude odsúhlasený navrhovateľom, rovnako ako aj cenové relácie medzi týmito subjektmi s tým, že podľa bodu IV bod 1 platbu za dodávky dohodnutého tovaru vykoná nákupca - odporca, a nie jeho odberatelia do 14 dní od dátumu expedície tovaru zo sídla predajcu - navrhovateľa na základe faktúry vystavenej predajcom - navrhovateľom. Zmluvné strany dohodli na zaplatenie faktúr 14-dennú lehotu splatnosti pod následkami dohodnutého penále vo výške 0,5% z fakturovanej čiastky za každý aj začatý deň omeškania po lehote splatnosti. V čl. V bod 1 zmluvné strany dohodli, že akékoľvek dodávky budú realizované predajcom - navrhovateľom v parite CPT podľa obchodných podmienok INCOTERMS 1990 - sklad distribútora (veľkosklad) na dohodnutom území podľa písomnej objednávky nákupcu - odporcu zaslanej faxom alebo telexom minimálne 48 hodín pred požiadavkou expedície zo sídla predajcu navrhovateľa s tým, že všetky objednávky sa stanú záväzné pre navrhovateľa len po ich písomnom potvrdení. V čl. VI bod 3 zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak nákupca - odporca zastaví objednávky po dobu jedného mesiaca alebo zanedbá platenie za dohodnutý tovar po písomnom upozornení na poslednú známu adresu alebo poruší ktorýkoľvek z bodov tejto zmluvy, má predajca - navrhovateľ právo zrušiť okamžite túto zmluvu. V čl. VI bod 4 zmluvné strany dohodli, že predajca - navrhovateľ má právo uplatňovať zmluvnú pokutu 120,-Kč za každý neodobratý hl piva nákupcom, rovnako ako aj nákupca má právo uplatňovať tú istú pokutu za každý nedodaný hl dohodnutého tovaru predajcom podľa harmonogramu. Zmluvné pokuty sú podľa čl. VI bod 6 splatné do 14 dní od zistenia porušenia ustanovení zmluvnou stranou uplatňujúcou zmluvnú pokutu. V čl. VII bod 2 zmluvné strany dohodli, že akékoľvek právne vzťahy, ktoré vyplynú z tejto zmluvy budú riešené podľa právneho poriadku Českej republiky a akékoľvek spory, ktoré vyplynú z tejto zmluvy budú riešené pred zmierčim súdom Českej obchodnej a priemyslovej komory v Prahe. Pre rok 1993 dohodli zmluvné strany v prílohe A, že zmluvným tovarom je svetlé pivo Radegast, v prílohe B dohodli cenové podmienky piva, v prílohe C dohodli spôsob balenia v prepravkách , v kartónoch, v sudoch AL, ako aj KEG s tým, že sudy KEG sú nakladané na vratné palety. Za vrátenie obalov bol zodpovedný odporca ako nákupca. Zmluvné strany zároveň dohodli, že obaly vrátené späť odporcom budú odpočítané vždy v nasledujúcej dodávke a ich hodnota bude odpočítaná od fakturovanej ceny piva za nasledujúcu dodávku. Navrhovateľ sa zaviazal odobrať späť od odporcu ako nákupcu len také množstvo obalov, ktoré bolo nákupcovi vydodané. Saldo dodaných a vrátených obalov dohodli zmluvné strany konzultovať vždy k 15. a 30. dňu bežného mesiaca. V prílohe E boli stanovené podmienky záruky a reklamácie za odobraté pivo, v prílohe D bol určený cenník propagačného materiálu. Pre rok 1994 bola navrhovateľom vyhotovená a jeho zodpovedným pracovníkom dňa 24. 01. 1994, U.. Z. podpísaná príloha B týkajúca sa cenových podmienok pre pivo, ktoré bolo presne špecifikované, rovnako ako aj spôsob balenia, v sudoch AL a KEG a konkrétna cena s tým, že platnosť cien mala trvať po dobu 3 mesiacov od 01.03 do 31.07.1994 ( v skutočnosti 4 mesiacov) za predpokladu, že nedôjde počas tohto obdobia k zmene kurzu koruny českej k XCU o viac než 10%. Zároveň z tejto prílohy vyplýva, že predajca má právo predávať dohodnutý tovar ďalej distribútorom za cenu maximálne o 4% vyššiu než je cena tovaru prevedená z XCU na Sk vrátane spotrebnej dane. Súčasťou Prílohy B je aj str.3 Realizácie plánovaného predaja na Slovensku, pričom obe tieto listiny sú podpísané U.. Z. za navrhovateľa, ktorý bol v konaní vypočutý ako svedok, a to na rozporné tvrdenia navrhovateľa a odporcu o tom, či pre rok 1994 bola alebo nebola predĺžená platnosť Zmluvy o výhradnom predaji, keďže odporca tvrdil, že Zmluva o výhradnom predaji trvala až do 14.09.1994, kedy došlo zo strany navrhovateľa k jej okamžitému zrušeniu s odkazom na čl. VI bod 3 Zmluvy o výhradnom predaji uzavretej s odporcom a navrhovateľ tvrdil, že pre rok 1994 k jej predĺženiu písomnou formou nedošlo. Z výsluchu svedka U.. Z. vyplýva, že navrhovateľ vykonával dodávku piva pre odporcu aj v roku 1994 tak, ako by bola Zmluva o výhradnom predaji naďalej v platnosti, pretože úmyslom navrhovateľa ako predajcu bolo zdvojnásobiť množstvo dodaného piva na územie Slovenskej republiky, na ktorom bol odporca výhradným predajcom. Práve z tohto dôvodu došlo aj k podpísaniu prílohy B k Zmluve o výhradnom predaji v januári 1994, pričom z tejto nevyplýva, že by sa musela akákoľvek zmena Zmluvy o výhradnom predaji uskutočniť len písomne. Podľa jeho výpovede došlo k predĺženiu Zmluvy o výhradnom predaji aj na rok 1994 napriek tomu, že nebola predĺžená písomne, pretože z nej jednoznačne nevyplynulo, že by sa musela predlžovať písomne. Počas pôsobenia u navrhovateľa v 1. kvartáli 1994 sa v obchodovaní pokračovalo a dodávky piva na Slovensko neboli pozastavené. Zo zmluvy o výhradnom predaji nevyplynula ani tá skutočnosť, že by malo byť vyhodnotenie predaja v mesiaci december každého kalendárneho roka robené písomne, ako aj ani to, že by mal byť súhlas navrhovateľa s obchodovaním pre ďalší rok vykonaný písomne. Uviedol, že výsledky obchodovania za rok 1993 boli prejednané na porade s generálnym riaditeľom ústne za účasti viacerých manažérov, pričom bolo dohodnuté, že obchod s odporcom bude pokračovať ďalej, a to napriek tomu, že Zmluva o výhradnom predaji v písomnej forme pre rok 1994 okrem prílohy B - cenových podmienok, ktoré boli záväzné pre obchodovanie v roku 1994, vypracovaná nebola. Tvrdil tiež, že obalové konto bolo problematické a zaťažované finančnými prostriedkami, pretože sa obaly zálohovali vo faktúrach a následne bola ich cena dobropisovaná. Preto navrhovateľ chcel riešiť zmenu pri dispozícii s obalmi formou zmeniek aj preto, že sa plánovalo podstatné zvýšenie objemu vývozu piva, ktoré by súviselo s ďalším veľkým množstvom obalov, ktoré by zaťažili neúmerne odporcu. Svedok potvrdil, že upri zatváraní Zmluvy o výhradnom predaji pre rok 1993 sa navrhovateľ zaviazal, že obaly, ktoré sa nachádzali ešte spred rozdelenia republiky na území Slovenskej republiky vráti odporca navrhovateľovi potom, ako ich vykúpi a následne mu bude ich cenu navrhovateľ dobropisovať, prípadne ju započíta. Potvrdil tiež, že započítavanie obalov sa do júna 1994 vykonávalo tak, ako sa to v prílohe C k Zmluve o výhradnom predaji uvádza, dvakrát do mesiaca tak, že sa účtovníčky oboch účastníkov zmluvy stretli. Podľa tvrdenia odporcu sa od 04.06. 1994 napriek jeho výzvam už nikto od navrhovateľa odsúhlasiť obalové konto nedostavil. K faktúram, zaplatenie ktorých je predmetom sporu najskôr odporca tvrdil, že niektoré sú vystavené duplicitne, ktoré tvrdenie žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, neskôr, a to vo vyjadrení zo dňa 12.04.2010 právo na zaplatenie faktúr nepoprel a sporným zostala len výška cena dobropisovaných obalov, ktoré však predmetom návrhu nie je. Navrhovateľ doložil všetky faktúry, ktorých úhrada je predmetom sporu, vrátane dodacích listov, nákladných listov, ktoré sú podpísané odberateľmi odporcu ako aj samotným odporcom, aj keď podľa jeho tvrdenia nikdy od navrhovateľa pivo a ani faktúry neobdržal. Zároveň tvrdil, že všetky faktúry, ktoré sú predmetom tohto sporu sú vystavené pre iných odberateľov, nie pre neho, až na niektoré, ktoré sa netýkajú jeho ako fyzickej osoby podnikateľa, ale obchodnej spoločnosti JAVORINKA s.r.o., ktorá však nie je účastníkom tohto konania. Zároveň namietal podpisy rôznych pracovníkov, s ktorými podľa jeho tvrdenia nemá odporca žiadne vzťahy a z ktorých nevyplýva, že by bol tovar, ktorého cenu navrhovateľ fakturuje a v tomto konaní žiada aj reálne prevzal. Odporca v konaní tvrdil, že navrhovateľ porušil povinnosť dodávať pivo prostredníctvom neho ako nákupcu a od júna 1994 ho dodával už priamo jeho odberateľom, čím mu znemožnil kontrolovať a odsúhlasovať stav obalov. Namietal preto jednostranné započítanie uskutočnené navrhovateľom, keďže navrhovateľovi bol vrátený väčší počet obalov než je obsahom jeho dobropisov uvedených v čl. II návrhu a ktorých cenu započítal oproti faktúram, ktorými fakturoval cenu piva odporcovi. Nesúhlasil preto so zostatkom dlhu tak, ako ho navrhovateľ špecifikoval a namietal jeho základ aj výšku. Tvrdil, že obalové saldokonto nebolo zo strany navrhovateľa po zrušení Zmluvy o výhradnom predaji dňa 14.09.1994 vôbec uzavreté, pričom navrhovateľ na stretnutí dňa 20.09.1994 v písomnom zázname potvrdil, že preverí podľa odporcom predložených dokladov rozdiely v saldách vratných obalov a tieto zohľadní v jeho pohľadávkach voči odporcovi. Odporca preto zotrval na svojom tvrdení, že bez toho, aby navrhovateľ vyriešil stav obalového konta, je ním podaná žaloba na zaplatenie ceny piva predčasná. Na spôsob preplácania faktúr potom, ako ich odporca od navrhovateľa obdržal, ako aj na spôsob zúčtovávania dobropisov a na nezrovnalosti v obalovom konte bol vypočutý odporcom navrhnutý svedok U.. O., ktorý uviedol že faktúry sa preplácali buď vzájomným započítaním alebo z tých faktúr, ktoré boli doručené odporcovi sa odpočítala presne stanovená suma vyplývajúca z predchádzajúceho odsúhlasenia obalového konta, na základe ktorého by bol mal byť vystavený dobropis na obaly navrhovateľom v prospech odporcu, prípadne sa stalo tak, že obaly vzal dopravca Radegastu a už pri vystavovaní ďalšej faktúry Radegast hodnotu týchto obalov z fakturovanej sumy hneď odpočítal. Navrhovateľ po vystavení dobropisov buď tieto uhradil odporcovi, prípadne ich započítal voči kúpnej cene piva. Uviedol, že obalové konto sa priebežne odsúhlasovalo, avšak od určitej doby distribútori nerešpektovali príkaz odporcu, aby sudy a iné obaly najskôr vyznačili u odporcu a až potom ich vyviezli k navrhovateľovi, ale títo priamo zabezpečili vývoz obalov k navrhovateľovi, preto odporca stratil prehľad o tom, koľko obalov bolo reálne navrhovateľovi vrátených. V priebehu konania odporca nedoložil žiaden relevantný dôkaz o tom, že by boli navrhovateľovi vrátené aj iné obaly než tie, na ktoré navrhovateľ vystavil dobropisy uvedené v čl. II návrhu. Odporca si uplatnil voči pohľadávke navrhovateľa vzájomným návrhom zo dňa 29.06.2010, spresneným dňa 30.11.2011 právo na zaplatenie zmluvnej pokuty z ceny nedodaného množstva piva v roku 1994 v množstve 55.978,70 hl, vrátane 20% úroku z omeškania, na ktorú mu vzniklo právo vo výške 6.717.440,- Kč od 15.01.1995 do zaplatenia. Navrhovateľ vzniesol námietku premlčania voči odporcom uplatnenému nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, s ktorou odporca nesúhlasil a poukázal na tú skutočnosť, že podľa § 404 Obch.zák k premlčaniu toho práva, ktoré si uplatní druhá strana z tej istej zmluvy ako si uplatnil právo navrhovateľ, nedôjde. Z priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 1994, ktoré podal odporca ako fyzická osoba podnikateľ dňa 30.03.1995 Daňovému úradu v Čadci vyplýva, že základom dane bola ním priznaná suma 593.864,-Sk, pričom spoločne dosiahnuté príjmy celkom vykázal odporca k 31.12.1994 vo výške 95.487.721,-Sk. Doklady, ktoré navrhol vyžiadať navrhovateľ od Colného úradu v Čadci na preukázanie jeho tvrdení o prechode tovaru fakturovaného faktúrami, ktorých zaplatenie je predmetom sporu a na území SR a o jeho dodaní odporcovi Colný úrad v Čadci nepredložil, pretože dôkazy nie sú k dispozícii vzhľadom na ich skartovaciu lehotu. Navrhovateľ vzniesol námietku premlčania akýchkoľvek nárokov odporcu, a to nielen z titulu obalového saldokonta, ale aj ním uplatnenej zmluvnej pokuty, na ktorú odporcovi nárok nevznikol, pretože žiadna pohľadávka z tohto titulu neexistuje a túto odporca ani žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal. Zároveň uviedol, že Zmluva pre výhradný predaj nebola predĺžená na rok 1995 až rok 2003, za ktoré obdobie si odporca pôvodne zmluvnú pokutu vyčíslil a uplatnil. Zároveň uviedol, že obrana odporcu ohľadom údajov vo faktúre, ktoré sa netýkajú sudov KEG, ale sudov AL je právne irelevantná a s návrhom na doplnenie výsluchu U.. Z. ako svedka ohľadom týchto skutočností nesúhlasil. Podľa § 2 zák.č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení platnom ku dňu 17.03.1993 ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy. Podľa § 9 ods.1 cit. zák. účastníci zmluvy môžu si zvoliť právo, ktorým sa majú spracovať ich vzájomné majetkové vzťahy, ak osobitný zákon neustanovuje inak; môžu tak urobiť i mlčky, ak nie je vzhľadom na okolnosti pochybnosť o prejavenej vôli. Podľa § 10 ods.1 ak účastníci nezvolia rozhodujúce právo, ich záväzkové vzťahy sa spravujú právnym poriadkom, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu. Podľa ods.2 písm.a/ cit. ust. vzhľadom na to, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak, sa spravidla spravuje: kúpne zmluvy a zmluvy o diele právom miesta, kde je sídlo (bydlisko) predávajúceho alebo zhotoviteľa diela v čase uzavretia zmluvy. Podľa čl. 1 Dohovoru OSN o medzinárodnej kúpe tovaru (Viedenskej dohody) publikovanej v Z.z. pod č. 160/1991 tento Dohovor upravuje zmluvy o kúpe tovaru medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania v rôznych štátoch, a) ak tieto štáty sú zmluvnými štátmi; alebo b) ak podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného sa má použiť právny poriadok niektorého zmluvného štátu. Podľa ods.2 cit. ust. na skutočnosť, že strany majú miesta podnikania v rôznych štátoch sa neprihliada, ak táto skutočnosť nevyplýva buď zo zmluvy, alebo z rokovania medzi stranami alebo z informácií poskytnutých stranami kedykoľvek do uzavretia zmluvy alebo pri jej uzavretí. Podľa čl.4 Dohovoru, tento Dohovor upravuje iba uzavieranie zmluvy o kúpe a práva a povinnosti predávajúceho a kupujúceho vznikajúce z takej zmluvy. Pokiaľ niečo iné nie je výslovne ustanovené v tomto Dohovore, nedotýka sa najmä a) platnosti zmluvy alebo ktoréhokoľvek jej ustanovenia alebo akejkoľvek zvyklosti; b) účinku, ktorý môže mať zmluva na vlastnícke právo k predávanému tovaru. Podľa čl.8 ods.1 Dohovoru na účely tohto Dohovoru vyhlásenie alebo iné správanie strany sa vykladajú podľa jej úmyslu, ak druhej strane bol tento úmysel známy alebo jej nemohol byť neznámy. Podľa ods.3 cit. ust. pri určovaní úmyslu strany alebo významu, ktorý by vyhláseniu alebo správaniu prikladala rozumná osoba, vezme sa náležitý zreteľ na všetky rozhodné okolnosti prípadu, včítane rokovania o zmluve, praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, zvyklostí a následného správania sa strán. Podľa čl.9 ods.1 Dohovoru strany sú viazané akoukoľvek zvyklosťou, na ktorej sa dohodli, a praxou, ktorú medzi sebou zaviedli. Podľa ods.2 cit. ust. pokiaľ nie je dohodnuté inak, predpokladá sa, že strany sa nepriamo dohodli, že na zmluvu alebo na jej uzavieranie sa má použiť zvyklosť, ktorú obe strany poznali alebo mali poznať, a ktorú v medzinárodnom obchode v širokej miere poznajú strany zmluvy toho istého druhu v príslušnom obchodnom odvetví a spravidla ju dodržiavajú. Podľa čl.11 Dohovoru zmluva o kúpe sa nemusí uzavrieť alebo preukazovať písomne a nevyžadujú sa pri nej žiadne iné formálne náležitosti; možno ju preukazovať akýmikoľvek prostriedkami, včítane svedkov. Podľa čl.13 Dohovoru na účely tohto Dohovoru písomná forma zahŕňa telegram a ďalekopis. Podľa č. 31 Dohovoru ak nie je predávajúci povinný dodať tovar v určitom inom mieste, jeho povinnosť dodať tovar spočíva a) v odovzdaní tovaru prvému dopravcovi na prepravu pre kupujúceho, ak zmluva o kúpe zahŕňa prepravu tovaru; b) pri tovare, ktorý je v zmluve určený jednotlivo alebo síce podľa druhu, avšak sa má dodať z určitého skladu alebo vyrobiť alebo zhotoviť, a strany vedeli v čase uzavretia zmluvy, že tovar je alebo sa má vyrobiť alebo zhotoviť v určitom mieste, v umožnení kupujúcemu nakladať tovar v tomto mieste, ak sa naň nevzťahuje ustanovenie písmena a); c) v ostatných prípadoch v umožnení kupujúcemu nakladať s tovarom v mieste, kde má predávajúci svoje miesto podnikania v čase uzavretia zmluvy. Podľa § 756 zák.č. 513/1991 v znení platnom ku dňu 17.03.1993ustanovení tohoto zákona se použije, jen pokud mezinárodní smlouva, která je pro Českou a Slovenskou Federativní Republiku závazná a byla uveřejněna ve Sbírce zákonů, neobsahuje odlišnou úpravu. Podľa § 729 cit. zák. ustanovení této hlavy se použijí vedle ostatních ustanovení tohoto zákona na závazkové vztahy uvedené v § 261 a 262, na jejichž vzniku se podílí alespoň jeden účastník, který má sídlo nebo místo podnikání, popřípadě bydliště na území jiného státu než ostatní účastníci, jestliže tyto vztahy se řídí československým právním řádem. Podľa § 730 cit. zák. podle § 264 se přihlédne k obchodním zvyklostem obecně zachovávaným v mezinárodním obchodě v příslušném obchodním odvětví. Podľa § 732 ods.1 cit. zák. dlužník je povinen splnit svůj peněžitý závazek v měně, v níž byl peněžitý závazek sjednán. V pochybnostech je povinen v téže měně nahradit škodu, k níž je zavázán při porušení smlouvy nebo zániku závazku. Podľa ods.2 cit. ust. jestliže právní předpisy státu, na jehož území má dlužník sídlo nebo místo podnikání, popřípadě bydliště, nebo jiné rozhodné právní předpisy brání placení v měně uvedené v odstavci 1, je dlužník povinen nahradit škodu, která věřiteli vznikla placením v jiné měně. Podľa § 733 cit. zák. je-li peněžité plnění sjednáno stranami v určité měně a dlužník podle smlouvy uzavřené s věřitelem nebo podle mezinárodní smlouvy či jiné právní úpravy má svůj závazek plnit v jiné měně, je pro měnový přepočet rozhodující střední kurs mezi oběma měnami platný v době, kdy se poskytuje peněžité plnění v místě stanoveném ve smlouvě, jinak v místě, kde má věřitel své sídlo nebo místo podnikání, popřípadě bydliště. Podľa § 745 ods.1 cit. zák. smlouvou o výhradním prodeji se zavazuje dodavatel, že zboží určené ve smlouvě nebude v určité oblasti dodávat jiné osobě než odběrateli. Podľa ods.2 cit. ust. není-li smlouva sjednána písemně nebo není-li v ní určena oblast nebo druhy zboží, na něž se smlouva vztahuje, je neplatná. Podľa § 746 cit. zák. dodavatel nesmí po dobu platnosti smlouvy dodávat stanovené zboží přímo ani nepřímo nikomu jinému ve vyhrazené oblasti než odběrateli, popřípadě osobám, kterým to smlouva dovoluje. Smlouva nezbavuje práva dodavatele provádět propagaci a průzkum trhu ve vyhrazené oblasti. Podľa § 747 cit. zák. jednotlivé prodeje v rámci smlouvy o výhradním prodeji se uskutečňují na základě samostatných kupních smluv. Část obsahu těchto smluv může být dohodnuta již ve smlouvě o výhradním prodeji. Podľa § 749 ods.1 cit. zák. nedodržel-li odběratel časové rozvržení odběru zboží předpokládané ve smlouvě nebo odebírá-li zboží, jež je předmětem smlouvy o výhradním prodeji, od jiného dodavatele, ačkoliv mu toto právo nebylo ve smlouvě přiznáno, může dodavatel od smlouvy odstoupit, nemá však nárok na náhradu škody. Podľa § 264 ods.1 cit. zák. při určení práv a povinností ze závazkového vztahu se přihlíží i k obchodním zvyklostem zachovávaným obecně v příslušném obchodním odvětví, pokud nejsou v rozporu s obsahem smlouvy nebo se zákonem. Podľa ods.2 cit. ust. obchodní zvyklosti, ke kterým se má přihlížet podle smlouvy, se použijí před těmi ustanoveními tohoto zákona, jež nemají donucující povahu. Podľa § 266 ods.1 cit. zák. projev vůle se vykládá podle úmyslu jednající osoby, jestliže tento úmysl byl straně, které je projev vůle určen, znám nebo jí musel být znám. Podľa § 272 ods.1 cit. zák. smlouva vyžaduje k platnosti písemnou formu pouze v případech stanovených v tomto zákoně nebo když alespoň jedna strana při jednání o uzavření smlouvy projeví vůli, aby smlouva byla uzavřena v písemné formě. Podľa § 358 cit. zák. k započtení jsou způsobilé pohledávky, které lze uplatnit u soudu. Započtení však nebrání, jestliže pohledávka je promlčena, avšak promlčení nastalo teprve po době, kdy se pohledávky staly způsobilými k započtení. Podľa § 387 ods.1 cit. zák. právo se promlčí uplynutím promlčecí doby stanovené zákonem. Podľa ods.2 cit. ust. promlčení podléhají všechna práva ze závazkových vztahů s výjimkou práva vypovědět smlouvu uzavřenou na dobu neurčitou. Podľa § 404 ods.1 cit. zák. bylo-li právo, jež podléhá promlčení, uplatněno v soudním nebo rozhodčím řízení ve formě protinároku, přestává u něho běžet promlčecí doba dnem, kdy bylo zahájeno soudní nebo rozhodčí řízení ohledně práva, proti němuž protinárok směřuje, jestliže se jak nárok, tak i protinárok vztahují k téže smlouvě nebo k několika smlouvám uzavřeným na základě jednoho jednání nebo několika souvisejících jednání. Podľa § 409 ods.1 cit. zák. kupní smlouvou se prodávající zavazuje dodat kupujícímu movitou věc (zboží) určenou jednotlivě nebo co do množství a druhu a převést na něho vlastnické právo k této věci a kupující se zavazuje zaplatit kupní cenu. Podľa ods.2 cit. ust. ve smlouvě musí být kupní cena dohodnuta nebo musí v ní být alespoň stanoven způsob jejího dodatečného určení, ledaže strany ve smlouvě projeví vůli ji uzavřít i bez určení kupní ceny. V tomto případě je kupující povinen zaplatit kupní cenu stanovenou podle § 448. Podľa § 369 ods.1 cit. zák. je-li dlužník v prodlení se splněním peněžitého závazku nebo jeho části a není smluvena sazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené částky úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak o 1 % vyšší, než činí úroková sazba určená obdobně podle § 502. Podľa § 502 ods.1 cit. zák. od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník povinen platit z nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo na základě zákona. Nejsou- li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované za úvěry, které poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají úroky vyšší než přípustné podle zákona nebo na základě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši nejvýše přípustné. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spor s medzinárodným prvkom a pri aplikácii hmotného práva je potrebné vychádzať zo zák. č. 97/1963 Zb. o o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Podľa § 2 uvedeného zákona platí, že sa ustanovenia tohto zákona použijú len vtedy, ak nestanoví medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, niečo iné. Záväzkové obchodné vzťahy, ktoré vznikli v období od 01.01.1993 medzi českými a slovenskými subjektami obsahujú už cudzí prvok, a to v dôsledku účasti zahraničnej osoby, preto musí byť pri nich riešená otázka, ktorým právnym poriadkom sa obchodno-právny vzťah riadi. Pre oblasť záväzkových právnych vzťahov je typická autonómia vôle strán, t.j. možnosť, aby si zmluvné strany svoj vzťah upravovali ľubovoľným spôsobom, s výnimkou kogentných predpisov. V právnych vzťahoch, v ktorých je obsiahnutý medzinárodný prvok sa to prejavuje možnosťou voľby práva, t.j. stranám je umožnené, aby si samy určili právo štátu, ktorým sa má riadiť ich zmluva. Tak, ako to vyplýva z čl VII. Bod 2 Zmluvy o výhradnom predaji zmluvné strany písomne dohodli pre riešenie akýchkoľvek právnych vzťahov, vyplývajúcich z tejto zmluvy právny poriadok Českej republiky. Na obchodný záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi navrhovateľom a odporcom je preto potrebné aplikovať ustanovenia tretej hlavy českého Obchodného zákonníka, zák. č. 513/1991 Sb. V znení platnom k 17.03.1993, ktoré upravujú vzťahy v medzinárodnom obchode. Slovenská republika ako aj Česká republika je viazaná viacerými medzinárodnými zmuvami, ktoré majú prednosť pred ustanoveniami Obchodného zákonníka za predpokladu, že medzinárodná zmluva je pre Slovenskú a Českú republiku záväzná, bola nimi ratifikovaná a bola uverejnená v zbierke zákonov. Medzinárodné zmluvy sa aplikujú v medzinárodnom obchodnom styku vtedy, ak sa majú podľa dohody zmluvných strán alebo kolíznej normy použiť.Takouto medzinárodnou zmluvou, ktorou je viazaná Slovenská ako aj Česká republika je Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (Viedenský dohovor), zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 160/1991, ktorý je pri skúmaní existencie záväzku na dodanie a odber tovaru brať do úvahy. Dohovor upravuje medzinárodnú kúpu tovaru, pričom táto úprava má prednosť pred vnútroštátnou úpravou kúpnych zmlúv uzatvorených od 01.01.1993 medzi českými a slovenskými podnikateľmi, ktoré vyplývajú z občianskeho, prípadne obchodného zákonníka. Ak účastníci zmluvy chcú vylúčiť aplikáciu Dohovoru, musia to explicitne v zmluve vyjadriť. Pokiaľ tak neurobia, bude sa daný vzťah riadiť prednostne týmto Dohovorom, a to v súlade s článkom 6 Dohovoru. Je treba uviesť, že Dohovor OSN neupravuje otázky platnosti kúpnej zmluvy, prechodu vlastníckeho práva k tovaru a zodpovednosti predávajúceho za ublíženie na zdraví spôsobené tovarom. Okrem pravidiel medzinárodného práva súkromného majú pre aplikovateľnosť Obchodného zákonníka význam aj niektoré medzinárodné zmluvy obsahujúce úpravu, ktorá má prednosť pred ustanoveniami Obchodného zákonníka. Podstatný význam majú v tejto súvislosti unifikované vykladacie pravidlá, ktoré definujú rad pojmov používaných v medzinárodnom obchode, ktoré sú zaväzné pre zmluvné strany v prípade, že ich prijmú. Najdôležitejšími vykladacími pravidlani sú INCOTERMS, ktoré predstavujú súhrn dodacích doložiek, pričom v prejednávanej veci sú záväzné vykladacie pravidlá z roku 1990. Práve na tieto podmienky sa zmluvné strany v Zmluve o výhradnom predaji odvolali, a preto majú prednosť aj pred dispozitívnymi ustanoveniami zákona. Podľa vykladacích pravidiel INCOTERMS 1990, ktoré boli záväzné v čase vzniku záväzkového vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v roku 1993, ako aj v roku 1994 patrí medzi 13 doložiek aj doložka CPT - Carriage Paid To, t.j. dopravné platené do (... dohodnutý bod určenia), ktorá zároveň patrí do skupiny C - „Hlavné prepravné platené“ a z hľadiska druhov dopravy patrí do skupiny pre „akýkoľvek druh dopravy vrátane dopravy kombinovanej“ s tým, že vo vykladacích pravidlách je zaradená pod bodom 7. Podľa tejto doložky má predávajúci zaplatiť prepravné za prepravu tovaru do dohodnutého miesta určenia, pričom nebezpečenstvo straty alebo poškodenia tovaru, ako aj akékoľvek dodatočné náklady vzniknuté po dodaní tovaru dopravcovi prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho doručením tovaru do opatery dopravcu. Vzhľadom k tomu, že v Zmluve o výhradnom predaji si zmluvné strany dohodli ako rozhodné právo právo Českej republiky je potrebné na tento obchodno-právny vzťah aplikovať vnútroštátne právne normy Českej republiky a pre kúpne zmluvy, ktoré boli uzatvárané na základe objednávok odporcu v roku 1994 podľa podmienok upravených v písomnej Zmluve o výhradnom predaji z roku 1993 aj Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru. Právna úprava Zmluvy o výhradnom predaji je obsiahnutá v ustanovení § 745 a nasl. Obch. zák., pričom podstatné náležitosti zmluvy sú v ustanovení § 745 vymedzené ako podstatné časti zmluvy, preto má ustanovenie paragrafu 745 Obch. zák. podľa 263 odsek 2 Obch. zák. kogentný charakter a nie je možné sa od neho odchýliť. Zmluva o výhradnom predaji musí mať obligatórne písomnú formu, pričom možno uviesť, že nielen dodávateľ je povinný k výhradným dodávkám jednému odberateľovi, ale aj odberateľ je zaviazaný synalagmaticky k odberu od daného dodávateľa, pokiaľ zmluva neurčí niečo iné. Záväzok nedodávať tovar inej osobe ako odberateľovi je rozšírený ustanovením § 746 na ďalšie osoby, ktorým zmluva umožňuje tovar dodávať, pričom konkrétne povinnosti vzniknú stranám až na základe konkrétnych kúpnych zmlúv. Tento zmluvný typ sa obvykle nazýva aj zmluvou distribútorskou a odberateľ distribútorom. Zmluva o výhradnom predaji je aj zmluvou rámcovou, ktorá upravuje budúcu konkrétnu zmluvu t.j. kúpnu zmluvu, čo je predmetom úpravy § 747 Obch. zák.. Z obsahu Zmluvy o výhradnom predaji tak vyplýva, že je samostatným záväzkom a nezaväzuje k povinnosti dodávať tovar odberateľovi, pretože povinnosť konkrétnej realizácie dodávok je predmetom až samostatných kúpnych zmlúv. Zo Zmluvy o výhradnom predaji preto ani nemusí vyplývať záväzok uzatvárať kúpne zmluvy. Zmluva o výhradnom predaji ako rámcová zmluva obsahuje okrem záväzku výhradného predaja množstvo ďalších zmluvných dojednaní, ktoré formujú rámec právneho vzťahu medzi zmluvnými stranami, ktorý sa v konečnom dôsledku premieta do čiastkových realizačných kúpnych zmlúv. Nie je však vylúčené, aby v tej istej Zmluve o výhradnom predaji došlo aj k uzavretiu konkrétnej kúpnej zmluvy tak, ako sa to stalo v prejednávanej veci, keď zmluvné strany dňa 17. marca 1993 dohodli v prílohách A až E, ktoré sú nedeliteľnou súčasťou zmluvy o výhradnom predaji dodávky k 31.12.1993 v konkrétnych množstvách, cenách a dohodli aj iné podmienky potrebné pre realizáciu obchodného vzťahu, a to aj do budúcna, pretože počítali s tým, že tento obchodný vzťah bude trvať až do roku 2003. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ a odporca sa Zmluvou o výhradnom predaji riadili nielen v roku 1993, ale aj v roku 1994, čo vyplýva z listinných dôkazov, a to Prílohy B zmluvy - Cenové podmienky zo dňa 24.01.1994, Inominátnej zmluvy zo dňa 18.08.1994, jednostranného odstúpenia od Zmluvy o výhradnom predaji navrhovateľom ku dňu 14. septembru 1994, z podania U.. A. L. zo dňa 27.05.1996, z výpovede odporcu, ako aj svedka U.. Z. na pojednávaní dňa 15. júla 2010, ktorý potvrdil, že príloha B zmluvy - Cenové podmienky, ktorú sám podpísal za navrhovateľa v januári 1994 boli záväzné pre obchodovanie v roku 1994, a to až do ukončenia zmluvného vzťahu, ku ktorému došlo jednostranným odstúpením od Zmluvy o výhradnom predaji navrhovateľom ku dňu 14. septembru 1994. Aj z obsahu tohto podania vyplýva, že sám navrhovateľ považoval vzťah s odporcom za vzťah vyplývajúci zo Zmluvy o výhradnom predaji uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom ešte dňa 17. marca 1993. Rovnako je to možné vyvodiť aj z návrhu Inominátnej zmluvy, ktorou sa mala zmeniť zmluva zo dňa 17.03.1993 o výhradnom predaji na zmluvu distribútorskú, ktorú vypracoval navrhovateľ dňa 18.08.1994, avšak odporca ju nepodpísal. Aj z podania U.. A. L. zo dňa 27.05.1996 vyplýva, že k predĺženiu Zmluvy o výhradnom predaji došlo, pretože potvrdil, že v čase prípravy zmlúv a podpisu zmeniek bol výhradným odberateľom pre SR odporca, ktorý mal vytvorenú sieť distribútorov na Slovensku - veľkosklady na základe zmluvných vzťahov. K predĺženiu Zmluvy pre výhradný predaj uzavretej dňa 17.03.1993 tak došlo aj pre rok 1994 v zmysle článku VI. bod 1 Zmluvy o výhradnom predaji, a to podpisom Prílohy B, ktorá konkretizovala iné množstvá dodaného piva, sortiment, čas a cenu, než príloha B platná pre rok 1993 a na základe ktorej navrhovateľ ako aj odporca v priebehu roka 1994 obchodovali. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že v Zmluve pre výhradný predaj piva na územi Slovenskej republiky bolo dohodnuté, že všetky dodávky budú realizované navrhovateľom ako predajcom v parite CPT podľa vykladacích pravidiel INCOTERMS 1990 na sklad distribútora (veľkosklad) na zmluvnom území - na území SR, podľa písomnej objednávky odporcu ako nákupcu, ktorú stačilo zaslať faxom alebo telexom do sídla predajcu. Medzi navrhovateľom ako predajcom a nákupcom - odporcom bolo tak dohodnuté miesto dodania tovaru pri dodávkach realizovaných navrhovateľom odporcovi na sklad distribútora, pričom z výsluchu odporcu pána K. F. na pojednávaní dňa 29.06.2010, ako aj z tvrdenia navrhovateľa, rovnako ako aj zo samotnej Zmluvy o výhradnom predaji jednoznačne vyplýva, že distribútorom - veľkoskladom nebol odporca, ale tretí subjekt, ktorému navrhovateľ mal na základe pokynu odporcu dodávať pivo priamo. Neobstojí preto tvrdenie odporcu, že dodaním tovaru - piva navrhovateľom priamo distribútorom odoporcu, s ktorými mal odporca zmluvné vzťahy, si navrhovateľ nesplnil povinnosť dodať tovar výlučne jemu. Pre posúdenie opodstatnenosti uplatneného práva navrhovateľom je preto dôležité preukázanie, že k splneniu dodávky v dohodnutom mieste a čase navrhovateľom došlo. Navrhovateľ v konaní preukázal dodacími listami, nákladnými listami ako aj faktúrami, že povinnosť dodať tovar odporcovi splnil, o čom svedčia podpisy odberateľov - konkrétnych distribútorov, ktorých bol odporca povinný oznámiť navrhovateľovi predtým, než začal s nimi obchodovať na základe zmlúv a prostredníctvom ktorých podľa článku II bod 3 uzavretej Zmluvy pre výhradný predaj zo dňa 17.03.1993 predával odporca vopred dohodnutý tovar na územi Slovenskej republiky. Takto postupoval odporca nielen v roku 1993 ale aj v roku 1994, preto je možné považovať takýto spôsob obchodovania za obchodnú zvyklosť a prax, na základe ktorej fungoval obchod medzi navrhovateľom a odporcom takmer dva roky. Neobstojí ani tvrdenie odporcu, že žiaden tovar, ktorý je predmetom faktúr, zaplatenie ceny ktorých si navrhovateľ uplatnil týmto návrhom, mu nebol dodaný, a preto mu nevznikla žiadna povinnosť platiť kúpnu cenu piva, pretože sám odporca, a to či už v jeho vyjadrení zo dňa 12.04.2010 alebo zo dňa 30.11.2011, ako aj v daňovom priznaní k dani z príjmov odporcu za rok 1994 a výkaze o príjmoch a výdavkoch za rok 1994 ako fyzickej osoby podnikateľa uviedol, že mal v roku 1994 príjmy z predaja tovaru vo výške 95.553.163,-Sk a výdavky z nákupu tovaru vo výške 85.719.411,-Sk a že mu navrhovateľ dodal v roku 1994 len 44.021,30 hl piva a zvyšok do 100.000 hl piva v množstve 55.978,70 hl piva mu nedodal. Z potvrdení na dodacích listoch vyplýva, že tovar, ktorý je tam deklarovaný a ktoré potvrdil odporca či už svojim podpisom, alebo pracovníkom, ktorý za neho konal podľa § 15 Obch. zák. aj prevzal. Ak sa aj na dodacích listoch nachádza potvrdenia obchodnej spoločnosti JAVORINKA Čadca ako spoločnosti s ručením obmedzením, ktorá vznikla v máji 1994, je z tohto potvrdenia o prevzatí piva možné usúdiť, že z veľkoskladu odporcu, ktorý mu patril ako fyzickej osobe podnikateľovi, výhradnému nákupcovi, dodal tovar spoločnosti s ručením obmedzeným ako svojmu odberateľovi - distribútorovi. Neobstojí ani tvrdenie odporcu, že predmetom sporu je aj cena obalov, pretože z návrhu, ako aj z podaní navrhovateľa vyplýva, že predmetom sporu cena obalov nie je. Navrhovateľ vo faktúrach fakturoval cenu obalov zálohovo tak, ako si to zmluvné strany dohodli v Prílohe C k Zmluve o výhradnom predaji, ktorou sa riadili nielen v roku 1993, ale aj v roku 1994. Predmetom sporu je tak výlučne len cena piva, ktorú na základe vystavených a uplatnených faktúr odporca navrhovateľovi v dohodnutej 14 dennej lehote nezaplatil a v konaní ani žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že by tak bol urobil. Ak si navrhovateľ započítal jednostranne cenu odporcom, prípadne aj jeho distribútormi vrátených obalov, nemá tvrdenie odporcu o tom, že už od júna 1994 nemal prehľad o množstvách vracaných obalov, pretože jeho odberatelia tieto nevracali prostredníctvom neho, ale priamo navrhovateľovi. Obaly boli vždy fakturované navrhovateľom len odporcovi, a nie jeho distribútorom, tak isto, ako aj cena piva a ak aj boli obaly vrátené konečnými odberateľmi, tak započítanie ceny obalov, ktorá síce mala byť dobropisovaná odporcovi, bola navrhovateľom započítaná výlučne voči pohľadávkam odporcu. Navrhovateľ podľa zmluvy o výhradnom predaji musel dopredu odsúhlasiť odberateľov - distribútorov odporcu, preto presne vedel, komu sa pivo na území SR distribuuje. Ostatné podmienky - druh piva, množstvo, čas plnenia oznamoval navrhovateľovi vždy len odporca a nie jeho distribútori. Rovnako nie je relevantná ani námietka odporcu, že navrhovateľ už nemohol v roku 1994 dodávať pivo v KEG obaloch, preto je sporné, či vôbec pivo, ktoré vyfakturoval faktúrami uplatnenými v návrhu aj skutočne dodal, pretože podľa Prílohy C k Zmluve o výhradnom predaji, v spojení s Prílohou B, podpísanou dňa 21. januára 1994 dodával navrhovateľ pivo nielen vo fľašiach, ale aj v sudoch KEG a aj v sudoch AL - hliníkových, preto jeho tvrdenie o tom, že žiadne dodávky v hliníkových sudoch už nemohli byť realizované, právne neobstojí. Systém nakladania, balenia a loženia obalov spolu s tovarom - pivom bol dohodnutý v prílohe C Balenie zmluvného tovaru zo dňa 16.04.1994, na základe ktorej bol odporca povinný vracať obaly navrhovateľovi a navrhovateľ po ich vrátení bol povinný vystaviť na ich cenu dobropis. V prípade, že odporca tak, ako to v konaní tvrdil, vrátil väčšie množstvo obalov, než na ktoré navrhovateľ vystavil dobropisy bol povinný toto svoje tvrdenie vierohodne preukázať. V priebehu celého konania odporca nepredložil na toto svoje tvrdenie žiadne dôkazy a pohľadávku, ktorá mu mala vzniknúť z titulu nevystavenia dobropisov navrhovateľom potom, ako on sám, resp. jeho distribútori mali vrátiť obaly navrhovateľovi, nešpecifikoval ani čo do výšky, ani čo do právneho dôvodu vzniku a splatnosti ním tvrdenej pohľadávky. Súd nevykonal dôkaz výsluchom U.. Z. na jeho tvrdenie, že pivo nemohlo byť dodávané v roku 1994 v hliníkových obaloch, ale v obaloch KEG najmä z toho dôvodu, že podľa Zmluvy o výhradnom predaji, ako aj podľa& zaužívanej praxe medzi účastníkmi sporu bolo sudového pivo dodávané v obaloch, ktoré boli vratné, pričom bolo irelevantné, či bolo dodávané v aluminiových obaloch - Al alebo v obaloch KEG, ak tieto neboli odporcom vôbec vrátené. Navyše je treba uviesť, že ak vzniesol navrhovateľ námietku premlčania voči pohľadávke odporcu, ktorej vznik nie je žiadnym spôsobom preukázaný, je táto v súlade s paragrafom 398 Obch. zák. dôvodná. Navrhovateľ vystavoval dobropisy na odporcom vracané obaly za obdobie od augustu 1994 až do júna 1995 tak, ako to špecifikoval v článku II návrhu priamo odporcovi, a nie jeho distribútorom, a to aj z toho dôvodu, že navrhovateľ nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu s distribútormi, pretože s nimi bol vo vzťahu výlučne odporca ako nákupca. Odporcovi preto nemohla z titulu jednostranného započítania pohľadávky navrhovateľa voči pohľadávke odporcu vzniknúť žiadna škoda. Odporca v konaní nepreukázal ani to, že by mu bolo dôvodne vzniklo právo na zmluvnú pokutu, ktorú si vzájomným návrhom zo dňa 29.06.2010, upraveným dňa 30.11.2011 uplatnil z titulu nedodaného piva v množstve 55.978,70 hl. Faktom je, že navrhovateľ od Zmluvy o výhradnom predaji 14.09.1994 jednostranne odstúpil v súlade s dohodou v čl. VI. Bod 3 tejto zmluvy pre porušenie povinností odporcu, ktorý za dodanie piva neplatil, preto nie je možné vykladať právny úkon jednostranného odstúpenia navrhovateľa od zmluvy, ktorý mal za následok zrušenie zmluvy a ku ktorému došlo zvinením odporcu v jeho prospech. Z tohto dôvodu preto ani nemohlo vzniknúť navrhovateľovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, keď sám zavinil, že navrhovateľ preto, že neplatil za odobraté pivo, od zmluvy odstúpil. K odstúpeniu od zmluvy môže dôjsť podľa § 749 Obch. zák. za podmienok, ktoré sú v tomto ustanovení upravené pričom nie je vylúčená ani aplikácia paragrafu 344 Obch. zák. Preto ani súd na kompenzačnú námietku, uplatnenú odporcom v konaní podľa § 98 O.s.p. do výšky navrhovateľom uplatnenej sumy, ktorú je potrebné považovať len za obranu, neprihliadol, keďže mu nárok na takto uplatnenú zmluvnú pokutu nevznikol. Povinnosť navrhovateľa dodať tovar odporcovi vznikla na základe telefonických, príp. písomných objednávok odporcu, ktorý spôsob uzatvárania kúpnych zmlúv odporca na pojednávaní potvrdil a ktoré navrhovateľ potvrdil samostatne pre každú dodávku zvlášť, dôkazom čoho je realizácia dodávok piva, pričom je treba zdôrazniť, že Zmluva pre výhradný predaj zanikla až doručením odstúpenia od zmluvy dňa 14. septembra 1994 odporcovi, a to z dôvodu jej podstatného porušenia, keďže odporca za dodávky piva, ktoré mu navrhovateľ dodal, nezaplatil. Zo zaniknutej zmluvy preto ani odporcovi nemohlo vzniknúť právo na zaplatenie zmluvnej pokuty do budúcna, t.j. od 14.09. do 31.12.1994. Navrhovateľ nesúhlasil so zmenou vzájomného návrhu predloženou odporcom týkajúcou sa uplatneného úroku z omeškania zo zmluvnej pokuty až do výšky navrhovateľom v súdnom konaní uplatnených nárokov a namietal neexistenciu nároku na zmluvnú pokutu, ako aj na úroky z omeškania. V súvislosti s návrhom uplatneným odporcom a označeným ako vzájomný návrh je treba uviesť, že súd nerozhoduje, či pripustí alebo nepripustí vzájomný návrh. V prípade, že účastník navrhuje priznať viac ako uplatnil navrhovateľ v návrhu, potom ide o vzájomný návrh. Ak kompenzačná námietka prevyšuje plnenie uplatnené navrhovateľom, prípadne ak si uplatňuje vzájomným návrhom viac než si uplatnil navrhovateľ, musí sa o vzájomnom návrhu rozhodnúť. Ak si účastník uplatňuje vzájomným návrhom menej, potom ide len procesnú obranu, ktorou je aj kompenzačná námietka, s ktorou sa musí súd vysporiadať ako s predbežnou otázkou. Vo výroku rozsudku sa o tejto kompenzačnej námietke nerozhoduje. Námietka započítania je námietkou proti uplatnenému nároku, preto sama nemá povahu nároku. Z výpovede samotného odporcu na pojednávaní dňa 29.06.2010 vyplýva, že odporca objednával u navrhovateľa telefonicky množstvo a sortiment piva, ktoré mu navrhovateľ buď dodával priamo alebo ho dodal jeho odberateľom - distribútorom, ktorých mu nahlásil, a to priamo do ich skladu. Bol to preto sám odporca, ktorý objednával s príkazom pre navrhovateľa na dodanie piva tretím osobám za cenu, ktorú dohodol on s navrhovateľom, v dôsledku čoho tak, ako to vyplýva aj zo Zmluvy o výhradnom predaji bol navrhovateľ ako dodávateľ oprávnený fakturovať cenu dodaného piva priamo odporcovi, a nie tretím osobám. Odporca v konaní nepreukázal, že navrhovateľom uvedené faktúry v návrhu v lehote podľa bodu IV bod 1 Zmluvy o výhradnom predaji zaplatil, preto je aj jednostranný právny úkon započítania vykonaný navrhovateľom platným právnym úkonom a ani sa určenia jeho neplatnosti nedomáhal súdnou cestou. Podľa zistenia súdu vykonal navrhovateľ započítanie pohľadávok voči odporcovi oproti sumám, na ktoré vystavil dobropisy za vrátené obaly priamo v návrhu, preto si navrhovateľ uplatnil právo na úrok z omeškania k tým faktúram, ktoré odporca v lehote splatnosti nezaplatil až od podania žaloby na súd. Nie je preto možné súhlasiť s tvrdením odporcu, že navrhovateľ podal žalobu na súd predčasne, pretože predmetom sporu nie je úhrada ceny obalov, ako sa mylne domnieva odporca, ale zaplatenie ceny piva. Ak by bol odprca v rámci kompenzačnej námietky preukázal, že má voči navrhovateľovi existujúcu a konkrétne vyčíslenú pohľadávku, spočívajúcu v nezaplatenej cene zálohovaných obalov, bol by sa ňou súd v konaní, a to ako s predbežnou otázkou zaoberal. Odporca existenciu takejto pohľadávky voči navrhovateľovi nepreukázal, rovnako ako nepreukázal ani opodstatnenosť vzájomného návrhu, predmetom ktorého je právo na zmluvnú pokutu, vypočítané z ceny nedodaného množstva piva navrhovateľom za čas od doručenia listu navrhovateľa odporcovi, ktorým jednostranne od Zmluvy o výhradnom predaji odstúpil, t.j. od 14.09.1994 až do konca roka 1994, za ktorý odporcovi nebolo dodané, podľa jeho tvrdenia pivo v množstve 55.978,70 hl piva. Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že nárok navrhovateľa na zaplatenie ceny piva vyfakturovanej faktúrami, ktoré sú spolu s prílohami - dodacími listami, nákladnými listami opatrenými potvrdeniami odberateľov - distribútorov, ktorí boli v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom o prevzatí tovaru a ktoré odporca v dohodnutej lehote splatnosti nezaplatil v súlade s § 409 Obch. zák. dôvodný. Vzhľadom k tomu, že odporca meškal s úhradou peňažných záväzkov, ktoré sú predmetom fakturácie uplatnenej v tomto konaní, vzniklo navrhovateľovi právo na zaplatenie úroku z omeškania v súlade s § 369 a § 502 Obch. zák. tak, ako si to v návrhu uplatnil. Z potvrdenia bánk, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, ako aj z prehľadu úrokových sadzieb, ktoré má k dispozícii súd je zrejmé, že výška úroku z omeškania za obdobie od mája do septembra 1994 vykazuje priemer 19 % a pri aplikácii ustanovení paragrafu 502 Obch. zák. pri jej zvýšení o 1% je dôvodná výška úroku z omeškania v percentuálnej sadzbe 20 % ročne tak, ako si to navrhovateľ uplatnil, pričom výšku úroku z omeškania odporca nenamietal. Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. o trovách konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p. (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona .