Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/379/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6106216708 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6106216708.3 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Pribinova 25, Bratislava proti povinnej Z. K., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, Trnavá Hora, o vymoženie pohľadávky vo výške 389,60 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad Zvolen, Borovianska 17 pod sp. zn. EX 4453/06, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 3Er/1357/2006-72, IČS: 6106216708 zo dňa 21. júla 2011 takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 3Er/1357/2006-72, IČS: 6106216708 zo dňa 21. júla 2011 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 3Er/1357/2006-72, IČS: 6106216708 zo dňa 21. júla 2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal a súčasne oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 37,19 Eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej o vymoženie pohľadávky vo výške 389,60 Eur s príslušenstvom, a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Trnavská cesta 70, Bratislava, ktorý vydal dňa 16.03.2006 rozhodca JUDr. Michal Rašla pod sp. zn. SR 0541/06. Poverením č. 5601 018965* zo dňa 18.10.2006 Okresný súd Banská Bystrica vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, so sídlom Exekútorského úradu Zvolen, Borovianska 17, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 4453/06. Exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní je rozhodcovský rozsudok, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2006 a vykonateľnosť dňa 06.04.2006. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru vo výške 464,71 Eur na základe zmluvy o úvere č. 6360277 zo dňa 09.08.2005, uzavretej medzi povinnou ako dlžníkom a spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Račianska 42/ A, Bratislava, IČO: 35 807 598 ako veriteľom, v ktorej sa povinná zaviazala splácať úver v mesačných splátkach vo výške 167,30 Eur. Okresný súd uviedol, že s poukazom na ust. § 58 ods. 1 a § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku súd v každom štádiu vedenia exekúcie je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie. Je tiež nepochybné, že jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Okresný súd poukázal na skutočnosť, že zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinnou, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, je zmluvou spotrebiteľskou (typovou, formulárovou, adhéznou). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú. Všeobecné zmluvné podmienky sú vopred pripravené, bez možnosti ich modifikácie. Úprava Zákona o ochrane spotrebiteľa rozšírila definíciu spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka aj na zmluvy priamo v Občianskom zákonníku neupravené (porovnaj znenie § 52 ods. 1 Obč. zákonníka účinné od 01.08.2008). Zmluvnými stranami predmetnej zmluvy sú dodávateľ - Pohotovosť, s.r.o., ktorého predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z týchto dôvodov povinná má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd uviedol, že v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkaznú povinnosť veriteľ. Na posúdenie okolnosti, či sa jedná napr. o tzv. spotrebiteľský úver, nie je rozhodujúce ani akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje. Dôležité je len, či sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Prípadná klauzula o použití Obchodného zákonníka tiež nie je prekážkou pre aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Platí totiž záver, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neprestáva byť spotrebiteľskou zmluvou a snaha použiť pri zmluve a Zákone o spotrebiteľských úveroch podporne Obchodný zákonník, naráža na prednosť Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov k nemu. V zmysle bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke. Pri skúmaní rozhodcovskej doložky súd bral do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1, prvá veta Obč. zákonníka). Okresný súd pri rozhodovaní sporu bral zreteľ na Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 05.04.1993. Táto Smernica bola do nášho právneho poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z. z., účinného od 01.04.2004, okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, ktorý novelizoval Občiansky zákonník a okrem toho má Smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. V spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej slobody potrebné konfrontovať s princípom zmluvnej spravodlivosti. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktu s ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho a lepšiu znalosť práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb a nakoniec aj so zreteľom na možnosť určiť zmluvné podmienky jednostranne, prostredníctvom formulárových zmlúv. Okresný súd uviedol, že praktickým dôsledkom ustanovenia v rozhodcovskej doložke, tak ako je formulovaná vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žaloba na rozhodcovský súd. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Už túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa. Dodávateľ si v nej dokonca vyhradil primárne právo výberu rozhodcovského súdu. Oprávnený od počiatku sledoval jej koncipovaním to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy, boli tieto riešené na rozhodcovskom súde za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Okresný súd uviedol, že rozhodcovský rozsudok vydaný v predmetnej veci, je z vyššie uvedených dôvodov nulitným aktom z dôvodu absencie vykonateľného exekučného titulu, preto súd v zmysle § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Poukázal na skutočnosť, že nakoľko oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý bol súdom vyhodnotený ako nulitný právny akt, procesne zavinil, že sa exekúcia musela zastaviť, a preto mu súd v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy, nie však v takej výške, ako si ich uplatnil. Súdny exekútor si vyúčtoval trovy exekúcie spolu vo výške 57,77 Eur (správny súčet vyúčtovaných položiek predstavuje sumu 57,11 Eur), z toho odmena súdneho exekútora určená podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu predstavuje 26,56 Eur za 4 hodiny exekučnej činnosti, odmena určená paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti predstavuje 13,28 Eur za 4 hodiny exekučnej činnosti a náhrada hotových výdavkov predstavuje 17,27 Eur za poštovné. Podľa názoru okresného súdu súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Nesprávne rozhodol, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1, písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1, písm. a) vyhlášky sumou 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur, za úkon súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1, písm. a) vyhlášky. Jedná sa o úkony spracovania žiadosti o udelenie poverenia, ktorý je zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1, písm. a) vyhlášky - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, ďalej spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, je zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1, písm. c) vyhlášky - doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a spracovanie príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy, je zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1, písm. b) - doručenie príkazu na začatie exekúcie. Z toho dôvodu nepriznal súdnemu exekútorovi za uvedené úkony odmenu podľa počtu hodín, pretože priznanie odmeny by bolo duplicitné. Okresný súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 6,64 Eur za jednu hodinu exekučnej činnosti účelne vynaloženej na exekúciu, a to za spracovanie vyúčtovania trov exekúcie. Ďalej mu priznal odmenu vo výške 13,28 Eur za štyri vykonané úkony odmeňované paušálnou sumou, a to 1x každé zisťovanie platiteľa mzdy povinnej, 1x zisťovanie bydliska povinnej, 1x doručenie príkazu na začatie exekúcie a 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Úhrnne priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 37,19 Eur, z toho odmena prestavuje sumu 19,92 Eur a náhrada hotových výdavkov predstavuje sumu 17,27 Eur. Proti uzneseniu podal odvolanie v lehote stanovenej v ust. § 204 ods. 1 O.s.p. oprávnený. V odvolaní uviedol, že z textu uzavretej rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. V závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo teda do úvahy buď rozhodcovské konanie alebo konanie pred všeobecným súdom. Nemožno sa preto stotožniť s právnym názorom konajúceho súdu o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu. Existenciu uvedenej rozhodcovskej doložky a jej súladnosť s právnym poriadkom Slovenskej republiky skúmal pri skúmaní svojej vecnej príslušnosti sám rozhodcovský súd pri začatí rozhodcovského konania. Oprávnený na záver uviedol, že rozhodcovské konanie prebiehalo v písomnej forme, t.j. na základe písomného návrhu na začatie rozhodcovského konania. Zo strany oprávneného zaslal rozhodcovský súd povinnej výzvu na žalobnú odpoveď, na základe čoho potom rozhodcovský súd podľa skutkových zistení vydal rozhodcovský rozsudok. Uviedol, že rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od povinnej, aby spory s oprávneným riešila výlučne v rozhodcovskom konaní. Uviedol, že je nepochybné, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. Treba najviac zdôrazniť, že v zmysle príslušnej Smernice č. 93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ide teda o prípady rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných bez príslušného právneho podkladu. Ďalej poukázal na skutočnosť, že v danom prípade súd už raz vec posudzoval a v ktorej už raz právoplatne rozhodol, keď v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovel. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovský rozsudok bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie okresného súdu, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej o vymoženie pohľadávky vo výške 389,60 Eur s príslušenstvom, a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Trnavská cesta 70, Bratislava, vydaného dňa 16.03.2006 rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom pod sp. zn. SR 0541/06. Poverením č. 5601 018965* zo dňa 18.10.2006 Okresný súd Banská Bystrica vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu. Exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní je rozhodcovský rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2006 a vykonateľnosť dňa 06.04.2006. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola zmluva o úvere č. XX.XX.XXXX,zo dňa 09.08.2005, uzavretá medzi povinnou ako dlžníkom a spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako veriteľom. Zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinnou, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, je zmluvou spotrebiteľskou. Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú. Všeobecné zmluvné podmienky sú vopred pripravené, bez možnosti ich modifikácie. Úprava Zákona o ochrane spotrebiteľa rozšírila definíciu spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka aj na zmluvy priamo v Občianskom zákonníku neupravené. V zmysle bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke. Pri skúmaní rozhodcovskej doložky súd dospel k záveru, že je založená na neprijateľnej zmluvnej podmienke a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1, prvá veta Obč. zákonníka). Okresný súd vyhodnotil rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola so spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Okresný súd s poukazom na ust. § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, s prihliadnutím na povahu účastníkov a obsah zmluvy vopred pripravený na predtlačenom formulári, medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je preto potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Tomuto zisteniu bolo potom potrebné podriadiť aj ďalší procesný postup okresného súdu. Do slovenskej legislatívy boli prevzaté viaceré smernice Európskej rady a Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo, či nepriamo dotýkajú. Takouto smernicou je aj Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktorú v napadnutom rozhodnutí odkazuje okresný súd. Smernica je podľa článku 288 Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o cieľ, ktorý sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 40/1964 Zb., t.j. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (jedná sa o ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka), a to s účinnosťou od 01. 04. 2004. Úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu, pričom je možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinnej v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), a to predovšetkým z ust. § 2 písm. a) a b) definujúcich zmluvné strany a z ust. § 6 upravujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. Podľa ust. § 6 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby; môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). V ust. § 53 ods. 3 Občiansky zákonník len príkladmo uvádza, ktoré podmienky je možné považovať za neprijateľné Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy aj podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pokiaľ tieto podmienky sú v rozpore s dobrými mravmi. Podľa článku 3 bodu 1 vyššie citovanej Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, obsahuje podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Takouto podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorú okresný súd správne vyhodnotil ako neplatnú. V danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o pôžičke, pričom v článku 17. týchto podmienok si zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s, so sídlom Trnavská cesta 70, Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sa vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. V posudzovanom prípade rozhodcovská doložka nie je v zmluve dojednaná individuálne, čo vyplýva aj z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Z uvedeného vyplýva, že takto dojednanou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal práva na účinnú procesnú ochranu, či už z nevedomosti alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je v právnom štáte neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je preto podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov z 5. apríla 1993. Okresný súd preto dospel k správnemu záveru, keď exekúciu podľa ust. § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní zastavil. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v celom rozsahu potvrdil. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi senátu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.