Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 1CoE/553/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6107222437 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6107222437.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Y. F. XX, XXX XX W. X, proti povinnému: P. W., A.. XX.XX.XXXX, W. W. XX, W. W., pre vymoženie pohľadávky 166,83 Eura s prísl. vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp.zn. EX 4948/07, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 1Er/1981/2007-17 zo dňa 02.06.2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekúciu podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v spojení s § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o z mene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len Exekučný poriadok). Oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 15,94 Eura v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil v podstate tým, že exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava, ktorý vydal rozhodca pod sp.zn. SR 3962/07 zo dňa 26.06.2007. Poukázal na to, že exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 zákona o rozhodcovskom konaní je tak potrebné na účely § 45 zákona o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je také procesné rozhodnutie, ktoré by vytváralo prekážku veci rozsúdenej v zmysle § 159 O.s.p. Zákonodarca upravil v zákone o rozhodcovskom konaní postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo ak zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Exekučný súd z listinných dôkazov zistil, že medzi oprávneným a povinným bola uzavretá Zmluva E. XXXXXXX zo dňa 12.05.2006, na základe ktorej oprávnený poskytol finančné prostriedky vo výške 232,35 Eura a povinný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky splácať v dohodnutých splátkach. Okresný súd považoval za nesporné, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou (typovou, formulárovou, adhéznou). V dôsledku toho exekučný súd podrobil túto zmluvu súdnej kontrole, či sa nevymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Poukázal na znenie bodu 17 Zmluvy uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Na daný prípad aplikoval ustanovenie § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy, § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzatvorenia Zmluvy, § 53 ods. 1 OZ a § 54 ods. 1 druhá veta OZ vždy v znení účinnom ku dňu uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy. Pri posudzovaní podmienok uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy použil aj analogický výklad, a to podľa Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993, ktorá bola do nášho právneho poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý novelizoval Občiansky zákonník a okrem toho má táto Smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. Zmluvnú podmienku považoval za priečiacu sa dobrým mravom, pretože je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Keďže takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou je samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použil, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného. Spotrebiteľovi je tak fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva na všeobecnom súde. Spotrebiteľ si osobitne nevyjednal rozhodcovskú doložku a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným. Tomuto postupu nebráni ani skutočnosť, že zastaveniu exekúcie predchádzalo udelenie poverenia súdnemu exekútorovi. Povinnosť súdu postarať sa o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali, trvá permanentne počas celého exekučného konania. Rozhodcovskú doložku exekučný súd považoval za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom jednak osobitne vyjednaná a zároveň ho núti neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Poukázal tiež na neskoršie prijatú novelu OZ, ktorá zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 01.01.2008 zaviedla do § 53 ods. 4 písm. r), v zmysle ktorého je neprijateľné požadovať od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Napokon konštatoval, že nie je splnený predpoklad vykonateľnosti exekučného titulu, keďže exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý oprávnenie rozhodnúť spor odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (doložky). Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal zrušiť napadnuté uznesenie okresného súd podľa § 221 O.s.p. Namietal, že zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinným bola v čase svojho vzniku dňa 12.05.2006 tzv. absolútnym obchodom, vznikla podľa Obchodného zákonníka a nebolo ju možné podradiť pod vtedy platný právny režim spotrebiteľských zmlúv upravených v Občianskom zákonníku. Až s účinnosťou od 01.01.2008 bolo rozšírené znenie § 52 ods. 1 OZ aj o zmluvy priamo v Občianskom zákonníku neupravené. Namietal, že rozhodcovská doložka v úverovej zmluve je tzv. nevýhradnou rozhodcovskom doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Nevyžaduje, aby spory s dodávateľom spotrebiteľ riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V danom prípade má spotrebiteľ právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Z textu rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. Nemožno sa preto stotožniť s právnym názorom exekučného súdu o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu, pričom prijatie tejto argumentácie by znamenalo pre dodávateľa len jediné, a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Poukázal na to, že z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. V zmysle Smernice č. 93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. V danom prípade však rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky plne v súlade a na základe zákona o rozhodcovskom konaní. Napokon poukázal na to, že rozhodcovské konanie prebiehalo v písomnej forme. Vzdialenosť sídla rozhodcovského súdu od bydliska účastníkov konania nemala žiaden relevantný význam pre výsledok konania, resp. pre možnosť uplatnenia procesných práv účastníka. Vzhľadom na uvedené, oprávnený nesúhlasil ani s výrokom, ktorým prvostupňový súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca okresného súdu predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienil v celom rozsahu vyhovieť. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne. S poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd sa plne stotožňuje a osvojuje si odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, na správnosť ktorého poukazuje. Zároveň ho dopĺňa o ďalšie relevantné skutočnosti, ktoré odôvodňujú správnosť rozhodnutia okresného súdu a sú tiež reakciou na odvolacie námietky. Ustanovenie § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, zaraďuje medzi obchodné záväzkové vzťahy aj vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497), ktoré vzťahy sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov Obchodným zákonníkom (tzv. absolútny obchod). Podľa názoru odvolacieho súdu, konštatovanie oprávneného, že ak zmluva o úvere bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka ako tzv. absolútny obchod, vylučuje to aplikáciu Občianskeho zákonníka v časti upravujúcej spotrebiteľské zmluvy, nie je správne. Táto skutočnosť totiž nie je prekážkou pre aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasl. dotýkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Obchodný zákonník nedefinuje ani pojem záväzkového vzťahu, preto aj tu platí definícia obsiahnutá v § 488 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej je záväzkovej právnym vzťahom taký právny vzťah, z ktorého vzniká veriteľovi právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť záväzok splniť. V danom prípade záväzok vznikol z právneho úkonu - zo zmluvy. To, či určitá zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy sa posudzuje podľa iných kritérií, než podľa akých Obchodný zákonník rozlišuje záväzkové vzťahy na obchodné záväzkové vzťahy - relatívny obchod, absolútny obchod, resp. fakultatívny obchod. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale jedná sa o druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a náležitosti, ktoré musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Označenie zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu nie je prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia §§ 52 a nasl., vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka a ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola prebratá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník. Avšak na základe zásady nepriameho účinku je táto Smernica záväzná pre Slovenskú republiku, a treba ju používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy. Uvedené je významné najmä pri nepresnom, resp. neúplnom prevzatí Smernice do vnútroštátneho právneho poriadku. Príloha Smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi nimi sa bod 1 písm. q) týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladaniu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah malo spočívať na inej zmluvnej strane. V danom prípade uzavreli oprávnený a povinný zmluvu o úvere dňa 12.05.2006. Bod 17 Zmluvy uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru upravuje riešenie sporov - rozhodcovskú doložku tak, že: „všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právom rozhodcovského súdu.“ Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom exekučného súdu ohľadom konštatovania neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, nakoľko vzhľadom na okolnosti jej uzavretia a obsah jej znenia sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Odvolací súd nepovažuje za potrebné vecne odôvodňovať správnosť záveru okresného súdu, nakoľko tento vo svojom rozhodnutí vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil svoj záver, pričom s poukazom na § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd sa so závermi uvedenými v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia v plnom rozsahu stotožňuje. K tvrdeniu odvolateľa, že v danom prípade sa zmluvné strany dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov a spotrebiteľ sa mohol s ochranou svojich práv obrátiť aj na všeobecný súd prostredníctvom žaloby odvolací súd dodáva, že rozhodcovská doložka v podstate znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom v prípade, ak by dodávateľ podal žalobu na rozhodcovskom súde. Spotrebiteľ by sa musel podrobiť všetkým Všeobecným obchodným podmienkam vrátane rozhodcovského konania. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa a spotrebiteľ by bol v takom prípade nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Právna veda na tento problém reaguje O. I.: „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“ Slovenská republika svoj záväzok voči Európskej únii poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu vzhľadom na jeho postavenie v spotrebiteľských vzťahoch si plní prostredníctvom viacerých zákonov, medzi inými Občianskym zákonníkom, kde v § 53 ods. 5 zakotvuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, ale aj zákonom o rozhodcovskom konaní, v ktorom ukladá exekučnému súdu aj v štádiu prebiehajúceho exekučného konania skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom a po zistení, že rozhodcovský rozsudok takéto nedostatky má, exekúciu zastaviť. Skúmaniu obsahu rozhodcovského rozsudku ovšem musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Táto skutočnosť sama o sebe je dôvodom na zastavenie exekúcie, ktorá začala na základe takéhoto exekučného titulu trpiaceho neodstrániteľnou vadou, pre ktorú v exekúcii ďalej nemožno pokračovať. Preto bez ohľadu na posudzovanie samotného obsahu priznaného plnenia rozhodcovským rozsudkom, t.j. či sa jedná o plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, možno konštatovať, že záver prvostupňového súdu o zastavení exekúcie je správny. Odvolací súd preto nepovažoval za potrebné osobitne reagovať na ďalšie odvolacie námietky oprávneného. Výrok rozhodnutia prvostupňového súdu o trovách exekúcie súdneho exekútora, na zaplatenie ktorých bol zaviazaný oprávnený je v súlade s § 200 ods. 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku zavinenia oprávneného. Z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.