Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/437/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6107224436 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6107224436.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Pohotovosť s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, so sídlom Advokátska kancelária Pribinova 25, 811 09 Bratislava 1, proti povinnému: O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX G. G. o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1 121,95 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 6340/07, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Er/2137/2007 - 17 zo dňa 03. júna 2011 takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Er/2137/2007 - 17 zo dňa 03. júna 2011 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „exekučný súd“) uznesením č. k. 1Er/2137/2007 - 17 zo dňa 03. júna 2011 zastavil exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn. EX 6340/07. Rozhodol tak po zistení, že exekučný titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“) sp. zn. SR 5708/07 zo dňa 21. augusta 2007 bol vydaný v rozpore so zákonom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd považoval zmluvu o úvere č. 6201224 uzatvorenú dňa 06. septembra 2006 medzi povinným a oprávneným za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 OZ a ako taká nesmie obsahovať neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1, 2 OZ). Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného. Už túto skutočnosť je potrebné podľa exekučného súdu považovať za neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (čl. 7 ods. 2 Ústavy SR) a naplnenie cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách, s poukazom na Smernicu rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993, ktorá bola do slovenského právneho poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. apríla 2004, ktorý novelizoval Občiansky zákonník, vyvodil exekučný súd po preskúmaní veci záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v predmetnej veci sa neprijateľná doložka prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, teda boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“). Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Žiadal, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zrušil. Oprávnený v odvolaní namietal, že predmetná zmluva o úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou, pretože právna úprava platná v čase uzatvorenia zmluvy vylučovala možnosť podradenia predmetnej zmluvy o úvere pod právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v Občianskom zákonníku. Poukázal na to, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver na základe zmluvy o úvere uzatvorenej v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom takáto zmluva mala v danom čase povahu absolútneho obchodno-záväzkového právneho vzťahu a takéto záväzkové vzťahy sa spravujú ust. Obchodného zákonníka v zmysle § 261 ods. 3 písm. d). Zmluvnou stranou v takomto vzťahu môžu byť aj nepodnikateľské subjekty - spotrebitelia, pričom samotná voľba tohto zmluvného typu nespôsobuje značnú nerovnováhu zmluvných a nevylučuje ochranu spotrebiteľa. Tento druh zmluvy nemal v čase uzatvorenia charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere sa za spotrebiteľské zmluvy v zmysle OZ považovali kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona, zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Odvolateľ rovnako namietal závery Exekučného súdu o rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke poukazujúc na znenie bodu 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Uviedol, že takto dojednaná rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania, tj. umožňuje alternatívne riešenie sporu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolateľ nesúhlasil ani s výrokom, ktorým ho súd zaviazal na náhradu trov exekúcie. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Oprávnený sa v tomto konaní začatom na jeho návrh spísaný u súdneho exekútora dňa 01. decembra 2007 domáha vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky 1 121,95 Eur (33 800,- Sk), úrokov z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 1 112,- Eur (33 500,- Sk) od 10. mája 2007 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania 268,70 Eur (8 095,- Sk) a trovy exekúcie oprávneného 141,37 Eur (4 259,- Sk) na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava pod sp. zn. SR 5708/07 zo dňa 21. augusta 2007, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti 01. októbra 2007 a vykonateľnosti 04. októbra 2007. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku pohľadávka vznikla zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 06. septembra 2006, v ktorej sa účastníci dohodli na riešení sporu pred rozhodcovským súdom, a to v časti Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, bod 17. Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (1) exekútor, ktorému mu bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 45 ods. 1 písm. b/, c/ a ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konania aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Odvolací súd preskúmal správnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z hľadiska dôvodov uvedených v odvolaní. Odvolateľ vytýkal prvostupňovému rozhodnutiu nesprávnosť v tom, že nebola správne právne posúdená zmluva, záväzok z ktorej sa v predmetnom konaní vymáhal. Podľa odvolateľa išlo o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi výlučne obchodným zákonníkom a nesprávnosť správneho posúdenia má spočívať v tom, že exekučný súd ju posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Podľa občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. decembra 2007 je v zmysle § 52 ods. 1 spotrebiteľskou zmluvou kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa ods. 2 tohto ust. dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a podľa ods. 3 tohto ust. spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z textu zmluvy o úvere nepochybne vyplýva, že oprávnený na základe tejto zmluvy poskytol úver povinnému v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinný nekonal pri uzatváraní predmetnej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čím táto zmluva spĺňa podmienky, aby bola považovaná za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 OZ. Exekučný súd teda správne posúdil predmetnú zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. OZ a postupoval v súlade so zákonom, keď posudzoval rozhodcovskú doložku v predmetnej zmluve z hľadiska jej prijateľnosti či neprijateľnosti ako zmluvnej podmienky spotrebiteľskej zmluve. Odvolací súd k dôvodu odvolania, že v tomto prípade exekučný súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, poukazuje na už ustanovenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku z 27. januára 2007 vydaného pod sp. zn. 30Cdl/164/1996, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí podľa č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej aj materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktoré tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“. V ďalšom dôvode odvolania odvolateľ vyjadril nesúhlas s právnym názorom prvostupňového súdu o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu. Ako vyplýva z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, exekučný súd k takémuto záveru nedospel. Vyhodnotil znenie rozhodcovskej doložky, pričom opísal úvahy, ktorými sa pri hodnotení spravoval a dospel k právnemu záveru, že rozhodcovská doložka v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola už v čase jej uzatvorenia neprijateľnou podmienkou, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či exekučnému súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 17 zmluvy o úvere, súčasťou ktorej sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru exekučný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska posúdenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do všeobecných podmienok poskytnutia úveru vopred pripravenej zmluvy a celkom zjavne tak spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania napísané (drobulinký a ťažko čitateľný, resp. takmer nečitateľný husto popísaný text) sama o sebe podstatne sťažuje ďalšie oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takom texte obsiahnutými. Takto vnútená podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu zmluvy a ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ, na základe ktorého exekučný súd túto rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku zmluvy a teda ide o absolútne neplatný právny úkon. Odvolací súd k tomu dodáva, že v tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola ako doložka zapracovaná do všeobecných podmienok poskytnutia úveru na zadnej strane formulára zmluvy. Spotrebiteľ teda, ak chcel od dodávateľ získať predmet zmluvy (finančné prostriedky), kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Nemohol ovplyvniť výber rozhodcov, ani rozhodcovského súdu uvedených v predtlači zmluvy. Už táto samotná skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovské konanie je založené práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb alebo rozhodcovského súdu, ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne určeným rozhodcom, alebo rozhodcovským súdom tak, ako to vyplýva z formulára predtlače predmetnej úverovej zmluvy svojim spotrebiteľom, spôsobuje tým značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a konkrétnym spotrebiteľom. Oprávnený napadol odvolaním uznesenie exekučného súdu aj do výroku o trovách. Pretože odvolací súd je s poukazom na § 212 ods. 1 O.s.p. rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a oprávnený v odvolaní nenamietal, resp. nespochybnil správnosť výpočtu súdnemu exekútorovi priznaných trov exekúcie, odvolací súd sa výškou týchto trov nezaoberal. Skúmal len to, či na strane súdneho exekútora existoval procesnoprávny dôvod na priznanie trov exekúcie voči oprávnenému. Z ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. V tomto prípade je nesporné, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného, a preto exekučný súd postupoval správne, keď mu v súlade s citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému trovy exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.