Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/137/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6108202045 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6108202045.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, XXX XX N., X.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Vladimírom Muzikářom, B. T. XXXX/XXX, XXX XX N., proti povinnej: I. Z., R.. XX.XX.XXXX, A. XXXX/X, XXX XX D. D., U. C. J., N. V. I. v D. D. o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 497,91 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Juhásom, Exekútorský úrad so sídlom Matuškova 1, 917 00 Trnava pod sp. zn. EX XX/XX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/157/2008 - 14 zo dňa 12. júla 2010 takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/157/2008 - 14 zo dňa 12. júla 2010 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „exekučný súd“) uznesením č. k. 2Er/157/2008 - 14 zo dňa 12. júla 2010 zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Petrom Juhásom pod sp. zn. EX XX/XX a zároveň súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. Rozhodol tak po zistení, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vydaný JUDr. Radimom Kuchtom, rozhodcom so sídlom I. XXXX, H. N. sp. zn. A XXX/XXXX zo dňa XX. O. XXXX bol vydaný v rozpore so zákonom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd považoval Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX uzatvorenú dňa XX. R. XXXX medzi povinnou a oprávneným za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) a ako taká nesmie obsahovať neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1, 2 OZ). Exekučný súd skúmal rozhodcovskú doložku, berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Exekučný súd ďalej uviedol, že pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Už túto skutočnosť je potrebné podľa exekučného súdu považovať za neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa. Dodávateľ v nej dokonca primárne uviedol, že jediný rozhodca bude určený JUDr. Radimom Kuchtom, a to zo Zoznamu rozhodcov, vedeného JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je v Zozname rozhodcov tiež uvedený a je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba. Sídlo rozhodcu je pritom značne vzdialené od trvalého bydliska spotrebiteľa, čo mu môže sťažiť účasť na rozhodcovskom konaní. Keďže miesto konania nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti, aj takáto podmienka patrí do kategórie podmienok, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva. Exekučný súd ďalej uviedol, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (čl. 7 ods. 2 Ústavy SR) a naplnenie cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách, s poukazom na Smernicu rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993, ktorá bola do slovenského právneho poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. apríla 2004, ktorý novelizoval Občiansky zákonník, vyvodil exekučný súd po preskúmaní veci záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v predmetnej veci sa neprijateľná doložka prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, teda boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej „ZRK“). Exekučný súd poukázal aj na skutočnosť, že odôvodnenie rozhodcovského rozsudku nespĺňa požiadavky zákona na odôvodnenie súdneho (a rozhodcovského) rozhodnutia. Podľa exekučného súdu nedostatok odôvodnenia exekučného titulu spôsobil, že exekučný súd nemá možnosť zistiť, či rozhodnutím rozhodcu nebolo oprávnenému priznané plnenie právom nedovolené, objektívne nemožné alebo ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd uznesenie exekučného súdu zrušil. V odvolaní namietal, že súd I. stupňa prekročil svoju právomoc, ak vyhodnotil domnelú neplatnosť rozhodcovskej doložky ako dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 45 ods. 2 ZRK. Podľa názoru odvolateľa danú situáciu nie je možné podradiť pod toto zákonné ustanovenie, a to ani keby bola rozhodcovská doložka skutočne neplatná. Ust. § 45 ZRK totiž hovorí o plnení, ktoré má byť v rozpore s dobrými mravmi. Súd I. stupňa však k nesúladu plnenia podľa predmetného rozhodcovského rozsudku s dobrými mravmi žiadne dôvody neuviedol. Odvolateľ ďalej uviedol, že súd I. stupňa v danom prípade nevykonal žiadne konkrétne skúmanie aspektov kontraktačného procesu, keď sa obmedzil výhradne na všeobecné konštatovanie o uzatváraní spotrebiteľských zmlúv. V danom prípade uzavrela povinná s oprávneným úverovú zmluvu, na základe ktorej bol povinnej zo strany oprávneného poskytnutý revolvingový úver s rámcom čerpania peňažných prostriedkov 15 000,- Sk. Podľa odvolateľa nebolo preukázané a povinná sama to nikdy netvrdila, že by na ňu zo strany oprávneného bol vykonávaný nejaký nátlak, že by zmluvu uzavrela v tiesni či pod natoľko silnými nepriaznivými vplyvmi, že by tieto mohli zastrieť jej úsudok. Ak teda súd argumentuje všeobecným slabším postavením spotrebiteľa čoby zmluvnej strany a od toho odvodenej nutnosti klásť na dodávateľa v rámci vzťahov so spotrebiteľmi zvýšené nároky, resp. obmedziť do určitej miery ich zmluvnú voľnosť, opomína na druhej strane jednu z najsilnejších právnych zásad - a to zásadu pacta sunt servanda. Odvolateľ ďalej uviedol, že ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré je účinné od 01.01.2008, nebolo účinné v dobe uzatvárania úverovej zmluvy a je v rozpore so zásadou zákazu retroaktivity právnych predpisov, preto toto ustanovenie nemôže byť brané do úvahy pri hodnotení predmetnej rozhodcovskej doložky. Ďalej primárnou funkciou rozhodcu JUDr. Radima Kuchtu bola funkcia rozhodcu, nie funkcia voliteľa rozhodcu. Názor súdu I. stupňa o predpojatosti rozhodcu JUDr. Radima Kuchtu nie je podložený ani skutkovými okolnosťami, ani akýmikoľvek dôkazmi. Podľa odvolateľa povinná v rozhodcovskom konaní nebola ukrátená na svojich procesných právach. Povinnej bola doručená výzva rozhodcu na vyjadrenie sa k žalobe spolu so žalobou. Povinná však v rozhodcovskom konaní zostala úplne pasívna a nečinná. V priebehu rozhodcovského konania bola povinná dostatočne informovaná o tom, čo je obsahom žalobného nároku a aký je titul k podaniu žaloby. Pokiaľ povinná nepodala námietky, podľa odvolateľa možno z toho vyvodiť záver, že proti dôvodu a výške žalovanej pohľadávky povinná nič nenamietala. V situácii, keď povinná nežiadala o nariadenie ústneho pojednávania a toto sa nekonalo, stráca podľa názoru odvolateľa odôvodnenosť i argument súdu I. stupňa o vzdialenosti miesta konania a miesta bydliska žalovanej. Na záver odvolateľ uviedol, že pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 45 ods. 2 ZRK by musel súd I. stupňa zistiť plnenie podľa rozhodcovského rozsudku objektívne nemožné, právom nedovolené či v rozpore s dobrými mravmi, na preukázanie tejto skutočnosti sa súd I. stupňa vôbec nesústredil a žiadne konkrétne závery v tomto zmysle neuviedol, rozhodcovská doložka v spotrebiteľských zmluvách nemôže byť plošne vylúčená, bolo by to v rozpore so súčasnými európskymi tendenciami právnej úpravy i príslušnou judikatúrou ESD, ktorý nariaďuje skúmať konkrétne okolnosti každého prípadu a konkrétne okolnosti tohto prípadu, tak ako boli dané v tomto konaní, vylučujú posúdenie rozhodcovskej doložky ako neplatnej. Odvolateľ pritom poukázal na rozhodnutie v oblasti rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách vydané Najvyšším súdom ČR zo dňa 29. júna XXXX sp. zn. 23Cdo XXXX/XXXX. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila. Súdny exekútor k podanému odvolaniu oprávneného uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odvolaním oprávneného. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.„) po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Oprávnený sa v tomto konaní začatom na jeho návrh doručený súdnemu exekútorovi dňa 08. januára 2008 domáha vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky 15 000,- Sk (497,91 Eur) spolu s úrokom vo výške 3 146,03 Sk (104,43 Eur), úrokom z omeškania vo výške 0,08 % denne z čiastky 18 146,03 Sk (602,34 Eur) od 26. júla 2006 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 2 790,97 Sk (92,64 Eur), trov rozhodcovského konania vo výške 3 475,- Sk (115,35 Eur), trov exekučného konania vo výške 2 006,- Sk (66,59 Eur) a trov exekúcie na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom pod sp. zn. A XXX/XXXX zo dňa XX. O. XXXX, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti 29. apríla 2007 a vykonateľnosti 03. mája 2007. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku pohľadávka vznikla z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou dňa XX. R. XXXX. Predmetná Úverová zmluva v Hlave 13, § 18 obsahuje rozhodcovskú doložku, podľa ktorej majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované jediným rozhodcom, ktorý bude určený JUDr. Radimom Kuchtom zo Zoznamu rozhodcov, vedeného JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je v Zozname rozhodcov tiež uvedený a je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba. Podľa § 45 ods. 1 písm. b/, c/ a ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konania aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Odvolací súd preskúmal správnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z hľadiska dôvodov uvedených v odvolaní. Odvolanie v časti, v ktorej odvolateľ namieta nesprávne právne posúdenie tejto úverovej zmluvy exekučným súdom ako spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, nie je dôvodné. Zmluva o úvere bola medzi oprávneným a povinnou uzatvorená dňa XX. R. XXXX. Táto zmluva je v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. V danom prípade ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu tak, ako ju definuje aj § 23a zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzatvorené podľa OZ, Obch. zák., ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Povinná vykazuje znaky spotrebiteľa vymedzené v ust. § 2 tohto zákona, podľa ktorého spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky, alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti a nepochybne aj podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Je nepochybné tiež, že veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 tohto zákona je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Odvolací súd k ďalšiemu dôvodu odvolania, že v tomto prípade exekučný súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, poukazuje na už ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku z 27.01.2007 vydanom pod sp. zn. 3Cdo XXX/XXXX, ktorý bolo publikované v zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997, uviedol, že: „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky právoplatného rozsudku súdu, ale je nesporné, že zákonodarca upravil postup ako zabrániť, aby rozhodcovský rozsudok, ktorý zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, bolo možné preskúmať aj bez podania žaloby na príslušnom súde. Tvrdenie odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky, a teda zákonnosť exekučného titulu, nie je súladné s citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a zákona o rozhodcovskom konaní. Naopak, vyplýva z nich, že exekučný súd je povinný pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi z úradnej povinnosti dôsledne skúmať, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým exekučný súd skúma, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku a či subjekty, voči ktorým a v prospech ktorých sa má exekúcia vykonať, sú zhodné so subjektmi uvedenými v exekučnom titule, prípadne skúma, či došlo k prechodu práva alebo povinností na inak označený subjekt v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Námietka odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného súdu skúmať zákonnosť exekučného titulu neobstojí, pretože je v zrejmom rozpore s cit. § 44 Exekučného poriadku. Takisto námietka, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu so zákonom neobstojí. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Potom dôvody odvolania, podľa ktorých exekučný súd nemá v kompetencii posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve nie je právnym názorom, ktorý by vychádzal z platnej právnej úpravy. K otázke právomoci súdu preskúmavať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu) zaujal stanovisko aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení IV. ÚS XX/2011-19 zo dňa 24. februára 2011. V tomto prípade rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z Hlavy 13 § 18 Úverovej zmluvy exekučný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do zmluvných dojednaní vopred pripravenej zmluvy a celkom zjavne tak nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania napísané - a to drobulinkým ťažko čitateľným, resp. takmer nečitateľným husto popísaným textom - už sama o sebe podstatne sťažuje reálne oboznámenia sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Aj v spotrebiteľskom vzťahu je samozrejme možné uzavrieť platnú rozhodcovskú zmluvu, avšak každá rozhodcovská doložka, ktorá nie je individuálne dojednaná, je spotrebiteľovi vnútená. Taká vnútená podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu zmluvy a ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 OZ, ktoré prvostupňový súd aplikoval na svoje rozhodnutie, keď dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v danom prípade je neprijateľnou podmienkou zmluvy, a teda je absolútne neplatným právnym úkonom. Odvolací súd k tomu dodáva, že v tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola zapracovaná do zmluvných dojednaní na zadnej strane formulára zmluvy. Spotrebiteľ teda ak chcel od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Nemohol ovplyvniť výber rozhodcu uvedeného v predtlači zmluvy. Už táto skutočnosť podstatným spôsobom zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Konečne, rozhodcovské konanie je založené práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne určeným rozhodcom, tak ako to vyplýva z formulára predtlače predmetnej úverovej zmluvy svojím spotrebiteľom, tým spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a konkrétnym spotrebiteľom. Nie je ani zanedbateľná skutočnosť, že takýmto spôsobom prenáša spory z nezávislých súdov k určitému rozhodcovi, ktorému tým dlhodobo poskytuje zdroj príjmov a to v konaniach, v ktorých nie je povinnosť ústneho prejednania. Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že úlohou exekučného súdu je predovšetkým skúmať, či mu v exekučnom konaní bol predložený exekučný titul v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, musí skúmať, či účastníci uvedení v tomto rozsudku zverili rozhodcovi právomoc rozhodovať spor, o ktorom rozhodca rozhodol. To znamená, že nevyhnutnou súčasťou prieskumu je skúmať, či bola alebo nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, či už samostatne alebo vo forme doložky k inej zmluve. Až v prípade kladného výsledku exekučný súd skúma, či sú tu dôvody na zastavenie exekučného konania podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Vzhľadom na to, že exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia na strane 5 a 6 poukázal na to, že podľa jeho názoru odôvodnenie rozhodcovského rozsudku nie je v súlade so zákonom, z čoho vyvodil záver, že takáto skutočnosť je samostatným dôvodom pre zastavenie exekúcie a tiež vzhľadom na to, že proti týmto záverom odvolateľ argumentuje v odvolaní, odvolací súd pre úplnosť uvádza, že exekučný súd pokiaľ mu bol predložený právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok, t.j. exekučný titul vydaný v súlade so zákonom (čo sa v tomto prípade nestalo), je oprávnený preskúmať tento len v rozsahu podľa § 45 ZRK. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.