Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoE/352/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6108213892 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6108213892.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného ZH Kredit, s.r.o., so sídlom Ul. Karadžičova č. 10, 821 08 Bratislava, IČO 36 049 581, zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Ul. Y. č. XX, XXX XX H., proti povinnému N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. J. H. č. X, XXX XX F., zast. Mgr. Maroš Uhaľ, advokát, so sídlom T.. G. č. X/XX, XXX XX F., vedenej pod sp.zn. EX 1115/08 súdnou exekútorkou JUDr. Alena Szalayová, Exekútorský úrad Ul. Jilemnického č. 1, 934 01 Levice, pre vymoženie 443,90 eur a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného a odvolanie spoločnosti T..XX W. proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 2Er 1043/2008-89, zo dňa 19. apríla 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . Odvolanie spoločnosti T..XX W., so sídlom F. M. Q. G. (H.). W.. z B. X., P.O.H. XXXX. M. U., U., H. C. B. o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. Rozhodnutie súd odôvodnil tým, že správca konkurznej podstaty úpadcu C. S. F. C., N.. U. Y., nebol oprávnený vydať individuálny akt orgánu verejnej správy - platobný výmer č. 769/2005 zo dňa 25. 05. 2005. Preto uvedené rozhodnutie nie je možné považovať za exekučný titul podľa Exekučného poriadku. Nulitný právny akt, vo väzbe na postúpenie pohľadávky na oprávneného z tohto konania, nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie. Súd na túto skutočnosť prihliadol a exekúciu zastavil aj bez návrhu (§ 58 Exekučného poriadku). Nakoľko došlo k zastaveniu exekúcie, nadväzne súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podali odvolanie spoločnosť T..XX W., so sídlom F. M. Q. G. (H.). W.. z B. X., P.O.H. XXXX. M. U., U., H. C. B., zapísaná v M. Q. F. H. C. B. pod č. XXXXXXX, v zastúpení JUDr. Felix Neupauer, advokát, registrácia SAK XXXX, IČO 37 928 422, advokátska kancelária Q. T. & C., so sídlom Y. XX,XXX XX H., ktorá vystupuje v odvolaní ako oprávnený a aj spoločnosť ZH Kredit, s.r.o., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO 36 049 581, ktorá je v odvolaní označená ako pôvodný oprávnený. Každý z nich navrhol uznesenie prvostupňového súdu zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. Súdu vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d), f) Občianskeho súdneho poriadku, ďalej „O.s.p.“). Nepovažoval za správny názor prvostupňového súdu, že správca konkurznej podstaty úpadcu C. S. F. C. „v Y.“ nebol oprávnený vydávať platobné výmery. Predmetný platobný výmer bol vydaný dňa 25.05.2005, teda už po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu. V zmysle § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ZKV) prešlo oprávnenie nakladať s majetkom konkurznej podstaty na správcu konkurznej podstaty. Po vyhlásení konkurzu majú ustanovenia ZKV prioritu pred odlišnou úpravou vyplývajúcou zo zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení (ZoZP). Ustanovenie § 14 ods. 1 písm. c) ZKV, podľa ktorého vyhlásením konkurzu súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty, alebo konania o nárokoch, ktoré majú byť uspokojené z tohto majetku, možno začať na návrh správcu alebo podaním návrhu proti správcovi v spojení s § 19 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z., podľa ktorého príslušná zdravotná poisťovňa predpíše zamestnávateľovi platobným výmerom poistné, ak zamestnávateľ nevykázal poistné vôbec alebo ho vykázal v nesprávnej výške, oprávňujú správcu konkurznej podstaty začať súdne alebo iné konania, pričom za začatie konania sa v zmysle zákona 273/1994 Z.z. a subsidiárnej aplikácie zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní považuje aj vydanie platobných výmerov poisťovňou. Správca konkurznej podstaty pri vydávaní platobných výmerov sa považuje za správny orgán, preto ním vydané platobné výmery nemožno považoval za nulitné právne akty. Rozhodnutie správcu konkurznej podstaty ako správneho orgánu bolo možné preskúmať v správnom súdnictve, ale nie v rámci exekučného konania. Exekučný súd uznesením o zastavení exekúcie rozhodol nad rámec kompetencií, ktoré mu zverujú zákony a Ústava Slovenskej republiky. Platobný výmer mohol preskúmať len vecne príslušný krajský súd na návrh povinného, podaný v zákonnej lehote. Povinný možnosť preskúmať platobný výmer v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote nevyužil. Názor okresného súdu je v rozpore s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S 11/2007 z 04. 10. 2007, v ktorom Krajský súd v Bratislave skonštatoval, že odvolacím správnym orgánom oprávneným preskúmať opodstatnenosť platobných výmerov vydaných už správcom konkurznej podstaty bol tiež správca konkurznej podstaty, na ktorého prešlo oprávnenie nakladať s majetkom konkurznej podstaty poisťovne, ako aj výkon práv a povinností súvisiacich s nakladaním s majetkom konkurznej podstaty zdravotnej poisťovne. Zdôraznil, že Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 415/08-19 z 10. 12. 2008 v súvislosti s vecnou príslušnosťou na preskúmavanie oprávnenia správcu konkurznej podstaty zdravotnej poisťovne vydávať platobné výmery ako exekučné tituly vyslovil, že absenciu takéhoto oprávnenia prináležalo skúmať jedine na základe opravného prostriedku smerujúceho voči tomuto rozhodnutiu príslušným odvolacím orgánom a nie okresnému súdu v exekučnom konaní. Vychádzajúc z čl. 2. ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon) exekučný súd nielenže nebol povinný, ale ani oprávnený rozhodovať o okolnostiach, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. V náleze sp. zn. PL ÚS 29/95 z 29. 11. 1995 ústavný súd konštatoval, že orgány štátnej moci sú oprávnené rozhodovať resp. posudzovať právne vzťahy len v rozsahu a spôsobom, ktorý je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi a nie sú oprávnené rozširovať svoju pôsobnosť nad rámec Ústavy Slovenskej republiky a zákonov. Prvostupňový súd rozšíril svoju rozhodovaciu právomoc nad rámec kompetencií, ktoré mu zveruje zákon, konal v rozpore s ústavným princípom právneho štátu a porušil práva oprávneného na spravodlivý súdny proces a inú právnu ochranu. S. F. C. C. „v Y.“ bola v zmysle § 59 zák. č. 273/1994 Z.z. oprávnená vydávať platobné výmery až do dňa jej zániku ( k zániku S. F. C. C. došlo dňa 08. 08. 2007), teda aj po účinnosti zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 77a ods. 5 zveril rozhodovanie o pohľadávke zdravotnej poisťovne na poistnom a poplatku z omeškania Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nemá kompetencie rozhodnúť o pohľadávkach zdravotnej poisťovne vzniknutej podľa zák. č. 273/1994 Z.z.. Odvolatelia z týchto tvrdení vyvodzujú záver, že správca konkurznej podstaty bol oprávnený vydať platobný výmer predkladaný v tomto konaní ako exekučný titul a v exekučnom konaní mal súd skúmať exekučný titul výlučne z pohľadu titulu pre exekúcie bez toho, aby sa zaoberal jeho vecnou správnosťou. Vyplýva to aj z uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 2588/2007 z 05. 08. 2008. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril. Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu na odvolanie spoločnosti ZH Kredit s.r.o. (oprávneného) podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Odvolanie spoločnosti T..XX W. podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odmietol, bolo podané neoprávnenou osobou. Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. K podaniu odvolania je subjektívne legitimovaný účastník (§ 201 O.s.p.). Podľa § 201 veta prvá O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. V danom prípade odvolanie proti uzneseniu č.k. 2Er 1043/2008-89 zo dňa 19.04.2011 podala dňa 6.5.2011 aj spoločnosť T..XX W., so sídlom F. M. Q. G. (H.). W.. z B. X., P.O.H. XXXX. M. U., U., H. C. B., zapísaná v M. Q. F. H. C. B. pod č. XXXXXXX, v zastúpení JUDr. Felix Neupauer, advokát, registrácia SAK XXXX, IČO 37 928 422, advokátska kancelária Q. T. & C., so sídlom Y. XX,XXX XX. H., označená v záhlaví odvolania ako oprávnený. Spoločnosť ZH Kredit, s.r.o., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO 36 049 581 je označená ako pôvodný oprávnený. Zo spisu odvolací súd zistil, že okresný súd uznesením č.k. 2 Er 1043/2008-158 zo dňa 30.06.2011, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.7.2011, takúto zmenu účastníka na strane oprávneného nepripustil. (Návrh na zmenu účastníka konania doručila súdu spoločnosť ZH Kredit, s.r.o., dňa 6.5.2011, s poukazom na zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 2.5.2011, v zmysle ktorej mala pohľadávka vymáhaná v predmetnej exekúcii prejsť na postupníka - spoločnosť T..XX W. ...... .) Z uvedeného nemožno vyvodiť iný záver než ten, že odvolanie bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Preto odvolací súd odvolanie podané spoločnosťou T..XX W. odmietol v súlade s ust. § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p.. Účastníkom konania, oprávneným v tomto exekučnom konaní, je spoločnosť ZH Kredit, s.r.o., so sídlom Ul. Karadžičova č. 10, 821 08 Bratislava, IČO 36 049 581. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, na tieto dôvody odkazuje. Oprávnený svoju aktívnu legitimáciu vymáhať pohľadávku od povinného preukazuje zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi N.. U. Y., správcom konkurznej podstaty úpadcu C. S. F. C. „v Y.“ ako postupcom a spoločnosťou ZH Kredit, s.r.o., (oprávneným) ako postupníkom zo dňa 07. 07. 2005. Touto zmluvou okrem iného mal získať oprávnený pohľadávky z platobného výmeru vydaného správcom konkurznej podstaty C. S. F. C. „v Y.“ N.. U. Y. pod č. 769/2005. Okresný súd poverenie na vykonanie exekúcie na žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Aleny Szalayovej vydal dňa 31. 07. 2008. Následne bez akéhokoľvek podnetu zo strany účastníkov okresný súd dňa 19. 04. 2011 uznesením rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) v spojení s § 58 Exekučného poriadku. Oprávnený namieta, že ak súd bez návrhu zastavil exekúciu a skúmal či oprávneným predložený platobný výmer je exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku, prekročil ako štátny orgán oprávnenie vyplývajúce mu z Ústavy Slovenskej republiky a zákona. Túto námietku odvolateľa nepovažuje odvolací súd za dôvodnú. Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti priamo v § 41 upravuje, že exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok a za exekučný titul sa považujú aj rozhodnutia vymenované v ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, mimo iného aj vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy a územnej samosprávy, medzi ktoré je potrebné zaradiť aj platobné výmery zdravotnej poisťovne o dlžnom poistnom a poplatku z omeškania. Exekučný súd už pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie musí skúmať, či sa oprávnený domáha vykonania exekúcie na základe formálne a materiálne vykonateľného exekučného titulu. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie môže exekútor začať uskutočňovať exekúciu. Exekúciu, ktorú vykonáva exekútor na základe poverenia súdu, môže súd zastaviť aj bez návrhu povinného, ak zistí dôvod na zastavenie exekúcie vyplývajúci z § 57 Exekučného poriadku. Zákon teda dáva súdu oprávnenie aj bez návrhu v priebehu exekučného konania skúmať, či exekúcia prebieha v súlade so zákonom (Exekučným poriadkom) a pri zistení ktoréhokoľvek dôvodu na zastavenie exekúcie v časti alebo celkom rozhodnúť o jej zastavení aj bez návrhu. Prvostupňový súd konal v medziach zákona a nekonal v rozpore s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 29/1995 zo dňa 29. 11. 1995. Oprávnený v odvolaní poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 415/08-19 z 10. 12. 2008 s tvrdením, že Ústavný súd v uvedenom konaní riešil vecnú príslušnosť na preskúmanie oprávnenia správcu konkurznej podstaty zdravotnej poisťovne vydávať platobné výmery ako exekučné tituly, kde ústavný súd vyriešil túto otázku tak, že: „absenciu takéhoto oprávnenia prináležalo skúmať jedine na základe opravného prostriedku smerujúceho voči tomuto rozhodnutiu príslušným odvolacím orgánom a nie okresnému súdu v posudzovanom exekučnom konaní“. Z textu cit. uznesenia ústavného súdu spolu s tvrdením oprávneného, že toto rozhodnutie ústavného súdu sa týka práve oprávnenia správcu konkurznej podstaty úpadcu C. S. F. C. „v Y.“ N.. U. Y., je možné dospieť k záveru, že citované uznesenie ústavného súdu sa vzťahuje k predmetu sporu, aký rieši odvolací súd v tomto konaní (či môže súd v rámci prebiehajúceho exekučného konania bez návrhu povinného skúmať vykonateľnosť exekučného titulu). Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení I. ÚS 415/08 vyslovil vetu citovanú v odvolaní oprávneného (absenciu oprávnenia správcu konkurznej podstaty vydať platobné výmery tvoriace exekučný tituly prináležalo skúmať jedine na základe opravného prostriedku smerujúceho voči tomuto rozhodnutiu príslušným odvolacím orgánom a nie okresnému súdu v posudzovanom exekučnom konaní), ale s dovetkom, že: „túto skutočnosť nespochybnil ani samotný sťažovateľ, proti ktorému platobné výmery smerovali, lebo opravný prostriedok proti nim nepodal“. Uvedené uznesenie ústavného súdu si odvolací súd vykladá tak, že ak Okresný súd Levice v exekučnom konaní, proti postupu ktorého smerovala sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky neposudzoval vo svojom rozhodnutí ako konkrétnu námietku, či správca konkurznej podstaty úpadcu, ktorým je zdravotná poisťovňa, bol oprávnený vydávať platobné výmery na dlžné poistné a poplatok z omeškania a ústavný súd na základe sťažnosti skúmal len to, či v rozhodnutí Okresného súdu Levice je možné ustáliť prvky arbitrárnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť ústavnosť záverov okresného súdu, ani ústavný súd v uznesení I. ÚS 415/08-19 neskúmal právne závery exekučného súdu ( pretože žiadne prijaté neboli ) vo vzťahu k tejto otázke, či sú v súlade s ústavou a zákonmi. Vyplýva to aj z ďalšieho textu uznesenia kde ústavný súd uviedol, že: „Ani argumentácia sťažovateľa uvedená v jeho sťažnosti nie je spôsobilá spochybniť správnosť záverov okresného súdu pri rozhodovaní o už uvedených dvoch dôvodoch námietok sťažovateľa proti upovedomeniu o začatí exekúcie“ (tieto dve námietky sa týkali zániku pohľadávky vyplývajúceho z exekučného titulu pred začatím exekúcie a absencie pasívnej legitimácie sťažovateľa v exekučnom konaní- poznámka odvolacieho súdu). K právnemu záveru o možnosti skúmať aj bez návrhu povinného existenciu vykonateľného exekučného titulu v exekučnom konaní dospel odvolací súd výkladom ust. § 57 a 58 Exekučného poriadku, ktoré umožňujú exekúciu zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu účastníka z dôvodov výslovne uvedených v tomto zákone. Prvostupňový súd mal už pred rozhodnutím o žiadosti súdnej exekútorky na udelenia poverenia na vykonanie exekúcie skúmať, či oprávneným predložené rozhodnutie možno považovať v zmysle § 41 Exekučného poriadku za vykonateľné rozhodnutie, pretože exekúciu možno podľa § 41 Exekučného poriadku vykonať len na základe vykonateľného rozhodnutia súdu alebo iných rozhodnutí uvedených v § 41 ods. 2. Spoločným znakom týchto rozhodnutí ale je, že musia byť formálne a materiálne vykonateľné. Formálna vykonateľnosť rozhodnutia sa posudzuje z hľadiska dodržania zákonom predpísaných náležitostí rozhodnutia, či bolo rozhodnutie doručené všetkým, ktorým podľa zákona má byť doručené, či uplynula lehota na podanie opravného prostriedku. Potvrdenie C. S. F. C. „v Y.“ na uvedených platobných výmeroch o tom, že rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné, je len potvrdením o formálnej vykonateľnosti. Pri skúmaní materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu skúma súd, či účastníci označení v exekučnom titule existujú, či sú práva a povinnosti v exekučnom titule dostatočne konkretizované a či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený. Exekučný súd neskúma vecnú správnosť exekučného titulu (skutkové a právne závery orgánu, ktorý ho vydal). Názor oprávneného, že exekučný súd nemôže v exekučnom konaní preskúmavať exekučný titul, je priamo v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska rozporu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu zo zákonom a znamenalo by to, že by súd musel povoliť exekúciu na základe akéhokoľvek rozhodnutia opatreného doložkou vykonateľnosti, hoci by takéto rozhodnutie vôbec nemohlo byť považované za exekučný titul v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Záver odvolacieho súdu, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či titul vydal orgán na to príslušný, je podporený aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. 04. 2009 sp. zn. 3 M Cdo 20/2008, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky na mimoriadne dovolanie Generálneho prokurátora Slovenskej republiky riešil konkrétnu otázku, či je správca konkurznej podstaty úpadcu zdravotnej poisťovne oprávnený vydávať platobné výmery na zaplatenie dlžného poistného a poplatku z omeškania podľa zák. č. 273/1994 Z.z.. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí dospel k záveru, že takéto oprávnenie pre správcu konkurznej podstaty nevyplýva ani zo zákona č. 273/1994 Z.z., ani zo zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, preto treba na platobné výmery vydané správcom konkurznej podstaty hľadieť ako na nulitné právne akty, ktoré nikoho nezaväzujú a hľadí sa na ne ako by neexistovali, nie sú exekučným titulom. Otázka oprávnenia správcu konkurznej podstaty vydať platobné výmery na dlžné poistné a poplatok z omeškania sa skúmala práve v exekučnom konaní. Účinkami rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 3215/1999 - A z 01. 07. 1999 o zrušení C. S. F. C., jej vstupe do likvidácie, konaním správcu konkurznej podstaty sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v uznesení 2 Obo 225/2007 z 31. 01. 2008, v ktorom okrem iného najvyšší súd konštatoval, že nie je dosť jasný postup správcu konkurznej podstaty, ktorý uzatvára zmluvy o postúpení pohľadávok podľa § 524 až 530 Občianskeho zákonníka a ust. § 27 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ktoré boli uzavreté dňa 07. 07. 2005 (zmluva o postúpení pohľadávok predkladaná oprávneným v tomto konaní bola uzavretá dňa 07. 07. 2005 medzi správcom konkurznej podstaty ako postupcom a oprávneným ako postupníkom - poznámka odvolacieho súdu). Nejasnosť podľa názoru najvyššieho súdu spočíva v tom, že týmito zmluvami dochádza k právnemu postupu, ktorý zákon nepozná. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže veriteľ postúpiť svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka písomnou zmluvou inému. Správca konkurznej podstaty ale nie je veriteľom alebo konkurzným veriteľom, ale správcom konkurznej podstaty, ktorého práva a povinnosti sú vymedzené v Zákone o konkurze a vyrovnaní. Nijaké práva veriteľa (konkurzného veriteľa) nemá, preto ich nemôže ani aplikovať. Poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 20/2008 z 22. 04. 2009 a 2 Obo 225/2007 z 31. 01. 2008 chcel odvolací súd zdôrazniť, že Generálny prokurátor Slovenskej republiky, jeden senát obchodného kolégia ako aj jeden senát občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa zhodujú v názore, že správca konkurznej podstaty C. S. F. C. nebol oprávnený vydať platobné výmery o dlžnom poistnom a poplatku z omeškania, z ktorých vzniknuté práva by mohol zmluvou o postúpení pohľadávok postúpiť na oprávneného v tomto konaní. Na jednotný výklad zákonov v Slovenskej republike je zákonom povolaný Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 22 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch ), preto odvolací súd pri výklade zákonov aplikovaných v tomto rozhodnutí vychádzal z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.4.2009 sp.zn. 3 M Cdo 20/2008 (nie z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky) riešiacom konkrétnu otázku, či je správca konkurznej podstaty príslušným orgánom na vydanie platobných výmerov na dlžné poistné na zdravotné poistenie a poplatok z omeškania za neodvedenie tohto poistného a či má súd skúmať formálnu a materiálnu vykonateľnosť rozhodnutia ( titulu ) aj bez návrhu, z úradnej moci. Názor o možnosti skúmať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania vykonateľnosť exekučného titulu vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozhodnutí publikovanom pod R 58/1997 tak, že : súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom okresného súdu, že platobný výmer č. 769/2005 z 25.05.2005 je nulitný právny akt, exekúcia prebieha v rozpore so zákonom, preto musí byť zastavená. Okresný súd exekúciu zastavil s odkazom na ust. § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ktoré zahŕňa i prípad, kedy sa exekúcia nemala vôbec začať, keďže rozhodnutie nebolo vykonateľné a v čase rozhodovania o zastavení exekúcie stále vykonateľné nie je. Keďže v exekúcii sa nebude pokračovať z dôvodu jej zastavenia, potom okresný súd správne rozhodol, keď návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.