Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoE/328/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109220193 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6109220193.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, IČO 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Prochádzka & partners, spol.s.r.o. so sídlom v Bratislave, Búdkova č. 4, IČO 36 854 948 proti povinnému: E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom v J. J., Q. cesta č. XXXX/X o vymoženie pohľadávky v sume 1086,04 Eur a príslušenstva, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka č. 62, pod spisovou značkou EX 4087/09u, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 2Er/1685/2009-45 zo dňa 19.07.2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/1685/2009-45 zo dňa 19.07.2011 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 2Er/1685/2009-45 zo dňa 19.07.2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. O trovách exekúcie rozhodol tak, že ich náhradu oprávnenému a súdnemu exekútorovi nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. pod spis. značkou EP 30706/09, ktorý bol vydaný dňa 10.06.2009 rozhodcom Mgr. Zsoltom Vargom a ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému dlžnú sumu 1 086,04 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania 0,05 % zo sumy 1 086,04 Eur od 11.11.2005 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 108,60 Eur a trovy konania v sume 311,49 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky č. XXXXXXX uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného obchodnou spoločnosťou Quatro, a.s. so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie č. 12, IČO 36 463 311 a povinným dňa 22.06.2005, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro, a.s. v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. V článku VII, písm. n) uvedených všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli na spôsobe riešenia sporov prostredníctvom rozhodcovského konania pred jediným rozhodcom Rozhodcovského súdu Slovenskej hospodárskej komory. Ďalej sa dohodli, že touto rozhodcovskou doložkou nie je dotknuté právo ktorejkoľvek zo zmluvných strán žiadať o vydanie predbežného opatrenia na všeobecnom súde. Okresný súd s odkazom na ustanovenie § 103 ods. 1 zákona 93/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok) a ustanovenie § 57 ods. 1, písm. g) v spojení s § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok) ex offo preskúmal rozhodcovský rozsudok z hľadiska jeho súladnosti so zákonom. Poukázal na to, že exekúcia môže byť nariadená len na základe exekučného titulu vykonateľného po stránke formálnej a materiálnej, v opačnom prípade, ak bola nariadená podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, musí byť v každom štádiu i bez návrhu zastavená. Uvedené vyslovil Najvyšší súd SR v rozhodnutí pod spis. zn. 3 Cdo 164/1996. Súd posudzoval rozhodcovskú doložku, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pritom vychádzal zo záveru, že medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom na základe zmluvy o pôžičke, je právnym vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľom vzhľadom na povahu zmluvných strán a obsah zmluvného záväzku. Z uvedeného dôvodu aplikoval súd na predmetný právny vzťah normy spotrebiteľského práva. Ako uviedol, pre posúdenie okolností, či sa jedná o spotrebiteľský úver podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. nie je dôležitá právna forma spotrebiteľského úveru, ale je dôležité, či sa jedná o odplatné poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa. Na predmetný právny vzťah preto aplikoval aj normy spotrebiteľského práva, predovšetkým § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej Občiansky zákonník), ktorých použitie nie je prekážkou dohody zmluvných strán o aplikácii Obchodného zákonníka. Konštatoval, že spoločným znakom právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa je snaha o vyrovnanie faktickej nerovnosti medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorá je postavená na princípe obmedzenia zmluvnej autonómie. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 342/09 zo dňa 15.06.2009, ktorý vyslovil, že ochrana autonómie vôle nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné právo jednotlivca alebo ústavný princíp či iný ústavne aprobovaný verejný záujem, ktoré sú spôsobilé autonómiu vôle proporcionálne obmedziť. V uvedených prípadoch je subjektívne právo jednotlivca (dodávateľa) obmedzené za účelom presadenia iného práva (spotrebiteľa), pričom toto obmedzenie je primerané sledovanému cieľu, ktorý má byť dosiahnutý (ochrana spotrebiteľa). Súd prihliadol na smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej „smernica“), ktorá bola do nášho právneho poriadku implementovaná zákonom č. 150/2004 Z. z. a je potrebné ju aplikovať ako interpretačné pravidlo k vnútroštátnym právnym normám upravujúcim spotrebiteľské právne vzťahy. V čl. 6 ods. 1 nastoľuje požiadavku, aby nekalé podmienky uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom neboli záväzné pre spotrebiteľa. Podľa cit. Smernice nekalé podmienky upravené v čl. 2, písm. a) a čl. 3 bod 1 a 3 sú tie, ktoré neboli individuálne dojednané, ak napriek požiadavke dôvery spôsobia značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podľa Prílohy k nej, bod 1 písm. q) patrí medzi vyššie uvedené podmienky aj podmienka, zmyslom alebo účinkom ktorej je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne v rozhodcovskom konaní. V posudzovanej veci súd konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul je súčasťou štandardnej formulárovej zmluvy, ktorej obsah si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými všeobecnými zmluvnými podmienkami. Mohol len zmluvu odmietnuť alebo prijať ako celok, vrátane rozhodcovskej doložky. To je pravdepodobne najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul prostredníctvom vopred určeného rozhodcovského súdu. Takýto záver podporuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, vedených na exekučnom súde, ktoré vzbudzujú pochybnosti o dostatočne individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa. Prvostupňový súd poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora (ES), v zmysle ktorej má vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, preskúmať ex offo povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve medzi podnikateľom a dodávateľom, ak má na tento účel k dispozícií nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave a podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže uvedený súd takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Ako z judikatúry Súdneho dvora ES vyplýva, čl. 6 Smernice 93/13/EHS z 05.04.1993 je kogentným ustanovením, ktorého cieľom je nahradenie formálnej rovnováhy, ktorú zmluvy nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, rovnováhou skutočnou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. Možno preto konštatovať, že ochrana, ktorú citovaná smernica poskytuje spotrebiteľom, sa rozširuje na prípady, keď spotrebiteľ, ktorý uzavrel s predajcom alebo dodávateľom zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo (Rozsudok Súdneho dvora ES C-473/00 zo dňa 21.11.2002 Cofidis SA proti Jean-Louis Fredout). Z dôvodov uvedených vyššie súd mal za to, že uvedená rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, preto rozhodnutie rozhodcovského súdu posúdil ako právny akt nulitný, ktorý nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho, akoby neexistoval. Keďže rozhodcovský rozsudok vydaný v predmetnej veci je nulitným právnym aktom z dôvodu absencie vykonateľnosti exekučného titulu, súd v zmysle § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Rozhodnutie o trovách exekúcie, podľa ktorého prvostupňový súd náhradu trov oprávnenému nepriznal, odôvodnil jeho neúspechom vo veci. Rozhodnutie o nepriznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi vyslovil, nakoľko si ich neuplatnil. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súčasťou jeho návrhu bolo aj uplatnenie trov odvolacieho konania. Odvolanie podal z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke oprávnenosti exekučného súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok, oprávnenosti rozhodovať o prípustnosti exekúcie a zároveň pre vadu v konaní, ktorá mohla mať za následok nesprávne posúdenie veci. Vyššie uvedené nedostatky boli podľa jeho vyjadrenia spôsobené postupom súdu, ktorý nebol oprávnený exekúciu zastaviť, pretože vydanie takéhoto rozhodnutia predpokladá právoplatné rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú. Zároveň poukázal na to, že podľa názoru Najvyššieho súdu SR vyslovenom v rozhodnutí pod sp. zn. 3 Cdo 113/2005 rozhodovanie o neprípustnosti exekúcie podľa § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku nebolo exekučnému súdu zverené. Z uvedeného dôvodu, keďže podľa mienky odvolateľa mal o tejto otázke rozhodovať súd podľa 3. časti O.s.p, výrok o neprípustnosti exekúcie nebol a nemohol byť právoplatný. Súd, ktorý koná vo veci, je príslušný konať ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že nie je oprávnený konať vo veci ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. Preskúmacia činnosť exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovským rozsudkom, keď exekučný súd rozhoduje o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku je obmedzená na povinnosť skúmať existenciu rozhodnutia, ktorým súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Postupom nad rámec tohto rozsahu konal exekučný súd v bezprostrednom rozpore s judikatúrou Súdneho dvora ES, ktorá podmienky úradnej povinnosti súdu skúmať prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky definuje s odkazom na rozsah preskúmacej právomoci vymedzenej vnútroštátnymi pravidlami. V tejto súvislosti poukázal na Rozhodnutie Súdneho dvora ES C-40/08 Asturcom, v ktorom je v bode 47 uvedené, že nemožno, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, a aby exekučný súd plne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcom, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Podľa názoru Súdneho dvora ES vyslovenom v rozhodnutí C-243/08 Pannon GSM Zrt., v rámci výkonu tejto povinnosti vnútroštátny súd však nemusí podľa smernice vylúčiť uplatnenie dotknutej podmienky, pokiaľ spotrebiteľ potom, ako bol upozornený súdom, nepovažuje za potrebné namietať nekalý a nezáväzný charakter podmienky. Odvolateľ nesúhlasil s posúdením nulity rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, ktorý bol vydaný zákonom predvídaným postupom a za súčasného splnenia zákonných kritérií rozhodcom rozhodcovského súdu, na ktorom sa zmluvné strany dohodli podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v súlade s úniovým a slovenským právom. Odhliadnuc od absencie právomoci exekučného súdu na prieskum hmotnoprávnej stránky exekučného titulu konštatoval nesprávnosť záverov exekučného súdu v zmysle hodnotenia rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže rozhodcovská doložka neznemožňuje spotrebiteľovi obrátiť sa vlastným návrhom na všeobecný súd. Naopak, je zrejmé, že spotrebiteľ žiadne z oprávnení, ktoré mu zákon priznáva na ochranu práv, nevyužil. V závere vyslovil, že vada, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci spočíva v tom, že exekučný súd nerešpektoval procesné práva oprávneného navrhnúť dôkazy, vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom. Takéto konanie nie je riadnym súdnym konaním podľa požiadaviek Ústavy SR, Dohovoru o ochrane ľudských práv a Charty základných práv Európskej únie. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec § 212 ods.1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia prvého stupňa, preto sa v odvolaní obmedzil len na konštatovanie správnosti dôvodov (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Z predloženého súdneho spisu súd zistil, že dňa 30.09.2009 bol pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Poverením č. 5601 049546 zo dňa 14.10.2009 Okresný súd v Banskej Bystrici poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok sp. zn. EP 30706/09 vydaný dňa 10.06.2009 Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. rozhodcom Mgr. Zsoltom Vargom, ktorým bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) dlžnú sumu dlžnú sumu 1 086,04 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania 0,05 % zo sumy 1 086,04 Eur od 11.11.2005 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 108,60 Eur a trovy konania v sume 311,49 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola „Zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky“ č. XXXXXXX, ktorú právny predchodca oprávneného a povinný uzavreli dňa 21.06.2005. V článku VII, písm. n) Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej obchodnou spoločnosťou Quatro, a.s., sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú v prípade, ak nedôjde medzi zmluvnými stranami k dohode, riešené v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory, a to jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že rozhodcovskou doložkou nie je dotknuté právo ktorejkoľvek zo zmluvných strán žiadať o vydanie predbežného opatrenia na všeobecnom súde. V zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku súd aj ex offo skúma súlad exekučného titulu so zákonom, pričom pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, posudzuje, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky k zmluve (ust. § 3, § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Odvolací súd považoval záver súdu prvého stupňa za správny v tom, že základom pre nárok oprávneného uplatnený v rozhodcovskom konaní je spotrebiteľská zmluva a správny bol aj postup súdu prvého stupňa, ktorý daný právny vzťah posudzoval aj podľa ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom k 22.06.2005, prihliadnuc na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 53 ods.1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka platného a účinného k 22.06.2005 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú predmetu plnenia alebo ceny plnenia. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa čl. 3 ods. 1 citovanej smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Citovaná smernica bola do nášho právneho poriadku prevzatá zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, pričom na základe zásady nepriameho účinku tak, ako to vyplýva z čl. 6 cit. Smernice, je táto záväzná aj pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy. Podľa rozsudku Súdneho dvora ES (vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000, Océano Grupo Editorial SA) cieľ článku 6 smernice (93/13 ES), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takýchto podmienok. Odvolací súd súhlasí s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku tak, ako je uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného obchodnou spoločnosťou Quatro, a.s. ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 22.06.2005, je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Jej neprijateľnosť spočíva v dohode zmluvných strán, ktoré sa dohodli, že spory, ktoré vznikli z ich zmluvného vzťahu alebo s ním súvisia budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom, ktorý určil veriteľ. Je pritom zrejmé, že žaloby, ktorých cieľom je uspokojenie nárokov z úverových zmlúv podáva v zásade len veriteľ z úverového vzťahu, ktorý zakladá právomoc ním určeného rozhodcovského súdu v súlade s čl. VII, písm. n) všeobecných obchodných podmienok. Rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, čo vyplýva zo štandardnej formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho a povinný ako dlžník jej obsah nemohol ovplyvniť, mohol len záväzok z úverovej zmluvy ako celok prijať alebo odmietnuť. Spotrebiteľ si len s ťažkosťou mohol byť vedomý následkov, ktoré uzavretie rozhodcovskej doložky v takomto znení nesie, a preto od neho nemožno vzhľadom na jeho úroveň informovanosti a jeho vyjednávaciu silu spravodlivo požadovať, aby porozumel jej významu. Rozhodcovská doložka v takom znení, v akom ho právny predchodca oprávneného skoncipoval do ním používaných úverových zmlúv, je v rozpore s požiadavkami Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje nielen smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských v zmluvách ale aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dojednanie rozhodcovskej doložky s takým obsahom, aký je súčasťou všeobecných zmluvných podmienok tvoriacich nedeliteľnú súčasť zmluvy o pôžičke, je v rozpore nielen s ustanoveniami Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských v zmluvách, ale aj s vnútroštátnymi právnymi normami, ktoré upravujú režim spotrebiteľských zmlúv, v dôsledku čoho okresný súd dospel k správnemu záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a nulite rozhodnutia (exekučného titulu) orgánu, ktorý od nej odvodil svoju právomoc a správne bolo aj jeho rozhodnutie, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil v súlade s ustanovením § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že exekučný súd prekročil rozsah svojej právomoci tým, že posudzoval aj rozhodcovské konanie a rozhodcovský rozsudok z úradnej moci, odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora ES, v ktorej je obsiahnutý ustálený názor ohľadom posúdenia nekalých zmluvných podmienok vnútroštátnymi súdmi, ktoré sú povinné skúmať ich ex offo, len čo majú k dispozícií právne a skutkové okolnosti potrebné pre tento účel (napr. rozsudok vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Györfi). Podľa uvedeného rozhodnutia článok 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS je potrebné vykladať v tom zmysle, že nekalá zmluvná podmienka spotrebiteľa nezaväzuje a v tejto súvislosti nie je potrebné, aby spotrebiteľ túto podmienku vopred úspešne napadol. Zároveň nemožno súhlasiť s argumentom oprávneného, podľa ktorého exekučný súd nie je oprávnený rozhodovať o neprípustnosti exekúcie, keďže zákonná norma (Exekučný poriadok) súdu uvedenú právomoc explicitne priznáva v ustanovení § 57 ods. 1, písm. g), pričom je zrejmé, že môže ísť o akýkoľvek dôvod taxatívne v zákone neuvedený, pre ktorý je ďalšie vedenie exekúcie neprípustné. Je jednoznačné, že takým dôvodom je aj nulitnosť exekučného titulu, ktorá je následkom vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá je neprijateľným zmluvným ustanovením. Zároveň je potrebné konštatovať, že nemožno považovať za nesprávny postup exekučného súdu, pokiaľ jedným rozhodnutím rozhodol o viacerých procesných skutočnostiach - neprípustnosti exekúcie a zároveň o zastavení exekučného konania, pokiaľ považoval za splnené podmienky uvedené v § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku a je zrejmé, že týmto postupom neporušil právo účastníkov konania na súdnu a iný právnu ochranu garantovaného Ústavou SR. Z dôvodov uvedených vyššie odvolací súd rozhodnutie okresného súdu, ktoré je vo výroku vecne správne, podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.