Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoE/327/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109221912 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6109221912.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného v exekučnej veci oprávneného R. T. D., s.r.o., so sídlom Ul. Z. č. X, XXX XX J., IČO XX XXX XXX, zastúpeného C.. P. T., s.r.o., so sídlom Ul. Z. č. X, XXX XX J., IČO XX XXX XXX, proti povinnej J.. I. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. C. č. XXX, XXX XX J. J., vedenej pod sp.zn. Ex 5484/09u súdnym exekútorom I.. O. T., so sídlom R. Z. A.. X. č. XX, XXX XX J., o vymoženie 1.752,36 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 2 Er 1786/2009-45, zo dňa 12. júla 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu, vedenú pod sp.zn. EX 5484/09u súdnym exekútorom I.. O. T., na základe poverenia vydaného Okresným súdom v Banskej Bystrici dňa 4.11.2009 pod č. XXXX XXXXXX, za neprípustnú a zastavil ju. Súd oprávnenému a ani súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Zastavenie exekúcie odôvodnil ust. § 58 (súd konal ex offo) a ust. § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Exekúcia je neprípustná z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok sp.zn. EP 20639/09 zo dňa 4.8.2009 vydaný rozhodcom rozhodcovského súdu podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva, od počiatku nie je spôsobilým exekučným titulom. Rozsudok ukladá povinnej zaplatiť rozhodcovským súdom priznané nároky oprávneného, z titulu nesplateného úveru poskytnutého povinnej na základe Zmluvy o vydaní kreditnej platobnej karty U. - vydávanej E., a.s., v spolupráci so spoločnosťou D. T. T., a.s., č. XXXXXXX uzavretej dňa 25.06.2004 medzi povinnou a právnym predchodcom oprávneného E. a.s., C. L. X, J., IČO XX XXX XXX (za E., a.s., D. T. T. , a.s.). Na rozdiel od rozhodcovského súdu, ktorý zmluvu o úvere posudzoval podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, okresný súd uvedenú zmluvu kvalifikoval ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, že na zmluvný vzťah účastníkov je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. V exekučnej veci sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy. Súčasťou zmluvných dojednaní je aj rozhodcovská doložka (čl. VIII..) pojednávajúca o riešení prípadných sporov medzi účastníkmi. Rozhodcovská doložka nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do všeobecných tzv. Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných kariet vydávaných E., a.s., v spolupráci s D.,a.s. (poskytnutia úveru), ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Obsah rozhodcovskej doložky bol veriteľom vopred pripravený a rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, všeobecne znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, preto bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a od počiatku neplatnou podľa § 53 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, ako aj výkladu smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (čl. 3 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 7 a prílohy tejto smernice ods. 1 písm. q)). Rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nie je spôsobilým exekučným titulom. V súvislosti so zastavením exekúcie súd rozhodol o trovách exekúcie (§ 200 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). S prihliadnutím na skutočnosť, že súdny exekútor si trovy exekúcie neuplatnil, exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. O trovách oprávneného súd rozhodol s odkazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p. a trovy oprávnenému nepriznal s odôvodnením, že v konaní nemal úspech. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a trval na pokračovaní v exekúcii. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, trov právneho zastúpenia vo výške 57,69 eur. Namietal, že exekučný súd prekročil rámec preskúmavacej právomoci, ktorá mu vyplýva z ust. Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, je prekážkou pre opätovné prejednanie veci (§ 159 O.s.p.), je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný. Z európskeho práva za súčasného právneho stavu nemožno vyvodzovať záver, podľa ktorého by mal exekučný súd povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak procesnú pasivitu povinného (napríklad v nepodaní žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku) svojou aktivitou, založenou na účelovej a zo zákona nedovolenej argumentácii a postupe ex offo, ktorá je porušením zásady rovnocennosti účastníkov. V období do 31.12.2007 bola zmluva o úvere upravená len v Obchodnom zákonníku a zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka sa vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Právna dovolenosť a rozpor s dobrými mravmi môžu byť posudzované len podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy. Cieľom úpravy ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, uvedené ustanovenie nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Povinná navrhla uznesenie okresného súdu potvrdiť. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Podľa § 219 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2). Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a právne posúdil, vo veci správne rozhodol. Odôvodnenie uznesenia okresného súdu je presvedčivé a vyčerpávajúcim spôsobom, tak ako ukladá ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. O.s.p., uvádza skutočnosti a dôkazy, z ktorých okresný súd pri rozhodovaní vychádzal, akými úvahami sa súd riadil a ako vec právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a preto v súlade s cit. ust. § 219 ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie bližšie neodôvodňoval. Uznesenie okresného súdu potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mala byť vykonaná exekúcia. Exekučný titul nie je vykonateľný. Odvolací súd zastáva rovnaký názor ako exekučný súd, že je nepochybné, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári. Niet pochýb o tom, že zmluva o úvere, ako neoddeliteľná súčasť exekučného titulu, obsahuje podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, že takouto podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorú exekučný súd správne vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a od počiatku neplatnú podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007. V odvolaní oprávnený neuviedol žiadne iné, nové skutočnosti, ktoré by neboli známe súdu prvého stupňa v čase jeho rozhodovania, so všetkými sa vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia exekučný súd. Postup exekučného súdu, keď preskúmaval exekučný titul v štádiu konania po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, treba hodnotiť ako opodstatnený a súladný so zákonom. Správne, s poukazom na platnú právnu úpravu Exekučného poriadku (§ 41) a ZoRK (§ 45 ods. 1), exekučný súd uviedol, že súd môže skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie netvorí prekážku veci rozsúdenej v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. (len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova), pretože poverenie na vykonanie exekúcie je len písomný doklad, ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať. Treba konštatovať, že v prejednávanej veci exekučný súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal pri rozhodovaní o žiadosti exekútora k dispozícii iba návrh oprávneného a rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom I.. I. S. dňa 04.08.2009 sp. zn. SR EP 20639/09 (exekučný titul). Z rozsudku vyplývalo, že rozhodcovský súd vyhovel nárokom oprávneného, ktoré si uplatnil voči povinnej z titulu uzavretej Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 25.06.2004. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie zmluvu o úvere nepripojil. Exekučný súd rozhodujúci o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemal dostatočný časový priestor (a ani dostatok informácií) na preskúmanie exekučného titulu z hľadiska jeho formálnej a materiálnej vykonateľnosti, ak chcel vyhovieť v tom čase platnej zákonnej požiadavke (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 1.6.2010) rozhodnúť o tejto žiadosti do 15 dní od jej doručenia. Zmluva o úvere, vrátane všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru, bola exekučnému súdu doručená dodatočne až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno- právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Do slovenskej legislatívy sa prebrali viaceré smernice Európskej rady a Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo či nepriamo dotýkajú. Takouto je aj smernica Rady 93/13/ EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (čl. 3)), na ktorú odkazuje v rozhodnutí okresný súd. K odvolacej námietke oprávneného, že v čase do 31.12.2007 sa vzťahovali ust. § 52 a § 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v časti 8. Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka, že zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku, odvolací súd poukazuje na právne závery prvostupňového súdu, že posudzovanú zmluvu zo dňa 08.08.2006 možno považovať za typovú zmluvu podľa § 23a osobitnej právnej úpravy zákona NR SR č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinnej v čase uzavretia posudzovanej zmluvy o úvere. Potom je namieste aj aplikácia ust. tohto zákona - § 1 písm. a) a b) definujúcich zmluvné strany a z ust. § 6 zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. V zmysle ust. § 6 ods. 3 cit. zákona, je zakázané konanie v rozpore s dobrými mravmi, akým sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby prípadne môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku). Oprávnený uplatnil trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov jeho právneho zastúpenia. Odvolací súd zastáva právny názor, že v exekučnom konaní súd zásadne rozhoduje iba o trovách exekúcie podľa ustanovení Exekučného poriadku (§ 196 - § 203). Preto považuje za potrebné poznamenať, že výrok prvostupňového súdu, ktorým tento súd rozhodol o trovách oprávneného považuje za nadbytočný. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.