Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/379/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110210312 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6110210312.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: EX CREDIT, a.s., so sídlom Werferova 3, 040 11 Košice, IČO: 36 572 586 proti povinnému: E. U., F. XX.XX.XXXX, Q. U. XXX, XXX XX U., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 392,70 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 4015/10, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/881/2010 - 19 zo dňa 03. januára 2011 takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/881/2010 - 19 zo dňa 03. januára 2011 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) odvolaním napadnutým uznesením č. k. 4Er/881/2010 - 19 zo dňa 03. januára 2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený sa domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 392,70 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., P. X, XXX XX T., O.: XX XXX XXX (ďalej aj „rozhodcovský súd“) pod sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa 22. marca 2010. Exekučný súd rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 18. septembra 2008 uzatvorená zmluva o predaji na splátky č. XXXXXXXXXX, ktorú posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá sa riadi Občianskym zákonníkom ako aj zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a ktorá nesmie obsahovať neprijateľné podmienky (§ 53 a nasl. Občianskeho zákonníka). Súčasťou predmetnej spotrebiteľskej zmluvy, je aj rozhodcovská doložka uvedená v bode VI predmetnej zmluvy. Exekučný súd dojednanie rozhodcovskej doložky vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) OZ neplatná, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom, a preto exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že smernice vydávané v rámci acquis communautaire (t.j. v rámci tzv. „európskeho práva“) majú len nepriamu záväznosť. Ďalej k rozhodcovskej doložke uviedol, že z rozhodcovskej doložky jednoznačne vyplýva, že povinný sa mohol s ochranou svojich práv obrátiť aj na všeobecný súd prostredníctvom žaloby podanej v súlade s ustanoveniami zákona č. 99/1963 Zb., a teda zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. V závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo teda do úvahy buď rozhodcovské konanie alebo konanie pred všeobecným súdom, preto podľa oprávneného nejde o výlučne danú právomoc rozhodcovského súdu. Nakoniec oprávnený poukázal na písomný charakter konania pred rozhodcovským súdom. Oprávnený preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie exekučného súdu zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Povinný sa k podanému odvolaniu oprávneného nevyjadril. Súdny exekútor k podanému odvolaniu oprávneného uviedol, že nie je kompetentný rozhodovať o hmotnoprávnych nárokoch účastníkov exekučného konania a nie je oprávnený preskúmavať obsah exekučného titulu. Uviedol, že pre uvedené skutočnosti nemôže zaujať stanovisko k obsahu odvolania oprávneného. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v tomto rozhodnutí len „O.s.p.“) na základe odvolania oprávneného vec preskúmal v medziach a v rozsahu danom odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Oprávnený sa v tomto konaní začatom na jeho návrh doručený súdnemu exekútorovi dňa 29. apríla 2010 domáha vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky 392,70, zmluvnej pokuty vo výške 0,25% denne zo sumy 392,70 Eur od 19. marca 2009 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 392,70 Eur od 19. marca 2009 do zaplatenia, trov rozhodcovského konania 31,61 Eur, trov právneho zastúpenia 70,34 Eur a súdneho poplatku za vydanie poverenia vo výške 16,50 Eur priznanej rozhodcovským rozsudkom rozhodcovského súdu sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa 22. marca 2010, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňom 06. apríla 2010 a vykonateľnosti dňom 09. apríla 2010. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku pohľadávka vznikla zo zmluvy o predaji na splátky č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa XX. J. XXXX. Táto zmluva obsahuje v bode VI. rozhodcovskú doložku, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., J. J. Q. B. XX, XXX XX T., O.: XX XXX XXX, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (1) exekútor, ktorému mu bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 45 ods. 1 písm. b/, c/ a ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konania aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému došiel Súdny dvor Európskej únie pri výklade Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“) vo veci C-XX/XX a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“ Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Potom dôvody odvolania, podľa ktorých exekučný súd nemá v kompetencii posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve nie je právnym názorom, ktorý by vychádzal z platnej právnej úpravy. K otázke právomoci súdu preskúmavať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu) zaujal stanovisko aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení IV. ÚS 55/2011-19 zo dňa 24. februára 2011. V tomto prípade rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu VI. zmluvy o predaji na splátky exekučný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do zmluvných dojednaní vopred pripravenej zmluvy a celkom zjavne tak nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania napísané - a to drobulinkým ťažko čitateľným, resp. takmer nečitateľným husto popísaným textom - už sama o sebe podstatne sťažuje reálne oboznámenia sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Aj v spotrebiteľskom vzťahu je samozrejme možné uzavrieť platnú rozhodcovskú zmluvu, avšak každá rozhodcovská doložka, ktorá nie je individuálne dojednaná, je spotrebiteľovi vnútená. Taká vnútená podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu zmluvy a ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 OZ, ktoré prvostupňový súd aplikoval na svoje rozhodnutie, keď dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v danom prípade je neprijateľnou podmienkou zmluvy, a teda je absolútne neplatným právnym úkonom. Odvolací súd k tomu dodáva, že v tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola zapracovaná do zmluvných dojednaní na zadnej strane formulára zmluvy. Spotrebiteľ teda ak chcel od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Nemohol ovplyvniť výber rozhodcov uvedených v predtlači zmluvy. Už táto skutočnosť podstatným spôsobom zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Konečne, rozhodcovské konanie je založené práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne určeným rozhodcom, tak ako to vyplýva z formulára predtlače predmetnej úverovej zmluvy svojím spotrebiteľom, tým spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a konkrétnym spotrebiteľom. Nie je ani zanedbateľná skutočnosť, že takýmto spôsobom prenáša spory z nezávislých súdov k určitému rozhodcovi, ktorému tým dlhodobo poskytuje zdroj príjmov a to v konaniach, v ktorých nie je povinnosť ústneho prejednania. Z uvedeného vyplýva, že na základe dôvodov uvedených v odvolaní, nebolo možné dospieť k záveru o nesprávnosti napadnutého rozhodnutia. Exekučný súd vec správne právne posúdil, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že zistil, že exekučný titul predložený v konaní, nie je v súlade so zákonom. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.