Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoE/314/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111205830 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6111205830.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinnému D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. cesta Y./XX, 974 XX B. B., t.č. Y. X,XXX B.y, C. 5,XXX,XX pre vymoženie pohľadávky vo výške 295,93 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 3213/11u, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7Er/173/2011-21 zo dňa 12. mája 2011 v senáte jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7Er/173/2011-21 zo dňa 12. mája 2011 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v tejto veci zamietol. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2010-435 vydaný dňa 15.11.2010 rozhodcom JUDr. Jozefom Humenským. Rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 295,93 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,50 % ročne odo dňa 15.11.2006 do zaplatenia, poplatok za podanie návrhu na vydanie rozhodcovského rozsudku vo výške 16,60 Eur, správne náklady vo výške 16,60 Eur a trovy právneho zastúpenia 107,79 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Z predložených listinných dôkazov zistil, že dňa 21.04.2004 bola medzi právnym predchodcom oprávneného spoločnosťou Tatra banka, a.s., IČO: 00 686 930 a povinným uzavretá zmluva o bežnom účte fyzickej osoby v SK a o poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu. V článku IV Spoločné ustanovenia bode 4.9 Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky a.s. si zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku. Súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2, § 45 ods. 1 písm. b) a c) a § 40 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad, respektíve rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť. Súd vyhodnotil zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, na podklade ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok podľa jej obsahu za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Prípadnú klauzulu o aplikácii Obchodného zákonníka nepovažoval za prekážku na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Predmetný právny vzťah posudzoval aj podľa ustanovení, upravujúcich spotrebiteľské vzťahy, a to ust. § 23a zákona č. 634/1992 Z.z. na ochranu spotrebiteľa ako aj ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka. Ďalej prvostupňový súd poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ktorého konštatovania a právne závery si osvojil a na Smernicu Rady ES 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993, podľa ktorej podmienky, medzi ktoré podľa Prílohy k nej, bod 1 písm. q) patrí aj podmienka, zmyslom alebo účinkom ktorej je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, sú nekalé. Predmetná smernica bola prevzatá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z. a na základe zásady nepriameho účinku je záväzná aj pre Slovenskú republiku, preto slúži ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právny vzťahov. Pri skúmaní rozhodcovskej doložky bral súd do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie pred všeobecným súdom v prípade, ak v konaní vystupoval na strane žalovaného. Spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Už túto skutočnosť je potrebné podľa názoru súdu prvého stupňa považovať za neprijateľnú podmienku dohodnutú v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. Rozhodcovský súd je paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Rozhodcovskú doložku teda prvostupňový súd vyhodnotil ako neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa tým, že nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Poukázal ďalej na novelu Občianskeho zákonníka vykonanú zákonom č. 568/2007 Z.z., účinným od 1. januára 2008, ktorá do § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka zaviedla písmeno r) v znení, že za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Nakoľko sa neprijateľná rozhodcovská doložka prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, v danej veci boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 vety druhej Exekučného poriadku. Proti uvedenému uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu Slovenskej republiky, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný len ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je oprávnený konať ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok pôsobil by ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. V tejto súvislosti poukázal odvolateľ na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 5/2002. Pokiaľ ide o dôvody zastavenia exekučného konania podľa ust. § 45 ods. 1 psím. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, exekučný súd nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti a nie rozhodnutie samotné. Dôvodom na zastavenie exekučného konania v zmysle uvedeného ustanovenia by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C - 40/08, v ktorom sa v bode 37 uvádza, že ak sa má zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Podľa bodu 47 nemožno vyžadovať, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Súdny dvor postavil svoj záver na zásade rovnocennosti, podľa ktorej ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí (pri ktorých by zmeškal podať porovnateľný opravný prostriedok). Rovnaký argument musí de facto preto platiť, ak by sa posudzovala garancia práv garantovaných spotrebiteľovi v rámci exekučného konania na základe právoplatného rozsudku. Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno podľa oprávneného vyvodzovať z európskeho práva za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by mal exekučný súd povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti. Zároveň dal do pozornosti, že pokiaľ bola zmluva o úvere (kde bol dlžník spotrebiteľom) uzavretá predo dňom 01.01.2008, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pre 01.01.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54 OZ. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov Obchodným zákonníkom, a ak je účastníkom spotrebiteľ je potrebné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch (lex specialis), na práva a povinnosti, ktoré nie sú v tomto zákone Obchodný zákonník a podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka Občiansky zákonník. Poukázal aj na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva, že ak niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenia za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Namietaným postupom a rozhodnutím súdu dochádza podľa oprávneného k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím mu je znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu, a zároveň takýmto postupom môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, ktorému sudca nemienil vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 a 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že v predmetnom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zastúpenej rozhodcom JUDr. Jozefom Humenským, sp. zn. II/2010-435 zo dňa 15.11.2010. Oprávnený pohľadávku, ktorá je predmetom výkonu rozhodnutia nadobudol postúpením. Pôvodným oprávneným bola spoločnosť Tatra banka, a.s., ktorá s povinným uzavrela dňa 21.04.2004 zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby v SK a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu. Zmluvné strany si vo všeobecných obchodných podmienkach dohodli riešenie sporov - rozhodcovskú doložku. Podľa čl. IV. bod 4.9.1. Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s., banka (Tatra banka, a.s.) a klient (povinný) sa dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov a v súvislosti s nimi, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave, a to podľa Štatútu a rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu. Rozhodnutie Rozhodcovského súdu bude záväzné pre banku aj pre klienta, pričom banka a klient sa zaväzujú v stanovených lehotách splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom náleze. Podľa bodu 4.9.2 klient má právo odmietnuť rozhodcovskú doložku uvedenú v bode 4.9.1 do 30 dní odo dňa účinnosti týchto obchodný podmienok alebo 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvného vzťahu z bankou. Podľa bodu 4.9.3., a to bez ohľadu na dohodu obsiahnutú v bode 4.9.1., sa banka a klient dohodli, že banka je oprávnená vo všetkých sporoch, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov a v súvislosti s nimi, obrátiť sa na vecne a miestne príslušný súd v Slovenskej republike. V takomto prípade sa banka a klient podraďujú právomoci všeobecného súdu. V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúmava aj exekučný titul ex offo pričom pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, zisťuje, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve (§ 3, § 4 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní). Podľa § 23a zákona 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa článku 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Citovaná smernica Rady bola prevzatá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, pričom na základe zásady nepriameho účinku tak, ako to vyplýva z čl. 6 cit. smernice je táto záväzná aj pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy. Odvolací súd zmluvu o bežnom účte uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného ako bankou a povinným ako dlžníkom, ktorá tvorí právny základ pre posudzovanie vzťahov medzi účastníkmi zmluvy, podľa jej obsahu považoval za typovú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ochrana podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, t.j. za spotrebiteľskú zmluvu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval záver súdu prvého stupňa v tom, že základom pre v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok oprávneného je spotrebiteľská zmluva za správny a správny je aj postup súdu prvého stupňa, ktorý daný právny vzťah posudzoval aj podľa ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, prihliadnuc aj k úprave Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Odvolací súd súhlasí s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku, uvedenú Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je potrebné považovať za neprimeranú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá určuje, že spory zo zmluvy budú riešené výlučne rozhodcovským súdom, je neprijateľná. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, čo vyplýva zo štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú jej súčasťou, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, pričom spotrebiteľ nemal možnosť jej znenie ovplyvniť, mohol len zmluvu prijať alebo ju odmietnuť. Banka síce upravila možnosť pre spotrebiteľa, aby nesúhlasil s rozhodcovskou doložkou, pričom až písomné vyjadrenie takéhoto nesúhlasu by spôsobovalo nedojednanie rozhodcovskej doložky. Uvedenú úpravu nemožno považovať za naplnenie zákonných predpokladov o individuálne dohodnutej zmluvnej podmienke - rozhodcovskej doložke. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že exekučný súd prekročil rozsah svojej právomoci tým, že posudzoval aj rozhodcovské konanie a rozhodcovský rozsudok, odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora ES, v ktorej je obsiahnutý ustálený názor ohľadom posúdenia nekalých zmluvných podmienok vnútroštátnymi súdmi, ktoré sú povinné skúmať ich ex offo, len čo majú k dispozícií právne a skutkové okolnosti potrebné pre tento účel (napr. rozsudok vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Györfi). Podľa uvedeného rozhodnutia článok 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS je potrebné vykladať v tom zmysle, že nekalá zmluvná podmienka spotrebiteľa nezaväzuje a v tejto súvislosti nie je potrebné, aby spotrebiteľ túto podmienku vopred úspešne napadol. Ak súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Na základe uvedených záverov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.