Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/18/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6207201091 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6207201091.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členiek senátu Mgr. Emy Novodomcovej a JUDr. Márie Podhorovej v právnej veci navrhovateľky X.. H. I., bytom K. J., A. J. XX, zastúpenej S.. C. D., advokátom, C. J., K. X, proti odporcovi K. C. J., zastúpenému S.. C. R., advokátom, C. J., I. XX, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/36/2007 - 131 zo dňa 15. 02. 2008, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania 313,60 € do troch dní na účet S.. C. D., so sídlom vo C. J.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že okamžité zrušenie pracovného pomeru dané navrhovateľke odporcom listom zo dňa 22. 02. 2007 je neplatné. Súd tak rozhodol z dôvodu, že pri vybavovaní sťažnosti občianky na správanie navrhovateľky odporca nedodržal právnou normou predpísaný postup, pričom vyplynulo, že navrhovateľka oprávnene od sťažovateľky vyžadovala doklady, ktoré boli potrebné k vybaveniu jej žiadosti. Okresný súd za nedôvodné považoval aj skončenie pracovného pomeru pre vytýkanú neospravedlnenú neprítomnosť navrhovateľky na pracovisku v dňoch 06., 07. a 09. februára 2007 z dôvodu celodennej návštevy lekára, hoci sa v tých dňoch zúčastnila rekvalifikačného kurzu, čo odporca považoval za podvodné konanie voči nemu, s úmyslom získať osobné výhody, vyplatenie plnej mzdy vo výške 2.631,- Sk. Okresný súd mal za to, že nebolo preukázané, že by navrhovateľka v skutočnosti sa v uvedených dňoch zúčastnila rekvalifikačného kurzu, pričom v dňoch 06. a 07. februára sa navrhovateľka ustanovila aj na pracovisko na pokyn svojej nadriadenej s tým, že aj vybavovala stránky. Súd uveril navrhovateľke, že sa nechcela stať práceneschopnou, preto konkrétnu situáciu riešila priepustkami potvrdenými lekárkou, čo bolo zo strany odporcu akceptované aj u iných zamestnancov. V konaní nebolo dokázané, že by navrhovateľka predložila potvrdenie lekára o celodennej návšteve z dôvodu, že sa chcela zúčastniť rekvalifikačného kurzu, čím by sa mala dopustiť podvodného konania. Okrem neexistencie dôvodov na okamžité skončenie pracovného pomeru okresný súd poukázal aj na to, že dňa 20. 02. 2007 výbor odborovej organizácie prejednal okamžité rozviazanie pracovného pomeru s navrhovateľkou dňom 21. 02. 2007, pričom okamžité skončenie pracovného pomeru bolo datované až dňom 22. 02. 2007. Úspešnej navrhovateľke súd priznal náhradu trov konania v celkovej výške 487,08 € (14.674,- Sk). Odporca v odvolaní proti rozsudku okresného súdu namietal nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu okresným súdom. Z hľadiska posudzovania okolností za akých navrhovateľka riešila vybavovanie sťažovateľky, je potrebné posúdiť všetky súvislosti a okolnosti, nielen skutočnosť, že síce ide o porušenie pracovnej disciplíny a toto menej závažné, pretože vlastne ide o odôvodnenú sťažnosť občana na konanie a správanie zamestnanca. Nemôže obstáť aj v rozpore s ustanovením § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce ako aj s platnou súdnou praxou konštatovanie, že šikanovanie, ponižovanie, znižovanie ľudskej dôstojnosti občana pracovníkom mestského úradu pri plnení jeho pracovných povinností, nie je závažné porušenie pracovných povinností. Za dôvodný treba považovať aj druhý skutok, ktorého sa navrhovateľka dopustila v záujme zabezpečiť si inú kvalifikáciu, nechala si vystaviť potvrdenie lekára o návšteve, ktoré vlastnoručne upravila tak, aby bolo posudzované ako celodenná prekážka výkonu práce. Konaním navrhovateľky vznikol minimálne eventuálny úmysel získať od zamestnávateľa okrem výhody nevykonávania práce a venovania sa vlastným aktivitám aj získanie náhrady mzdy za takto strávený čas. V celom komplexe treba posúdiť všetky okolnosti konania navrhovateľky z čoho je nesporné, že k porušeniu pracovnej disciplíny z jej strany došlo a preto bolo nutné z hľadiska zákonnosti vyhodnotiť to za dôvod okamžitého zrušenia pracovného pomeru. Krajský súd rozsudkom č. k. 16Co/204/2009 - 2007 z 22. 09. 2009 rozsudok okresného súdu z 15. 02. 2008, ktorým určil, že skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením je neplatné, zmenil a návrh zamietol. Navrhovateľke priznal náhradu trov konania vo výške 627,53 €. V dôsledku dovolania navrhovateľky Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 6Cdo/44/2010 - 231 zo dňa 16. 12. 2010 rozsudok odvolacieho súdu zrušil, lebo odvolacím súdom neboli správne posudzované dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru a nebolo ujasnené, či odborový orgán rokoval o žiadosti odporcu vo vzťahu ku konkrétnemu dôvodu skončenia pracovného pomeru. Krajský súd ako súd odvolací vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 OSP po zrušení dovolacím súdom opätovne preskúmal, bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 214 ods. 2 OSP rozsudok okresného súdu z jeho vecne správnych dôvodov podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (zák. č. 311/2001 Z. z.) zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ musí okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 70 Zákonníka práce urobiť písomne, musí v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musí ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Pred okamžitým skončením pracovného pomeru so zamestnancom musí mať zamestnávateľ zistený dôvod tohto okamžitého skončenia, nestačí iba jednoduché podozrenie zo skutkov zakladajúcich dôvod na okamžité skončenie, alebo získanie nespoľahlivej správy, ale musí ísť o zistenie, ako to uvádza § 68 Zákonníka práce, teda o istotu v bežnom zmysle slova. Zistenie dôvodu spravidla nie je možné bez vyjadrenia zamestnanca k dôvodu skončenia pracovného pomeru, uplatňovaného zamestnávateľom. Súd pri rozhodovaní nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ktorú zamestnávateľ uvedie v okamžitom skončení pracovného pomeru, ale musí vychádzať z toho, ako je tento zrušujúci prejav skutkovo odôvodnený a či toto skutkové opísanie zakladá niektorý z dôvodov okamžitého zrušenia pracovného pomeru. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru a spočíva v plnení povinností, ktoré sú stanovené právnymi predpismi, pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na rozviazanie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosiahnuť určitý stupeň intenzity. Porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, pričom ani Zákonník práce ani ostatné pracovnoprávne predpisy nestanovujú z hľadiska hodnotenia takéhoto porušenia pracovnej disciplíny ukazovatele, preto hodnotenie závisí v každom konkrétnom prípade na úvahe súdu, pričom súd pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny má prihliadnuť k osobe zamestnanca, k funkcii ktorú zastával, k jeho doterajšiemu postoju pri plnení pracovných úloh, k času a k situácii, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, k miere zavinenia zamestnanca, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností zamestnancom, k dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, k tomu, či svojím konaním zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu a podobne. Z hľadiska skutkového stavu posudzovanej veci odvolacím súdom bolo zistené, že odporcom vymedzené konanie navrhovateľky majúce podľa neho znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny tak, že táto nepredložila potvrdenie o celodennej návšteve lekára, hoci tam nebola, ale zúčastnila sa rekvalifikačného kurzu, čím sa mala dopustiť podvodného konania s úmyslom získať neoprávnené výhody, existencia takéhoto dôvodu nebola preukázaná. Navrhovateľka neprítomnosť na pracovisku zdôvodňovala a preukazovala nepriaznivým zdravotným stavom, o čom mala vedomosť aj jej priamo nadriadená a o čom svedčí aj tá skutočnosť, že v dňoch 06. a 07. februára 2007 na jej pokyn navrhovateľka do práce prišla a vybavovala aj agendu. Výsledky vykonaného dokazovania preukázali aj to, že takáto prax bola zo strany odporcu zaužívaná a tolerovaná. Z tohto dôvodu preto nemožno konštatovať, že navrhovateľka sa dopustila konania resp. porušila pracovnú disciplínu spôsobom ako bol skutkovo odporcom vymedzený v okamžitom skončení pracovného pomeru. Ani odporcom vytýkané porušenie pracovnej disciplíny spočívajúce v neadekvátnom reagovaní pri vybavovaní žiadosti K.. K. D., kde namiesto plnenia povinností na túto občianku kričala, urážala ju, nesplnila si svoju povinnosť riadne vybaviť žiadosť a opätovne v nasledovný deň podľa sťažovateľky na ňu bezdôvodne „vrieskala“ nenaplnilo skutkovú podstatu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Okresným súdom vypočuté pracovníčky odporcu vypovedali, že navrhovateľka dôvodne požadovala od sťažovateľky predloženie podkladov pre vybavenie jej žiadosti, pričom pri konzultácii obidve začali zvyšovať hlas, čo mohlo byť spôsobené aj tým, že samotná navrhovateľka má aj pri bežných rozhovoroch zvučný hlas, čo môže vyvolať u iných, že na nich kričí. S prihliadnutím na situáciu a okolnosti ako aj spôsob riešenia prípadu zo strany zamestnávateľa, nie je možné hodnotiť konanie navrhovateľky za porušenie pracovných povinností, ktoré by z hľadiska intenzity zakladalo dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. Pretože vykonaným dokazovaním nebola preukázaná existencia takých skutočností, ktoré ustanovenie § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce predpokladá ako dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru, okresný súd vecne správne rozhodol, keď návrhu vyhovel a určil, že okamžité zrušenie pracovného pomeru dané navrhovateľke odporcom listom zo dňa 22. 02. 2007 je neplatné. Úspešnej navrhovateľke s poukazom na ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP bola priznaná náhrada trov odvolacieho i dovolacieho konania. Náhrada trov pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia advokátom. Náhrada týchto trov bola priznaná podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) a § 16 ods. 3, 4, § 17 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške uplatnenej advokátom. V roku 2008 bola priznaná náhrada odmeny za tri úkony právnej služby po 48,63 € s režijným paušálom 6,31 € (vyjadrenie k odvolaniu zo 17. 04. 2008, účasť na pojednávaní dňa 20. 05. 2008, dovolanie z 12. 08. 2008). V roku 2009 bola priznaná náhrada odmeny za tri úkony právnej služby po 53,49 € s režijným paušálom po 6,95 € (účasť na pojednávaní dňa 22. 09. 2009, dovolanie z 24. 11. 2009, porada s klientkou 09. 11. 2009). Ďalej bola priznaná náhrada straty času za účasť na pojednávaní 20. 05. 2008 za šesť polhodín po 10.52 € a za účasť na pojednávaní 22. 09. 2009 za šesť polhodín po 11,59 €. Za použitie osobného motorového vozidla v uvedených dňoch bola priznaná náhrada cestovného po 47,25 €. Náhradu trov podľa § 149 ods. 1 OSP je odporca povinný zaplatiť na účet S.. C. D., O. so sídlom vo C. J.. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov X:X. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.