Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/218/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6207207330 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6207207330.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci navrhovateľa Y. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, živnostník podnikajúci pod obchodným meno Y. A. - LUPEX, IČO: 33258571, zastúpený JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie vo Zvolene, Nám. SNP 70/36, proti odporcovi Úradu práce sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši, so sídlom, ul. Mádacha č. 2, Veľký Krtíš, IČO: 2021774821, o zaplatenie sumy 11.825,93 EUR istiny s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/163/2007-597 zo dňa 20.06.2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 11.825,93 EUR s 9 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 11.825,93 EUR od 04.06.2009 do zaplatenia v lehote 3 dní p o t v r d z u j e. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy tohto odvolacieho konania vo výške 353,46 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Jána Krnáča. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 11.825,93 EUR od 04.06.2009 až do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% potrebných na účelné bránenie práva. Štátu náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom na okresnom súde domáhal, aby súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 11.386,74 EUR s 13% ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 01.04.2005 do zaplatenia. Návrh zdôvodnil tým, že právny predchodca odporcu Národný úrad práce, Okresný úrad práce vo Veľkom Krtíši mu dňa 31.10.1997 priznal podľa zák. č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti postavenie chránenej dielne občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou pre 16 osôb s účinnosťou od 24.10.1996. Na uvedenom základe mu za rok 2003 odporca poskytol na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne nenávratný finančný príspevok v sume 8.351,95 EUR. Odporca mu odmieta vyplatiť nenávratný finančný príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne za rok 2004, na ktorý má podľa § 110 zák. č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti nárok vo výške 11.825,93 EUR spolu s úrokom z omeškania v sume 13% ročne z uvedenej sumy od 01.04.2005 do zaplatenia. O základe uplatneného nároku bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom okresného súdu. Sporná zostala výška príspevku, ktorá bola ustálená posudkom 7/2010 zo dňa 20.09.2010 a jeho doplnku č. 1. Znalkyňa výšku príspevku určila bez použitia ustanovenia § 61 zák. č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľovi bol príspevok poskytnutý len podľa ustanovenia § 60 zák. č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súd návrhu vyhovel. Nenávratný finančný príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne okresný súd priznal navrhovateľovi v uplatnenej výške 11.825,93 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne z uvedenej sumy od 04.06.2009 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Proti rozsudku okresného súdu sa odvolal odporca v písomnom podaní doručenom okresnému súdu dňa 04.07.2011. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že právny predchodca odporcu (Národný úrad práce, Okresný úrad práce Veľký Krtíš ) navrhovateľovi vydal štatút chránenej dielne dňa 31.10.1997 s účinnosťou od 24.10.1996 bez predloženia kladného posudku orgánu na ochranu na ochranu zdravia. Zriadenie chránenej dielne bolo právnym predchodcom odporcu rešpektované napriek porušeniu vnútorných predpisov. V rokoch 2002 - 2003 bol priznaný navrhovateľovi nenávratný príspevok na úhradu prevádzkových nákladov pracoviska chránenej dielne. Vzhľadom na skutočnosť, že prevádzka navrhovateľa na adrese „R. S. G.“ bola zrušená, zanikol štatút chránenej dielne a navrhovateľ mal povinnosť zabezpečiť si nový štatút pracoviska chránenej dielne na adrese podľa aktuálneho miesta podnikania. Túto povinnosť si nesplnil a od 04.10.2002 a ani v rokoch 2003- 2005 nemal priznaný štatút pracoviska chránenej dielne, podľa ktorého by mu vznikol nárok na zaplatenie nenávratného príspevku na úhradu prevádzkových nákladov. Štatút, ktorý bol odporcovi priznaný v roku 1997 nemá vzťah s uplatneným nárokom na úhradu prevádzkových nákladov pracoviska chránenej dielne za roky 2004 a 2005. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ v písomnom podaní zo dňa 02.08.2011. Uviedol, že odôvodnenie odvolania sa v podstate zhoduje s odvolacími dôvodmi, ktoré prezentoval odporca už v odvolacom konaní, keď namietal správnosť medzitýmneho rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 2C/163/2007-268 zo dňa 24.02.2009. Opätovne uvádza tvrdenia, s ktorými sa súdy oboch stupňov právoplatne vysporiadali. Odvolateľ nenamieta vôbec okolnosti, ktoré tvoria predmet konania. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľovi bol štatút chránenej dielne priznaný dňa 31.10.1997 rozhodnutím právneho predchodcu odporcu na neobmedzenú dobu a vzťahoval sa na navrhovateľa s vymedzením jeho mena a sídla, pričom údaje o prevádzke a jej adrese neuvádzal. Za rok 2003 odporca konštatoval splnenie všetkých zákonných podmienok a poskytol navrhovateľovi nenávratný finančný príspevok na úhradu prevádzkových nákladov podľa zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti. Z tohto dôvodu, ak by štatút chránenej dielne u navrhovateľa zanikol podľa tvrdení odporcu k 04.10.2002, nedošlo by k vyplateniu príspevku v roku za rok 2003. Odvolaním odporcu napadnutý rozsudok považoval za zákonný a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Podľa ustanovenia § 61 ods. 1, 2 zák. č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení platnom do 30.04.2008) kumulácia príspevkov podľa § 49, § 50, § 51, § 54, § 56, § 57, § 59 a 60 počas obdobia ich poskytovania alebo počas trvania záväzku na zachovanie vytvoreného pracovného miesta nesmie prekročiť sumu celkovej ceny práce za to isté obdobie na jedno pracovné miesto. Kumulácia poskytnutých príspevkov podľa § 56, § 59 a § 60 na to isté pracovné miesto počas troch rokov a kumulácia poskytnutých príspevkov podľa § 57, § 59 a § 60 na to isté pracovné miesto počas dvoch rokov nesmie prekročiť sumu celkovej ceny práce za tie isté obdobia. Z obsahu spisu krajský súd zistil, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 11.386,74 EUR spolu s 13% ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 01.04.2005 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh zdôvodnil tým, že právny predchodca odporcu Národný úrad práce, Okresný úrad práce vo Veľkom Krtíši mu dňa 31.10.1997 podľa zák. č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti priznal postavenie chránenej dielne občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou pre 16 osôb s účinnosťou od 24.10.1996. Na danom základe za rok 2003 poskytol na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne nenávratný finančný príspevok v sume 8.351,95 EUR. Za rok 2004 odporca odmietol vyplatiť nenávratný finančný príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne, na ktorý navrhovateľovi vznikol nárok podľa § 110 zák. č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti vo výške 11.825,93 EUR. Keďže k vyplateniu nenávratného príspevku zo strany odporcu nedošlo, uplatnil si právo na úrok z omeškania vo výške 13 % z uvedenej sumy od 01.04.2005 do zaplatenia. Okresný súd vyhovel návrhu a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu 11.825,93 EUR spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy. Začiatok omeškania určil odo dňa nasledujúceho po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku. Prvostupňový súd vychádzal z názoru, že navrhovateľovi bolo odporcom v súlade so zákonom priznané postavenie chránenej dielne dňa 31.10.1997 s účinnosťou od 24.10.1996. Je zrejmé, že navrhovateľ žiadal dňa 30.03.2005 odporcu o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na uhradenie nákladov na prevádzku pracoviska chránenej dielne za rok 2004 v zmysle ustanovenie § 110 zák. č. 387/1996 o zamestnanosti, ktorý mu odporca odmietal priznať z dôvodu, že prevádzka navrhovateľa nespĺňa zákonné podmienky vyplývajúce zo zák. č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti a zák. č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Štatút navrhovateľa odporca nepovažoval za platný a poukazoval na to, že došlo k presťahovaniu prevádzky a štatút mal preto byť vydaný na iné miesto prevádzky navrhovateľa. Odporca dňa 14.09.2005 písomným podaním č. j. A/2005/026942 priznané postavenie chránenej dielne navrhovateľovi odňal spätne s účinnosťou od 24.10.1996. Medzi účastníkmi predmetného konania sa na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 3C/144/2006 viedlo aj konanie o neplatnosť právneho úkonu, v ktorom sa odporca (ÚPSVaR VK) domáhal určenia, že právny úkon - priznanie postavenia chránenej navrhovateľovi (Y. A.) nie je platný odo dňa jeho vykonania. V tomto súdnom konaní odporca (ÚPSVaR VK) nebol úspešný, pretože súd jeho návrh zamietol rozsudkom č. k. 3C/144/2006-99 zo dňa 08.06.2007, právoplatným dňa 26.07.2007 vzhľadom na to, že rozhodnutie o priznaní štatútu chránenej dielne nemá znaky právneho úkonu s poukazom na ustanovenie § 34 Občianskeho zákonníka a nejedná sa o právny úkon. Obdobne odporca nebol úspešný ani v konaní sp. zn. 6C/30/2005 o vrátenie vyplateného nenávratného príspevku na zriadenie chránenej dielne podľa dohody s navrhovateľom (Y. A.) č. 3/96- CHP zo dňa 24.10.1996, pretože návrh odporcu bol zamietnutý z dôvodu jeho premlčania. Vzhľadom na spochybňovanie zákonného nároku navrhovateľa na poskytnutie nenávratného finančného príspevku na uhradenie prevádzkových nákladov pracoviska chránenej dielne, okresný súd rozhodol o základe nároku medzitýmnym rozsudkom č. k. 2C/163/2077-268 dňa 24.02.2009, právoplatným v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica, č. k. 12Co/96/2009 zo dňa 30.04.2009 a vyslovil, že základ nároku navrhovateľa na zaplatenie nenávratného finančného príspevku na úhradu prevádzkových nákladov pracoviska chránenej dielne navrhovateľa je daný. Proti potvrdzujúcemu rozsudku krajského súdu navrhovateľ podal dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol uznesením sp. zn. 5Cdo/278/2009 zo dňa 29.10.2009, právoplatným dňa 02.12.2009. Vzhľadom na právoplatnosť medzitýmneho rozsudku je zrejmé, predmetom tohto súdneho konania zostala otázka určenia výšky nenávratného finančného príspevku, ktorá bola sporná. Okresný súd výšku príspevku (11.826,43 EUR) stanovil v zhode so závermi znaleckého posudku č. 7/2010 v spojení s dodatkom č. 1 vypracovaného znalkyňou L.. I. Z. z odboru ekonómia a manažment, odvetvie daňovníctvo a účtovníctvo. Súd vychádzal z vyčíslenia výšky nenávratného príspevku bez použitia ustanovenia § 61 zák. č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Bolo preukázané, že navrhovateľovi bol poskytnutý príspevok len podľa ustanovenia § 60 zák. č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nedošlo ku kumulácii viacerých príspevkov. Odporca sa v odvolaní proti rozsudku bránil opakovaním skutočností, ktoré boli predmetnom jeho odvolania proti medzitýmnemu rozsudku okresného súdu. Vecne nenamietal okolnosti, ktoré zostali predmetnom konania (určenie výšky nenávratného príspevku). Znova však poukázal na to, že navrhovateľ nemal platne priznaný štatút chránenej dielne od roku 2002 a nevznikol mu z tohto dôvodu nárok na vyplatenie nenávratného finančného príspevku na uhradenie prevádzkových nákladov za rok 2004. Krajský súd po preskúmaní veci konštatuje, že povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu nenávratného finančného príspevku vo výške 11.825,93 EUR spolu s 9% ročným úrokom s omeškania z uvedenej čiastky od 04.06.2009 do zaplatenia bola odporcovi uložená dôvodne. Vzhľadom na obsah odvolania krajský súd primerane poukazuje na dôvody medzitýmneho rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 2C/163/2007/-268 zo dňa 24.02.2009, ako aj potvrdzujúceho rozsahu Krajského súdu Banská Bystrica, č. k. 12Co/96/2009-94 zo dňa 30.04.2009. Krajský súd nemal pochybnosť o tom, že odôvodnenie medzitýmneho rozsudku vychádza zo skutkového stavu, ktorý bol v konaní ustálený objektívnym spôsobom. Je zrejmé, že navrhovateľovi bolo priznané postavenie pracoviska chránenej dielne dňa 31.10.1997, ktoré spätne nemožno odňať. Odporca právny základ nároku uznal aj tým, že navrhovateľovi vyplatil nenávratný finančný príspevok za roky 2003 a 2004. V konaní o odvolaní odporcu proti medzitýmnemu rozsudku sa druhostupňový súd rovnako náležitým spôsobom ako súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami odporcu, ktoré mohli spochybniť základ nároku navrhovateľa. Odvolanie odporcu z tohto pohľadu nie je dôvodné, pretože len opakuje skutočnosti, o ktorých bolo už právoplatne rozhodnuté a ktoré nie sú predmetom konania. K odvolacím námietkam krajský súd opätovne poukazuje na to, že navrhovateľovi bolo postavenie pracoviska chránenej dielne priznané odporcom dňa 31.10.1997 podľa § 106 ods. 1 zák. č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti na základe kladného posudku orgánu na ochranu zdravia na časovo neobmedzené obdobie a vzťahovalo sa na navrhovateľa, ktorý bol špecifikovaný menom a aj miestom podnikania. Označenie navrhovateľa sa od okamihu priznania postavenia chránenej dielne nezmenilo. Posudky, ktoré boli vydané štátnym okresným hygienikom dňa 21.11.1997 a 2002 zodpovedajú zákonným požiadavkám v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 zák. č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti. Odporca za rok 2003 poskytol navrhovateľovi nenávratný finančný príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chráneného pracoviska potom ako konštatoval splnenie všetkých zákonných podmienok. Ak za nezmenených zákonných podmienok, ktorých splnenie navrhovateľ preukázal, odporca odmietol navrhovateľovi priznať príspevok za obdobie roka 2004, potom konal v rozpore so zákonom. Z tohto hľadiska bolo dôvodné, aby súd odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu, pretože ide o zákonný nárok navrhovateľa na zaplatenie nenávratného finančného príspevku na uhradenie prevádzkových nákladov chráneného pracoviska navrhovateľa, ktorý nebol dobrovoľne splnený. Pokiaľ ide o výšku nenávratného príspevku je zrejmé, že vychádza zo súčtu nákladov jednotlivých zamestnancov navrhovateľa, ktoré u každého zamestnanca sú násobené počtom odpracovaných mesiacov v kalendárnom roku. Znaleckým dokazovaním (posudok č. 7/2010 zo dňa 20.09.2010 v spojení s dodatkom č. k znaleckému posudku) bola výška nenávratného finančného príspevku v danom prípade ustálená vo výške 11.826,43. Odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti a úplnosti záverov znaleckého posudku, pokiaľ ide o vyčíslenie výšky príspevku. V danej veci do úvahy neprichádzala aplikácia ustanovenia § 61 zák. č. 5/2004 Z. z. o o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože nedošlo ku kumulácii príspevkov podľa § 61 ods. 2 zák. č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. U navrhovateľa bolo relevantné len vyplatenie príspevku podľa § 60 zák. č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preto nebolo dôvod na použitie ustanovenia § 61 citového zákona. Krajský súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. z vecne správnych dôvodov V odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ, ktorý si uplatnil nárok na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli z dôvodu právneho zastúpenia v tomto odvolacom konaní za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu 287,14 EUR a režijný paušál 7,41 EUR) v sume 353,46 EUR. Krajský súd priznal navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vyčíslené v súlade s vyhláškou č. 355/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ktoré je odporca povinný zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jána Krnáča (§ 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.