Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/376/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6208205232 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6208205232.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:35807598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25, 817 09 Bratislava, IČO:31815138 proti povinnému U. M., nar. XX. X. XXXX, bytom V. D. XX, XXX XX S. G., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX/7608/2008 pre vymoženie 844,45 eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 5Er/2630/2008-49, IČS:66208205232 zo dňa 23. júna 2011 takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 5Er/2630/2008-49, IČS:66208205232 zo dňa 23. júna 2011potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu vedenú povereným súdnym exekútorom pre vymoženie príslušenstva, a to úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 836,48 eur od 26. 2. 2008 do zaplatenia vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. V odôvodnení uviedol, že poverený súdny exekútor predložil dňa 19. 5. 2011 okresnému súdu námietky povinného proti ďalším trovám exekúcie. Z obsahu spisu exekučný súd zistil, že výkon exekúcie je vedený na základe exekučného titulu, ktorý predstavuje Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 12. 6. 2008 sp. zn. SR 05065/2008. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 844,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 836,48 eur od 26. 2. 2008 do zaplatenia. Z obsahu Všeobecných obchodných podmienok úveru v bode 0.6. vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že v prípade, ak sa celý dlh stane splatným naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, keď sa celý dlh stal splatný, až do dňa jeho uhradenia. Návrh spotrebiteľskej zmluvy, v danej veci zmluvy o úvere, je pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy o úvere, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrh ako celku. Okresný súd ďalej uviedol, že spotrebiteľské vzťahy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi v danej veci spadajú pod ochranu § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprípustné dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy, ako upravuje Občiansky zákonník, vrátane vykonávacieho nariadenia vyhlášky č. 87/1995 Z. z.. Oprávnený si preto teda v rozpore s ust. § 54 ods. 1 uplatnil úroky z omeškania na základe vopred pripraveného tlačiva vo výške 0,25 % denne. Takto uplatnený úrok z omeškania predstavuje 91,25 % ročný úrok z omeškania, čo je potrebné považovať za rozporné s dobrými mravmi. Zmluvné dojednania, ktoré si osvojil rozhodcovský rozsudok, predstavujú vzhľadom na kogentnosť právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv absolútne neplatné právne úkony, ktoré nemôžu vyvolávať účinky spojené s exekučným titulom. Takto prebratý exekučný titul nikdy nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť a predstavuje v rozpornej časti vadu exekučného titulu. Podľa názoru exekučného súdu osobitný zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní upravuje vo svojich ustanoveniach (§ 45) možnosť príslušného exekučného súdu zastaviť exekučné konanie. Vzhľadom na štádium exekučného konania, a to prebiehajúci výkon exekúcie, bolo zo strany exekučného súdu potrebné aplikovať ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a exekúciu v tejto časti zastaviť. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že sa nestotožňuje s názorom konajúceho súdu, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou. Oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver na základe zmluvy o úvere uzatvorenej v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere mala v danom čase povahu absolútneho obchodno- záväzkového právneho vzťahu. Tento druh zmluvy mal v čase jej uzatvorenia charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, platného v čase uzatvorenia danej zmluvy o úvere, nie však v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd pri posudzovaní nároku zo zmluvy o úvere nemal vychádzať z právnej úpravy Občianskeho zákonníka, ale z právnej úpravy Obchodného zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa, platného v čase uzatvorenia zmluvy. Povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t. j. okrem iného aj s bodom 06 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v zmysle ktorého v prípade, ak sa stane splatný celý dlh naraz, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Tento úrok má teda sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky, čiže nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve. Dohodnutá výška úrokov 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, a s ohľadom na ďalšie obchodné riziko oprávneného. Aj vzhľadom na to, že oprávnený nežiadal od povinného zabezpečenie úveru, účastníci dohodli úroky z omeškania vo výške 0,25 % za každý deň omeškania a takto prejavenú vôľu účastníkov by mal aj súd rešpektovať. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Vrchného súdu v Prahe a uviedol, že v prípade, ak by aj súd mal za preukázané, že dohodnutá výška úrokov z omeškania je v rozpore s dobrými mravmi, mal po náležitom odôvodnení priznať úrok z omeškania v časti, v ktorej je podľa názoru súdu súladný so zákonom. Zo žiadnych ustanovení právnych predpisov Slovenskej republiky nevyplýva zákaz zníženia úroku z omeškania zo strany súdu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že okresný súd na základe žiadosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vydal dňa 30. 10. 2008 poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť pohľadávku vo výške 844,45 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 836,48 eur od 26. 2. 2008 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania 223,62 eur plus trovy exekúcie na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s. Bratislava sp. zn. Sr 05065/08 zo dňa 12. 6. 2008. Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vedenú povereným súdnym exekútorom pre vymoženie príslušenstva, úroku z omeškania vo výške 0,25 % zo sumy 836,48 eur od 26. 2. 2008 do zaplatenia vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Podľa ust. § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len „ Exekučný poriadok“) exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Podľa ust. § 57 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa ust. § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Odvolací súd zo zmluvy o úvere zo dňa 17. 12. 2007 uzavretej medzi oprávneným a povinným zistil, že oprávnený sa zaviazal poskytnúť povinnému úver vo výške 464,71 eur a povinný sa zaviazal zaplatiť oprávnenému túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 371,77 eur, t. j. celkom zaplatiť sumu 836,48 eur. Zmluvné strany si v článku 06 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodli, že v prípade, ak sa celý dlh stane splatný naraz, v zmysle bodu 4 týchto podmienok, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa celý dlh stal splatným až do dňa jeho uhradenia. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne posúdil úverovú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania ako zmluvu spotrebiteľskú. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie ust. § 52 Občianskeho zákonníka, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V danom prípade oprávnený uzatvoril úverovú zmluvu v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný je spotrebiteľom. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, okresný súd správne postupoval, keď dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne považoval za neprijateľnú podmienku uvedenú v zmluve o úvere. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Takto uplatnený úrok z omeškania považoval správne okresný súd za úrok v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok v časti priznaného úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 836,48 eur od 26. 2. 2008 do zaplatenia zaväzuje na plnenie, ktoré je právom nedovolené. Preto napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s p. ako vecne správne potvrdil. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.