Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/246/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6209201378 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6209201378.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Marty Kucbelovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľa B. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. č. XXX, živnostníka podnikajúceho pod obchodným menom B. H. - A., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom, Zvolen, Nám. SNP č. 70/36, proti odporcovi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši, Veľký Krtíš, Madácha č. 2, IČO: 37 949 586, v konaní o zaplatenie 10.838,31 EUR s prísl., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 3C/46/2009-442 zo dňa 20. 06. 2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.838,31 EUR istiny s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 27. 03. 2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku o povinnosti odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania účelne vynaložené na uplatňovanie jeho práv vo výške 100% a vo výroku o nepriznaní trov konania štátu, p o t v r d z u j e . Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 330,76 EUR na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jána Krnáča, advokáta so sídlom Zvolen, Nám. SNP 70/36, na účet vedený vo VÚB, a. s., Zvolen, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, R.: XXXXXX, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“) predložil odvolanie odporcu proti rozsudku, ktorým rozhodol prvým výrokom tak, že konanie o zaplatenie sumy 65,89 EUR istiny s 13,5 % úrokom z omeškania ročne od 01. 04. 2006 do zaplatenia čiastočne zastavil, druhým výrokom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.838,31 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 27. 03. 2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a tretím výrokom vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol štvrtým výrokom tak, že odporcovi uložil povinnosť nahradiť účelne vynaložené trovy navrhovateľovi vo výške 100% a náhradu trov konania štátu nepriznal. V odôvodnení uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal zo zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, v znení platnom pre posúdenie veci. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 10.904,20 EUR s 13,5,% úrokom z omeškania od 01. 04. 2006 do zaplatenia ako nenávratný finančný príspevok na zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou pracujúcich v chránenej dielni za rok 2005, ktorý riadne uplatnil. Okresný súd mal preukázané, že navrhovateľovi bolo priznané postavenie chránenej dielne/pracoviska pre občanov so zdravotným postihnutím dňa 31. 10. 1997. Odporca na chránené pracovisko navrhovateľovi vyplatil príspevok na úhradu prevádzkových nákladov aj za rok 2003. Postavenie chránenej dielne odňal odporca navrhovateľovi 14. 09. 2005, neprípustne so spätnou účinnosťou od 24. 10. 1996. Medzitýmnym rozsudkom č. k. 2C/163/2007-268 zo dňa 24. 02. 2009, právoplatným 03. 06. 2009, Okresný súd Veľký Krtíš rozhodol, že nárok navrhovateľa na zaplatenie nenávratného finančného príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne za rok 2004 je daný, na základe čoho uzavrel, že základ nároku na vyplatenie príspevku je daný aj pre rok 2005. Odňatie postavenia chránenej dielne/pracoviska zo dňa 14. 09. 2005 síce nie je rozhodnutím správneho orgánu, ale je písomnosťou, ktorou odporca odňal navrhovateľovi priznané postavenie. Z toho dôvodu mu mal adresovať písomnosť do vlastných rúk ako to vyžaduje správny poriadok. Doručenie prostredníctvom manželky navrhovateľa nemalo účinky riadneho doručenia. Na zistenie spornej výšky príspevku podľa § 60, 61 ods. 2 zák. č. 5/2004 Z. z. súd nariadil znalecké dokazovanie. V znaleckom posudku č. 8/2010 z 15. 09. 2010 znalkyňa Ing. Eva Samošová určila výšku príspevku od 01. 01. 2005 do 14. 09. 2005, ktorý na základe rozhodnutia súdu doplnila posudkom č. 5/2001 z 18. 03. 2011 za celý rok 2005, pretože odporca navrhovateľovi platným spôsobom nedoručil odňatie postavenia chránenej dielne. Znalkyňa vyčíslila výšku nároku v sume 10.838,31 EUR, k čomu účastníci konania nemali pripomienky a súd považoval výpočet za správny. U navrhovateľa nedošlo ku žiadnej kumulácii príspevkov. O čiastočnom zastavení konania bolo rozhodnuté na návrh navrhovateľa a pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky, okresný súd priznal úrok vo výške 9 % ročne z istiny len odo dňa podania návrhu na súde v zmysle platnej diskontnej sadzby, keď zohľadnil, že v zákone nie je stanovená lehota na priznanie uplatneného nároku (príspevku). V prevyšujúcej časti, pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať 13 % úrok od 01. 04. 2006 do 26. 03. 2009 ako aj rozdiel medzi uplatneným úrokom vo výške 13 % a priznaným 9 % úrokom od 27. 03. 2009 do zaplatenia návrh zamietol. Výrok o povinnosti odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania odôvodnil okresný súd § 142 ods. 3 a § 151 ods. 7 OSP, pretože navrhovateľ nebol úspešný iba v nepatrnej časti a plnenie záviselo od znaleckého posudku a úvahy súdu. Odporca v zákonnej 15 dňovej lehote podanom odvolaní §204 ods. 1 veta prvá OSP) žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Vytýkal okresnému súdu, že rozhodol na základe nesprávnych skutkových zistení a dôkazy hodnotil spôsobom výhodným pre navrhovateľa, nie v súlade so zákonom. Navrhovateľovi bol vydaný právnym predchodcom odporcu štatút chránenej dielne/ pracoviska pre pracovisko na adrese R. P., W. H., keď podľa živnostenského registra iné pracovisko registrované nemal, bez kladného posudku orgánu na ochranu zdravia, hoci podľa predošlej právnej úpravy podľa § 106 ods. 1 zák. č. 387/1996 Z. z. mal právny predchodca odporcu povinnosť priznať postavenie na základe kladného posudku orgánu na ochranu zdravia. Priznanie štatútu zakladá nárok na vyplatenie prevádzkových nákladov na chod dielne priamo zo zákona a odporca rozhodnutie svojho predchodcu rešpektoval, hoci od 04. 10. 2002 bola prevádzka navrhovateľa W. H. vo R. P. zrušená, čo vyplýva zo živnostenského registra. Porušovanie vnútorných predpisov nezakladá právny nárok navrhovateľa na priznanie príspevku prevádzkových nákladov. Zrušením prevádzky zanikol aj štatút chránenej dielne a bolo povinnosťou navrhovateľa zabezpečiť si štatút na pracovisko R. P., ul. R. č. XX, kde od roku 2004 podnikal a na základe toho mal požiadať o príspevok. Navrhovateľ bol s týmto postupom uzrozumený, pretože požiadal o posudok regionálneho zdravotníctva. V rozhodnutí Okresného úradu, Štátneho okresného hygienika vo R. P. zo dňa 6. 11. 2002 č. 2002/00563-002, sa nič neuvádzalo ohľadne vytvorenia podmienok na prevádzkovanie chráneného pracoviska/ dielne, z čoho odporca usúdil, že prevádzka mohla fungovať, ale nie ako chránené pracovisko. Navrhovateľ opätovne požiadal o vydanie záväzného posudku na zriadenie chránenej dielne/pracoviska pre svoju prevádzku na spracovanie trvanlivého pečiva dňa 01. 04. 2003. Regionálny útvar verejného zdravotníctva vo R. P. konanie prerušil, pretože navrhovateľ nepredložil potrebné doklady, čo súčasne odporcovi oznámil listom z 01. 04. 2005. Z toho vyplýva, že navrhovateľ nemal od 4. 10. 2002 do roku 2005 priznaný štatút chránenej dielne/ pracoviska, ktorý by zakladal jeho nárok na vyplatenie prevádzkových nákladov za uvedené roky, keď podnikal na adrese R. P., R. č. XX. Okresný súd prehliadol, že štatút chránenej dielne/pracoviska zanikol zrušením prevádzky R. P., W. H. aj bez potreby vydania rozhodnutia o jeho odňatí. Odporca spochybnil záver, že písomnosť, ktorá obsahovala odňatie štatútu, mala byť doručená navrhovateľovi do vlastných rúk, pretože poštu, ktorá bola navrhovateľovi doručovaná, preberala jeho manželka, na čo bola splnomocnená. Zo stanoviska Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny, odbor kontroly v Bratislave, v tejto veci vyplýva, že odporca postupoval v súlade so zákonom. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu považoval rozhodnutie okresného súdu za zákonné a odôvodnené, skutkovo a právne podložené. Odvolanie odporcu bolo postavené na nesprávnych úvahách a konštrukciách. Priznanie postavenia chránenej dielne pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou bolo u navrhovateľa ako zamestnávateľa vykonané listom právneho predchodcu odporcu dňa 31. 10. 1997 na základe kladného posudku orgánu na ochranu zdravia. Označené rozhodnutie bolo vydané na časovo neobmedzenú dobu na zamestnávateľa B. H., J. č. XXX, bolo vymedzené menom a sídlom (miestom) podnikania, keď iné údaje ohľadom zamestnávateľa, ani bližšiu adresu prevádzky chránenej dielne (či už W. H. alebo na ul. R. vo R. P.) neuvádzalo. V prípade zmeny sídla či prevádzky dielne u toho istého zamestnávateľa nebolo potrebné vydávať nové rozhodnutie odporcu o priznaní postavenia chránenej dielne a zmena údajov bola riešená ich oznámením odporcovi, vrátane aktuálneho posudku orgánu na ochranu zdravia, to vyplývalo aj z výkladu § 106 ods. 1, 2 zák. č. 387/1996 Z. z.. Preto navrhovateľ upustil od žiadosti podanej 01. 04. 2003. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a odvolanie prejednal v rozsahu podaného odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 OSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 OSP napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správne. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 492 Občianskeho zákonníka ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú primerane aj na záväzky vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej úpravy. Podľa § 106 ods. 1 zák. č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti, chránená dielňa a chránené pracovisko sú pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, v ktorých pracuje najmenej 25% občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zmenenou pracovnou schopnosťou zaškoľujú alebo pripravujú na prácu a v ktorých sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré právnická osoba alebo fyzická osoba vytvorila alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana so zmenenou pracovnou schopnosťou. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zmenenou pracovnou schopnosťou. Postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska prizná úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe kladného posudku orgánu na ochranu zdravia. Podľa § 107 ods. 1 toho istého zákona, právnickej osobe alebo fyzickej osobe môže úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytnúť príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytne príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, poskytuje aj príspevok na úhradu jej prevádzkových nákladov, ak právnická osoba alebo fyzická osoba o tento príspevok písomne požiada najneskôr do 31. marca po uplynutí príslušného kalendárneho roka, za ktorý žiada príspevok na úhradu prevádzkových nákladov. Podľa § 131 ods. 1 toho istého zákona na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou § 60 až 66. Právna úprava, podľa ktorej bol navrhovateľovi poskytovaný príspevok na úhradu prevádzkových nákladov na chránenú dielňu/pracovisko podľa zák. č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti, bola zrušená zák. č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, ktorý nadobudol účinnosť 01. 02. 2004. Podľa § 55 ods. 1 zák. č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, v znení platnom pre posúdenie veci (do 30. 04. 2008) chránená dielňa a chránené pracovisko sú pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, v ktorých pracuje najmenej 50% občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zaškoľujú a v ktorých sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotné mu stavu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Na účely splnenia podmienky podľa prvej vety sa postupuje podľa § 63 ods. 2. Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré právnická osoba alebo fyzická osoba vytvorila alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska prizná úrad na základe kladného posudku orgánu na ochranu zdravia. Podľa ods. 4 toho istého ustanovenia právnická osoba alebo fyzická osoba je povinná viesť osobitnú evidenciu nákladov, výkonov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Podľa § 60 ods. 1 zák. č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, v znení platnom pre posúdenie veci (do 30. 04. 2008) príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov (ďalej len "príspevok") sa poskytuje právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ak o tento príspevok písomne požiada najneskôr do 31. marca po uplynutí kalendárneho roka, za ktorý príspevok žiada. Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, na konanie podľa § 12 písm. j), n) a x) a § 13 ods. 1 písm. e) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s výnimkou § 60 až 66. Podľa ods. 6 toho istého ustanovenia na príspevky poskytované podľa § 32 ods. 10 písm. d), § 43 ods. 7, § 46, § 49 až 53, § 56, § 57, § 59 a 60 je po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom právny nárok. Z obsahu súdneho spisu a skutkového stavu, ktorý zistil okresný súd, vyplýva, že odporca poskytoval navrhovateľovi príspevok na úhradu prevádzkových nákladov potom, ako právny predchodca odporcu, Národný úrad práce, Okresný úrad práce vo R. P., priznal 31. 10. 1997 s účinnosťou od 24. 10. 1996 postavenie chránenej dielne/pracoviska pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou u navrhovateľa ako zamestnávateľa (č. l. 79 súdneho spisu). Právna úprava v § 106 ods. 1 zák. č.387/1996 Z. z ani v § 55 ods. 1 zák. č. 5/2004 Z. z. priznanie postavenia chránenej dielne alebo jeho zánik neviazala na lokalizáciu chránenej dielne, ale výlučne na zamestnávateľa, ktorý chránenú dielňu/ pracovisko zriadil, a to ako fyzická alebo právnická osoba. Odporcovi sa dostatočným spôsobom nepodarilo spochybniť a preukázať, že priznanie chránenej dielne/ pracoviska bolo navrhovateľovi vydané nezákonne, bez kladného posudku orgánu na ochranu zdravia. Naopak, na základe priznaného postavenia odporca navrhovateľovi príspevok vyplácal. Prípady zmeny prevádzky chránenej dielne u toho istého zamestnávateľa právna úprava nerieši. Navrhovateľ preukázal, že príspevok od odporcu poberal ako fyzická osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia, ktorá zriadila pracovisko, ktorému právny predchodca odporcu priznal postavenie chránenej dielne/ pracoviska, a ktorému odporca a predtým jeho právny predchodca na základe toho, že zamestnával občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou (zdravotným postihnutím), poskytoval príspevok na úhradu prevádzkových nákladov. Potom je nepochybné, že odporca bol povinný doručiť navrhovateľovi oznámenie o odňatí postavenia chránenej dielne (č. l. 269, 434 súdneho spisu), na základe ktorého nebol právny nárok na vyplácanie príspevku, ako dôležitú písomnosť navrhovateľovi do vlastných rúk čo sa nestalo. Základ právneho nároku bol preto daný, čo okresný súd správne odôvodnil aj poukazom na právoplatný medzitýmny rozsudok vo veci, v ktorej sa medzi tými istými účastníkmi riešil obdobný spor. Okresný súd potom znaleckým dokazovaním zistil, že navrhovateľ nárok na príspevok, o ktorý požiadal odporcu v zákonom stanovenej lehote, uplatnil v súlade s podmienkami svojich prevádzkových nákladov chránenej dielne/ pracoviska pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím. Závery znaleckého dokazovania odporca nespochybnil. Pokiaľ odporca sám porušil dôležitú právnu povinnosť, nemôže sa vo vzťahu k navrhovateľovi ako dotknutému účastníkovi vzájomného právneho vzťahu domáhať právnej ochrany, ktorá v dôsledku jeho nesprávneho postupu nezaložila ním sledovaný účel, totiž nepriznanie príspevku na chránenú dielňu/ pracovisko navrhovateľa. Okresný súd rešpektoval vyššie citovanú právnu úpravu, zohľadnil všetky právne významné skutočnosti. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku a vo výroku o náhrade trov konania a trov konania štátu potvrdil ako vecne správne a v ďalšom len poukazuje na dôvody tam uvedené (§ 219 ods. 2 OSP). Navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný (§142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 OSP), bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v sume 330,76 EUR uplatnených jeho právnym zástupcom za jeden úkon právnej služby, vyjadrenie k odvolaniu podľa vyhl. č. 655/2004. Z. z. , v znení neskorších predpisov. Výroky, ktorými okresný súd rozhodol o čiastočnom zastavení konania a o čiastočnom zamietnutí návrhu neboli podaným odvolaním dotknuté, preto ostali odvolacím súdom nedotknuté. Rozhodnutie senátu o odvolaní odporcu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.