Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/288/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6210200519 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6210200519.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúci v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová, predsedníčka senátu, JUDr. Peter Priehoda, JUDr. Mária Trubanová, PhD., členovia senátu, v právnej veci navrhovateľa R. L., nar. XX. XX. XXXX, H. XXX/XX, XXX XX E. E. H., zastúpená D.. G.. D. A., D.., advokátom so sídlom R. R., L. XX, proti odporcovi B.. K. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. L., G. XXX/XX, zastúpenému U. & D., s. r. o., so sídlom R., U. E. XX, o zaplatenie 10.618,67 € istiny s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši, sp. zn. 1C/92/2010 - 164, zo dňa 31. 05. 2011, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 333,54 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa, vedený v F., a.s., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že odporcu zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi čiastku 10.618,67 € s 9% ročným úrokom z omeškania od 12. 02. 2011 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol a nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 3.008,90 € k rukám jeho advokáta. V odôvodnení okresný súd opierajúc sa o §§ 663, 664 Občianskeho zákonníka a § 54 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že odporca uzavrel s úpadcom H. C. dňa 01. 04. 2009 zmluvu o nájme nehnuteľností, na základe ktorej pre prípad jej ukončenia bolo dohodnuté, že odporca vyprace a odovzdá prenajímateľovi nehnuteľnosti, inak sa zaväzuje zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške dvojnásobku dojednanej mesačnej výšky nájomného a to za každý a to aj započatý mesiac neoprávneného užívania predmetu nájmu. Na základe dodatku č. 1 k zmluve o nájme nehnuteľností zo dňa 01. 09. 2009 došlo k ukončeniu zmluvy ku dňu 01. 09. 2009. K odovzdaniu nehnuteľnosti došlo však zo strany odporcu až v novembri roku 2009, potom odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 1.760 x 2 x 3 = 10.560,- €. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že odporca neuhradil nájomné za deň 01. 09. 2009, čo predstavuje čiastku 58,67 €. Potom súd návrhu navrhovateľa, čo sa týka žalovanej istiny v plnom rozsahu vyhovel. K vzneseným námietkam zo strany odporcu súd uviedol, že ak by bola vec odovzdaná v stave nespôsobilom na zmluvné užívanie, mal nájomca právo od nájomnej zmluvy odstúpiť, toto právo však odporca nevyužil. Ak by aj bolo pravdivé tvrdenie odporcu, že voči navrhovateľovi mu vznikla pohľadávka z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, táto pohľadávka mu vznikla až po vyhlásení konkurzu, preto nie je možné vzhľadom na ust. § 54 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov na ňu prihliadnuť v rámci obrany odporcu proti uplatňovanému nároku zo strany navrhovateľa. Prvostupňový súd bol toho názoru, že odporca sa so svojím plnením dostal do omeškania až dňom nasledujúcim po dni, kedy mu bolo doručené uznesenie okresného súdu zo dňa 24. 01. 2011 č. k. 1C/92/2010 - 125, ktorým bola pripustená zmena návrhu navrhovateľa, t. j. dňom 12. 02. 2011, až doručením tohto uznesenia bol odporca vyzvaný na plnenie, preto súd vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Výšku omeškania s plnením peňažného dlhu súd určil podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ku dňu 12. 02. 2011. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 OSP a navrhovateľovi, ktorý mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti, priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v spojení s poskytnutím právnej pomoci, a to odmeny za úkony advokáta tak, ako boli špecifikované podrobne v odôvodnení napadnutého rozsudku. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie odporca, v ktorom uviedol, že súd pri posudzovaní skutkových okolností vychádzal z nájomnej zmluvy zo dňa 01. 04. 2009 uzatvorenej so H. C. - úpadcom a to na dobu určitú 60 mesiacov s opciou na ďalších 60 mesiacov, z ktorej mala vyplývať jednak možnosť odkúpenia nehnuteľnosti a jednak povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu (v prípade ukončenia zmluvy je nájomca povinný vypratať a odovzdať prenajímateľom nehnuteľnosti, inak sa zaväzuje zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške dvojnásobku dojednanej mesačnej výšky nájomného). Súd v tejto súvislosti vyhodnocoval správu od H. C.. Dňa 01. 09. 2009 bol uzavretý Dodatok o okamžitom ukončení zmluvy. Odporca k skutkovým okolnostiam namietal, že súd sa nezaoberal vyhlásením správcu, že na mieste samom bol až po 13. 11. 2009, videl tam nejaké pozostatky nábytku, pozostatky po rekonštrukčných prácach, fľaše, farby a zvyšky šatstva, pričom nehnuteľnosť nebola použiteľná ani na bývanie, ani na podnikateľské účely. Tiež sa nezaoberal tvrdením úpadcu, že on odovzdával kľúče a nevie, kto tam mal veci po 01. 09. 2010. Odporca tiež poukázal na skutkové okolností a nespornú skutočnosť, že správcovi bol nehnuteľnosť povinný odovzdať úpadca, ktorá povinnosť mu vyplýva zo zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Podľa názoru odporcu nehnuteľnosť neslúžila svojmu účelu a veci, ktoré sa tam nachádzali, súviseli s rekonštrukciou nehnuteľnosti, preto je potrebné vyriešiť základnú otázku, v čom malo spočívať vypratanie, odovzdanie, keď samotný úpadca disponoval kľúčmi, nič mu nebránilo správcovi nehnuteľnosť odovzdať po vyhlásení konkurzu. Odporca tiež poukázal podľa neho na zásadnú okolnosť, ktorú súd opomenul, že C.. N. D. bol za správcu konkurznej podstaty ustanovený až 29. 10. 2009, kedy bolo uznesenie o jeho menovaní za správcu zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 209B/2009 pod značkou L., až týmto okamihom nadobudol spôsobilosť konať v mene úpadcu a následne ohľadom ukončenia nájmu reagoval až 13. 11. 2009. Nehnuteľnosť bol prezrieť medzi 16. 11. 2009 a 20. 11. 2009. Niekedy v týchto termínoch mu boli zo strany úpadcu odovzdané aj kľúče. Podľa odporcu je preto zaujímavé, ako a akým spôsobom mal navrhovateľovi resp. správcovi, ktorý koná v mene prenajímateľa, odovzdávať v septembri, októbri až do 13. 11. 2009, kedy bola spísaná výzva na odstúpenie od zmluvy, predmetnú nehnuteľnosť, hoci tento sa stal správcom až 29. 10. 2009. Odporca ďalej poukázal, že samotná zmluvná pokuta je sankciou, ktorú je možné uložiť za porušenie povinnosti, ktoré v tomto prípade malo byť vypratanie nehnuteľnosti pre prípad ukončenia zmluvy, ak však nehnuteľnosti boli odovzdávané úpadcom, ktorý konštatoval, že po 01. 09. 2009 nevie, čie veci sa tam nachádzali a odporca tam už nemal žiadne veci, ktoré by bránili užívaniu nehnuteľnosti, nerátajúc „fľaše, starú pohovku, náradie a zvyšky oblečenia po robotníkoch“, čo mal vypratávať, pričom nehnuteľnosťou v plnom rozsahu disponoval úpadca. Odporca namietal, že súd sa tiež nezaoberal otázkou primeranosti samotnej pokuty v zmysle § 545a Občianskeho zákonníka, v ktorej súvislosti potom nie je zanedbateľné zhodnotenie samotnej nehnuteľnosti odporcom, aj keď zákon o konkurze a vyrovnaní bráni záujmom započítaniu pohľadávok. Podľa názoru odporcu skutkové okolnosti poukazujú na zásadný zásah do práv a oprávnených záujmov iných a postup navrhovateľa je v rozpore s dobrými mravmi (§3 OZ). V súvislosti s právnym posúdením odporca uviedol, že ak vychádzame z právnej úpravy aplikovanej prvostupňovým súdom § 663 a 664 Občianskeho zákonníka a § 54 ods. 1 Zákona o konkurze a vyrovnaní, tak musíme vyhodnotiť všetky skutkové okolnosti podriadené príslušnej právnej úprave a zaoberať sa aj ust. § 673 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci. Tvrdenie súdu, že bol uzrozumený so stavom nehnuteľností, mohol to reklamovať, neobstojí, pretože z obsahu samotného právneho úkonu a výpovedí jeho účastníkov je zrejme, že samotný nájom nehnuteľností v zásade slúžil na splácanie záväzkov prenajímateľa voči bankám, odporca ju nevyužíval, len rekonštruoval so zámerom ju následne odkúpiť. Napriek tejto jeho snahe sa prenajímateľ stal insolventný a bol na neho vyhlásený konkurz a tým došlo na strane nájomcu k zásadnej ujme a škode, pretože prišiel o investované prostriedky a naviac uhrádzal dlhy prenajímateľa, i keď reálne nehnuteľnosť neužíval. Platenie nájomného, ako aj samotná zmluvná pokuta, by potom napĺňali vo vzťahu k navrhovateľovi všetky okolnosti bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko by išlo o získanie majetkového prospechu získaného bez právneho dôvodu, resp. právneho dôvodu, ktorý odpadol. Odporca má za to, že prvostupňový súd sa v celom rozsahu nezaoberal vyčerpávajúco ani skutkovými okolnosťami a ich samotné právne posúdenie si zúžil, ide o rozsudok nesprávny, nespravodlivý, v rozpore s príslušnou právnou úpravou. Navrhol alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh zamieta v celom rozsahu alebo napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. K odvolaniu odporcu zaslal prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie navrhovateľ, v ktorom uviedol, že pokiaľ odporca v odvolaní namietal, že rozsudok je nesprávny, nespravodlivý, v rozpore s príslušnou právnou normou, s týmto názorom odporcu nemožno súhlasiť. Podľa názoru navrhovateľa rozsudok vychádza zo správne zisteného skutkového stavu a obsahuje správne právne posúdenie veci. Odporca sa snaží v odvolaní dezinterpretovať rozsudok takým spôsobom, že rozsudok je nesprávny z dôvodu, že odporca nemohol v čase skončenia zmluvy o nájme nehnuteľnosti z 01. 04. 2009 k 01. 09. 2009 odovzdať predmet nájmu navrhovateľovi, pretože správca bol ustanovený až 29. 10. 2009, kedy bolo uznesenie o jeho menovaní za správcu zverejnené v Obchodnom vestníku. C.. N. D. bol za správcu v konkurznom konaní relevantne pre toto súdne konanie ustanovený dňa 30. 10. 2009 a C.. N. D. nenadobudol spôsobilosť konať v mene úpadcu, ale oprávnenie konať za úpadcu. Odporca uvádza nepravdu, či nesprávnosti, aj z hľadiska skutkových okolností. V tomto súdnom konaní navrhovateľ nikdy netvrdil a ani okresný súd v rozsudku neuviedol, že odporca bol povinný odovzdať predmet nájmu podľa zmluvy o nájme správcovi konkurznej podstaty už 01. 09. 2009. Odporca bol podľa čl. VII, bod 2 zmluvy o nájme povinný vypratať a odovzdať predmet nájmu úpadcovi v prípade skončenia zmluvy o nájme, t. j. už 01. 09. 2009, čo však odporca neurobil. Predmet nájmu 01. 09. 2009 úpadcovi neodovzdal a predmet nájmu neoprávnene naďalej užíval, a to až do jeho odovzdania v mesiaci november 2009, v dôsledku čoho odporca porušil zmluvnú povinnosť a vznikla mu povinnosť zaplatiť dohodnutú pokutu, ktorej zaplatenia sa v tomto súdnom konaní navrhovateľ domáha. Nie je preto zaujímavé, ako to píše odporca v odvolaní , ako mal odporca odovzdať predmet nájmu navrhovateľovi v septembri, októbri až do 13. 11. 2009, pretože odporca bol jednoznačne a nespochybniteľne povinný vypratať a odovzdať predmet nájmu úpadcovi najneskôr 01. 09. 2009. Pokiaľ odporca v odvolaní uviedol, že samotný úpadca disponoval kľúčmi, nič mu nebránilo správcovi nehnuteľnosti odovzdať po vyhlásení konkurzu ako aj to, že nehnuteľnosťou v plnom rozsahu disponoval úpadca, citované tvrdenia nie sú pravdivé, čo je jednoznačne preukázané dôkazmi vykonanými v tomto súdnom konaní, a to najmä výpoveďou odporcu na pojednávaní zo dňa 28. 09. 2010, ktorý uviedol, že v predmete nájmu mal sedačky aj po 01. 09. 2009, tie potom vypratal, pričom si nepamätá, dokedy tam boli v tej garáži, výpoveďou svedka H. C. na pojednávaní zo dňa 28. 09. 2010, výpoveďou svedka C.. B. L. na pojednávaní zo dňa 13. 01. 2011, SMS správou svedka H. C. navrhovateľovi z 12. 11. 2009 o tom, že z predmetu nájmu sa akurát sťahujú veci a kľúče od predmetu nájmu budú zajtra, t. j. 13. 11. 2009. Pokiaľ odporca v odvolaní uviedol, že navrhovateľ bol v predmete nájmu na mieste samom až po 13. 11. 2009, navrhovateľ sa do predmetu nájmu nemohol dostať skôr, pretože odporca nevypratal a neodovzdal predmet nájmu pred 12. 11. 2009 ani úpadcovi a ani navrhovateľovi, pričom naviac úpadca opakovane tvrdil navrhovateľovi, že predmet nájmu je stále prenajatý odporcovi a ten ho užíva v súlade s príslušnou nájomnou zmluvou. Podľa uvedeného navrhovateľ považoval za prvoradé zabezpečiť do podstaty inkaso odporcom dlhovaného nájomného za predmet nájmu. K námietke odporcu, že súd sa tiež nezaoberal otázkou primeranosti samotnej zmluvnej pokuty v zmysle § 545a Občianskeho zákonníka, navrhovateľ uviedol, že podľa jeho názoru okresný súd v rozsudku priznanú zmluvnú pokutu nepovažoval za neprimerane vysokú, a preto odporcu zaviazal na jej zaplatenie navrhovateľovi, pričom súd môže znížiť iba neprimerane vysokú zmluvnú pokutu a zo znenia ust. § 545a Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, vyplýva fakultatívna možnosť, a nie obligatórna povinnosť pre vyššie uvedený postup súdu. Navrhovateľ tiež poukázal na skutočnosť, že výšku zmluvnej pokuty až do podania odvolania nepovažoval za neprimerane vysokú ani samotný odporca, ktorý ešte na pojednávaní dňa 19. 04. 2011 navrhoval, aby voči pohľadávke navrhovateľa uplatnenej v tomto súdnom konaní voči nemu, bola započítaná jeho pohľadávka voči úpadcovi spočívajúca v jeho investícii do predmetu nájmu. Podľa navrhovateľa je nepochybné, že ak by odporca zastával názor o neprimeranosti zmluvnej pokuty, bol by býval najprv navrhol okresnému súdu zníženie výšky zmluvnej pokuty a až následne jej započítanie s jeho pohľadávkou, keďže tak odporca nespravil, je to dôkaz, že odporca považoval zmluvnú pokutu uplatnenú voči nemu v tomto súdnom konaní za primeranú. K tvrdeniu odporcu o postupe navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi, navrhovateľ uviedol, že sa vyjadriť nemôže, pretože toto tvrdenie odporca bližšie neuviedol. Navrhovateľ vo vzťahu k odporcovi vždy postupoval zákonne a v súlade so všetkými povinnosťami, ktoré mu ako správcovi ukladajú všeobecne záväzné právne predpisy a zároveň v tomto súdnom konaní konal tak, aby s odbornou starostlivosťou najmä podľa ust. § 7 a § 86 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, vymohol všetky majetkové práva úpadcu podliehajúcu konkurzu. Navrhovateľ nesúhlasí s názorom, že riadny postup správcu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, by mohol predstavovať konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré konanie odporcom bližšie špecifikované nebolo. Podľa názoru navrhovateľa prijatie zmluvne dohodnutej sumy ako zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti nebolo, nie je a ani hádam nikdy nebude získaním majetkového prospechu bez právneho dôvodu alebo z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Navrhovateľ nesúhlasí s názorom odporcu o tom, že sa súd prvého stupňa nezaoberal vyčerpávajúco skutkovými okolnosťami a ich právnym posúdením, poukázal, že v súdnom konaní bolo uskutočnených 5 pojednávaní vo veci samej a bolo vykonané rozsiahle a dôkladné dokazovanie, okresný súd všetky dôkazy dôsledne vyhodnotil, všetky skutkové okolnosti posúdil, na ich základe vo veci správne a zákonne rozhodol. Navrhuje, aby Krajský súd v Banskej Bystrici odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny, tiež si uplatnil trovy konania vo výške 333,54 € špecifikované vo vyjadrení. Po predložení spisu Krajskému súdu v Banskej Bystrici bol na krajský súd dňa 12.09.2011 doručený návrh navrhovateľa na zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa z dôvodu uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávky číslo 2 z 15.08.2011 spolu so súhlasom nového účastníka konania, o ktorom návrhu krajský súd rozhodol uznesením sp. zn. 14Co/288/2011 -189 zo dňa 03.10.2011 tak, že pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný navrhovateľ C.. N. D., správca konkurznej podstaty (...) a na jeho miesto vstúpil do konania na strane navrhovateľa R. L., (...). Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej aj „OSP“) preskúmal vec v medziach daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 OSP a po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci správne rozhodol, s čím sa odvolací súd plne stotožnil. Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V súdenej veci odvolací súd po preskúmaní spisu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 1C/92/2010 nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali v tejto veci správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, súd prvého stupňa venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci. Postupoval správne pri právnom posúdení veci a rozhodnutí, keď zaviazal odporcu na zaplatenie navrhovateľovi čiastkou 10.618,67 € titulom dohodnutej zmluvnej pokuty s 9% ročným úrokom z omeškania, ako zákonným úrokom z omeškania počítaným od 12. 02. 2011 do zaplatenia a vo zvyšku návrhu zamietol. Uvedené rozhodnutie prvostupňový súd aj adekvátne odôvodnil, s týmito dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Navyše odvolací súd dodáva vzhľadom na skutočnosť, že dňa 15.08.2011 právny predchodca navrhovateľa (C.. N. D., bytom R. R., L. 18,. správca konkurznej podstaty úpadcu H. C. - R., R. R., J. L. X, IČO: XXXXXXXX) a navrhovateľ (R. L., ...) uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávky číslo 2, bola pohľadávka právneho predchodcu navrhovateľa s príslušenstvom uplatňovaná v tomto konaní titulom nájomného, zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania voči odporcovi postúpená na nového veriteľa, a to navrhovateľa. Následkom postúpenia je v zmysle § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Občiansky zákonník“) to, že postupca (pôvodný veriteľ, resp. právny predchodca navrhovateľa) stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom a právami s ňou spojenými, teda po postúpení pohľadávky nie je oprávnený vymáhať a ani prijať plnenie od dlžníka. Postupník (nový veriteľ, t. j. navrhovateľ uvedený v záhlaví rozsudku) sa na základe postúpenia stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobúda s príslušenstvom (teda s úrokmi, úrokmi z omeškania, poplatkom z omeškania, prípadne s nákladmi spojenými s jej uplatnením ako to upravuje § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Po postúpení pohľadávky je dlžník povinný plniť novému veriteľovi od okamihu, kedy sa o postúpení dozvedel. Keďže v danom prípade pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku s príslušenstvom uplatňovanú v tomto konaní titulom nájomného, zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania na navrhovateľa uvedeného v záhlaví rozsudku a na základe návrhu navrhovateľa na zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa z dôvodu uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávky číslo 2 z 15.08.2011, krajský súd rozhodol uznesením sp. zn. 14Co/288/2011 -189 zo dňa 03.10.2011 tak, že pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný navrhovateľ C.. N. D., správca konkurznej podstaty (...) a na jeho miesto vstúpil do konania na strane navrhovateľa R. L., (...), ktoré uznesenie bolo odporcovi doručené dňa 11.10.2011, odporcovi vznikla povinnosť plniť pohľadávku vrátene jej príslušenstva uplatňovanú v tomto konaní novému veriteľovi, teda navrhovateľovi (podľa záhlavia rozsudku). K dôvodom odvolania odporcu odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť na nasledujúce rozhodné skutočnosti, a to, že v danom prípade nebolo medzi účastníkmi konania sporné uzatvorenie zmluvy o nájme dňa 01.04.2009 medzi odporcom ako nájomcom a H. C. ako prenajímateľom a v rámci tejto zmluvy tiež nebola sporná dohoda o zmluvnej pokute pre prípad porušenia povinnosti nájomcu, t.j. odporcu pri ukončení nájomnej zmluvy vypratať a odovzdať nehnuteľnosti prenajímateľovi, vo výške dvojnásobku dojednanej mesačnej výšky nájomného za každý aj započatý mesiac neoprávneného užívania predmetu nájmu (čl. VIII, bod 2 zmluvy o nájme), ktorá spĺňa všetky zákonné podmienky v zmysle § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka (formálne i obsahové) nevyhnutné pre platné dojednanie zmluvnej pokuty. Napokon po zmene návrhu na základe výsledkov konania pred prvostupňovým súdom, keď najskôr právny predchodca navrhovateľa uplatňoval voči odporcovi pohľadávku s príslušenstvom titulom nájomného a úrokov z omeškania, po zmene návrhu právny predchodca navrhovateľa uplatňoval voči odporcovi pohľadávku s príslušenstvom titulom zmluvnej pokuty, nájomného a úrokov z omeškania, nebolo medzi účastníkmi konania sporné ani ukončenie nájomného vzťahu ku dňu 01.09.2009, ku ktorému dňu bol odporca povinný vypratať a odovzdať predmet nájmu prenajímateľovi, čo však odporca neurobil a súdu neosvedčil, že ku dňu 01.09.2009 predmet nájmu vypratal a odovzdal prenajímateľovi, resp. úpadcovi od vyhlásenia konkurzu podľa uznesenia Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2K 42/2009-15 zo dňa 26.10.2009, príp. správcovi, na ktorého vyhlásením konkurzu v zmysle § 44 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov prechádza oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, pretože odporca jednak na pojednávaní dňa 28.09.2010 sám uviedol, že po 01.09.2009 mal v garáži sedačky, ktoré potom vypratal, nepamätajúc si, dokedy sedačky v garáži boli a jednak z vykonaných dôkazov vyplynulo, že až dňa 12.11.2009 z predmetu nájmu odporca sťahoval veci (najmä SMS správa svedka H. C. právnemu predchodcovi navrhovateľa z 12. 11. 2009), teda až po tomto termíne bol predmet nájmu vyprataný a odovzdaný navrhovateľovi. Na základe uvedeného potom neobstoja námietky odporcu uvádzané v odvolaní ohľadom posudzovania skutkových okolností daného prípadu vrátane námietky, že predmet nájmu neužíval, lebo bol odovzdaný v stave nespôsobilom na zmluvné užívanie a len ho rekonštruoval, aj preto, že podstata nájomnej zmluvy a z nej vyplývajúceho nájomného pomeru spočíva v tom, že prenajímateľ prenecháva vec nájomcovi do dočasného užívania za odplatu v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie alebo ak nebol spôsob užívania dohodnutý na obvyklé užívanie a nesplnenie tejto povinnosti prenajímateľa je podľa § 679 ods. 1 Občianskeho zákonníka sankcionované možnosťou nájomcu odstúpiť od nájomnej zmluvy, čo v danom prípade odporca ako nájomca počas celej doby trvania nájomného vzťahu od 01.04.2009 do 01.09.2009 nevyužil, ktorú skutočnosť v napadnutom rozsudku správne konštatoval aj prvostupňový súd. Odvolací súd v tejto súvislosti len dodáva, že aj samotné ukončenie nájomného vzťahu ku dňu 01.09.2009 dohodou zmluvných strán a nie jednostranným odstúpením od zmluvy odporcom ako nájomcom z titulu právnej možnosti v zmysle § 679 ods 1 Občianskeho zákonníka je potom nelogické a v rozpore s tvrdením odporcu, že predmet nájmu bol odovzdaný v stave nespôsobilom na zmluvné užívanie, ktoré tvrdenie tak pôsobí nevieryhodne. Za takýchto okolností nebol dôvod zaoberať sa aj aplikáciou § 673 Občianskeho zákonníka, tak ako to tvrdil odporca v odvolaní a právne sú neudržateľné ani úvahy odporcu o vzniku bezdôvodného obohatenia právneho predchodcu navrhovateľa (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka) platením nájomného a samotnej zmluvnej pokuty. Neobstojí ani odvolacia námietka odporcu, že súd sa nezaoberal otázkou primeranosti samotnej zmluvnej pokuty v zmysle § 545a Občianskeho zákonníka, pretože citované zákonné ustanovenie zakotvuje možnosť, nie povinnosť, aby súd znížil neprimeranú zmluvnú pokutu s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, prípadne na dôsledky, resp. na ujmy, aké nastali porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta viaže (tzv. moderačné oprávnenie súdu). Odvolací súd zdôrazňuje, že ide o moderačné oprávnenie súdu, nie o povinnosť v každom spornom prípade rozhodnúť o znížení neprimerane vysokej zmluvnej pokuty, preto prvostupňový súd nepochybil, keď sa nezaoberal ex offo primeranosťou zmluvnej pokuty, osobitne, keď ani sám odporca nedal podnet, nenamietal a nerozporoval neprimeranosť dohodnutej zmluvy pokuty. Na záver k odvolacej námietke odporcu, že postup právneho predchodcu navrhovateľa je v rozpore s dobrými mravmi bez bližšieho zdôvodnenia odvolávajúc sa na skutkové okolnosti, odvolací súd tiež neprihliadol, pretože podľa jeho názoru konanie právneho predchodcu navrhovateľa, ktorý ako správca konkurznej podstaty uplatňuje v súdnom konaní pohľadávku úpadcu, najskôr titulom nájmu z dôvodu tvrdenia úpadcu H. C. o trvaní nájomného vzťahu s odporcom a neskôr titulom nájomného a zmluvnej pokuty, nepredstavuje konanie v rozpore s dobrými mravmi a aké iné bližšie neurčené konanie právneho predchodcu navrhovateľa, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi, odporcom bližšie špecifikované nebolo. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nezistil dôvod na zmenu napadnutého rozsudku, resp. jeho zrušenie, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, že rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 OSP a ich náhrada bola priznaná úspešnému navrhovateľovi. V odvolacom konaní vznikli navrhovateľovi trovy len na nákladoch právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby v sume 333,54 € (vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu), režijný paušál v sume 7,41 € + 20% DPH, čo spolu predstavuje sumu 333,54 €, priznanú podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1, písm. b/, § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.