Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/6/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6308201912 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6308201912.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci žalobcu MŠ INVESTMENT s. r. o., Laskomerského 8, 977 01 Brezno, IČO: 47 233 168, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Kašuba spol. s r. o., so sídlom Horná 41, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 095, proti žalovanému UNI, s. r. o., so sídlom SNP č. 49, 977 01 Brezno, IČO: 31 639 411, zastúpeného JUDr. Evou Krchňavou, advokátkou, so sídlom Rudlovská cesta 47, Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie 101.573,39 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 6C/177/2008 - 188 zo dňa 24. 09. 2010, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 759,76 € na účet právnej zástupkyne žalovaného do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu AUREA REALITY, s. r. o., Laskomerského 8, Brezno zamietol; o trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 2.062,64 € v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že v čase keď právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa 23. 12. 2004 so žalovaným nájomnú zmluvu, bol Q. K. ako konateľ spoločnosti vo väzbe, preto nemohol vykonávať svoju pôsobnosť konateľa spoločnosti s odbornou starostlivosťou a nemohol ani sledovať záujmy spoločnosti, ktorú zastupoval. Nájomnou zmluvou bola vykonaná zmena (predmet nájomnej zmluvy bol užívaný žalovaným od roku 1996 bezplatne), v zmysle ktorej bol žalovaný povinný od 01. 01. 2005 platiť za užívanie pozemkov relatívne vysokú úhradu 2.821,48 € s DPH mesačne so sankciou 1% z nevykonaných platieb za každý deň omeškania. Uvedeným právnym úkonom (nájomnou zmluvou zo dňa 23. 12. 2004) došlo k významnej zmene ekonomickej rovnováhy v neprospech žalovaného a výrazne v prospech osoby blízkej konateľovi Q. K.. Podľa názoru okresného súdu právny úkon Q. K. z decembra 2004 nesledoval záujmy spoločnosti, ale naopak jeho vlastný záujem a záujem jeho manželky, čím došlo k porušeniu povinnosti v zmysle § 135a ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník"). Druhou závažnou skutočnosťou, ktorú okresný súd v rámci argumentácie žalovaného akceptoval bolo, že pri obchodnom vedení spoločnosti a pri takej závažnej zmene, k akej malo dôjsť uzavretou nájomnou zmluvou, nebol dosiahnutý súhlas väčšiny konateľov, čo v tomto prípade predstavovalo súhlas oboch konateľov žalovaného, teda Q. K. a J. M.. Napriek tomu, že za spoločnosť konali obaja samostatne a pri právnych úkonoch postačoval podpis len jedného z nich, pri vykonaní takého právneho úkonu, kde dochádzalo ku zmene obchodných podmienok, za ktorých budú v rámci spoločnosti prevádzkovať čerpaciu stanicu pohonných hmôt a platiť za nájom relatívne vysokú peňažnú sumu, bolo podľa názoru okresného súdu určite potrebné dosiahnuť súhlas oboch konateľov, čo sa však nestalo. Na základe uvedeného okresný súd dospel k záveru, že pri vykonaní právneho úkonu a to podpisu nájomnej zmluvy zo dňa 23. 12. 2004 Q. Kubašiak za spoločnosť žalovaného nepostupoval v súlade so zákonom, porušil zákonné ustanovenia o zastupovaní a obchodnom vedení spoločnosti v zmysle citovaných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 134 a 135a Obchodného zákonníka) čo znamená, že nájomná zmluva nebola uzatvorená v súlade so zákonom. Okresný súd poukázal na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého podľa jeho názoru vyššie uvedené vady spôsobili absolútnu neplatnosť právneho úkonu, z ktorého nie je možné odvodzovať akékoľvek práva, či povinnosti - užívanie pozemkov zostalo v pôvodnom režime bez odplatnosti. Na základe uvedeného potom okresný súd nevykonával ďalšie dokazovanie vo vzťahu k tretiemu a štvrtému argumentu žalovaného týkajúceho sa neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 56a ods. 2 Obchodného zákonníka a § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zároveň konštatoval, že z dôvodu hospodárnosti konania nevykonal dokazovanie vo vzťahu k pravosti podpisu Q. K. na predmetnej nájomnej zmluve a vo vzťahu k doručeniu nájomnej zmluvy do sídla žalovaného, či o účtovnej evidencii V. K. a o vedení predmetnej pohľadávky voči žalovanému v jej účtovníctve. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") tak, že žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému ako v spore úspešnému účastníkovi trovy konania v celkovej výške 2.062,64 €. Proti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu sa v podaní zo dňa 26. 11. 2010 žalobca odvolal. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel s tým, že prizná žalobcovi náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania alebo aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že rozsudok Okresného súdu Brezno zo dňa 24. 09. 2010 č. k. 6C/177/2008 - 188 považuje za nesprávny a nezákonný a svoje odvolanie odôvodňuje ust. § 205 ods. 2 OSP, ktorého jednotlivé písmená aj s uvedením textu vymenoval; iné skutočnosti ani dôvody odvolania v odvolaní zo dňa 26. 11. 2010 neuviedol. Žalovaný v podaní zo dňa 22. 12. 2010, ktorým reagoval na odvolanie žalobcu zo dňa 26. 11. 2010 uviedol, že nepozná dôvody pre ktoré žalobca tvrdí nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu, preto sa nevie právne kvalifikovane k takému odvolaniu vyjadriť. V podaní zo dňa 02. 03. 2011, ktoré bolo doručené odvolaciemu súdu toho istého dňa žalobca konajúcemu súdu oznámil, že svoju vymáhanú pohľadávku voči žalovanému postúpil na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 02. 2011 v celom jej rozsahu vrátane všetkého jej príslušenstva a všetkých práv s ňou spojených na spoločnosť MŠ INVESTMENT s. r. o., so sídlom v Brezne, IČO: 47 233 168 a navrhol, aby v súlade s ust. § 92 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku do odvolacieho konania vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici namiesto spoločnosti AUREA REALITY, s. r. o., so sídlom v Brezne, ako žalobcu a odvolateľa vstúpila spoločnosť MŠ INVESTMENT s. r. o., so sídlom v Brezne. K uvedenému podaniu pripojil Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 02. 2011. Uznesením č. k. 17Co/6/2011 - 213 zo dňa 01. 06. 2011 krajský súd pripustil, aby na miesto doterajšieho žalobcu AUREA REALITY, s. r. o., so sídlom v Brezne vstúpil ako žalobca do konania spoločnosť MŠ INVESTMENT s. r. o., so sídlom v Brezne. Výzvou zo dňa 22. 08. 2011 adresovanou Advokátskej kancelárii Kašuba spol. s r. o., odvolací súd vyzval žalobcu, aby odstránil vady odvolania proti rozsudku okresného súdu zo dňa 24. 09. 2010 tak, aby doplnil, v čom považuje postup okresného súdu a jeho rozhodnutie za nesprávne. V podaní zo dňa 28. 09. 2011 reagoval žalobca prostredníctvom Advokátskej kancelárii Kašuba spol. s r. o. na výzvu odvolacieho súdu tak, že postup okresného súdu a jeho rozhodnutie považuje za nesprávne z dôvodu, že na pojednávaní konanom na Okresnom súde Brezno dňa 24. 09. 2010 ako listinné dôkazy predložil obžalobu prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici zo dňa 04. 01. 2008 vo veci obvineného J. M. pod č. Kv 42/07, ako aj rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 č. k. 1T/2/2008 - 3121, ktorými súd prvého stupňa na predmetnom pojednávaní dôkaz nevykonal v súlade so zákonom, ani sa s ich obsahom nijako neoboznámil, napriek tomu v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že tieto dôkazy vykonal, čo žalobca považuje za zásadnú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zároveň uviedol, že odvolaním napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a to najmä z toho dôvodu, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní nesprávne aplikoval § 135a a § 134 Obchodného zákonníka. V podaní zo dňa 13. 09. 2011 sa vyjadril žalovaný k obsahu doplneného odvolania žalobcu zo dňa 28. 09. 2011. Uviedol, že listiny predkladané žalobcom boli pre konanie vo veci a zistenie skutkového stavu nepodstatným dôkazom, ktorým chcel žalobca len osvetliť vzájomné zlé vzťahy medzi rodinou K. a rodinou M., ktorá skutočnosť bola súdu známa z verejne dostupných informácií. Poukázal na to, že konajúci sudca na pojednávaní dotazom zisťoval, či je účastníkom konania obsah listiny známy, čo bolo zrejme z dôvodu, že títo sú i účastníkmi trestného konania, ktorého sa listiny dotýkali. Vykonanie tohto dôkazu nemalo pre konanie vo veci žiadnu právnu relevanciu, pretože žalovaný namietal neplatnosť právneho úkonu - nájomnej zmluvy zo dňa 23. 12. 2004, z titulu ktorej si uplatňoval žalobca žalobný nárok. Nepovažoval za dôvodnú ani námietku nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu potvrdil. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 759,77 € (trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 625,73 €, paušálnu náhradu nákladov vo výške 7,41 € a 20% DPH). Dňa 18. 10. 2011 bolo doručené odvolaciemu súdu podanie žalobcu zo dňa 17. 10. 2011 označené ako ďalšie doplnenie odôvodnenia odvolania žalobcu. V uvedenom podaní žalobca uviedol, že pokiaľ ide o procesnú stránku veci a vady konania na súde prvého stupňa, na jedinom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 24. 09. 2010 došlo k porušeniu § 118 ods. 1 OSP, pretože samosudca neoznámil výsledky prípravy pojednávania. Tiež došlo k porušeniu § 118 ods. 2 OSP, pretože samosudca neuviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná. Bol porušený § 118 ods. 4 OSP. Samosudca úplne neočakávane v rozpore so zákonom stanoveným priebehom pojednávania ukončil dokazovanie pred záverečným slovom účastníkov konania a neuviedol ani poučenie podľa § 120 ods. 4 OSP, nevyužil možnosť danú § 100 ods. 1 OSP, vôbec neuviedol, ako sa mu javí právne posúdenie veci, a že mieni vo veci rozhodnúť len na základe právnej argumentácie žalovaného založenej na tvrdení o porušení § 135a Obchodného zákonníka a § 134 Obchodného zákonníka zo strany Q. K. ako konateľa žalovaného pri uzatváraní nájomnej zmluvy zo dňa 23. 12. 2004, ktorá je právnym dôvodom nároku žalobcu uplatňovaného v tomto konaní. Rozsudok okresného súdu označil za tzv. prekvapivé súdne rozhodnutie a to aj vo vzťahu k iným súdnym konaniam prebiehajúcim na Okresnom súde Brezno. Za ďalšiu podstatnú vadu konania žalobca označil skutočnosť, že samosudca sa neoboznámil s listinnými dôkazmi predloženými zo strany žalobcu na pojednávaní konanom dňa 24. 09. 2010 a to s obžalobou prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici zo dňa 04. 01. 2008. V odôvodnení rozsudku nekonkretizoval listinné dôkazy, ktorými dôkaz vykonal a z ktorých pri svojom rozhodnutí vychádzal. Dôkaz nevykonal ani listinou nachádzajúcou sa na liste č. 116 súdneho spisu a nijako nezisťoval, či V. Kubašiaková ako účastníčka predmetnej nájomnej zmluvy je alebo nie je podnikateľka a teda, či predmetná nájomná zmluva sa vo Všeobecných ustanoveniach o záväzkovom práve spravuje Obchodným zákonníkom alebo Občianskym zákonníkom, čo má podľa žalobcu zásadný právny význam pre právne posúdenie námietky premlčania žalobcu vznesenej žalobcom vo vzťahu k dovolávaniu sa neplatnosti predmetnej nájomnej zmluvy zo strany žalovaného. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci súdom prvého stupňa žalobca v podaní zo dňa 18. 10. 2011 namietal, že prvostupňový súd svoj rozsudok odôvodnil len právnou argumentáciou o neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 23. 12. 2004 uzatvorenej medzi žalovaným ako nájomcom a V. K. (právnou predchodkyňou žalobcu) ako prenajímateľom v dôsledku porušenia § 134 a § 135a Obchodného zákonníka zo strany Q. K. ako konateľa žalovaného. Iné dôvody neplatnosti predmetnej nájomnej zmluvy súd prvého stupňa ani neuviedol. Okresnému súdu vytkol, že v odôvodnení svojho rozsudku neuviedol znenie § 134 a § 135a Obchodného zákonníka, zo znenia ktorých a aj z ich systematického výkladu je zrejmé, že prípadné porušenie § 134 a § 135a Obchodného zákonníka nemá a ani nemôže mať za následok neplatnosť predmetnej nájomnej zmluvy zo dňa 23. 12. 2004, nakoľko porušenie § 134 a § 135a Obchodného zákonníka nemôže mať dopad na tretie osoby. Právnym následkom porušenia § 134 a § 135a Obchodného zákonníka môže byť len zodpovednosť konateľa za škodu. Opačný právny názor a jeho uplatnenie v súdnej praxi by bolo v rozpore s princípom právnej istoty a spôsobilo by, že samotná spoločnosť s ručením obmedeným sa prostredníctvom konateľa, ktorý právny úkon nevykonal, mohla domôcť voči tretím osobám jeho neplatnosti bez časového obmedzenia a to len s poukázaním na porušenie povinnosti jednotlivých konateľov dovnútra spoločnosti s ručením obmedzeným vo vzťahu k jej iným konateľom alebo spoločníkom. Takýto výklad a aplikácia dôsledkov porušenia § 134 a § 135a Obchodného zákonníka vo vzťahu k tretím osobám by viedla k absurdným dôsledkom, ktoré nie sú v súlade s princípom právnej istoty. Zdôraznil, že z listinných dôkazov a to z vyššie uvedenej obžaloby a rozsudku, by okresný súd zistil, že v období keď došlo k uzatvoreniu predmetnej nájomnej zmluvy zo dňa 23. 12. 2004 ani nebolo možné, aby Q. K., ktorý bol v tom čase v kolúznej väzbe komunikoval s J. Šajgalom, ako ďalším konateľom. V kontexte iných skutočností, ktoré sa stali v roku 2004 a v roku 2005 a ktoré im predchádzali, nie je podľa žalobcu možné posúdiť predmetnú Nájomnú zmluvu zo dňa 23. 12. 2004 ako zmluvu, ktorá by bola v rozpore s objektívnymi záujmami žalobcu, ktorý dnes užíva pozemky V. K. bezodplatne, pričom na nich vykonáva podnikateľskú činnosť. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil. K predmetnému podaniu žalobca pripojil zvukový záznam o priebehu súdneho pojednávania konaného dňa 24. 09. 2010 na Okresnom súde Brezno vo veci 6C/177/2008 zaznamenaný na DVD disku v súbore s príponou .WAV o veľkosti 1 566 481 kB s dĺžkou 2 hodiny 31 minút a 33 sekúnd a doslovný prepis zvukového záznamu o priebehu súdneho pojednávania konaného dňa 24. 09. 2010 v právnej veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod č. k. 6C/177/2008 v rozsahu 32 strán. V ďalšom podaní zo dňa 18. 10. 2011, ktoré bolo odvolaciemu súdu doručené dňa 19. 10. 2011 žalobca uviedol, že v nadväznosti na ďalšie doplnenie odôvodnenia odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno zo dňa 24. 09. 2010 č. k. 6C/177/2008 a predloženie nových dôkazov s návrhom na ich vykonanie, ktoré doručil Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 18. 10. 2011 si dovoľuje poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/32/2005 publikovaný v ZSP č. 3/2009 pod číslom 25 a opätovne navrhuje, aby v prípade, že odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdí ako vecne správny vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním žalobcu zo dňa 26. 11. 2010 a jeho doplnenia zo dňa 28. 09. 2011 podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil; o trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ust. § 142 ods. 1 OSP tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 759,76 € na účet právnej zástupkyne žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetnom odvolacieho konania je preskúmanie rozhodnutia okresného súdu, ktorým okresný súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie nájomného na základe nájomnej zmluvy, ktorú dňa 23. 12. 2004 uzatvoril žalovaný ako nájomca a V. K. ako prenajímateľ. Predmetom uvedenej zmluvy bol prenájom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností Správou katastra Brezno na LV č. XXX pre katastrálne územie M., ako parcely registra „C", parcelné číslo KN XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, parcelné č. KN XXXX/ X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcelné č. KN XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parcelné č. KN XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 počnúc dňom 01. 01. 2005. Podľa obsahu zmluvy o nájme, zmluvné strany sa v čl. IV bod 1 dohodli na nájomnom vo výške 2.821,48 € s DPH mesačne s tým, že podľa čl. IV bod 5 Zmluvy v prípade omeškania s platením nájomného sa dojednala zmluvná pokuta vo výške 1% z neuskutočneného plnenia za každý kalendárny deň omeškania. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 101.573,39 € spolu s príslušenstvom - zmluvnou pokutou vo výške 1% z dohodnutej mesačnej splátky vo výške 2.821,48 € a úrokom z omeškania špecifikovaným v petite žaloby. Okresný súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu, pretože dospel k záveru, že zmluva z 23. 12. 2004 uzavretá medzi V. K. na strane prenajímateľa a konateľom žalovaného manželom pani K. Q. K. je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Okresný súd v odôvodnení rozsudku nekonkretizoval bližšie dôvody absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 23. 12. 2004 z hľadiska citovaného ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, len konštatoval, že konateľ žalovaného Q. K. nepostupoval v súlade so zákonom, porušil zákonné ustanovenia o zastupovaní a obchodnom vedení spoločnosti v zmysle § 135a a § 134 Obchodného zákonníka, preto nájomná zmluva nebola uzatvorená v súlade so zákonom a tieto vady spôsobili absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Neuviedol, či predmetnú zmluvu považuje za rozpornú so zákonom, pretože sa prieči tým zákonným ustanoveniam, ktoré v Obchodnom zákonníku upravujú povinnosti konateľov a konanie v mene spoločnosti alebo pre rozpor s dobrými mravmi, keď poukázal na to, akým spôsobom konal konateľ spoločnosti žalovaného Q. K. a aké dôsledky z tejto zmluvy pre spoločnosť žalovaného vyplynuli. Konštatoval, že táto zmluva nebola uzavretá v súlade so záujmami spoločnosti, ktorú Q. K. ako konateľ zastupoval, pretože neprimerane spoločnosť finančne zaťažil. Konal tak v čase, keď nebol v styku s druhým spoločníkom a konateľnom spoločnosti, keďže bol v tom čase vo väzbe. Odvolací súd preskúmal rozsudok okresného súdu len z hľadiska tých odvolacích dôvodov, ktoré uplatnil žalobca v pôvodne podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu, doplnených v podaní zo dňa 28. 09. 2011, ktorým žalobca reagoval na výzvu odvolacieho súdu. Podanie doručené odvolaciemu súdu dňa 18. 10. 2009 vyhodnotil odvolací súd ako podanie, ktoré obsahuje nové dôvody odvolania, v pôvodnom odvolaní ani v jeho doplnení zo dňa 28. 09. 2011 neuvedené, preto na tieto odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 3 OSP odvolací súd neprihliadal. V lehote na doplnenie odvolania podľa výzvy odvolacieho súdu boli žalocom uplatnené odvolacie dôvody, podľa § 205 ods. 2 písm. b) OSP a podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP ( žalobca vycitoval všetky dôvody podľa tohto zákonného ustanovenia, ale podľa obsahu odvolania odvolací súd tieto odvolacie dôvody podriadil pod § 205 ods. 2 písm. b) a písm. f) OSP). Za tzv. inú vadu konania označil žalobca to, že okresný súd nevykonal dôkaz listinou spôsobom predpísaným Občianskym súdnym poriadkom (obžalobou prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici zo dňa 04. 01. 2008 vo veci obvineného J. M. pod č. Kv 42/07 ako aj rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1T/20/2008 - 3121 zo dňa 26. 11. 2009). Odvolací súd zo spisu, konkrétne zo Zápisnice o pojednávaní zo dňa 24. 09. 2010 zistil, že na otázku súdu adresovanú účastníkom konania, či je potrebné listiny predložené zástupcom žalobcu oboznamovať alebo ich prečítať, účastníci konania uviedli, že to nie je potrebné, pretože ich obsah je im známy. Ak by išlo o listinné dôkazy rozhodné pre rozhodnutie vo veci, musel by okresný súd zachovať postup vyplývajúci z § 129 ods. 1 OSP a listinu prečítať alebo oboznámiť jej obsah bez ohľadu na stanovisko účastníkov. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že obžaloba a trestný rozsudok neboli rozhodujúce (relevantné) dôkazy pre posúdenie tejto veci a nevykonanie dôkazu nimi podľa § 129 OSP nie je vadou konania a nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako to namieta žalobca. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že nezhody medzi rodinami K. a M. mu boli známe z výsluchu účastníkov konania. Doložené listiny preto považoval len za podporné dôkazy doplňujúce vedomosti o tom, čo zistil výsluchom účastníkov konania spôsobom predpísaným Občianskym súdnym poriadkom. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení veci, keď okresný súd podľa názoru navrhovateľa nesprávne aplikoval ust. § 134 a § 135a Obchodného zákonníka, odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s právnym záverom okresného súdu o tom, že nájomná zmluva zo dňa 23. 12. 2004 je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože je podľa názoru odvolacieho súdu zmluvou odporujúcou dobrým mravom a to z toho dôvodu, že jeden z konateľov spoločnosti žalovaného Q. K. využil oprávnenie konateľa vyplývajúce mu z Obchodného zákonníka a uzavrel v mene spoločnosti žalovaného ako konateľ tejto spoločnosti zmluvu nevýhodnú pre spoločnosť, ale výhodnú pre seba a svoju manželku vystupujúcu pri uzatváraní zmluvy na strane prenajímateľa, teda druhej zmluvnej strany. Nájomná zmluva jednoznačne mala privodiť majetkový prospech rodine K. a úkor spoločnosti žalovaného. Odvolací súd sa zhoduje s názorom žalobcu, že konanie konateľa v rozpore s § 135a Obchodného zákonníka nemá za následok neplatnosť zmluvy (právneho úkonu); má za následok len zodpovednosť konateľa za škodu, ktorá tým spoločnosti, za ktorú konal, vznikla. Uvedená nepresnosť v odôvodnení rozhodnutia okresného súdu však nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia okresného súdu, pretože aj odvolací súd dospel k záveru, že nájomná zmluva zo dňa 23. 12. 2004 je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka a to pre jej rozpor s dobrými mravmi. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie podľa § 3 Občianskeho zákonníka bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Obchodný zákonník ani Občiansky zákonník (podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka lex generalis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku) zákonný pojem dobré mravy nedefinujú. Dobré mravy patria k zásadám súkromného práva a používajú sa ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo v ich výkone. Ide o súhrn všeobecne platných noriem morálky, na ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. V súlade s dobrými mravmi nie je také úmyselné nedobromyseľné konanie, ktoré môže privodiť ujmu inému. Právo vystupovať za spoločnosť smerom navonok samostatne a podpisovať v mene spoločnosti právne úkony, nemôže jeden z konateľov zneužívať na konanie v prospech seba a v rozpore so záujmami spoločnosti. Konateľ je povinný vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých spoločníkov. Výkon funkcie konateľa s odbornou starostlivosťou sa vzťahuje na všetky povinnosti uložené konateľovi zákonom, spoločenskou zmluvou, stanovami alebo rozhodnutím valného zhromaždenia. V priebehu existencie spoločnosti môžu byť tieto záujmy spoločníkov rôzne a protichodné. Vždy je však potrebné mať na zreteli záujem spoločnosti a nie osobný prospech. Q. K. pri uzatváraní nájomnej zmluvy z 23. 11. 2004 nekonal v prospech spoločnosti, za ktorú konal, ale vo svoj (a manželkin) prospech. Odvolací súd zhodne so žalobcom ustálil odpoveď na žalobcom položenú otázku zásadného právneho významu (aké následky má konanie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným v rozpore s § 134 a 135a Obchodného zákonníka), z tohto dôvodu dovolanie proti svojmu rozhodnutiu nepripustil. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil konštatujúc, že odvolacia námietka žalobcu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b) a ani podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) OSP nie je dôvodná, pretože konanie pred okresným súdom sa uskutočnilo v súlade s OSP, právne posúdenie veci okresným súdom bolo správne - nájomná zmluva zo dňa 23. 12. 2004 je podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre jej rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatná. Pokiaľ ide o námietky žalobcu obsiahnuté v podaní zo dňa 18. 10. 2011, kde žalobca odvolaciemu súdu vytýka procesné pochybenia spočívajúce v tom, že výzva na odstránenie vád odvolania bola adresovaná Advokátskej kancelárii Kašuba spol. s r. o., aj keď táto advokátska kancelária žalobcu v tom čase nezastupovala, žalobcu podľa tvrdenia JUDr. Kašubu v tom čase zastupoval JUDr. Kašuba, advokát, so sídlom v Banskej Bystrici (napriek tomu, že ešte pred predložením veci dovolaciemu súdu predkladacou správou sa nachádza odvolanie žalobcu zo dňa 26. 11. 2010, vyhotovené Advokátskou kanceláriou Kašuba spol. s r. o. a že po predkladacej správe, ktorou bola vec predložená odvolaciemu súdu sa nachádza v spise odvolanie Advokátskej kancelárie Kašuba spol. s r. o., proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 6C/177/2008 - 201 a č. 202 zo dňa 08. 12. 2010 a Oznámenie o postúpení vymáhanej pohľadávky zahŕňajúce návrh na zmenu účastníka konania na strane žalobcu podľa § 92 Občianskeho súdneho poriadku, tiež vyhotovené Advokátskou kanceláriou Kašuba spol. s r. o. a všetky výzvy a prípisy odvolacieho súdu prevzala Advokátska kancelária Kašuba spol. s r. o. bez následnej reakcie, na základe ktorej by vrátila tieto písomnosti ako „mne nepatriace") odvolací súd uvádza, že na základe týchto reakcií a konania Advokátskej kancelárie Kašuba spol. s r. o. konal odvolací súd s Advokátskou kanceláriou Kašuba spol. s r. o. . O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ust. § 142 ods. 1 OSP. Trovy odvolacieho konania predstavuje odmena advokátky za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie žalovaného k odvolaniu, ktorá bola vyčíslená v súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z. z. vo výške 625,73 €. Trovy odvolacieho konania žalovaného ďalej predstavuje režijný paušál vo výške 7,41 € a DPH vo výške 20%; trovy odvolacieho konania celkom 759,76 €. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.