Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/213/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6308204749 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6308204749.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v obchodnoprávnej veci navrhovateľa Citybank Europe plc, pobočka zahraničnej banky, Mlynské Nivy 43, 825 01 Bratislava, IČO:36 861 260, zast. advokátom JUDr. Davidom Soukeníkom, Moskovská 13, Bratislava proti odporcovi E. Q., nar. XX.XX.XXXX, H. XXX, XXX XX P., občan SR, zast. advokátom JUDr. Zdenkom Roštárom, Nám. M.R. Štefánika 19, 977 01 Brezno o zaplatenie 1.565,85 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Brezne č.k. 7Cb 190/2008-173, IČS: 6308204749 zo dňa 28. júna 2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu v Brezne č.k. 7Cb 190/2008-173, IČS: 6308204749 zo dňa 28. júna 2011 v napadnutej časti tretej výrokovej vety zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom zastavil okresný súd konanie o návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 209,12 Eur s úrokom z omeškania 35,99% ročne z tejto sumy od 05.05.2007 do zaplatenia, ako aj v časti úroku z omeškania vo výške 21,24% ročne zo sumy 1.356,73 Eur od 05.05.2007 do zaplatenia. Odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi 88,16 Eur so 14,75% úrokom z omeškania ročne od 05.05.2007 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodne okresný súd až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil okresný súd tým, že predmetom sporu je nárok navrhovateľa na splatenie úveru poskytnutého právnemu predchodcovi odporcu právnym predchodcom navrhovateľa na základe úverovej zmluvy zo dňa 25.07.2003 úver vo výške 38.000,-Sk, ktorý s poplatkom za vyhotovenie úveru zodpovedal celkovej sume 47.500,-Sk. Právny predchodca odporcu sa zaviazal splácať úver v splátkach vo výške po 2.656,-Sk, vždy do 13. dňa v mesiaci, počnúc dňom 13.09.2003 a končiac dňom 13.08.2005. Odporca vzniesol proti navrhovateľom uplatnenému nároku námietku premlčania každej jednotlivej splátky, okrem poslednej splátky, ktorá bola splatná 13.08.2005, pretože navrhovateľ podal návrh na súd dňa 30.07.2008, v dôsledku čoho si zaplatenie poslednej splátky úveru uplatnil v zákonom stanovenej 3-ročnej premlčacej lehote. Okresný súd sa stotožnil s námietkou premlčania vznesenou právnym zástupcom odporcu v súlade s § 101 OZ, preto zaviazal odporcu len na zaplatenie sumy 88,16 Eur (2.656,-Sk) navrhovateľovi spolu so 14,75% úrokom z omeškania ročne od 05.05.2007 do zaplatenia. Vo zvyšku, a to do sumy 1.356,72 Eur (40.872,72 Sk) návrh navrhovateľa zamietol a v časti istiny 209,12 Eur konanie zastavil. S rozhodnutím okresného súdu v napadnutej časti tretej výrokovej vety, ktorou bol návrh navrhovateľa zamietnutý sa neuspokojil navrhovateľ a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní namietal, že s právnym predchodcom odporcu uzavrel Úverovú zmluvu dňa 13.08.2003 na základe jeho žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 25.07.2003 a v ten istý deň poukázal poručiteľovi odporcu na jeho účet uvedený v žiadosti o úver sumu 38.000,-Sk, pričom poplatok za poskytnutie úveru predstavoval sumu 9.500,-Sk. Celková dlžná čiastka tak zodpovedala sume 47.500,-Sk. Poručiteľ odporcu bol povinný podľa zmluvy o úvere poskytnutý úver splácať v 24 mesačných splátkach po 2.656,-Sk, vždy do 13. dňa v mesiaci, pričom 1. splátku vo výške 2.656,-Sk bol povinný zaplatiť do dňa 13.09.2003. Od doby poskytnutia úveru bol poručiteľ odporcu povinný platiť aj úroky vo výške 29,99 % tak, ako boli dohodnuté v bode 17.1.1 podmienok, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy. Poručiteľ odporcu zaplatil na poskytnutý úver dňa 14.10.2003 splátku vo výške 122,82 Eur (3.700,-Sk), 11.12.2003 sumu 106,27 Eur (3.201,50 Sk) a dňa 16.03.2003 sumu 3.177,-Sk, t.j. celkom 10.078,50 Sk. Odporca, ktorý smrťou poručiteľa vstúpil do všetkých práv a povinností poručiteľa, nadobudol po poručiteľovi - pôvodnom dlžníkovi tak, ako to vyplýva z Osvedčenia o dedičstve vydaného dňa 07.05.2004 sp.zn. 4D 282/04, Dnot 100/2004 podiel na dedičstve vo výške 1/1 vzhľadom k celku. Úver nebol dlžníkom splatený, preto navrhovateľ dňa 04.05.2007 zosplatnil celý úver. Odvolateľ v odvolaní poukázal na tú skutočnosť, že zmluva o úvere je podľa § 261 ods.3 písm.d/ Obch.zák. absolútnym obchodom, ktorý sa riadi ustanoveniami záväzkovej časti Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Tá skutočnosť, že druhý účastník záväzku je zároveň spotrebiteľ má vplyv na prípadnú aplikáciu ust. § 52 až 54 OZ a príslušných zákonov, ktoré ustanovujú osobitnú náležitosť zmlúv, účastníkom ktorých je spotrebiteľ, ale nie na samotnú aplikáciu Občianskeho zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 v ust. § 1 upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, ako aj náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru vrátane ďalších opatrení na ochranu spotrebiteľa. Obchodný zákonník je preto možné aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu, keďže Zákon o spotrebiteľských úveroch len dopĺňa úpravu jednotlivých zmluvných typov za účelom posilnenia ochrany. Odvolateľ dňa 04.05.2007 vyzval odporcu na okamžité splatenie jeho dlhu, pričom medzi doručením žaloby dňa 30.07.2008 na súd a zosplatením úveru neubehla 3-ročná a ani 4-ročná premlčacia doba, preto je jeho nárok uplatnený včas. Okresný súd podľa jeho právneho názoru dospel k nesprávnym právnym záverom, keď vychádzal zo skutočnosti, že zmluva o úvere uzatvorená medzi ním a právnym predchodcom odporcu sa riadi Občianskym zákonníkom. Namietol tiež, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nevyplýva, na základe ktorého ustanovenia Občianskeho zákonníka, prípadne iného právneho predpisu sa má na vzťah z úverovej zmluvy aplikovať úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, keď tento zmluvu o úvere neupravuje a Zákon o spotrebiteľských úveroch neupravuje osobitný druh zmluvy, ale len niektoré ustanovenia dopĺňajúce občianskoprávnu alebo obchodnoprávnu úpravu. Navrhol preto, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1.356,73 Eur s úrokom z omeškania vo výške 14,75% ročne z tejto sumy za obdobie od 05.05.2007 do zaplatenia, prípadne aby rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril aj právny zástupca odporcu podaním doručeným okresnému súdu dňa 24.08.2011, v ktorom uviedol, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, preto ho navrhol v celom rozsahu potvrdiť. V odvolaní zdôraznil, že aj keď je zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu označená ako zmluva o úvere, nie je možné prejav vôle, teda obsah a formu zmluvy vykladať gramaticky, ale podľa jej obsahu a formy, z ktorej jednoznačne vyplýva, že bola uzavretá spotrebiteľská zmluva a že ide o vzťah občianskoprávny, preto aj lehoty na uplatnenie nárokov vyplývajúcich z tohto vzťahu sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že ku dňu uzavretia Úverovej zmluvy dňa 13.08.2003 Občiansky zákonník ešte neobsahoval úpravu spotrebiteľských zmlúv, keďže táto bola v § 52 a nasl. zavedená do Občianskeho zákonníka až zák.č. 150/2004 s účinnosťou od 01.04.2004. Ku dňu uzavretia zmluvy o úvere bol účinný zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, pričom zdôraznil, že zmluva medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu bola uzatvorená na vopred pripravenom formulári, obsah ktorého nemohol právny predchodca odporcu meniť, čím napĺňa zmluva o úvere všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy. Zároveň poukázal na aplikáciu § 879f/ ods.3 OZ, podľa ktorého, ak sa nedala zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a právnym predchodcom odporcu v ustanoveniach, ktoré neboli v súlade s § 53, 54 a 57 OZ do súladu, sú tieto ustanovenia v zmluve o úvere neplatné. Uviedol tiež, že inštitút predĺženia premlčacej lehoty podľa § 401 Obch.zák. písomným vyhlásením na 10-ročnú premlčaciu lehotu je výhradne inštitútom obchodno-záväzkových vzťahov a ust. § 100 a nasl. OZ takéto predĺženie premlčacej lehoty nepripúšťa. Takýto postup navrhovateľa bol preto v rozpore s kogentnou úpravou OZ a je v neprospech odporcu ako spotrebiteľa, pričom toto ustanovenie úverovej zmluvy stratilo platnosť dňom 01.07.2004 podľa § 879f/ ods.3 a 4 s použitím § 54 ods.1 OZ. Úverová zmluva sa preto musí spravovať režimom Občianskeho zákonníka vrátane premlčania práva. Záverom poukázal na rozhodnutie Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 61Cb 221/09 zo dňa 28.06.2010. Uviedol tiež, že všeobecné podmienky poskytovania úverov pre fyzické osoby vyhotovené navrhovateľom majú 25 strán, sú napísané drobným písmom, preto vyslovil pochybnosť, či právny predchodca odporcu vôbec tieto čítal a či im porozumel. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že predmetom odvolacieho konania je právo na splatenie časti úveru, a to vo výške 1.356,73 Eur s úrokom z omeškania vo výške 14,75% ročne z tejto sumy za obdobie od 05.05.2007, v ktorej časti bol návrh navrhovateľa zamietnutý. Právny predchodca navrhovateľa a právny predchodca odporcu uzavreli zmluvu o úvere, a to na základe výslovnej žiadosti právneho predchodcu odporcu zo dňa 25.07.2003, ktorý žiadal o poskytnutie úveru navrhovateľa vo výške 38.000,-Sk a ktorý mu aj navrhovateľ na účet uvedený v jeho žiadosti o poskytnutie úveru dňa 13.08.2003 potom, ako uzavrel s právnym predchodcom odporcu zmluvu o úvere, vyplatil. Právny predchodca odporcu sa zaviazal splácať dlh v pravidelných mesačných splátkach po 2.656,-Sk mesačne vždy do 13. dňa v mesiaci s tým, že prvú splátku mal zaplatiť dňa 13.09.2003. V skutočnosti zaplatil prvú splátku až dňa 14.10.2003, a to vo výške 122,82 Eur (3.700,-Sk), druhú dňa 11.12.2003 vo výške 106,27 Eur (3.201,50 Sk) a tretiu dňa 16.03.2004 vo výške 3.177,-Eur. Celkové splátky tak zodpovedali sume 10.078,50 Sk a keďže odporca v splácaní dlžnej sumy nepokračoval, navrhovateľ odporcu vyzval dňa 04.05.2007 na splatenie zvyšku úveru, čím došlo k zosplatneniu celého úveru. Z bodu I. písaného textu žiadosti odporcu o úver, v časti mesačný príjem spolužiadateľa vyplýva, že táto žiadosť tvorí spolu s jej schválením, následne vydaným právnym predchodcom navrhovateľa formou listu, úverovú zmluvu tak, ako je definovaná vo Všeobecných podmienkach poskytovania úveru pre fyzické osoby, pričom sa právny predchodca odporcu zaviazal dodržiavať jej podmienky. Žiadosť o úver bola vystavená dňa 25.07.2003, podpísal ju právny predchodca odporcu, pričom svojim podpisom potvrdil, že prevzal Všeobecné podmienky poskytovania úverov pre fyzické osoby a cenník poplatkov s tým, že akceptuje všetky ustanovenia a cenové podmienky poskytnutia úveru. Zo Všeobecných podmienok poskytovania úverov pre fyzické osoby (ďalej VP) z marca 2003 vyplýva, že úver je upravený v časti B VP bod 12, pričom v bode 15 VP je dohodnuté splácanie v súlade s čl. 17.2.2. VP. Pokiaľ nebol medzi odporcom a navrhovateľom dohodnutý odklad splatnosti splátok, odporca sa zaviazal splácať splátky úveru a ostatných dlžných čiastok vo výške určenej navrhovateľom k dátumu ich splatnosti tak, ako sú uvedené v liste navrhovateľa zo dňa 13.08.2003, ktorým bol úver pre odporcu navrhovateľom schválený a v ktorom bola uvedená aj informácia o splátkach úveru. Tento list spolu so žiadosťou odporcu o úver tvorí platnú zmluvu o úvere, pričom podľa bodu 15.2 VP všetky poskytnuté nesplatené prostriedky vrátane všetkých poplatkov a úrokov musia byť odporcom splatené ku konečnému dátumu splatnosti. Zmluva obsahuje aj dohodu o úroku a o ročnej percentuálnej miere nákladov v bode 17 VP, pričom v bode 24 sú upravené prípady porušenia úverovej zmluvy, medzi ktoré patrí bod 24.1 a v ňom upravené omeškanie pre prípad, že odporca nesplatí včas, na dané miesto plnenia a v príslušnej mene akékoľvek finančné plnenie podľa finančného dokumentu či podmienok. Vo všeobecnej časti VP pod písm. A bod 8 sú upravené úroky, poplatky, náhrada škody a náklady, pričom pod bodom 8.1.6 je dohodnuté, že v prípade, ak odporca mešká s úhradou akéhokoľvek splatného záväzku voči banke - navrhovateľovi, je táto oprávnená úročiť dlžnú čiastku okrem zmluvných úrokov tiež neustanovenou sadzbou úrokov z omeškania platnou ku dňu, kedy sa odporca dostal do omeškania alebo účtovať mu zmluvnú pokutu vo výške platnej ku dňu, kedy sa klient dostal do omeškania so splatnosťou, ktorú určí navrhovateľ. Podľa bodu 9 písm. A VP, ak dôjde k porušeniu zmluvy, má navrhovateľ právo doručením oznámenia dlžníkovi vypovedať zmluvný vzťah s okamžitou platnosťou alebo požadovať podľa bodu 9.1.2 okamžité splatenie všetkých alebo niektorých záväzkov klienta - odporcu voči navrhovateľovi v poradí stanovenom navrhovateľom a/alebo požadovať, aby takéto záväzky boli splatené úplne alebo sčasti na výzvu navrhovateľa a/alebo úročiť čiastky, s ktorých platbou je odporca v omeškaní úrokom z omeškania podľa čl. 8.1.6 vrátane uplatnenia zmluvnej pokuty podľa bodu 9.1.5 VP. Ku dňu 07.05.2004 v dôsledku smrti pôvodného dlžníka ako poručiteľa vstúpil do jeho práv a povinností odporca, a to na základe Osvedčenia o dedičstve vydaného dňa 07.05.2004 sp.zn. 4D 282/04, Dnot 100/94, ktorý dlh z úverovej zmluvy napriek výzve navrhovateľa nesplatil. Navrhovateľ si uplatnil právo na zaplatenie dlžnej sumy vrátane dohodnutého úroku z omeškania, ktorý upravil na výšku 14,75% ročne, t.j. na nižšiu sumu než vyplynulo z dojednaní zmluvných strán. Odporca vzniesol v konaní námietku premlčania s odôvodnením, že sa jedná medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu o občianskoprávny vzťah a o spotrebiteľský úver, preto je potrebné na prejednávanú vec aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje spotrebiteľské zmluvy. Uviedol, že zmluva o úvere, ktorú uzavrel navrhovateľ a právny predchodca odporcu bola uzatvorená vopred na pripravenom formulári, obsah ktorého právny predchodca odporcu nemohol meniť, rovnako ako nemohol meniť obsah všeobecných podmienok, ktoré sú jej súčasťou napísaných takým drobným písmom, že ich právny predchodca odporcu nemohol ani riadne prečítať odvolávajúc sa na ust. §§ 52, 53, 54 a 879f/ Obč.zák. účinnej od 01.04.2004, pričom zmluva o úvere bola uzavretá ešte dňa 13.08.2003 patrí aj s poukazom na zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Aj keď v čase uzatvárania zmluvy o úvere neplatili ešte ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, zmyslom úpravy spotrebiteľského práva bolo dosiahnuť vyrovnanie fakticky nerovného postavenia spotrebiteľa s profesionálnym dodávateľom, pričom vyrovnanie týchto podmienok sa vzťahuje aj na kontrahenta, ktorý uzatvoril zmluvu pred nadobudnutím účinnosti Zákona o zmene Občianskeho zákonníka č. 150/2004 Z.z. od 01.04.2004, preto sa tento spôsob právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv použije aj spätne na vzťahy uzatvorené pred 01.04.2004, a to v súlade aj s ust. § 879f/ OZ. Odporca preto v konaní tvrdil, že zmluva o úvere je uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a právnym predchodcom odporcu ako zmluva spotrebiteľská, pre ktorú sa nemôže použiť pre spotrebiteľa nevýhodnejšia dohoda o predĺžení premlčacej lehoty až na 10 rokov, ale sa musí použiť úprava Občianskeho zákonníka podľa § 54 ods.1 OZ, na základe ktorej došlo k premlčaniu jednotlivých splátok úveru tak, ako boli dohodnuté v úverovej zmluve, až na poslednú splátku, a to s poukazom práve na § 101 OZ. Navrhovateľ si uplatnil preto právo na splatenie časti úveru včas len ohľadom poslednej splátky, voči ktorej odporca nevzniesol žiadne námietky. Podľa § 261 ods.3 písm.d/ Obch.zák. platného ku dňu 13.08.2003 touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716). Podľa § 497 Obch.zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 392 ods.1 Obch.zák. pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti. Podľa §100 ods.1Občianského zákonníka v znení zákona 150/ 2004 Z.z. sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianského zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Nadpis zrušený od 1.1.1992 Podľa § 52 ods.1 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa ods.2 cit ust. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods.1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa ods. 2 cit. ust. sa ustanovenie odseku 1 nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Podľa § 54 ods.1 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 cit. ust. v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 1 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o slovenskej obchodnej inšpekcii platného ku dňu 13.08.2003 tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa ods. 2 písm.a/ cit. zák. zákona sa tento zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že zmluva o úvere ev.B.uzavretá medzi poručiteľom p.XX.XX.XXXXa právnym predchodcom navrhovateľa dňa 13.08.2003 bola tak, ako to vyplýva zo žiadosti o úver poskytnutá na účel prestavby nehnuteľnosti vo výške 38.000,-Sk, ktorú sumu mal odporca spolu s navýšeným poplatkom splácať v 24 mesačných splátkach po 2.656,-Sk od 13.09.2003 do 13.08.2005. Zmluva o úvere je upravená v § 261 ods.3 písm.d/ Obch.zák. a riadi sa ako absolútny obchod ustanoveniami záväzkovej časti Obchodného zákonníka, a to bez ohľadu na povahu účastníkov. Skutočnosť, že druhý účastník záväzkového vzťahu je spotrebiteľ, má vplyv na prípadnú aplikáciu § 52 až § 54 OZ a príslušných zákonov, avšak je treba uviesť, že z § 1 ods.1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zák. SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý bol platný ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, t.j. ku dňu 13.08.2003, kedy navrhovateľ odporcovi písomne oznámil, že mu schválil požadovaný úver, čím došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere, upravil niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa inak, keď v ods.2 písm. a/ upravil, že tento zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru (s odkazom na § 2 ods.1 písm.b/ zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že odporca čerpal finančné prostriedky na prestavbu nehnuteľnosti, preto tvrdenie odporcu o tom, že odporcovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver, právne neobstojí. Faktom je, že podľa ust. § 52 a nasl. OZ bola do Občianskeho zákonníka začlenená zák. č. 150/2004 Z.z. účinným od 01.04.2004 úprava spotrebiteľských zmlúv, pričom za spotrebiteľské zmluvy sa považovali kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka a zmluva podľa § 55 OZ, medzi ktoré zmluva o úvere, a to ani ako spotrebiteľský úver, zaradená nie je. Zmluva o úvere bola medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá za účinnosti zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v § 2 ods.1 vymedzil na účely tohto zákona pojem spotrebiteľa, ktorým sa rozumela fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti a pojem predávajúceho ako podnikateľa, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby. Odporca by sa tak mohol podľa tejto definície považovať za spotrebiteľa, a to z dôvodu, že čerpal úver na uspokojenie svojich osobných potrieb a zmluva o úvere za spotrebiteľskú zmluvu. Táto bola pripravená vopred na formulári vrátane znenia všeobecných podmienok, formulár ktorých vrátane textu zmluvy bol vopred zo strany právneho predchodcu navrhovateľa pripravený bez toho, aby mohol odporca meniť obsah a text tejto zmluvy. Za zhoršenie postavenia spotrebiteľa by preto bolo možné považovať dohodu o 10-ročnej premlčacej lehote podľa § 491 Obch.zák. obsiahnutú vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktorý inštitút je výhradne upravený v Obch.zák. a Obč. zák. takéto predĺženie premlčacej lehoty neupravuje čo aj odporca namietal. Na posúdenie behu premlčacej lehoty pre uplatnenie práva navrhovateľa je tak bolo potrebné aplikovať ust. § 100 OZ, a teda 3 ročnú premlčaciu lehotu, ktorá je pre odporcu priaznivejšia. Táto skutočnosť je ale s prihliadnutím k tomu, že navrhovateľ podal návrh na súd v trojročnej lehote od doručenia výzvy na splatenie zvyšku úveru odporcovi, t. j. včas, právne irelevantná. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že posúdenie námietky premlčania okresným súdom tak, že tento posudzoval beh premlčacej lehoty s prihliadnutím na splatnosť jednotlivých splátok, a nie na konečný a konkrétne dohodnutý deň splatnosti celého dlhu, nie je správne. Aplikácia § 565 OZ a §103 OZ prichádza do úvahy len vtedy, ak má byť záväzok plnený v splátkach, vtedy môže veriteľ podľa dohody požadovať zaplatenie celej pohľadávky pri omeškaní dlžníka so zaplatením jednej alebo niektorých splátok, ak veriteľ dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky riadne a včas požiadal. V prípade, že svoje právo nevyužil, môže od dlžníka žiadať naďalej len dojednané alebo stanovené splátky. Je tiež treba zdôrazniť, že podľa § 565 OZ splatnosť celej pohľadávky, t.j. aj strata lehôt alebo strata výhody splátok nenastáva priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či toto právo uplatní a či vyzve dlžníka k zaplateniu celého zvyšku dlhu. Plnenie dlhu v splátkach je v podstate plnením po častiach s tým rozdielom, že výška a splatnosť jednotlivých splátok je dopredu určená. Pri plnení v splátkach ide v podstate o dvojakú dobu splatnosti. Jednak je stanovená doba plnenia jednotlivých splátok a zároveň aj doba splatnosti pohľadávky, ktorá je však určená až poslednou splátkou. Záväzok potom zaniká postupne tak, ako sú splátky plnené a omeškanie dlžníka sa posudzuje u každej splátky zvlášť. Súčasťou podmienok splatnosti jednotlivých splátok môže byť aj určenie, že pre nesplnenie niektorej splátky je veriteľ oprávnený žiadať celý zvyšok pohľadávky naraz. Splatnosť celej pohľadávky, t.j. strata lehôt alebo strata výhody splátok však nenastáva priamo zo zákona, ale tak, ako bolo vyššie uvedené, závisí na vôli veriteľa, či si toto právo uplatní a vyzve dlžníka k zaplateniu celého zvyšku, prípadne či podá na súde žalobu na plnenie. V každom prípade môže svoje právo uplatniť len do splatnosti najbližšej ďalšej splátky. Pokiaľ tak neurobí a dlžník riadne a včas najbližšiu splátku zaplatí, môže veriteľ vymáhať len nezaplatenú jednu splátku. Svoje právo môže využiť kedykoľvek pri vynechaní niektorej z ďalších splátok. Je však treba zdôrazniť, že tento režim, ktorý je upravený v § 565 OZ nie je možné na prejednávanú vec uplatniť. Zo zmluvy, ktorá bola dohodnutá medzi právnymi predchodcami navrhovateľa a odporcu dňa 13.08.2003 vyplýva, že aj keď v nej bolo dohodnuté platenie úveru v splátkach, zmluvnými stranami nebola pre prípad, že niektorá z týchto splátok nebude zaplatená v dohodnutej lehote, dohodnutá strata výhody splátok a jej dôsledky. Doba splatnosti zostatku úveru bola zmluvnými stranami dohodnutá konkrétnym dátumom, a to uplynutím 13. dňa 24 mesiaca, počítaného od 13.08.2003, preto splatnosť celého dlhu nastala v tom okamihu, na ktorom sa zmluvné strany dohodli. Veriteľ tak bol podľa zmluvy oprávnený žiadať zaplatenie celého zvyšku dlhu - zostatok úveru prvýkrát v ten deň, ktorý nasledoval po dni, ktoré zmluvné strany určili za okamih splatnosti celého zostatku úveru. Od tohto dňa sa odvíja v posudzovanom prípade aj doba premlčania práva navrhovateľa žiadať zaplatenie zostatku úveru, ako aj úrokov a poplatkov tak, ako si ich navrhovateľ v návrhu uplatnil. Na konkrétne dohodnutom dátume splatnosti úveru, ako ani na jeho zostatku, úrokoch a zmluvnej pokute by nič nemenilo ani čiastočné plnenie dlhu poskytnuté odporcom až po dátume splatnosti. Ani v úverovej zmluve a ani vo VP nie je obsiahnuté žiadne dojednanie o tom, že by navrhovateľ bol oprávnený žiadať okamžité splatenie celého zostatku úveru vrátane príslušenstva naraz z dôvodu omeškania dlžníka so splatením jednej, príp. viacerých splátok po stanovenú dobu a ani dohoda o tom, že by sa z tohto titulu mal stať splatný celý dlh. Naopak v zmluve je splatnosť úveru dohodnutá konkrétne, a to uplynutím 13. dňa splatnosti poslednej z 24 splátok. Navrhovateľ tak bol oprávnený v súlade s dohodou v zmluve o úvere žiadať splatiť odporcom celú pohľadávku z dôvodu jeho omeškania ako dlžníka až okamihom márneho uplynutia doby splatnosti pohľadávky z úverovej zmluvy, ktorá bola zmluvnými stranami dohodnutá na deň 13.08.2005, t.j. nasledujúcim dňom potom, ako dlžník pohľadávku v deň poslednej splátky nesplnil. Ak sa teda ocitol dlžník v omeškaní so splácaním splátok pred dojednaným dňom splatnosti celého úveru tak, ako to ustálil okresný súd, nemalo to bez ďalšieho za následok, že by sa mala stať splatnou aj celá pohľadávka, t.j. zostatok úveru s príslušenstvom už k tomu dňu. Je vždy na veriteľovi, či a kedy svoje oprávnenie žiadať zaplatenie celej pohľadávky využije, pričom splatnosť celej pohľadávky nemôže nastať skôr, dokiaľ veriteľ nepožiada dlžníka o jej zaplatenie z dôvodu omeškania so splácaním splátok. Pre splatnosť celej pohľadávky nie je rozhodujúce, kedy veriteľ mohol dlžníka z dôvodu jeho omeškania so splátkami o zaplatenie celej pohľadávky najskôr požiadať, ale či a kedy sa rozhodol svoje oprávnenie využiť a príp. kedy ho o preukázateľne o zaplatenie celej pohľadávky skutočne požiadal, pretože by inak mal voči dlžníkovi naďalej nárok len na dohodnuté splátky. Podľa zistenia odvolacieho súdu navrhovateľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky - zostatku úveru s príslušenstvom z dôvodu včasného nezaplatenia dohodnutých splátok listom zo dňa 04.05.2007, t.j. v čase, kedy už bola celá pohľadávka navrhovateľa splatná a kedy už odporcovi uplynula lehota na vrátenie dlhu. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že na prejednávaný prípad nie je možné aplikovať ust. § 566 OZ a ani § 103 OZ tak, ako to v odôvodnení rozhodnutia uviedol súd a ako to v odvolaní namietal odporca a ani právne závery obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia č.k.61 Cb221/09. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu nie je správne, pretože okresný súd vec nesprávne právne posúdil, keď prihliadol na námietku premlčania vznesenú odporcom ohľadom každej jednotlivej splátky samostatne, pričom nezohľadnil, že medzi zmluvnými stranami nebola uzavretá dohoda o strate výhody splátok a o práve odstúpiť z dôvodu nezaplatenia čo i len jednej, príp. viacerých splátok od zmluvy. Navrhovateľ postupoval v súlade s bodom 9 písm. A VP a odporcu vyzval na okamžité splatenie všetkých jeho záväzkov v sume 47.172,72 Sk až doručením oznámenia zo dňa 04.05.2007, preto je možné ustáliť, že podaním návrhu na súd dňa 30.07.2008 si svoje právo na zaplatenie zvyšnej ceny úveru uplatnil v trojročnej premlčacej lehote, t. j. včas. Námietka premlčania vznesená odporcom preto právne neobstojí. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd musel rozhodnutie okresného súdu podľa § 221 ods.1 písm.h/ O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť podľa ods.2 cit. ust. na ďalšie konanie. Okresný súd opätovne posúdi dobu splatnosti pre celý zostatok úveru tak, ako bola zmluvnými stranami konkrétne dohodnutá v úverovej zmluve a začiatok behu premlčacej lehoty na uplatnenie práva navrhovateľa voči dlžníkovi, ktorý sa týka zvyšku nesplateného úveru vrátane dohodnutých úrokov, poplatkov a prípadnej zmluvnej pokuty posúdi až od tejto konkrétne dohodnutej lehoty v úverovej zmluve. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.