Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/182/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6310201603 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6310201603.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v obchodnoprávnej veci navrhovateľa V. B., nar. XX.XX.XXXX, A. XX, XXX XX Q. Q., štátny občan P., zast. advokátkou JUDr. Vierou Žembovou, AK so sídlom ČSA 5, 977 01 Brezno proti odporcovi Roľnícke družstvo Telgárt, družstvo, 976 73 Telgárt, IČO: 00 420 182, zast. advokátkou JUDr. Máriou Stahovcovou, so sídlom ČSA 18, 977 01 Brezno o zaplatenie 1.805,62 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu v Brezne č.k. 7Cb/76/2010-90, IČS: 6310201603 zo dňa 17.03.2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Okresného súdu v Brezne č.k. 7Cb/76/2010-90, IČS: 6310201603 zo dňa 17.03.2011 v napadnutej časti druhej a tretej výrokovej vety zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím zastavil okresný súd konanie o zaplatenie sumy 1.805,62 Eur v časti 213,20 Eur a vo zvyšku, čo do sumy 1.592,42 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 01.01.2010 až do zaplatenia návrh zamietol. Navrhovateľku zaviazal k povinnosti nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 113,-Eur za zaplatený súdny poplatok za odpor a sumu 442,90 Eur ako trovy právneho zastúpenia. Rozhodnutie odôvodnil okresný súd tým, že predmetom sporu bol pôvodne návrh navrhovateľky na zaplatenie sumy 1.889,36 Eur (56.919,-Sk) s 9% úrokom z omeškania ročne od 01.01.2010 do zaplatenia titulom vyplatenia vyrovnacieho podielu, na ktorý vzniklo navrhovateľke právo potom, ako jej matka W. B., ktorá bola členkou odporcu, dňa 25.09.1998 zomrela a jej členstvo v družstve smrťou podľa čl. VI ods.5 Stanov družstva zaniklo. Navrhovateľka sa nestala členom družstva, avšak vstúpila do všetkých práv a povinností po zomrelom poručiteľovi, pretože zdedila vyrovnací podiel, ktorý predstavoval sumu 64.642,-Sk. Táto skutočnosť je zrejmá aj z Osvedčenia o dedičstve č. 24D 83/2004, Dnot 17/2004 zo dňa 30.01.2004. Odporca bol povinný vyplatiť vyrovnací podiel navrhovateľke do 10 rokov v rovnomerných ročných splátkach, najneskôr do 31.12.2009 tak, ako to vyplýva z čl. XV Stanov. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že odporca zaplatil navrhovateľke v roku 2006 sumu 6.430,-Sk a v roku 2008 sumu 1.293,-Sk, spolu 7.723,-Sk, ktorú sumu navrhovateľka odpočítala z odporcom určenej čiastky pripadajúcej na vyrovnací podiel pre navrhovateľku oznámený do dedičského konania vo výške 64.642,-Sk, preto si uplatnil právo na vyplatenie rozdielu vyrovnacieho podielu len vo výške 1.889,36 Eur (56.919,-Sk). Keďže pred podaním návrhu zaplatil odporca navrhovateľke sumu 41,92 Eur, a to dňa 19.02.2009 a po podaní návrhu dňa 30.03.2010 jej zaplatil ďalšiu sumu 41,92 Eur, vzala navrhovateľka návrh v časti 83,74 Eur späť, v dôsledku čoho okresný súd uznesením zo dňa 21.07.2010 konanie v tejto časti zastavil. Predmetom sporu tak zostala suma 1.805,62 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 01.01.2010 až do zaplatenia dlžnej sumy. Okresný súd prihliadol na námietku odporcu, ktorú vzniesol s poukazom na spôsob splácania vyrovnacieho podielu v ročných splátkach v zmysle Stanov družstva čl. XV bod 5 tak, že ak člen neponechal v družstve pôdu, vyplácajú sa mu 2% ročne z celkovej sumy vypočítaného vyrovnacieho podielu, ktorý odporca vyplácal navrhovateľke od roku 2006 do 3 mesiacov po schválení ročnej účtovnej závierky v súlade s Obchodným zákonníkom. Lehota 10 rokov, do ktorej mal podľa navrhovateľky odporca splatiť celý dlh prichádza do úvahy len v tom prípade, keby bol člen družstva ponechal svoju pôdu v družstve na obhospodarovanie. Zároveň odporca namietol premlčanie uplatneného práva, a to s poukazom na tú skutočnosť, že členstvo právneho predchodcu navrhovateľky v družstve zaniklo smrťou v roku 1998, pričom k prejednaniu majetkového podielu v družstve došlo dedičmi až v roku 2004, kedy navrhovateľka doložila osvedčenie o dedičstve, v dôsledku čoho jej až po tomto dátume začal odporca vyplácať splátky vyrovnacieho podielu. Prvá splátka vyrovnacieho podielu bola splatná podľa čl. XV bod 5 Stanov po uplynutí jedného roka po schválení účtovnej závierky za rok, v ktorom členstvo zaniklo, preto vzniklo navrhovateľke právo na vyplatenie prvej splátky vyrovnávacieho podielu už v roku 2000. Keďže sa nárok navrhovateľky premlčuje v 3-ročnej premlčacej lehote a navrhovateľka si svoje právo na súde uplatnila až dňa 04.03.2010, pričom odporca začal plniť až v roku 2006, t.j. v čase, keď už bol nárok navrhovateľky premlčaný, považoval okresný súd námietku premlčania vznesenú odporcom za dôvodnú a na argumenty navrhovateľky ohľadom uznania zvyšku dlhu podľa § 407 ods. 3. Obch. zák. neprihliadol. Navrhovateľka vzala po podaní návrhu návrh späť aj v časti sumy 213,20 Eur, avšak bez príslušenstva, pretože jej odporca túto sumu zaplatil dňa 28.02.2011, v dôsledku čoho súd konanie aj v tejto časti podľa § 96 O.s.p. zastavil. Predmetom sporu tak zostalo právo navrhovateľky na zaplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 1.592,40 Eur s úrokom z omeškania od 01.01.2010. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojila navrhovateľka a podala proti nemu odvolanie. V odvolaní poukázala na tú skutočnosť, že nárok na vyrovnací podiel nie je premlčaný, keďže navrhovateľka postupovala podľa čl. XV ods. 5 Stanov upravujúcich vyplácanie vyrovnacieho podielu, výšku ktorého stanovil sám odporca a oznámil to aj do dedičského konania, ako aj času splnenia záväzku odporcom. Sám odporca čiastočne svoj záväzok splnil, a to dňa 15.12.2006, keď zaplatil navrhovateľke sumu 6.430,-Sk, dňa 11.02.2008 sumu 1.293,-Sk, dňa 19.02.2009 sumu 41,92 Eur, dňa 30.03.2010 sumu 41,92 Eur a dňa 28.02.2011 sumu 213,20 Eur. Z dôvodu, že odporca čiastočne plnil svoj záväzok, nastali účinky uznania aj zvyšku dlhu, preto nie je námietka premlčania vznesená právnym zástupcom odporcu dôvodná. Na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať ustanovenia § 233 a § 407 ods.3 Obch. zák., preto okresný súd posúdil vec nesprávne. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril aj právny zástupca odporcu, ktorý uviedol, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, preto ho navrhol potvrdiť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznil, že navrhovateľka vstúpila do všetkých členských práv a povinností po jej právnej predchodkyni ku dňu jej smrti, t.j. ku dňu 25.09.1998, pričom nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu si uplatnila až v roku 2010, t.j. po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo 130/2005, podľa ktorého sa vydanie vyrovnacieho podielu premlčuje v 3-ročnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ. V prejednávanej veci nie je možné aplikovať ustanovenia Obch.zák. o premlčaní, pretože medzi účastníkmi konania nejde o vzťah z podnikateľskej činnosti. Vzhľadom k tomu, že odporca plnil dlh v čase, kedy už bol nárok navrhovateľky premlčaný, nie je možné považovať jeho konanie za také, ktoré má na mysli ust. § 407 ods.3 Obch.zák. Podľa § 261 ods.3 písm.b/ Obch.zák. v znení ku dňu 25.09.1998 touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností. Podľa § 232 ods.1 cit. zák. členstvo fyzickej osoby zaniká smrťou. Dedič členských práv a povinností poručiteľa môže požiadať družstvo o členstvo. Zákon alebo stanovy môžu určiť, kedy predstavenstvo nesmie dedičovo členstvo odmietnuť alebo kedy sa nevyžaduje súhlas predstavenstva s nadobudnutím členských práv a povinností dedičom. Podľa ods.3 cit. ust. dedič, ktorý sa nestal členom, má nárok na vyrovnací podiel člena, ktorého členstvo zaniklo. Podľa § 233 ods.1 cit. zák. pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen nárok na vyrovnací podiel. Podľa ods.3 cit. ust. pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa účtovnej závierky za rok, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky vyrovnacieho podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde, a ak to vyplýva zo stanov, aj v iných zabezpečovacích fondoch. Takisto sa neprihliada na vklady členov s kratším ako ročným členstvom predo dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje. Podľa ods.4 cit. ust. nárok na vyrovnací podiel je splatný uplynutím troch mesiacov od schválenia účtovnej závierky za rok, v ktorom členstvo zaniklo. Nárok na podiel na zisku vzniká len za obdobie trvania členstva. Podľa ods.5 cit. ust. ustanovenia odsekov 2 až 4 sa použijú, len pokiaľ stanovy neurčujú inak. Podľa § 234 ods.1 cit. zák. vyrovnací podiel sa uhrádza v peniazoch. Stanovy môžu určiť, že v prípadoch, keď členský vklad spočíval úplne alebo sčasti v prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na družstvo, môže člen žiadať vysporiadanie vrátením tejto nehnuteľnosti, a to v hodnote, ktorá je evidovaná v majetku družstva v čase zániku jeho členstva. Ak je výška vyrovnacieho podielu menšia, než je hodnota vrátenej nehnuteľnosti, je nadobúdajúci člen povinný uhradiť družstvu rozdiel v peniazoch. Stanovy môžu určiť, že obdobne sa postupuje aj v prípade, keď spočíval členský vklad v poskytnutí iného vecného plnenia. Družstvo zodpovedá členovi, ak nakladá s majetkom družstva spôsobom, ktorý by toto vrátenie znemožňoval. Podľa § 391 ods.1 cit. zák. pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Podľa § 392 ods.1 cit. zák. pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti. Podľa ods.2 cit. ust. pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku. Podľa § 407 ods.3 cit. zák. ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Podľa čl. XV bod 5 Stanov platných a účinných ku dňu 25.09.1998 (čl. spisu 48) sa vyrovnávací podiel uhrádza v peniazoch. Vyrovnávací podiel sa poskytuje v rovnomerne rozvrhnutých splátkach. Prvá splátka je splatná po uplynutí jedného roku po schválení účtovnej uzávierky za rok, v ktorom členstvo zaniklo. Každá ďalšia splátka je splatná po uplynutí jedného roku. Posledná splátka je splatná najneskôr po uplynutí 10 rokov. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd nerozhodol správne, keď plynutie premlčacej lehoty pri uplatnenom nároku navrhovateľa na zaplatenie vyrovnacieho podielu posúdil podľa § 101 Obč.zák. Je treba zdôrazniť, že podľa § 261 ods.3 písm.b/ Obch.zák. sa záväzkové vzťahy, ktoré vzniknú medzi družstvom a členom družstva, a to bez ohľadu na povahu účastníkov, spravujú III. časťou Obchodného zákonníka, ktorá upravuje obchodné záväzkové vzťahy. Obchodný charakter má záväzkový vzťah podľa úpravy Obchodného zákonníka nielen vtedy, ak sa jedná o vzťah medzi podnikateľmi pri ich podnikaní, ale aj vtedy, keď obchodný charakter vyplýva z podstaty daného vzťahu, resp. z povahy záväzku. Platí to aj na vzťahy, ktoré vznikajú medzi zakladateľom družstva a družstvom, na vzťahy medzi členmi družstva a družstvom a medzi členmi družstva navzájom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu v družstve a zo zmlúv o prevode členských práv a povinností. Člen družstva nemusí byť, a spravidla ani nie je podnikateľom, avšak ide o vzťah, ktorému zákon priznáva obchodný charakter. Preto na všetky vzťahy, ktoré vzniknú medzi členom družstva a družstvom je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník v ust. § 232 ods.1 presne určuje, kedy zaniká členstvo fyzickej osoby v prípade jej smrti a za akých podmienok vstupuje do jej členských práv a povinností dedič, ktorý buď požiada družstvo o členstvo v ňom alebo nemá záujem stať sa členom družstva a v takom prípade podľa ods.3 cit. ust. má nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu po tom členovi, ktorého členstvo v družstve smrťou zaniklo. Z cit. ust. jednoznačne vyplýva, že členstvo v družstve po zomrelom členovi neprechádza automaticky na dediča a tento ho nemôže nadobudnúť výlučne z titulu dedenia. V prípade, že dedič požiada družstvo o vyplatenie vyrovnacieho podielu, na ktorý vzniká dedičovi pri zániku členstva pôvodného člena za trvania družstva nárok zo zákona, Obchodný zákonník v ust. § 233 ods.3 určuje spôsob výpočtu výšky vyrovnacieho podielu. V ods.4 cit. ust. stanovuje jeho splatnosť na lehotu 3 mesiacov od schválenia účtovnej závierky za ten rok, v ktorom členstvo zaniklo. Z ods.5 cit. ust. však vyplýva, že zákonná právna úprava sa použije pri výpočte a vyplácaní vyrovnacieho podielu len vtedy, ak stanovy neurčujú inak. Odporca v stanovách, platných ku dňu zániku pôvodného člena v družstve, upravoval splatnosť vyrovnacieho podielu odlišne od ust. § 233 Obch.zák. a to tak, že splatnosť vyrovnacieho podielu určil až na 10 rokov, pričom začiatok tejto 10-ročnej lehoty nastal až po uplynutí jedného roka po schválení účtovnej závierky za rok, v ktorom členstvo zaniklo. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že členstvo právneho predchodcu navrhovateľky v družstve zaniklo tak, ako to vyplýva z § 232 ods.1 Obch.zák. smrťou člena družstva ku dňu 25.09.1998, k schváleniu účtovnej závierky za rok 1998 malo dôjsť najneskôr k 31.03.1999, dokedy malo družstvo podať daňové priznanie ( ak družstvo nepožiadalo o predĺženie lehoty) a až rok po schválení účtovnej závierky, t.j. až v priebehu roku 2000, resp. konkrétny deň po uplynutí jedného roka po schválení účtovnej závierky začala plynúť lehota stanovená v stanovách na vyplatenie vyrovnávacieho podielu. Neobstojí preto tvrdenie odporcu, že navrhovateľka vstúpila do členských práv a povinností až vydaním osvedčenia o dedičstve, pretože takýto výklad je v rozpore s ust. § 232 ods.1 Obch.zák. Napriek tejto skutočnosti je treba zdôrazniť, že aj keď členský vzťah v družstve zanikol jedným zo spôsobov, pri ktorom nedochádza k prechodu členstva, nesporne došlo k prechodu majetkových práv na dediča, čo potvrdil súd osvedčením o dedičstve a potvrdil aj to, že týmto majetkovým právom je vyrovnací podiel. Vzhľadom k tomu, že ust. § 233 ods.2 až 4 Obch. zák. majú dispozitívnu povahu, môžu si družstvá otázky, ktoré sú v tomto ustanovení upravené, upraviť v stanovách inak. Je treba uviesť, že družstvá majú snahu stanoviť neprimerane dlhú lehotu splatnosti pre vyplatenie vyrovnacieho podielu tak, ako to je aj v prejednávanej veci, a to až na dobu 10 a viac rokov, ktorá prekračuje mieru, po ktorú je ešte možné spravodlivo po bývalom členovi, príp. po jeho právnom nástupcovi žiadať, aby trpel a znášal to, že s jeho majetkovým nárokom bude ešte po takúto dobu nakladať, a dokonca aj prisvojovať si úžitky z neho, bezplatne družstvo. Navrhovateľka vyčkala tak, ako to vyplynulo z čl. XV bod 5 Stanov platných ku dňu zániku členstva pôvodného člena v družstve stanovenú 10-ročnú lehotu na plnenie záväzku odporcom a až po jej uplynutí, keďže jej vyrovnací podiel nebol v plnej výške vyplatený, si svoje právo uplatnila na súde. Je možné konštatovať, že takýto postup odporcu pri dohode o neprimerane dlhej lehote na vyplatenie vyrovnacieho podielu je nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale aj v rozpore s § 269 ods.3 Obch.zák., pretože aj keď sú stanovy družstva zmluvou sui generis, ak obsahujú, hoci v súlade s ust. § 233 ods.5 Obch.zák. odchylný spôsob vysporiadania pri zániku členstva v družstve od spôsobu určeného Obchodným zákonníkom, nemôže byť tento spôsob určený tak, aby umožňoval družstvu rozhodnúť, aký spôsob vysporiadania a akú dobu plnenia v jednotlivých prípadoch zvolí, preto by takáto takáto dohoda bola aj v rozpore s ust. § 269 ods.3 Obch.zák. Z ust. § 234 ods.1 Obch.zák. vyplýva, že pokiaľ člen družstva nepožiada o uhradenie vyrovnacieho podielu iným spôsobom, je družstvo povinné uhradiť vyrovnací podiel v peniazoch. Podľa čl. XV bod 5 stanov platných ku dňu zániku členstva pôvodného člena v družstve odporcu bola stanovená doba plnenia tak, že družstvo bolo povinné splniť svoj záväzok najneskôr uplynutím 10. roku po uplynutí jedného roka od schválenia účtovnej závierky. Je nutné rozlišovať vznik povinnosti samej, t.j. okamih vzniku určitej povinnosti a dobu, kedy má byť táto povinnosť splnená - splatnosť dlhu. Pokiaľ by doba plnenia nebola určená stanovami a nebol v nich určený ani postup a spôsob jej ustanovenia, podľa § 340 ods.2 Obch.zák. by to bola veriteľka - navrhovateľka, ktorá by stanovila dátum plnenia, pretože je oprávnená požadovať plnenie záväzku ihneď a dlžník je povinný plniť bez zbytočného odkladu. Z § 342 ods.2 Obch.zák. vyplýva, že ak je čas plnenia určený v prospech dlžníka, pred týmto časom nie je veriteľ oprávnený požadovať plnenie, aj keď je dlžník oprávnený svoj záväzok splniť. Treba tiež zdôrazniť, že k zániku záväzku dochádza riadnym splnením a v čase určenom v stanovách v nadväznosti na § 324 Obch.zák. Až splnením záväzku záväzok odporcu zaniká, a len ak nedôjde k splneniu záväzku v pôvodne určenom termíne ( najneskôr uplynutím 10. roku po uplynutí jedného roka od schválenia účtovnej závierky), pričom vychádzajúc z ust. § 329 je veriteľ povinný prijať aj čiastočné plnenie záväzku, ak to neodporuje povahe záväzku a ak je predmetom plnenia peňažná suma alebo určité množstvo vecí určených druhovo, dostáva sa dlžník do omeškania s platením svojho záväzku. Čiastočné plnenie nevylučuje plnenie v splátkach, čo má len ten dôsledok, že pri peňažných záväzkoch dochádza k zníženiu sumy, z ktorej sa bude prípadne vypočítavať úrok z omeškania a pre veriteľa má ten význam, že poskytnutie čiastočného plnenia sa považuje za podmienok uvedených v § 407 ods.3 Obch.zák. za uznanie zvyšnej časti plnenia. Účinky uznania zvyšku dlhu má však čiastočné plnenie iba v prípade, ak sa dá usudzovať, že týmto plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Ohľadom tej časti záväzku, ktorá nebola doteraz splnená beží v dôsledku pretrhnutia premlčania, ktoré uznanie záväzku spôsobuje, v prospech veriteľa nová premlčacia doba. Pokiaľ ide o tú časť záväzku, ktorá bola splnená, čiastočné plnenie má v tejto časti účinky zániku záväzku. Je tiež potrebné uviesť, že podľa ust. § 234 ods.1 Obch.zák. sa vyrovnací podiel odchádzajúceho člena uhrádza v peniazoch, preto toto vysporiadanie nie je možné zamieňať s vydaním majetkového podielu z transformácie, ktorý vznikol inej oprávnenej osobe než členovi družstva. Spôsob a forma vydania majetkového podielu z transformácie inej osobe než člena družstva sa nerieši v stanovách a uskutočňuje sa podľa Zákona o transformácii družstiev, a nie podľa Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník ako základ pre výpočet vyrovnacieho podielu stanovuje účtovnú závierku za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Splatnosť práva na vyplatenie vyrovnacieho podielu je prevzatá zo všeobecnej úpravy § 61 Obch. zák. a dispozitívne ustanovuje splatnosť práva po uplynutí 3 mesiacov odo dňa, keď bola, resp. mala byť schválená účtovná závierka družstva (§ 40 ods.1 Obch.zák.), pričom tak ako bolo uvedené vyššie môžu stanovy splatnosť upraviť inak. Treba tiež zdôrazniť, že pri posudzovaní nároku na vydanie vyrovnacieho podielu sa zásadne vychádza zo stanov, ktoré platili ku dňu vzniku nároku na jeho vydanie, a nie je možné prihliadať na žiadne, neskôr vykonané zmeny. Zo stanov družstva platných ku dňu25.09.1998 tak vyplýva, že splatnosť práva nemohla nastať skôr ako uplynulo 10. rokov odo dňa nasledujúceho po uplynutí jedného roka od schválenia účtovnej závierky, preto premlčanie uplatneného nároku navrhovateľom neprichádza do úvahy. Premlčanie nároku sa spravuje ustanovením § 391 Obch.zák. v nadväznosti na § 261 ods.3 písm.b/ Obch.zák. a v prípade, že by si bol navrhovateľ uplatnil svoje právo na súde pred uplynutím v stanovách stanovenej 10-ročnej lehoty, bol by musel súd posúdiť, či ust. čl. XV bod 5 Stanov, ktoré sú zmluvou sui generis, nie je v rozpore s dobrými mravmi, a preto podľa § 39 OZ absolútne neplatné. Odvolací súd neprihliadol z vyššie uvedených dôvodov na tvrdenia odporcu a ani na ním vznesenú námietku premlčania, pričom právneho zástupcu odporcu upozorňuje na to, že jeho odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3 Cdo 130/2005 sa netýka posúdenia vyrovnacieho podielu, ale majetkového podielu z transformácie inej osobe než členovi družstva, a to podľa zákona o transformácii družstiev, a nie podľa Obchodného zákonníka. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd neposúdil čas dohodnutého splnenia záväzku odporcom správne, keď tento pojem splnenia zamenil s pojmom čiastočného plnenia, pretože čiastočné plnenie spôsobuje zánik záväzku dlžníka len vtedy, pokiaľ jednotlivé čiastočné plnenia subsumovali v sebe celý dlh odporcu. V súlade s čl. XV bod 5 Stanov platných ku dňu zániku členstva člena v družstve jednostranne určil odporca dátum splnenia záväzku uplynutím 10. roku po uplynutí jedného roka od schválenia účtovnej závierky, v ktorej lehote odporca svoj záväzok riadne a včas, to znamená v celej ním určenej výške, oznámenej aj v konaní o dedičstve po bývalom členovi družstva nesplatil, v dôsledku čoho si navrhovateľ mohol svoje právo na súde uplatniť až po uplynutí tejto lehoty, pretože až po tomto termíne sa dostal odporca so zvyškom dlhu do omeškania. Doba splatnosti vyrovnacieho podielu bola pre celý záväzok stanovená konkrétne a nastala v okamihu, uplynutia 10 rokov od uplynutia jedného roka od schválenia účtovnej závierky. Veriteľ tak bol oprávnený žiadať celý zvyšok dlhu prvý krát dňa, ktorý nasledoval po dni, ktorý odporca určil za okamih splatnosti celého zostatku vyrovnacieho podielu. Od tohto dňa sa odvíja aj posúdenie doby premlčania práva navrhovateľky žiadať zaplatenie zvyšku vyrovnacieho podielu. Neobstojí preto námietka odporcu o premlčaní navrhovateľkou uplatneného nároku, a to ani z toho dôvodu, že odporca začal plniť dlh až v roku 2006 dobrovoľne a postupne splácal jednotlivé čiastočné plnenia navrhovateľovi každý rok, a to aj po podaní návrhu, pretože takýmto konaním uznal svoj záväzok zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu v súlade s § 407 ods.3 Obch.zák. Rozhodnutie okresného súdu nie je preto v napadnutej časti zamietavého výroku ohľadom vyplatenia vyrovnacieho podielu pre navrhovateľku vo výške 1.592,40 Eur vecne správne, v dôsledku čoho musel odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v tejto časti, ako aj v časti závislého výroku o trovách konania podľa § 221 ods.1 písm.h/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť podľa ods.2 cit. ust. okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd v ďalšom konaní zistí, či navrhovateľkou uplatnená výška zvyšku vyrovnacieho podielu je správna, pričom zohľadní všetky čiastočné plnenia poskytnuté odporcom na splnenie jeho záväzku v prospech navrhovateľky a navrhovateľke prizná ňou uplatnené právo na vyrovnací podiel v zistenom rozsahu. Zároveň posúdi navrhovateľkou uplatnenú výšku úroku z omeškania, a to v súlade s ust. § 369 Obch.zák. pri zohľadnení jednotlivých platieb odporcom. Podľa § 224 ods.3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.