Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/224/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6310201743 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6310201743.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa SKP, k.s. Lazovná 64, Banská Bystrica, IČO: 44 915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze", Sládkovičovo Košútska 1342, IČO: 36 814 148, zast. JUDr. Pavlom Konečným, advokátom, so sídlom B. B., O. XXA, proti odporkyni P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., B. XX, o zaplatenie 115,09 Eur s prísl. na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Brezno, sp.z. 5C/70/2010-37 zo dňa 16. marca 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol a odporkyni náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukazujúc na §§ 544 ods. 1, 2 53 ods. l, 2, 3, 4 a 5 Občianskeho zákonníka mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou DRUKOS a odporkyňou došlo dňa 13.10.2010 k uzatvoreniu kúpnej zmluvy č. 104009414, predmetom ktorej bol záväzok právneho predchodcu navrhovateľa dodať odporkyni tovar ZELMER VODNÍK MULTI a odporkyňa sa zaviazala tento splácať po dobu 12 mesiacov v splátkach po 583 Sk s nultou splátkou vo výške 2.997 Sk, celkom v hodnote 9.996 Sk. Tiež právny predchodca uzatvoril s odporkyňou ďalšiu zmluvu o nájme s právom kúpy prenajatej veci č. 201053363, na základe ktorej navrhovateľ dodal odporkyni tovar kávovar a expresso DE LONGHI BAR M 110 s akontáciou 0 % s cenníkovou cenou predmetu nájmu 11.690 Sk, ktorý sa odporkyňa zaviazal zaplatiť v 12. mesačných splátkach po 1.140 Sk spolu vo výške 13.677 Sk. Odporkyňa bola v omeškaní so splátkami z obidvoch zmlúv, a to v prvej zmluve so splátkou vo výške 583 Sk, t.j. 19,35 Eur, a v druhej zmluve v sume 2.280 Sk, t.j. 75,68 Eur. Plnenie z tejto druhej zmluvy bolo predmetom konania vedeného pred Okresným súdom Brezno v roku 2005, ktorým súd vyhovel návrhu navrhovateľa rozsudkom spisovej značky 5C/197/2005-51 zo dňa 22.08.2008 v spojení s rozsudkom krajského súdu spisovej značky 12Co/17/2009-72, zo dňa 12.02.2009 v ktorej časti bol zmenený rozsudok prvostupňového súdu ohľadom úroku z omeškania ako aj trov konania, tak, že odporkyňa bola zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi 75,68 Eur spolu so 6% úrokom z omeškania ročne počítaným od 13. 09.2005 do zaplatenia. Túto sumu odporkyňa dňa 09.04.2009 zaplatila, čo navrhovateľ nepreukazoval ani ohľadom sumy 19,35 Eur nepredkladal súdu dôkazy, avšak odporkyňa tieto skutočnosti nespochybnila, preto ich súd ďalej nedokazoval. V danom prípade navrhovateľ si uplatňoval zmluvnú pokutu 4 roky spätne od napísania návrhu na súd, čo sa stalo 18.02.2010 a predstavuje za 1.462 dní omeškania zmluvnú pokutu 28,29 Eur a v prípade druhej zmluvy omeškanie 1.147 dní zmluvná pokuta 86,80 Eur, počítaná 0,1 % denne a to v prvom prípade zo sumy 19,35 Eur od 18.02.2006 do 18.02.2010, v druhom prípade od 18.02.2006 do 09.04.2009. Súd nevyhovel návrhu na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že mal za preukázané, že jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, s odporkyňou bola dohodnutá 36,5 % ročná zmluvná pokuta na neobmedzenú dobu bez akéhokoľvek limitu vysoko prevyšujúca akékoľvek produkty bánk na Slovensku v danom období. Táto vysoká zmluvná pokuta za nezaplatenie splátky kúpnej ceny je pri ešte navyše dojednanej výhrade vlastníctva prehnaná. Nijako nelimitovaná zmluvná pokuta 0,1 % denne spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ak zabezpečuje pohľadávku dodávateľa na zaplatenie kúpnej ceny, pri súčasnom dojednaní výhrady vlastníctva k predávanému tovaru, pretože v jednom okamihu zvýhodňovať dodávateľa tak, že má vlastníctvo k tovaru, popritom prijíma ekvivalent hodnoty tovaru v podobe peňažných prostriedkov, ktoré môže ďalej investovať a pri omeškaní má právo na zákonné úroky z omeškania. Je evidentné, že navrhovateľ v skutočnosti sledoval obídenie úrokov z omeškania, ktorých výška je výrazne nižšia. V čase splatnosti splátok kúpnej ceny 2000 - 2001 diskontná sadzba Národnej banky Slovenska predstavovala 8 až 8,8 % a dvojnásobok, teda úroky z omeškania predstavovali 16 až 17,6 %, Zmluvná pokuta vo výške 36,5 % je značne neprimeraná oproti úrokom z omeškania značne znevýhodňuje žalovanú spotrebiteľku. Nelimitovanou zmluvnou pokutou dodávateľ zjavne obíde bez ujmy aj prípadné premlčanie práva na plnenie ceny služby a s výrazným časovým odstupom uplatňuje sumy rovnajúce sa nezaplateným splátkam práve cez mechanizmus zmluvnej pokuty. Prvostupňový súd zdôraznil, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je inštitútom občiansko-právnych vzťahov, kde všeobecná premlčacia lehota je trojročná, preto aj pokiaľ by mienil vyhovieť návrhu navrhovateľa, nemohol by tak urobiť v jeho požadovanom rozsahu. Rozhodnutie o trovách konania prvostupňový súd dôvodil § 142 ods. 1 OSP a úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože jej nevznikli. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu, v ktorom medzi iným uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 250 ods. 2 písm. f/ OSP, súd sa nedostatočne vysporiadal s navrhovateľom prezentovanou argumentáciou hodnotenia celkovej primeranosti právneho vzťahu, z ktorého uplatňovaný nárok plynie, a to najmä s poukazom na celkový charakter a okolnosti, ktoré tento právny vzťah sprevádzali, ako aj nesprávne vec právne posúdil s poukazom na zák. č. 129/2010 Zb. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZOSPÚ“). Uvedená právna úprava je dôležitým vodítkom posudzovania, resp. komplexného nazerania na problematiku hodnotenia primeranosti sankčných nárokov v oblasti spotrebiteľských vzťahov, a preto navrhovateľ je toho názoru, že v záujme zachovania právnej istoty účastníkov je potrebné a žiadúce sa s touto úpravou zrozumiteľne vysporiadať. Poukazuje na § 1 písm. b/ ZOSPU a má za to, že ustanovenia ZOSPU je možné aplikovať aj na predmetnú zmluvu. Navrhovateľ tiež cituje § 3a ods. 1, 2 nariadenia vlády SR č. 281/2010 Z . z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. a má za to, že zákonodarca pri tvorbe nariadenia vlády Slovenskej republiky týmto spôsobom určil maximálnu možnú výšku súhrnu sankcii za omeškanie s splatením peňažných prostriedkov v rámci spotrebiteľských úverov, ktorá je zákonom povolená za jeden kalendárny rok. Na podporu uvedeného názoru navrhovateľ odcitoval z dôvodovej správy k tomuto nariadeniu vlády s uvedením ilustratívneho príkladu normotvorcu. Má za to, že v súvislosti s uvedením toho príkladu, z ktorého okolností a podmienok sa pri tvorbe tohto predpisu zjavne vychádzalo, je potrebné zdôrazniť predovšetkým skutočnosť, že v tomto predpise sa uvádza, že výška všetkých sankcií v prepočte na rok, vyjadrená v percentuálnych bodoch nesmie byť vyššia ako 70,23 %. Z opačného pohľadu potom dospejeme k záveru, že ročný súhrn všetkých sankcií pri omeškaní odporcu je prijateľný, resp. primeraný, a to až do výšky 70,23 % z omeškaného plnenia dlžníka ročne. Navyše k danému záveru normotvorca dospieva v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola okrem zákonných a zmluvných sankcií zabezpečená aj ručením, teda plnenie v tej istej povinnosti dlžníka bolo zabezpečené viacnásobne. Na základe uvedeného pri posudzovaní primeranosti, resp. prijateľnosti dojednania o výške zmluvnej pokuty 36,5 % ročne porovnaním so súhrnom sankcií vo výške 70,23% ročne, vyplýva záver, že výška zmluvnej pokuty je o 33,73 % nižšia než je celkový primeraný súhrn sankcií vzťahujúcich sa na omeškanie dlžníka. Má za to, že výška zmluvnej pokuty, resp. dojednanie o nej, je aj z tohto hľadiska v predmetom prípade plne primerané a súladné s právnym poriadkom Slovenskej republiky. V prípade uplatňovania nárokov z titulu dohodnutej zmluvnej pokuty pre prípad omeškania dlžníka s platením jeho peňažných záväzkov, ako aj ex lege vzniku nároku na úrok z omeškania, je samozrejme dlžník sankcionovaný dvakrát, ktorú skutočnosť už platná judikatúra vyriešila. Navrhovateľ tiež nesúhlasí s názorom prvostupňového súdu, že splnenie zabezpečovanej povinnosti bolo zároveň zabezpečené výhradou vlastníctva, pretože výhrada vlastníctva jednoznačne neplní rovnaký právny účel ako uplatnená zmluvná pokuta a je svojou povahou určitým vedľajším dojednaním pri kúpnej zmluve. Použitie tohto inštitútu má najmä podobne ako zmluvná pokuta, avšak iba v jednej zo svojich funkcií, kupujúceho motivovať k včasnému zaplateniu kúpnej ceny a tým okrem samotného užívania predmetu kúpy tak nadobudnúť aj ďalšie zložky vlastníckeho práva ako nap. možnosť odplatného scudzenia takejto veci, prípadne jej nájmu. Avšak v prípade neplnenia povinnosti kupujúceho platiť riadne a včas kúpnu cenu je najmä v prípade, že predmetom takejto kúpy je hnuteľná vec malej nadobúdacej ceny, navyše s vysokým stupňom amortizácie, takýto právny inštitút výhrady vlastníctva nespôsobili plniť riadnu funkciu zabezpečovacieho prostriedku. Je to tak najmä z dôvodu, že v uvedenom prípade je uplatnenie tohto práva už jednoznačne neefektívne a nerentabilné, najmä vzhľadom na vysoké náklady spojené s uplatnením tohto práva a nízkou hodnotou už opotrebovanej hnuteľnej veci, ktorej následným odpredaním by sa získala len nepatrná hodnota k pomeru takto jednoznačne vzniknutej škody na strane predávajúceho. Na základe uvedeného je možné povedať, že inštitút výhrady vlastníctva nie je spôsobilý plniť funkciu plnohodnotného zabezpečovacieho prostriedku, a preto jeho zrovnávanie s inštitútom zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetnému prípadu nie je na mieste. Navrhovateľ tiež nesúhlasí so záverom prvostupňového súdu, že rovnako tak úrok z omeškania plní podobne ako zmluvná pokuta funkciu paušalizovanej náhrady škody, pretože v podmienkach občianskeho práva, a to o viac podmienkach spotrebiteľských zmlúv, kde nie je možné dohodnúť si úrok z omeškania vo vyššom ako zákonnom rozsahu. Viacej potom musí veriteľ svoj záujem chrániť jedine inštitútom zmluvnej pokuty, pričom jedine tento zabezpečovací inštitút je skutočne spôsobilý priniesť veriteľovi pri porušovaní zabezpečovanej povinnosti určitú náhradu škody, ktorú je omeškanie dlžníka spôsobilé vyvolať. Zákon nevylučuje, aby zmluvné strany uzavreli dohodu o zmluvnej pokute, ktorej predmetom bude záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu v prípade omeškania so zaplatením peňažného záväzku a ak sa dlžník dostane do takejto situácie, bude musieť zaplatiť aj úrok z omeškania a dojednanú zmluvnú pokutu. Teda zákon osobitne nereguluje súbeh úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty, v dôsledku čoho je dlžník v prípade omeškania sankcionovaný dvakrát. Poukazuje na rozsudok NS ČR sp. zn. 29Cdo/969/99, ako aj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Odo/47/2002. Navrhovateľ tiež poukázal na dôvodovú správu k nariadeniu vlády pre obdobie roku 2010, podľa ktorého je ročná percentuálna miera nákladov pri bežných spotrebiteľských úveroch 60,23 % z hodnoty poskytnutého úveru, preto má za to, že ak skutočnosť vynaloženia 60,23 % ročne z hodnoty poskytnutého spotrebiteľského úveru ako záväzkového vzťahu, ktorého primárnou kauzou je odplatné poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi je plne primeraná a súladná so zákonom, pričom požiadavka veriteľa na ekvivalent náhrady za omeškanie na úrovni 45,5 % ročne (zmluvná pokuta 36,5 % + cca 9 % -tný úrok z omeškania v roku 2010) je už vyhodnotená ako neprimeraná, spôsobujúca hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán, pričom k poskytnutiu peňažných prostriedkov v tomto prípade dochádza nie kauzou právneho úkonu, ale nezákonným konaním dlžníka, ktorý v rozpore s dojednaním jeho záväzkového vzťahu neoprávnene zadržiava peňažné prostriedky veriteľa, ktorého súd navyše tlačí do pozície požičiavateľa peňazí za ekvivalent „primeranej hodnoty“ zákonných úrokov z omeškania. Navrhovateľ má za to, že za podmienok ekvivalentu hodnoty poskytnutého spotrebiteľského úveru na úrovni zákonných úrokov z omeškania, tak ako to vo svojom odôvodnení prezentuje prvostupňový súd, by do záväzkového vzťahu nevstúpila žiadna banková inštitúcia, pričom však veriteľ právneho vzťahu zo splátkového predaja drobných hnuteľných vecí je v zmysle „aplikácie zákona“ spôsobom chápania vlastným prvostupňovému súdu do takejto pozície nedobrovoľného požičiavateľa peňažných prostriedkov za ročnú náhradu zákonného úroku z omeškania doslovne tlačený. Navrhovateľ citujúc názor Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8Co/166/2009 zo dňa 30. 06.2009, sa s ním stotožňuje a záverom uvádza, že prvostupňový súd vo svojom odôvodnení nadbytočne a v rozpore so všetkými procesno- právnymi postupmi a zásadami sa vyjadroval k právnemu inštitútu premlčania (v spise sa nenachádza žiadne doručené podanie odporcu so vznesením námietky premlčania v tejto veci), pričom napádané rozhodnutie bolo vydané bez nariadenia pojednávania vo veci, uvedeným postupom jednoznačne dochádza k vedomému porušovaniu rovnosti účastníkov tohto konania zo strany prvostupňového súdu. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že zaviaže odporkyňu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 115,09 Eur spolu s trovami konania. Navrhovateľ k odvolaniu priložil uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 13C/80/2009 zo dňa 23.11.2009, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8Co/166/2009 zo dňa 30.06.2009 uznesenie sp.zn. 26Cob/153/2009 Krajského súdu v Nitre zo dňa 18.02.2010. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadrila tým spôsobom, že navrhuje potvrdiť rozhodnutie okresného súdu ako rozhodnutie zákonné a spravodlivé. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej aj „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP tento v zmysle ust. § 221 odst. 1 písm. h/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z obsahu spisu vyplýva, že podanou žalobou sa navrhovateľ domáhal proti odporkyni zaplatenia zmluvnej pokuty, a to podľa zmluvy o nájme s právom kúpy prenajatej veci č. 201053363 zo dňa 14.09.2001 (ďalej aj „zmluva č. l“) zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne zo sumy 75,68 Eur za obdobie od 18.02.2006 do 09.04.2009, t.j. 86,60 Eur, z dôvodu, že odporkyňa porušila svoju povinnosť plniť svoj záväzok riadne a včas a dostala sa do omeškania so sumou 75,68 Eur (2.280,- Sk). Zaplatenie tejto sumy bolo navrhovateľom uplatnené na Okresnom súde Brezno v konaní pod sp. zn. 5C 197/2005-44 v spojitosti s konaním vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 12 Co 17/2009 a navrhovateľka uhradila dlžnú sumu 75,68 Eur dňa 09.04.2009. Podľa kúpnej zmluvy č. 104009414 zo dňa 13.10.2000 (ďalej aj „zmluva č. 2“) sa tiež navrhovateľ domáhal proti odporkyni zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne zo sumy 19,35 Eur za obdobie od 18.02.2006 do 18.02.2010, t.j. 28,29 Eur, z dôvodu, že odporkyňa porušila svoju povinnosť plniť svoj záväzok riadne a včas a dostala sa do omeškania so sumou 19,35 Eur (583,- Sk). Tiež zo spisu je zrejmé, že odporkyňa uzatvorila s právnym predchodcom navrhovateľa, a to so spoločnosťou DRUKOS a.s. Banská Bystrica zmluvu č. l, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky, pokiaľ nie je uvedené v tejto zmluve inak podľa režimu Občianskeho zákonníka (čl. VIII, bod l Všeobecných podmienok), pričom z uvedených dokumentov podpísaných odporkyňou (zmluva č. l) nevyplýva nesúhlas, resp. výhrada odporkyne voči týmto dokumentom, napokon odporkyňa v súlade s nimi aj konala, pričom so splátkou 75,68 Eur (2.280,- Sk) porušila podmienky zmluvy, a to zaplatiť túto splátku riadne a včas. Podľa bodu I. ods. 4 zmluvy č. l v znení Všeobecných obchodných podmienok pokiaľ je nájomca v omeškaní s úhradou nájomného podľa čl. I. bod 2b tejto zmluvy je prenajímateľ oprávnený vyúčtovať nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Odporkyňa uzatvorila s právnym predchodcom navrhovateľa, a to so spoločnosťou DRUKOS a.s. Banská Bystrica zmluvu č. 2, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky, pokiaľ nie je uvedené v tejto zmluve inak podľa režimu Občianskeho zákonníka (čl. VIII, bod l Všeobecných podmienok), pričom z uvedených dokumentov podpísaných odporkyňou (zmluva č. 2) nevyplýva nesúhlas, resp. výhrada odporkyne voči týmto dokumentom, napokon odporkyňa v súlade s nimi aj konala, pričom so splátkou 19,35 Eur (583,- Sk) porušila podmienky zmluvy, a to zaplatiť túto splátku riadne a včas. Podľa bodu I. ods. 4 zmluvy č. 2 v znení Všeobecných obchodných podmienok pokiaľ je kupujúci v omeškaní s úhradou splátky kúpnej ceny podľa čl. I. bod 2b tejto zmluvy je povinný zaplatiť predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Odvolací súd v súvislosti s uplatneným nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty poukazuje na rozhodnú skutočnosť, ktorá však nie je zrejmá, a to kedy došlo k omeškaniu s plnením povinnosti zaplatiť splátku vo výške 75,68 Eur (2.280,- Sk) zo zmluvy č. l a splátku vo výške 19,35 Eur (583,- Sk) zo zmluvy č. 2 splátky (v návrhu sa uvádza „do omeškania sa odporca dostal najneskôr dňa 16.08.2002“ pri zmluve č. l a „do omeškania sa odporca dostal najneskôr dňa 16.09.200l“ pri zmluve č. 2), čo je dôležité pre posúdenie vzniku práva navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty z omeškaných splátok a jeho uplatnenie na súde. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak si strany pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednajú zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi, porušením povinnosti nevznikla škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia. Podľa § 3 ods. l Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 53 ods. l Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4, písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimeranú vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov záväzkových vzťahov a zároveň má aj sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, postihuje nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dojednanej výške. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť dvoma spôsobmi, a to buď pevnou sumou alebo formou určitej sadzby za stanovenú časovú jednotku, kedy jej výška bude závislá aj na dobe, po ktorú trvá omeškanie dlžníka so splatením peňažného záväzku. V Občianskom zákonníku nie je obsiahnutá úprava výšky zmluvnej pokuty a nie je ani stanovený spôsob jej určenia. Výška dohodnutej zmluvnej pokuty musí spĺňať kritérium primeranosti, inak by dohoda o nej mohla byť neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, resp. súd by mohol uplatniť moderačné právo a neprimerane vysokú zmluvnú pokutu by mohol znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. V zmysle vyššie uvedeného okresný súd správne skúmal, či dohodnutá zmluvná pokuta v danej veci v prípade omeškania odporkyne s plnením jej peňažného záväzku je primeraná a z tohto titulu pre prípad neprimeranosti zmluvnej pokuty by jej dojednanie mohlo byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Odvolací súd však nepovažuje za správny právny názor okresného súdu vedúci k zamietnutiu žaloby, že výška zmluvnej pokuty je neprimeraná, pretože odporkyňa podpisom zmlúv č. l a 2 musela mať jednak vedomosť o sankcii za nesplnenie svojej záväzkovej povinnosti a jednak takto dohodnutá zmluvná pokuta, ktorej uplatnenie, resp. výška je závislá na tom, ako si dlžník (odporkyňa) plní, resp. neplní svoju povinnosť, nemôže byť vyhodnotená ku prospechu tohto dlžníka, pretože on sám spôsobil, resp. zavinil vznik nároku na zmluvnú pokutu. V danom prípade dohodnutá zmluvná pokuta ako zabezpečovací právny inštitút bola uzatvorená v súlade so zákonom, pričom výška zmluvnej pokuty podľa názoru odvolacieho súdu bola primeraná zmluvným záväzkom aj preto, že mala motivovať dlžníka, aby si svoju povinnosť plnil riadne a včas, resp. v prípade meškania s plnením, aby si túto povinnosť splnil čím najskôr. Pokiaľ však tak dlžník neurobil, vystavil sa tomu, že druhý účastník zmluvného vzťahu si zmluvnú pokutu uplatní. V tomto zmysle odvolací súd nemôže súhlasiť s názorom okresného súdu, že išlo o nijako nelimitovanú zmluvnú pokutu, pretože zmluvnú pokutu limitoval práve samotný dlžník svojím správaním, v danom prípade odporkyňa svojím omeškaním sa s plnením zmluvných povinností. Pokiaľ toto jej omeškanie malo trvať niekoľko rokov, v dôsledku toho potom narástla výška zmluvnej pokuty, ale jej nárast bol spôsobený správaním odporkyne, ktorá svoj záväzok plniť si svoje zmluvné povinnosti riadne a včas, neplnila. Podľa názoru odvolacieho súdu by výška dohodnutej zmluvnej pokuty mohla byť neprimeranou, ak by už pri nepatrnom omeškaní sa dlžníka bola veriteľom požadovaná vysoká zmluvná pokuta. O takýto prípad však v danej veci nejde. Podľa ustálenej súdnej praxe sa pri posudzovaní otázky primeranosti zmluvnej pokuty vychádza aj z významu a hodnoty zaisťovanej pohľadávky, ktorá skutočnosť napokon vyplýva aj zo samotnej zákonnej dikcie (§ 545a Občianskeho zákonníka). Napr. vo veci prejednávanej Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 1Cdo/98/2004 bol odvolacím súdom i dovolacím súdom zaujatý právny názor, že zmluvnú pokutu v sume 200.000,-- Sk, čo je 6.638,78 Eur, nemožno považovať za neprimeranú pri porušení záväzku zaplatiť pohľadávku v sume 300.000,-- Sk, čo je 9.958,18 Eur, resp. 260.000,-- Sk, čo je 8.630,42 Eur, z dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Tiež odvolací súd má za to, že v danom prípade nie je na mieste aj porovnávanie zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho prostriedku dohodnutého pre prípad omeškania s plnením základnej zmluvnej povinnosti s abstraktným nekonkrétnym poukazom na produkty bánk na Slovensku, príp. v danom období platnou diskontnou sadzbou Národnej banky Slovenska, na ktorú bola naviazaná výška zákonných úrokov z omeškania (nie zmluvnej pokuty), resp. považovať za výhodu veriteľa popri zmluvnej pokute uplatňovať aj zákonné úroky z omeškania, pretože platná právna úprava túto možnosť nevylučuje a uplatnenie jedného nároku, a to zmluvnej pokuty ako samostatného majetkového práva, totiž neovplyvňuje uplatnenie druhého nároku, a to úrokov z omeškania (zmluvných, či zákonných) ako príslušenstvo pohľadávky, a ich súbeh je možný. Pokiaľ medzi účastníkmi bola v rámci kúpnej zmluvy dohodnutá zmluvná výhrada vlastníctva, išlo o vedľajšie dojednanie podľa § 601 Občianskeho zákonníka, ktoré na základe dohody zmluvných strán umožňovalo dohodnúť sa na okamihu nadobudnutia vlastníckeho práva k hnuteľnej veci. Takéto dojednanie v zmysle Občianskeho zákonníka bolo možné a obmedzovalo odporkyňu do zaplatenia celej kúpnej ceny s vecou ľubovoľne nakladať, napr. scudziť ju v prospech tretej osoby. Išlo teda o dojednanie právom dovolené, ktoré čiastočne odporkyňu obmedzovalo v dispozícii s hnuteľnou vecou z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny a v tomto zmysle ho nemožno považovať za takú nevýhodu pre odporkyňu ako spotrebiteľa, ktorá aj napriek tomu, že nazaplatila celú kúpnu cenu za hnuteľnú vec, má ju vo svojej držbe a môže ju plnohodnotne ako vlastník užívať. Na základe uvedeného odvolací súd uzatvára, že uplatnená zmluvná pokuta dohodnutá vo výške 0,1 % denne, t.j. 36,5 % ročne, čo je predmetom daného konania, podľa názoru odvolacieho súdu nie je neprimeraná, potom možno konštatovať, že v danom prípade nejde ani o neprijateľnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tak jej neplatnosť. Ak okresný súd dospel k inému právnemu názoru, vzhľadom na vyššie uvedené sa krajský súd s ním nestotožňuje a považuje ho za nesprávny, za takýchto okolností súd prvého stupňa potom nezistil v konaní ďalšie rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie nároku navrhovateľa voči odporkyni na zaplatenie uplatnenej zmluvnej pokuty, tiež preto, aby v prípade zmeny prvostupňového rozsudku nešlo o prekvapivé rozhodnutie pre účastníkov, odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V zmysle § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Z uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X:X. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné nie je.