Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/89/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411201504 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6411201504.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúci v senáte zložení JUDr. Mária Podhorová, predsedníčka senátu, JUDr. Peter Priehoda, JUDr. Mária Trubanová, PhD., členovia senátu, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti H., a to maloletú W., nar. XX. XX. XXXX a maloletého D., nar. XX. XX. XXXX, obidve deti bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom C. R., Y. T. N. U. T., deti rodičov G. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. Y. č. XXX, zastúpenej Centrom právnej pomoci so sídlom Kancelária Banská Bystrica, Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica a J. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F., D. F. XXX, adresa pre doručovanie Y., A. XXX, A. N., o návrhu matky a o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 8P/42/2011 - 141, zo dňa 27. 09. 2011, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletého D. H. do osobnej starostlivosti G. H., ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok (I. výrok), na ktorého výživu je otec povinný prispievať výživným vo výške 70,- € mesačne počnúc dňom 21. 11. 2010 vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa (II. výrok), uložil otcovi zročné výživné za obdobie od 21. 11. 2010 do 27. 09. 2011 spolu vo výške 415,07 € zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 50,- € zasielaných spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok (III. výrok), vo výroku rozsudku bolo uvedené, že súd mení rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 10P/423/2007 - 27 zo dňa 12. 03. 2008 vo výroku o výžive tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletej W. H. zo sumy 2.000,- Sk mesačne na sumu 100,- € mesačne počnúc dňom 21. 11. 2010 a na sumu 120,- € mesačne počnúc dňom 01. 09. 2011, ktoré výživné je otec povinný zasielať vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa (IV. výrok), uložil otcovi zročné výživné za obdobie od 21. 11. 2010 do 27. 09. 2011 spolu vo výške 765,07 € otcovi zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 50,- € zasielaných spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, pod následkom straty výhody splátok (V. výrok). Prvostupňový súd zamietol návrh otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva (VI. výrok) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (VII. výrok). V odôvodnení napadnutého rozsudku súd opierajúc sa o §§ 36 ods. 1, 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a 78 ods. 1 a ods. 3 zákona o rodine mal za preukázané, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti od novembra 2010 aj keď sú manželia. Výchovu detí s výnimkou obdobia jedného mesiaca na začiatku roku 2011 zabezpečuje výlučne matka, u ktorej v starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, preto súd prihliadol na zistenia kolízneho opatrovníka, keď o výchove maloletej W. bolo už právoplatne rozhodnuté súdnym rozhodnutím zveril maloletého D. do jej osobnej starostlivosti. Pri rozhodovaní o výchove súd zobral do úvahy útly vek detí, potrebu zachovania súrodeneckých väzieb, naviazanosť detí na matku, starú matku i prostredie, v ktorom vyrastajú a v ktorom maloletá W. vyrástla i pred uzavretím manželstva rodičov detí. Tiež súd poukázal na právoplatné rozhodnutie sp. zn. 10P/423/07 - 27 zo dňa 12. 03. 2008, ktorým bola maloletá W. so súhlasom otca zverená do osobnej starostlivosti matky. Podľa názoru súdu návrh otca na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti nie je na teraz opodstatnený, pretože podľa pracovnej zmluvy otec detí pracuje u svojho zamestnávateľa ako vodič - montér a výrobný robotník, pričom prácu vykonáva mimo svojho bydliska a mimo sídla svojho zamestnávateľa, z tohto dôvodu nemôže osobne nepretržite zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti. Pokiaľ otec uvádzal, že s výchovou a výživou detí by mu pomohla jeho matka, k tomu prvostupňový súd uviedol, že výchovu a výživu detí sú povinný v prvom rade zabezpečovať ich vlastný rodičia, pokiaľ rodičia nie sú schopní svojim deti toto poskytnúť, až potom môže súd zveriť do osobnej starostlivosti inej fyzickej osobe. V danom prípade sú obidvaja rodičia spôsobilí vykonávať svoje rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom, z toho dôvodu je v ich záujme, aby ich výchovu na teraz osobne zabezpečovala matka, ktorá je na materskej dovolenke a môže sa deťom nepretržite plnohodnotne venovať. O rozsahu vyživovacej povinnosti otca súd rozhodol s prihliadnutím na jeho schopnosti a možnosti ako i vek a odôvodnené potreby detí. Vzhľadom na výšku otcom dosahovaných príjmov je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na maloletého D. vo výške 70,- € mesačne počnúc dňom 21. 11. 2009 čo bol deň ukončenia spolužitia rodičov detí a na maloletú W. výživným vo výške 100,- € mesačne tiež počnúc dňom 21. 11. 2010 a vo výške 120,- € mesačne počnúc dňom 01. 09. 2011, keďže maloletá začala navštevovať základnú školu mimo miesta bydliska a v dôsledku toho sa zvýšili výdavky na jej výživu a zabezpečenie ostatných nevyhnutných potrieb (strava, oblečenie, obuv, vzdelávanie, zdravotná starostlivosť, záujmové aktivity). Takto určené výživné je maloletými deťmi vzhľadom na ich vec, fyzický stav a ekonomické, sociálne pomery reálne spotrebovateľné a zároveň je primerané celkovým pomerom na strane obidvoch rodičov maloletých detí. Matka si svoju vyživovaciu povinnosť deťom plní tým, že sa o ne osobne stará, čím vyvažuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom. Otec má povinnosť zabezpečiť svojim deťom náležitú výživu až do doby, pokiaľ deti nebudú schopné samé sa živiť. V prvom rade je povinný zabezpečiť potreby svojich detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb, z toho dôvodu nie je možné splácanie úveru otca maloletých detí vyhodnotiť v ich neprospech. V súvislosti s určenou výškou a splatnosťou zročného výživného prvostupňový súd uviedol, že vzhľadom na určenie výživného nezapočítajúc jeden mesiac v roku 2011, keď boli deti v starostlivosti otca, bol otec v období od 21. 11. 2010 ku dňu vyhlásenia rozhodnutia povinný prispievať na výživu maloletého D. sumou 723,33 € (10 mesiacov x 70,- € plus výživného za 10 dní mesiaca november 2010 vo výške 23,33 €) a to na výživu maloletej W. sumou 1.073,33 € (8 mesiacov x 100,- € plus 2 mesiace x 120,- € plus výživné za desať dní mesiaca november 2010 vo výške 33,33,- €). Otec na výživu detí v uvedenom období poukázal sumu vo výške 616,52 € t. j. na jedno dieťa vo výške 308,26 €. Po započítaní otcom poukázaného výživného, berúc do úvahy, že jeden mesiac boli deti v osobnej starostlivosti otca, vznikol potom otcovi nedoplatok na výživnom u maloletého D. vo výške 415,07 € a u maloletej W. vo výške 765,07 €, na zaplatenie ktorého boli otcovi u každého maloletého dieťaťa podľa § 160 ods. 1 OSP povolené mesačné splátky. Rozhodnutie o trovách konania prvostupňový súd odôvodnil § 146 ods. 1 písm. a) OSP. Proti rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal otec, ktorý uviedol, že okresný súd vo svojom rozhodnutí zohľadňoval jeho čisté príjmy vo výške 20.726,70 Kč, ktoré dosahoval počas roku 2010, vyplatené cestovné náhrady vo výške 7.768,70 Kč, pričom na jeseň roku 2010 utrpel pracovný úrad a jeho ušlá mzda mu bola nahradená vo výške 40.487,- Kč v decembri v roku 2010, od 18. 12. 2010 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce v F., kde poberal počas prvých dvoch mesiacov podporu v nezamestnanosti vo výške 13.307,- Kč a potom podporu vo výške 10.944,- Kč. Dňa 21. 03. 2011 opäť nastúpil do spoločnosti G. F., s. r. o., kde jeho mesačný príjem v danom období predstavoval 21.549,27 Kč, náhrady stravného vo výške 10.029,46 Kč mesačne. Podľa názoru otca z uvedených skutočností je jasné, že okresný súd vo svojom rozhodnutí nezohľadňoval len čisté pravidelné príjmy, ale aj od zamestnávateľa vyplácané náhrady zo zákona kompenzované jeho zvýšené výdaje na stravu po dobu služobnej cesty, ako aj vykonávania práce pre zamestnávateľa mimo miesta práce uvedeného v pracovnej zmluve, tieto náhrady mu síce môžu opticky zvyšovať príjmy, ale nejedná sa o príjmy skutočné. Finančné prostriedky takto získané len pokrývajú jeho vynaložené peňažné prostriedky na stravu v zahraničí. Z uvedeného dôvodu považuje preto za nesprávne vo výpočte výživného zohľadňovať ako keby sa skutočne jednalo o jeho príjem. Výška týchto náhrad tiež súvisí so skutočnosťou, či pracovná cesta do zahraničia bola vykonávaná. Na počiatku sezóny alebo naopak na jeseň sú však služobné cesty do zahraničia oveľa menej frekventované. Podľa jeho názoru má nestále zamestnanie a príjmy sa odvíjajú od sezóny. Jeho súčasný pracovný pomer skončí 30. 11. 2011, kedy opäť bude evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce a preto sa jeho príjem podstatne zníži, v prvom mesiaci cca o 7.000,- Kč a v nasledujúcich mesiacoch ešte viac. Tiež nebude poberať počas tejto doby žiadnu cestovnú náhradu. Podľa jeho názoru rozhodnutie súdu by malo tieto skutočnosti zohľadňovať a výživné by malo byť stanovené v takej výške, aby ho mohol riadne plniť k rukám matky počas celého roka. V období za ktoré sa výživné dopočítava, teda na konci roku 2010 a počiatku roku 2011 bol v pracovnej neschopnosti, bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, v tej dobe musel ešte uhradiť zostalé záväzky zo spolužitia s manželkou a jej dcérami z predchádzajúcich vzťahov, u ktorých sa tiež spolupodieľal na výžive. Poukazuje na náklady na mobilný telefón manželky a jej staršej dcéry, tiež na doplatok na elektrickú energiu a vyživovanie manželkiných obidvoch dcér, vždy keď manželka odišla do zahraničia. Tieto jeho náklady voči manželkiným neplnoletým dcéram vlastne bezdôvodne obohacovali jeho manželku, ktorá bola v roku 2010 pracovne v Taliansku. Na výživu svojich dcér manželka ničím neprispela aj keď bolo o jej dcéry úplne postarané. Otec sa tiež odvoláva proti výpočtu dlžnej výšky v bode III. rozhodnutia okresného súdu vo výške 415,07 €, tento výpočet je nesprávny. Výživné na syna D. rozhodnutím súdu určené na sumu 70,- € od decembra 2010 do septembra 2011 je počítané ako 10 mesiacov (zohľadnený mesačný pobyt syna v Čechách) po 70,- €, čo predstavuje 700,- €, ďalej započítané 23,33 € za november 2010, tento výpočet považuje otec za správny. Celkove mal teda na syna uhradiť výživné vo výške 723,33 €. Na syna počas roka 2011 uhradil čiastku vo výške 308,26 €, pokiaľ teda od čiastky 723,33 € sa odpočíta čiastka 308,206 €, ide o sumu 415,07 €. V tomto popísanom výpočte podľa názoru otca nie je započítané výživné, ktoré mal uhradiť otec dieťaťa matke, ale tiež chýba údaj o tom, že by na výživu neplnoletého dieťaťa mala prispievať matka otcovi, nie je teda vôbec zohľadnená suma 70,- €, o ktorú by malo byť výživné znížené, pretože matka odišla na mesiac pracovať do Talianska a teda mala by uhradiť platné výživné ona otcovi. Podľa jeho názoru správna výška výživného by mala byť 345,07 €. Námietku otec podobným spôsobom špecifikuje aj vo vzťahu k určenému výpočtu dlžného výživného v bode IV. výroku okresného súdu, keď by mala byť správna výška dlžného výživného 665,07 €. Navrhuje zmeniť rozhodnutie prvostupňového súdu nasledovne: „vo výroku II. otec je povinný prispievať na neplnoletého syna vo výške 50,- € mesačne počnúc od 21. 11. 2011 vždy do 20. dňa predchádzajúceho mesiaca, vo výroku IV. súd mení rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. 10P/423/2007 - 27 zo dňa 12. 03. 2008 vo výroku o výžive tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k neplnoletej W. zo sumy 2.000,- Sk mesačne na sumu 80,- € od 21. 11. 2010, na sumu 100,- € mesačne od 01. 09. 2011, vždy do 20. dňa predchádzajúceho mesiaca. V nadväznosti na zmenu bodu II. a bodu IV. rozhodnutia zrušiť bod III. a bod V. uvedeného rozhodnutia.“ K odvolaniu otca sa vyjadril C. R., Y. T. N. U. T., ktorý navrhol, aby súd v odvolacom konaní potvrdil rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 27. 09. 2011 č. k. 8P/42/2011 - 141. K odvolaniu otca podala tiež vyjadrenie matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu Centra právnej pomoci v Banskej Bystrici, ktorý sa vyjadril tak, že s odvolaním otca nesúhlasí a žiada Krajský súd v Banskej Bystrici, aby potvrdil rozsudok prvostupňového súdu. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej aj „OSP“) prejednal odvolanie odporcu v medziach daných ust. § 212 ods. 2 písm. a) OSP bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 OSP a napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po preskúmaní spisu Okresného súdu v Žiari sp. zn. 8P 42/2011 v predmetnej veci konštatuje, že prvostupňový súd v danej veci vykonal dostatočné dokazovanie, skutkový stav, ktorý bol podkladom jeho rozhodnutia je podložený vykonaným dokazovaním. V odvolaní otca proti rozsudku prvostupňového súdu nie sú uvádzané žiadne také skutočnosti a dôkazy, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal. Prvostupňový súd pri určovaní výživného vychádzal jednak zo zistených odôvodnených potrieb maloletých detí, u maloletej W. určená výška výživného vzhľadom na uplynulú dobu od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 10P 423/2007 - 27 zo dňa 12.03.2008) je nárokovateľná aj vzhľadom na jej vyšší vek a tomu zodpovedajúcu vyššiu potrebu v súvislosti s uspokojovaním ako základných životných potrieb, tak aj ostatných potrieb nevyhnutných pre jej celkový úspešný vývin. Taktiež z obsahu spisu a rovnako z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejme, že prvostupňový súd mal zistené aj majetkové a zárobkové pomery ako matky maloletých detí, tak aj ich otca. Pokiaľ prvostupňový súd z takéhoto zisťovania dospel k záveru, že primerané výživné na maloletého D. je suma 70,-€ mesačne a maloletú W. suma 100,- € mesačne počnúc dňom 21. 11. 2010 a suma 120,- € mesačne odo dňa 01. 09. 2011, odvolací súd nezistil dôvod na zmenu tohto rozhodnutia, resp. jeho zrušenie a vrátenie prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, pretože takto určené výživné zodpovedá zistenému skutkovému stavu vo veci a zákonnej úprave (§ 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 78 ods. 1 a 3 zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, ďalej aj „zákon o rodine“), ktorú prvostupňový súd správne na danú vec aplikoval. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie prvostupňového súdu tak, ako to určil a odôvodnil prvostupňový súd zodpovedá zákonnej úprave aj ohľadom posúdenia schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov, ktorú skutočnosť namietal otec. Odvolací súd zdôrazňuje, že obaja rodičia majú voči dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť a jej plnenie je prvoradou povinnosťou rodičov, pričom vyživovacia povinnosť môže byť plnená formou osobnej starostlivosti, príp. starostlivosti o domácnosť podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, formou poskytovania vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania a formou platenia výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.). Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je okrem zistenia príjmu rodiča dôležité zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne limitovanej okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia, ktorý však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore a pod.) ovplyvňované aj objektívnymi okolnosťami (dopyt na trhu práce, ohodnotenie rovnakej pozície a pod.). Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané, okrem iného, jeho fyzickým stavom, nadaním množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod.. Odvolací súd poukazuje aj na § 62 ods. 5, prvá veta, zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov a ktoré zákonné ustanovenie sleduje plynule zvyšovanie miery rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa, tiež podotýka, že vzhľadom na vek maloletých detí možno ešte v ich prípade predpokladať ďalší nárast potrieb najmä v súvislosti s nástupom na povinnú školskú dochádzku (maloletý D.), resp. s prípravou na budúce povolanie, prípadným ďalším štúdiom (u oboch maloletých detí), kedy zrejme budú musieť byť opätovné konfrontované odôvodnené potreby maloletých a možnosti a schopnosti povinného rodiča. K odvolacím dôvodom otca odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že do príjmov rodiča sa pre účely výživného okrem zárobku zohľadnia aj jeho ďalšie benefity z pracovného pomeru ako sú napr. cestovné náhrady, resp. diéty tak, že ich súd započíta ako faktory určujúce životnú úroveň rodiča, ktorá je smerodajná pre určenie výšky výživného, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča a jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Na základe uvedeného nebol nesprávny postup prvostupňového súdu, keď v rámci príjmov otca maloletých detí zohľadnil aj vyplácané cestovné náhrady, ktoré jednak ovplyvňujú životnú úroveň otca a tiež osvedčujú jeho reálne zárobkové možnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí ani odvolacia námietka otca, že má nestále zamestnanie a jeho príjmy sa odvíjajú od sezóny a 30.11.2011 jeho pracovný pomer skončí, bude evidovaný na úrade práce, jeho príjmy sa znížia, pretože pri určení výživného prvostupňový súd vychádzal zo zistených pomerov a okolnosti existujúcich v čase rozhodnutia (§ 154 ods. 1 OSP) a nie je jeho povinnosťou prihliadať na predpokladané zmeny pomerov povinného rodiča v budúcnosti. Pokiaľ otec namietal, že mal náklady aj na výživu manželkiných neplnoletých dvoch dcér, keď manželka odišla do zahraničia a na ich výživu neprispela. odvolací súd uvádza, že tieto námietky sa netýkajú predmetu danej veci vedenej ohľadom starostlivosti o maloletú W. a D. (nie neplnoletých manželkiných dcér), preto sú bez právnej relevancie na rozhodnutie vo veci. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd nepochybil ani pri výpočte zročného výživného vo výroku III. a V. (otec podľa dôvodov napádal nesprávnosť výpočtu sumy 765,07 eur, čo je výrok V. napadnutého rozsudku a nie výrok IV. napadnutého rozsudku ako uvádzal otec), pretože do takto určeného výživného podľa tvrdenia otca nezapočítal l mesiac roku 2011, keď boli deti v jeho starostlivosti, čo však nie je pravda, pretože jednak samotný prvostupňový súd vo svojom odôvodnení na str. 6 rozsudku uvádza, že pri určení výšky a splatnosti výživného nezapočítava l mesiac roku 2011 (...), tiež odvolací súd v tomto smere objasňuje, že prvostupňový súd rátal so zročným výživným za 10 mesiacov a nie za 11 mesiacov (od 21.11.2010 do 27.9.2011, je zročné výživné za 11 mesiacov vzhľadom na splatné výživné aj za mesiac október 2011 podľa povinnosti platiť výživné vždy do 20. dňa v mesiaci vopred). Vzhľadom na uvedené nie je dôvodná ani odvolacia námietka otca, že pokiaľ matka maloletých detí odišla na mesiac pracovať do Talianska, nie je vo výpočte zohľadnená suma 70,- eur (výrok III. napadnutého rozsudku) a suma 100,- eur (výrok V. napadnutého rozsudku), o ktorú by malo byť výživné znížené. V tejto súvislosti odvolací súd navyše poukazuje na súdnu prax, ktorá zastáva názor, že krátkodobý pobyt maloletého dieťaťa u rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, nie je spravidla dôvodom dočasného zbavenia tohto rodiča povinnosti platiť výživné. Na základe uvedeného odvolací súd nezistil dôvod na zmenu napadnutého rozsudku, ani na jeho zrušenie, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, že napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 OSP) a v ostatnom sa stotožnil s jeho odôvodnením (§ 219 ods. 2 OSP). Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.