Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/367/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411203033 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6411203033.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľky: A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, proti odporcovi GOLDKREDIT, a.s. so sídlom Praha, Pařížska 1067/8 ČR, zastúpený JUDr. Pavlom Čičmancom, advokátom AK so sídlom J., G. XXXX o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 11.augusta 2011 č.k. 4C/77/2011-77 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok okresného súdu a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil rozsudok stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Karlovarské rameno 8, Bratislava, spisovej značky SR 03448/2010 zo dňa 06.10.2010. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Okresný súd za prioritnú otázku považoval vyriešenie, či uzavretá zmluva o úvere medzi navrhovateľkou a právnym predchodcom odporcu je zmluvou o spotrebiteľských úveroch, alebo či ju treba považovať za obchodno-právny vzťah. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že zmluva o úvere č. XXXXXXXX uzavretá dňa 20.04.2009 je zmluvou spotrebiteľskou, keďže odporca nepreukázal, že dlžníčka použila poskytnutý úver na výkon zamestnania tak, ako to tvrdil, resp. ako to vyznačil v samotnej žiadosti o poskytnutie úveru, ako i v zmluve o úvere. Vzhľadom na takto posúdený právny vzťah medzi účastníkmi konania posudzoval tento podľa hmotno-právnych ustanovení Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neplatná, a preto nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a následné rozhodnutie, čo je dôvod, prečo súd rozhodcovský rozsudok považoval za nulitný a tento zrušil s tým, že došlo k porušeniu všeobecne záväzného právneho predpisu na ochranu práv spotrebiteľa. V časti, v ktorej sa navrhovateľka domáhala odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, považoval za preukázané, že došlo k povoleniu odkladu exekúcie pred súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Ďorďovičom, vedenej pod spisovou značkou EX 294/2010 do právoplatného skončenia tejto veci. Proti rozsudku okresného súdu podal odporca v zákonnom stanovenej lehote odvolanie do všetkých výrokov napadnutého rozsudku. Rozhodnutie považuje za nesprávne, keď vychádza z nesprávneho právneho posúdenia v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Vytýka prvostupňovému súdu nesprávne právne posúdenie zmluvy o úvere, keď z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľke boli finančné prostriedky poskytnuté na účel zamestnania, obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda ide o právny vzťah uzatvorený v súlade s § 261 Obchodného zákonníka, a preto práva a povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy sa upravujú podľa § 497 Obchodného zákonníka a nie podľa ust. zákonov na ochranu spotrebiteľa. Domáha sa zmeny napadnutého rozsudku tak, že návrh bude v celom rozsahu zamietnutý a rozsudok stáleho rozhodcovského súdu ponechaný v platnosti. K odvolaniu zaslala písomné vyjadrenie navrhovateľka. Nesúhlasí s tvrdením odporcu, že úver zobrala ako podnikateľka a opakuje, že tento brala ako fyzická osoba na účel, ktorý ozrejmila pred I.st. súdom. V žiadnom prípade úver nebrala na podnikanie, alebo zamestnanie, ako je to zaznačené v predtlačenom formulári predmetnej zmluvy o úvere. Domnieva sa, že súd I. stupňa vykonal náležité dokazovanie a vec rozhodol v súlade so zákonom. Navrhuje rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Krajský súd preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. Napadnutý rozsudok s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa odst. 2 vrátil vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľka, ktorá sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku tvrdila a dôvodila, že s právnym predchodcom odporcu spoločnosťou Benefit Invest so sídlom Staničná 16/1062 Trenčín, uzatvorila zmluvu o úvere, ktorú ona považuje za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je nutné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Na základe návrhu spoločnosti GOLDKREDIT, a.s. rozhodoval v danej veci stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Karlovarské rameno 8, a to aj napriek tomu, že v žalobnej odpovedi uviedla, že rozhodcovský súd považuje za nezákonný, poukážuc na príslušné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa odôvodnenia rozhodcu dôvody uvedené v žalobnej odpovedi nemajú relevantný právny význam a viac sa rozhodca žalobnou odpoveďou nezaoberal a námietky ignoroval. Podľa navrhovateľky rozhodca svojim postupom konal v rozpore s § 17 Zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní a porušil tak zásadu rovnosti účastníkov konania. Došlo tiež k porušeniu základného práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. l Ústavy SR. Dojednanie rozhodcovskej doložky v uvedenej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ je neplatná. Ako spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádzala v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ale aj úroveň informovanosti, čo ju priviedlo k pristúpeniu na podmienky vopred pripravenej dodávateľom bez toho, aby tieto mohla podstatným spôsobom ovplyvniť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. V zmysle príslušnej judikatúry v tejto veci, nielenže nerozhodol všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným. Rozhodca v predmetnom právnom vzťahu neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ale priznal oprávnenému plnenie v rozpore s dobrými mravmi a to zmluvnú pokutu v sadzbe 0,25% denne + úrok z omeškania 0,05 % denne. Takáto sankcia za neplnenie zmluvnej povinnosti je nielen v rozpore s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa, ale pre rozpor s dobrými mravmi aj v príkrom rozpore so zásadou ekvity, ktorá je určujúca pre oblasť súkromného práva. Zmluva tiež neobsahuje údaj o RPMN, na základe čoho sa úver v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Tým došlo k prehĺbeniu už aj tak faktického nerovného stavu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Rozhodcovský rozsudok považuje za nepreskúmateľný z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, čo má za následok porušenie základného práva na súdnu ochranu tým, že toto nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia musí umožniť účastníkom posúdiť, ako súd (rozhodca) po veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa riadil pri svojom rozhodnutí vo veci samej. Z vyjadrenia odporcu je zrejmé, že odporca nesúhlasil s takýmto právnym posúdením veci tvrdiac, že poskytnutý úver v zmysle uzavretej zmluvy o úvere nebol úverom spotrebiteľským. Ako vyplýva zo žiadostí o poskytnutie úveru zo dňa 03.04.2009 aj zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXX zo dňa 20.04.2009, bol úver poskytnutý na účel obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Poukazoval na skutočnosť, že navrhovateľka sama kontaktovala odporcu a požiadala o poskytnutie úveru, pričom zo strany odporcu jej boli vysvetlené všetky podmienky, za ktorých odporca ako podnikateľský subjekt poskytuje úvery, teda výšku úroku a sankcie pre prípad nesplnenia si zmluvných povinností. Odporca sa tiež zaujímal, či je navrhovateľka schopná a má možnosť úver s príslušenstvom vrátiť, pričom uisťovala, že áno. Navrhovateľka v žiadosti o úver uviedla, že finančné prostriedky žiada na účel zamestnania, čo následne v žiadosti potvrdila svojim podpisom. V tomto čase mal odporca zistené, že navrhovateľka je registrovanou podnikateľkou. V čase žiadania navrhovateľky o poskytnutie úveru ponúkal odporca dva druhy produktov, a to zmluvu o úvere na účel obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zmluvu o úvere pre spotrebiteľov v súlade so zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Navrhovateľka si vybrala úver na účel obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Domnieva sa, že terajším žalobným návrhom sa snaží navrhovateľka využiť ust. zákona o spotrebiteľských zmluvách, zvýšenú ochranu, ktorá patrí spotrebiteľom, s cieľom vyhnúť sa splateniu úveru v zmysle dohodnutých podmienok. Ako je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku, I.st. súd po vykonanom dokazovaní vychádzal z tvrdenia navrhovateľky, že úver jej bol poskytnutý za účelom preklenutia nepriaznivej finančnej situácie a samotné finančné prostriedky použila na úhradu bežných potrieb pre seba a svoju rodinu, aj keď v čase uzatvorenia zmluvy bola podnikateľským subjektom, bola aj v riadnom pracovnom pomere u zamestnávateľa E. I. K.. Navrhovateľka súdu ozrejmila spôsob využitia poskytnutého úveru, keď aj vzhľadom na jeho výšku nemožno predpokladať, že bol použitý za účelom podnikateľskej činnosti, resp. výkonu zamestnania. Súd považoval za jednoznačne preukázané, že dlžníčka fyzická osoba A. D. bez toho, aby v osobe dlžníka bola špecifikovaná ako podnikateľský subjekt, napr. identifikačným číslom, uzavrela predmetnú zmluvu. Poukázal na to, že v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu má dôkazné bremeno dodávateľ - veriteľ, v tomto prípade odporca. Takéto právne závery boli judikované aj rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora (M.). Súd dospel k záveru, že uzavretá zmluva o úvere zo dňa 20.04.2009 č. XXXXXXXX je zmluvou spotrebiteľskou, keďže odporca nepreukázal, že dlžníčka použila poskytnutý úver na výkon zamestnania tak, ako to tvrdil, resp. ako to vyznačil v samotnej žiadosti o poskytnutie úveru, ako i k zmluve o úvere. Vzhľadom na takýto právny záver I.st. súd aplikoval na tento vzťah ustanovenia vzťahujúce sa na spotrebiteľské zmluvy a dospel k záveru o neprijateľnej podmienke, rozhodnutie rozhodcovského súdu na podklade neplatnej rozhodcovskej doložky považoval za nulitné, preto uvedený rozhodcovský rozsudok zrušil. Odvolací súd takýto záver prvostupňového súdu nepovažuje za správny, pretože tieto závery nevyplývajú z vykonaného dokazovania. Z predložených dôkazov, konkrétne uvádzanej zmluvy o úvere a zmluve predchádzajúcej žiadosti o poskytnutie úveru je zrejmé, že v žiadosti o úver navrhovateľka ako účel úveru označila zamestnanie, keď možnosti na predtlači boli podnikanie, obchodná činnosť, zamestnanie, povolanie. V zmluve o úvere časti II. Predmet zmluvy, bod 7 je predtlač: „dlžník prehlasuje, že pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti“. Za týmto je vlastnoručný podpis dlžníka - navrhovateľky (D.). Pokiaľ za takéhoto stavu I.st. súd poukázal na dôkazné bremeno ležiace na poskytovateľovi úveru, v prípade že ide o pochybnosť o účele poskytnutého úveru so záverom, že toto odporca neuniesol, odvolací súd nesúhlasí a považuje ho za predčasný bez náležitých skutkových zistení. Podľa názoru odvolacieho súdu odporca práve disponuje dôkazom o tom, že navrhovateľke bol predmetný úver poskytnutý na podnikateľský účel, čo nesporne svojim podpisom potvrdila. Pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že nemala inú možnosť, pokiaľ chcela predmetné finančné prostriedky získať, ako súhlasiť so všetkými podmienkami, dokazovanie vykonané v tejto otázke je nedostatočné a jeho závery sú preto predčasné a tým aj nesprávne. Názor I.st. súdu založený na tom, na aký účel navrhovateľka predmetné finančné prostriedky použila, nie je pre posúdenie vzniknutého právneho vzťahu smerodajný, rozhodujúce je, na aký účel o úver požiadala a akú zmluvu uzavrela. Rozhodujúci je teda účel poskytnutého úveru v čase uzatvárania predmetnej zmluvy a nie následný spôsob použitia predmetných finančných prostriedkov. Pokiaľ teda I.st. súd konštatuje, že prioritnou je posúdenie otázky, či uzavretá zmluva o úvere medzi navrhovateľkou a právnym predchodcom odporcu je zmluvou o spotrebiteľských úveroch, alebo išlo o obchodno-právny vzťah medzi zmluvnými stranami, s týmto názorom odvolací súd súhlasí, nesúhlasí však s postupom pri hodnotení tejto otázky, keď súd vychádzal z tvrdení navrhovateľky o tom, na čo konkrétne boli finančné prostriedky použité, ( na úhradu bežných potrieb pre navrhovateľku a jej rodinu, keď navrhovateľka „ozrejmovala súdu spôsob využitia poskytnutého úveru“...). Záver súdu, podľa ktorého odporca nepreukázal, že dlžníčka použila poskytnutý úver na výkon zamestnania je bez významu, pretože nebolo povinnosťou odporcu preukázať, na čo dlžníčka - navrhovateľka poskytnutý úver použila, jeho povinnosťou bolo preukázať, za akým účelom jej bol poskytnutý. Tieto skutočnosti však nie sú náležite zistené, a preto je záver súdu predčasný. Vzhľadom na uvedené odvolací súd s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 vrátil vec I.st. súdu na ďalšie konanie. Úlohou I.st. súdu bude doplniť dokazovanie na zistenie otázky, na aký účel bol predmetný úver poskytnutý, pretože vyriešenie takejto otázky má zásadný význam pre posúdenie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania (nie spôsob, resp. účel použitia poskytnutých finančných prostriedkov). Až po vyriešení tejto otázky bude môcť I.st. súd rozhodnúť o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerov hlasov X:X. Poučenie: proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.