Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/62/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411205948 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6411205948.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú J. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, dieťa rodičov - Y. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. W. č. XX, prechodne bytom H. č. X, W., právne zastúpeného JUDr. Jozefom Bónom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Chrásteka č. 25, 965 01 Žiar nad Hronom, a G. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. W. č. XX, XXX XX N. W., tohto času bytom Y. č. XXX/XX, XXX XX F. nad R., o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 8P/154/2011-77 zo dňa 28. 07. 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletej J. U., nar. XX. XX. 1996. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že v zmysle Zákona o rodine majú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu obidvaja rodičia a táto ich zákonná vyživovacia povinnosť je ich prvoradou povinnosťou, ktorej sa nemôžu zbaviť a to ani s poukazom na nepriaznivé sociálne pomery. V danom prípade podľa názoru súdu nedošlo na strane otca maloletého dieťaťa k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Naopak, maloletá je od septembra roku 2011 študentkou Gymnázia v Žiari nad Hronom a v dôsledku tejto skutočnosti ako i v súvislosti s jej fyziologickým vývoj sa nepochybne zvýšia aj výdavky na jej výživu a zabezpečenie ostatných nevyhnutných potrieb. Na týchto zvýšených výdavkoch spojených s výživou dieťaťa sú povinní podieľať sa obidvaja rodičia, a preto súd nepovažoval návrh otca maloletej za dôvodný a v celom rozsahu ho zamietol. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa. Konaním okresného súdu podľa otca maloletej došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p."), ako aj § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ O. s. p.. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči dieťaťu bol otec maloletej živnostníkom, podnikal v oblasti nákladnej dopravy a matka dieťaťa bola nezamestnaná a len príležitostne pracovala ako čašníčka. Od uvedenej doby však podľa otca dieťaťa došlo k podstatným zmenám na strane oboch rodičov, pretože obaja si našli nových životných partnerov a otcovi maloletej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Keďže otec maloletej musel ukončiť živnosť v dôsledku krízy, našiel si zamestnanie, avšak výška jeho príjmu sa podstatne znížila. Naopak, odporkyňa sa zamestnala. Okresný súd rozhodol predčasne, pretože nedostatočne zistil skutkový stav, keď uveril odporkyni, že dosahuje príjem vo výške 16,20 Eur mesačne. Z potvrdení o výške jej príjmov vyplýva, že sú vystavené účelovo, falošne a svedčia o jej nelegálnej práci a obchádzaní daňových a odvodových povinností zo strany podnikateľa, ktorý ju zamestnáva. Taktiež nemal za preukázané, či vôbec bude maloletá navštevovať doučovanie na španielsky jazyk, na ktorú skutočnosť okresný súd pri určení výživného prihliadal. Výživné určené okresným súdom preto otec maloletej nie je schopný platiť a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. K odvolaniu otca maloletej sa vyjadrila matka maloletej písomným podaním zo dňa 19. 09. 2011. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, pretože tvrdenia otca maloletej nie sú pravdivé. V čase písomného podania je matka maloletej nezamestnaná, pretože pracovala na dohodu a v najbližšom období nastupuje na materskú dovolenku, nakoľko očakáva narodenie dieťaťa. Poukázala tak na to, že i jej v najbližšom období pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť a preto návrh otca maloletej na zníženie výživného nie je dôvodný. Má zato, že výška vyživovacej povinnosti určená na maloletú J. okresným súdom zodpovedá v súčasnej dobe jej potrebám a akékoľvek zníženie vyživovacej povinnosti voči maloletej zo strany otca by viedlo k zníženiu životnej úrovne dieťaťa, ktorá len teraz začala študovať na strednej škole a nároky na štúdium sú podstatne vyššie ako boli v čase, kedy sa vyživovacia povinnosť určovala naposledy. Na základe podaného odvolania otca maloletej, krajský súd ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p.. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd (reagujúc na námietky uvedené otcom maloletej v odvolaní) uvádza nasledovné: Rodičia dieťaťa si musia byť vedomí svojej vyživovacej povinnosti voči maloletej, ktorá je na nich odkázaná svojou výživou. Otec maloletej je v produktívnom veku, neuvádzal žiadne zdravotné ťažkosti, ktoré by mu znemožňovali uplatniť sa na trhu práce a tým získať aj primeraný príjem, aby si v plnej výške mohol plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému maloletému dieťaťu. Na strane maloletého dieťaťa došlo k takej podstatnej zmene pomerov,( na ktorú poukazoval i okresný súd, keď vyhodnotil, že maloletá od 01. 09. 2011 začala navštevovať 1. ročník gymnázia v Žiari nad Hronom ), že v dôsledku tejto skutočnosti, ako aj v súvislosti s jej fyziologickým vývojom sa nepochybne zvýšili aj výdavky na jej výživu a zabezpečenie ostatných nevyhnutných potrieb ako je strava, oblečenie, obuv, štúdium, zdravotná starostlivosť, prípadne mimoškolské aktivity. Na týchto zvýšených výdavkoch spojených s výživou a starostlivosťou o maloletú, sú povinní podieľať sa obaja rodičia. Pri posudzovaní možností a schopností rodičov nie je rozhodujúci len ich skutočne dosahovaný, prípadne len preukázateľný príjem, ale treba zohľadniť i reálne možnosti, schopnosti, dosiahnutú kvalifikáciu, nadobudnuté pracovné skúsenosti, ako aj reálne možnosti na trhu práce a i vôľu a snahu povinného rodiča dosiahnuť čo najvyšší príjem. Ani z odvolania otca maloletej nevyplynula okolnosť, ktorá by akýmkoľvek spôsobom spochybňovala právny záver okresného súdu o neodôvodnenosti návrhu na zníženie výživného voči maloletej. Pri určovaní výšky výživného podľa Zákona o rodine je potrebné predovšetkým brať ohľad na potreby maloletého dieťaťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť. Ich miera je rôzna podľa okolností prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho školského zaradenia s ohľadom na stupeň vzdelávania a miesto vzdelávania, ako aj jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, jeho kultúrno-spoločenských potrieb, športových záujmov a podobne. Uvedené potreby dieťaťa sa však skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov. I odvolací súd zastáva názor, že otec dieťaťa je schopný prispievať na maloletú výživným v doposiaľ ustálenej výške, prihliadajúc i na ďalšie vyživovacie povinnosti rodičov dieťaťa a ich sociálne pomery. Preskúmaním veci preto odvolací súd zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného voči maloletej rozhodol vecne správne, pretože zohľadnil všetky vyššie uvedené zákonné aspekty. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu, ktorým zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletej J. U., podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.