Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/379/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411209971 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6411209971.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, rozhodujúci v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová, predsedníčka senátu, JUDr. Peter Priehoda, Mgr. Ema Novodomcová, členovia senátu v právnej veci navrhovateľa: I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, H. D. proti odporcovi: I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. I. X, H. D., o určenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, zo dňa 12. októbra 2011 č.k. 4C/207/2011-11 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť platiť na výživu navrhovateľa výživné vo výške 100 Eur mesačne, počnúc dňom 15.09.2011, vždy do 15. dňa v mesiaci do rúk navrhovateľa. Žiadnemu z účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Prvostupňový súd poukázal na vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine s tým, že navrhovateľ dennou formou štúdia sa pripravuje na budúce povolanie, preto nie je schopný sám sa živiť. Pokiaľ odporca poukazuje na skutočnosť, že je dlhodobo nezamestnaný, prvostupňový súd poukázal na to, že už v konaní 10P/177/2007 upozorňoval odporcu, že je v jeho schopnostiach, aby sa zamestnal a našiel si zamestnanie, aby primeraným spôsobom prispieval na výživu svojho dieťaťa. Z týchto dôvodov súd nevychádzal z potvrdenia o tom, že odporca je evidovaný na úrade práce od 06.10.2009, ale prihliadal na jeho reálne schopnosti, keď odporca je človek s úplným stredoškolským vzdelaním, je zdravý, mladý a je v jeho schopnostiach nájsť si primeranú prácu vo vzťahu k jeho veku, vzdelaniu a zdravotnému stavu. Výživné vo výške 100 Eur, ktoré požaduje navrhovateľ, zodpovedá jeho potrebám, ale aj schopnostiam odporcu. Proti rozsudku okresného súdu podal odporca v zákonnom stanovenej lehote odvolanie. Poukázal na to, že aktívne si hľadá zamestnanie aj prostredníctvom úradu práce a tiež sám prostredníctvom rôznych inzerátov, osobnými návštevami u rôznych zamestnávateľov. V roku 2010 absolvoval kurz na zamestnanca G. prostredníctvom Úradu práce v Banskej Štiavnici, avšak do zamestnania ho neprijali z dôvodu, že má XX rokov, ani brigádnicky sa mu v súčasnosti nepodarilo nájsť zamestnanie vzhľadom na známu situáciu na pracovnom trhu. Uviedol, že po rozvode manželstva býva so svojimi rodičmi v ich byte, rodičia sú v dôchodkovom veku odkázaní na jeho pomoc a starostlivosť. Otec, ktorý má XX rokov, má viac závažných diagnóz vyžadujúcich si sústavnú lekársku starostlivosť a liečbu. Otcovi zabezpečuje prevoz motorovým vozidlom, okrem toho pomáha rodičom so zabezpečovaním nákupov, stravy, hygienických potrieb a všetkého čo potrebujú. Týmto je obmedzovaný v hľadaní si zamestnania mimo regiónu, prípadne v zahraničí. Jeho jediným príjmom je suma 62 Eur, finančne mu vypomáhajú rodičia. Suma 62 Eur nepokrýva ani jeho základné životné potreby a preto nie je schopný platiť určené výživné. Poukázal na situáciu matky navrhovateľa, ktorá má stabilný príjem a podľa jeho názoru je výška jej príjmu v rozsudku nesprávne uvedená. Okrem toho aj navrhovateľ, ktorý je dospelý, by sa mal aktívnejšie podieľať na zabezpečení si finančných prostriedkov potrebných pre jeho štúdium. Domáha sa podľa § 221 ods. 1 zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci I.st. súdu. K odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý k tvrdeniu o starostlivosti o rodičov odporcu uviedol, že toto považuje za vykalkulované, keďže obaja rodičia odporcu sú aktívni a chodia pracovať do svojej záhrady v oblasti D., kde ich pravidelne vídava. Spochybňovanie príjmu matky navrhovateľa považuje za nenáležité, keďže toto potvrdenie vydáva zamestnávateľ. Odporca uvádza, že nemá stály pracovný pomer, no je známe, že niekoľkokrát pracoval v zahraničí. Rozsudok okresného súdu navrhuje ako vecne správny potvrdiť. Krajský súd preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. , bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. Napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov prvostupňového rozsudku, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje a na ktoré v podrobnostiach odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). K odvolacím dôvodom odporcu odvolací súd uvádza, že tieto nie sú nové a nie sú také, s ktorými by sa v dostatočnom rozsahu nevysporiadal I.st. súd. Odvolací súd nesúhlasí s názorom odporcu v tom, žeby I.st. súd nebral do úvahy ust. § 75 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a tú skutočnosť, že od 06.10.2009 je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a jeho jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi 62 Eur mesačne. K tomu odvolací súd poukazuje na odôvodnenie I.st. súdu, ktorý vysvetlil, že v danom prípade nebral do úvahy skutočný reálny príjem odporcu, pretože za dôležité a rozhodujúce považoval schopnosti a možnosti odporcu zamestnať sa a dosahovať príjem. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, v prípade odporcu vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav a vzdelanie je získať zamestnanie a dosahovať taký príjem, aby mohol svojmu dospelému synovi prispievať na jeho výživu a všetky nevyhnuté životné potreby v zmysle § 62 Zák. o rodine, nakoľko je dostatočne preukázané, že navrhovateľ, ako dieťa odporcu, má takýto zákonný nárok voči svojmu rodičovi. Obrana odporcu založená na tom, že poskytuje pomoc svojim rodičom nemohla byť zohľadnená, pretože samotná skutočnosť, že otec odporcu má zdravotné problémy a potrebuje občas prevoz k lekárovi za doprovodu dospelej osoby, nemôže pre odporcu znamenať prekážku zamestnať sa. Sám odporca uvádza, jeho rodičia v dôchodkovom veku mu stále prispievajú na jeho životné potreby, čo nemožno považovať za prijateľné aj napriek všeobecne známej skutočnosti o probléme zamestnať sa. Vzhľadom na celkovú situáciu nemôže odporca na svoju obranu poukazovať na nedostatok pracovných miest v jeho regióne. Odvolací súd považuje za správne, že I.st. súd nevychádzal pri určení vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľovi z jeho preukázaného príjmu 62 Eur ako dávky v hmotnej núdzi, ale vychádzal z jeho reálnych možností a schopností príjem dosahovať. V zmysle uvedeného odvolací súd nezistil dôvod na zmenu napadnutého rozsudku ani na jeho zrušenie a vrátenie I.st. súdu na ďalšie konanie. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože na takéto rozhodnutie nebol daný návrh potrebný v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu krajského súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.