Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/150/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6609200540 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Michalcová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6609200540.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa STRABAG s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 61/ A, 825 18 Bratislava, IČO: 17 317 282, zastúpeného JUDr. Jánom Marčokom, advokátom, M. Gorkého 21, 984 01 Lučenec proti odporcovi V. D., s miestom podnikania V. X, XXX XX R., J.: XX XXX XXX v konaní o zaplatenie 8.228,30 Eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu odporcu o zaplatenie 4.726,35 Eur s príslušenstvom na odvolanie účastníkov konania proti rozsudku Okresného súdu v Lučenci zo dňa 03. 03. 2011, č. k. 14Cb/82/2009 - 515, IČS: 6609200540 takto jednohlasne r o z h o d o l : Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok Okresného súdu v Lučenci zo dňa 03.03.2011, č. k. 14Cb/82/2009 - 515, IČS: 6609200540 v napadnutej časti prvej výrokovej vety, ktorou súd návrh navrhovateľa o zaplatenie 8.228,03 Eur s príslušenstvom zamietol a vo výroku o trovách konania zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolanie odporcu odmieta. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím okresný súd zamietol návrh navrhovateľa o zaplatenie 8.228,03 Eur s príslušenstvom, rovnako zamietol protinávrh odporcu o zaplatenie 191,40 Eur. Žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania. Navrhovateľa rovnako tak, ako odporcu zaviazal k povinnosti nahradiť trovy konania štátu v sume 631,16 Eur, ktoré mu vznikli v súvislosti s trovami znaleckého dokazovania. Na odôvodnenie rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ si návrhom na začatie konania uplatnil právo na zaplatenie sumy 8.228,30 Eur s príslušenstvom, úrokom z omeškania 0,05% denne od 20.08.2008 do zaplatenia na základe uzavretej písomnej zmluvy o dielo podľa ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal zhotoviť odporcovi požadované dielo a odporca sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi dohodnutú cenu. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania odkázal na zmluvu o dielo č. XXXX/DC/XX/XXX. Odporca sa v konaní pred súdom prvého stupňa bránil tým, že navrhovateľ dohodnuté dielo nevykonal riadne, naopak nekvalitným vykonaním diela spôsobil odporcovi škodu. Súd prvého stupňa v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 16.07.2010, č. k. 43Cob/93/2010-370 doplnil dokazovanie vykonaním kontrolného znaleckého posudku znalcom J.. D. R., na základe čoho zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 21. 05. 2008 zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela v rozsahu ponuky zhotoviteľa na stavbe obchodné priestory Fiľakovská cesta, pričom rozsah predmetu plnenia zmluvy o dielo bol uvedený v cenovej ponuke zhotoviteľa. Návrh cenovej ponuky bol vypracovaný na základe podkladov objednávateľom a skutočnej ohliadky stavby, stavebné práce mali byť vykonané podľa platnej a odsúhlasenej projektovej dokumentácie, technologických postupov v zmysle STN platných v čase realizácie diela, pri dodržaní predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Projektová dokumentácia, ktorú predložil odporca navrhovateľovi predstavovala jeden výkres týkajúci sa pôdorysu suterénu, ktorý predstavoval projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie, z ktorej dokumentácie vychádzal navrhovateľ pri vypracovaní cenovej ponuky, ktorá bola prílohou zmluvy o dielo. Navrhovateľ ako zhotoviteľ vykonával pre odporcu ako objednávateľa dielo na rekonštrukcii pivničných priestorov na Fiľakovskej ceste v Lučenci. Dielo malo byť v zmysle zmluvy zápisnične odovzdané, pričom odporca odmietol toto dielo prevziať s tým, že dielo vykazuje vady. Navrhovateľ vystavil odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 19.08.2008 na sumu 8.228,30 Eur (247.885,80 Sk). Navrhovateľ zvolal preberacie konanie na deň 30.10.2008. Odporca odmietol dielo prevziať a listom vytýkal navrhovateľovi vady, odstúpil od zmluvy o dielo a navrhoval zmier medzi účastníkmi konania v zmysle bodu 7.10 zmluvy o dielo. Preberací protokol nepodpísal, následne bol zo strany navrhovateľa odporcovi zaslaný pokus o pokonávku, v ktorom navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu fakturovanej sumy. Odporca sa v liste adresovanom navrhovateľovi zo dňa 11.11.2008 bránil tým, že dielo nie je dokončené a že to, čo bolo vykonané, bolo vykonané vadne. Vo věci bol vykonaný znalecký posudok znalkyňou Ing. Q. X., ktorý znalecký posudok potvrdil, že dielo bolo vykonávané vadne. Tieto skutočnosti potvrdil tiež znalecký posudok Ing. Q. F.. V znaleckých posudkoch sú jednotlivé vady diela popísané a sú vyčíslené náklady potrebné na odstránenie týchto vád, resp. uvedenie diela do pôvodného stavu. Vzhľadom na to, že názory znalkýň sa rozchádzali, odporca v konaní vzniesol vzájomný návrh o zaplatenie sumy 4.726,35 Eur, jednak titulom nákladov na odstránenie vád a jednak z titulu vyúčtovania zmluvnej pokuty za oneskorené vykonanie diela, ako aj za tovarové faktúry, ktorými vyúčtoval odporca navrhovateľovi dodávku tovaru. Prvostupňový súd rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a o vzájomnom návrhu rozhodol tak, že vyhovel vzájomnému návrhu do výšky 191,40 Eur, vo zvyšku vzájomný návrh zamietol. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ čo do výroku o zamietnutí návrhu a vyhovení časti protinávrhu. Odporca odvolanie nepodal, preto rozhodnutie v časti zvyšku protinávrhu sa stalo právoplatným. Súd prvého stupňa na základe vykonaného kontrolného znaleckého dokazovania znalcom Ing. D. R. zistil, že projekt neriešil hydroizoláciu spodnej stavby, t.j. spôsob zabezpečenia spodnej stavby voči účinkom spodnej vody. Aj v čase zahájenia stavby bolo nutné čerpanie vody a výskyt spodnej vody bol jedným z rozhodujúcich faktorov pre funkčnosť diela - suterénu. Vysoká hladina vody v blízkom potoku, trvalý výskyt vody v suteréne aj v letných mesiacoch a spôsob porušenia izolácie odúvaním a odtrhnutím od podkladu poukazuje na tlakový charakter spodnej vody, ktoré fakty neboli riešené ani v projektovej dokumentácii, ani počas realizácie stavby. Vstupné schody do suterénu sú navrhnuté ako pravotočivé a podchodná prechodná výška navrhnutých schodov je v zásadnom rozpore s príslušným technickými, ako aj s právnymi predpismi, nevyhovuje ani bezpečnosti užívania z dôvodu nízkej výšky. Realizácia diela v časti schodov je v rozpore s projektovou dokumentáciou, sú realizované ľavotočivé schody a realizovaná dispozícia schodov narušuje dispozíciu prízemia navrhnutú v projektovej dokumentácii. Realizácia diela v rozsahu projektovanej svetlej výšky suterénu je v rozpore s projektovou dokumentáciou. Taktiež zásah do klenby je v rozpore s projektovou dokumentáciou, ktorá nerieši žiadny zásah do klenby nad vstupným otvorom. Taktiež realizácia diela v rozsahu materiálu prímurovky je v rozpore s projektovou dokumentáciou, v ktorom projekte prímurovka má byť z betónových tvarovacích tvárnic s betónovou výplňou a skutočná realizácia je z pórobetónových tvárnic. Realizácia diela je v súlade s cenovou ponukou z hľadiska výmer a množstva realizovaných stavebných prác. Rozsah prác uvedených v cenovej ponuke nie je v súlade s projektovou dokumentáciou čo sa týka zmeny výšky prímurovky a doplnenia cenovej ponuky o vodorovnú a zvislú hydroizoláciu, ktorú projektová dokumentácia nerieši. Znalec dospel k záveru, že navrhovateľ ako zhotoviteľ vykonal dielo podľa zmluvy o dielo a cenovej ponuky čo do rozsahu, pričom skonštatoval vady prác, ktoré predstavujú rozpory oproti projektovej dokumentácii, pričom poukázal na to, že v súčasnosti hydroizolácia vykazuje už také vady nefunkčnosti a porúch, ktorých oprava v daných podmienkach je prakticky nemožná, s prihliadnutím aj na ostatné rozpory s projektovou dokumentáciou ako nedodržaná svetlá výška suterénu, zmena orientácie schodov a podobne. Oprava hydroizolácie bez správneho technického riešenia problematiky tlakovej vody je dlhodobo neúčinná. Znovu by dochádzalo k vydutiu a odtrhnutiu izolácie. Za daného stavu za správne technické riešenie kontrolný znalec považuje vyhotovenie novej tlakovej hydroizolácie, následné odstránenie ostatných rozporov oproti projektovej dokumentácii ako orientácia schodov, svetlá výška, vyriešenie problematiky prechodnej a podchodnej výšky schodov. Vyčíslenie ceny plnenia na odstránenie týchto vád je bezpredmetné, nakoľko za daného stavu vady nie sú opraviteľné. Čo sa týka zatopenia priestoru suterénu podľa kontrolného znalca vplývali naň faktory ako neriešenie problematiky hydroizolácie spodnej vody na úrovni projektu na stavebné povolenie, ďalej zmluva o dielo sa uzavrela bez existencie technického riešenia hydroizolácie, nevhodná bola voľba materiálu prímurovky, podcenenie vplyvu tlakovej vody a nezabezpečenie suterénu voči vonkajším klimatickým vplyvom, čím je veľmi problematické, prakticky až nemožné objektívne posúdenie kvality, resp. vadnej realizácie stavby po 2,5 ročnom odstupe. Znalec ďalej uviedol, že suterén stavby v súčasnosti nie je funkčný, vykazuje vady v probléme hydroizolácie, orientácie schodov, a nedodržanej výšky svetlosti. Tieto vady sú spôsobené činnosťou zhotoviteľa a o to, či izolácia bola vykonaná vadne po 2,5 ročnom odstupe nevie zhodnotiť. Dielo nie je funkčné a v súčasnosti vykazuj neodstrániteľné vady, pričom poukázal tiež na to, že projekt porušuje technické normy. Čo sa týka skutočnosti, či zhotoviteľ stavby vykonal dielo na základe uzavretej zmluvy o dielo, súd prvého stupňa dospel k záveru, že účastníci konania uzavreli zmluvu o dielo, na základe ktorej navrhovateľ vykonával pre odporcu dielo spočívajúce v rekonštrukcii pivničných priestorov na Fiľakovskej ceste v Lučenci. Dielo malo byť vykonané v rozsahu cenovej ponuky, ktorá je prílohou zmluvy o dielo. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že dielo bolo vykonané s vadami, pričom nebolo vykonané podľa platnej a odsúhlasenej projektovej dokumentácie tak, ako to bolo dohodnuté v článku VII. bod 7.1 zmluvy o dielo a podľa článku VI. bod 6.1 zmluvy o dielo neboli dodržané ani platobné podmienky počas realizácie. Objednávateľ mal zvolať preberacie konanie, toto nezvolal, preto ho zvolal navrhovateľ ako zhotoviteľ. Podľa názoru súdu prvého stupňa, tvrdenie navrhovateľa, že od odporcu neobdržal projektovú dokumentáciu na stavebné povolenie sa nezakladá na pravde vzhľadom na to, že v zmluve o dielo bolo dohodnuté, že vypracovanie návrhu cenovej ponuky zhotoviteľa bude na základe poskytnutých podkladov objednávateľom a skutočnej ohliadky stavby, pričom stavebné práce musia byť vykonané podľa platnej a odsúhlasenej projektovej dokumentácie, technologických postupov v zmysle STN platných v čase realizácie diela a pri dodržaní predpisov o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Z výpovede pracovníka Ing. W. A., jedná sa o pracovníka navrhovateľa vyplynulo, že rozpočet bol vykonaný na základe výkresovej dokumentácie, ktorú predložil objednávateľ, pričom podľa jeho názoru výkresová dokumentácia nebola totožná s projektovou dokumentáciou a nebola projektovou dokumentáciou. V konaní bolo zistené, že výkresovú dokumentáciu predstavujú 2 výkresy, týkajúce sa obchodných priestorov pôdorysu, suterénu a výkresu navrhovaných objektov, ktoré boli projektovou dokumentáciou pre stavebné povolenie, na základe ktorých bolo vydané stavebné povolenie a bola vypracovaná cenová ponuka zo strany zhotoviteľa, t. j. navrhovateľa, ktorá je prílohou zmluvy o dielo a ktorá rieši popis a rozsah vykonaných prác. Ako vyplýva z kontrolného znaleckého posudku znalca Ing. Lukáča, projektová dokumentácia je čiastočne v rozpore s príslušnými technickými normami, sčasti nezodpovedala skutočnému stavu veci. Navrhovateľ ako zhotoviteľ pri vykonávaní diela tieto skutočnosti zistil, resp. mal zistiť ešte pred začatím prác, keďže ide o stavebnú firmu podnikajúcu v stavebníctve. Projektová dokumentácia neriešila také závažné skutočnosti, ako je hydroizolácia proti tlaku spodnej vody. Napriek tomu navrhovateľ dielo vykonával čiastočne v rozpore s projektovou dokumentáciou, toto dielo vykonal vadne, pričom vady sú neodstrániteľné a dielo nie je funkčné. Je pravdou tvrdenie navrovateľa, že dielo bolo vykonané v súlade s cenovou ponukou, avšak podľa názoru súdu stavebné práce mali byť vykonané v zmysle čl. VII. bod 7.1 zmluvy o dielo podľa platnej a odsúhlasenej projektovej dokumentácie, technologických postupov v zmysle STN platných v čase realizácie diela. K tomu nedošlo a zo žiadnych dôkazov, ako napríklad zápisom v stavebnom denníku nevyplýva, že navrhovateľ ako zhotoviteľ upozornil odporcu ako objednávateľa na vady projektovej dokumentácie, ktorá v tomto prípade existovala len pre stavebné povolenie, resp. na skryté prekážky týkajúce sa tlaku spodnej vody, o čom navrhovateľ ako zhotoviteľ musel pri vynaložení odbornej starostlivosti vedieť. Výsledkom takéhoto postupu bolo to, že dielo vykonané síce bolo v rozsahu cenovej ponuky, avšak v rozpore s projektom na stavebné povolenie, ako aj v rozpore s príslušnými technickými normami. Súd prvého stupňa teda dospel k záveru, že navrhovateľ nevykonal dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, dielo vykazuje vady, za ktoré podľa znaleckého posudku zodpovedá zhotoviteľ. Povinnosťou zhotoviteľa bolo upozorniť objednávateľa, teda odporcu na nevhodnosť vecí a pokynov, ktoré odporca dal zhotoviteľovi pri uzatváraní zmluvy povinnosťou zhotoviteľa bolo upozorniť objednávateľa na prekážky a pokiaľ toto neurobil a dielo vykazuje vady, nemohlo byť ani riadne vykonané a odovzdané, teda navrhovateľovi nevzniklo právo na zaplatenie ceny diela po jeho vykonaní. Čo sa týka protinávrhu odporcu v časti uplatneného protinávrhu, o ktorom nebolo právoplatne rozhodnuté, t. j. úhrady fakturovaných súm podľa fa č. XXXXXX, č. XXXXXX, navrhovateľ poprel existenciu dohody o cene, ako aj dodanie tovaru, ktorého zaplatenia ceny sa odporca domáha. Odporca predložil súdu dodací list a faktúru, ktoré sú za kupujúceho opatrené nečitateľnými podpismi bez pečiatky obchodnej spoločnosti navrhovateľa. Prevzatie tovaru nebolo možné hodnoverne overiť, preto súd prvého stupňa nemohol priznať právo na zaplatenie kúpnej ceny a protinávrh v tejto časti zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého, ak mal účastník úspech vo veci len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. S ohľadom na vzniknuté trovy konania štátu, súd prvého stupňa v zmysle ust. § 148 ods. 1 OSP rozhodol o povinnosti účastníkov konania nahradiť trovy štátu pomerne. Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu súdu odvolanie podľa ust. § 204 ods. 1 OSP navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie alebo aby napadnutý rozsudok podľa ust. § 220 OSP zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie. Na odôvodnenie odvolania uviedol, že súd prvého stupňa pochybil, keď v konaní neskúmal, z koho viny nedošlo k odovzdaniu a prevzatiu diela. Navrhovateľ sa zaviazal pre odporcu dielo vykonať v rozsahu špecifikovanom v cenovej ponuke tvoriacej prílohu zmluvy o dielo a dielo odporcovi odovzdať. Odporca sa zaviazal za vykonané dielo zaplatiť cenu diela. Navrhovateľ tvrdí, že vykonal dielo, čo je zaznamenané v zápise v stavebnom denníku s dátumom 04. 08. 2008. Odporca však účelovo odmietol preberacie konanie, odmietol podpísať zápisnicu o odovzdaní a prevzatí stavby. Stalo sa tak len z dôvodu, že si bol vedomý toho, že zmluva obsahuje odkladaciu podmienku, na splnenie ktorej sa viaže vznik práva navrhovateľa na predloženie konečného vyúčtovania ceny diela. Pochybenie okresného súdu navrhovateľ vidí najmä v tom, že súd sa nezaoberal tým, že splnenie podmienky odovzdania a prevzatia diela, od ktorej záviselo právo navrhovateľa na predloženie konečnej fakturácie ceny diela bolo v moci odporcu a záviselo výlučne od jeho vôle, rovnako súd neskúmal, ako odporca zasiahol do procesu splnenia, resp. nesplnenia tejto náhodilej zložky právneho úkonu. Súd prvého stupňa podľa názoru odvolateľa nedostatočne zdôvodnil právny záver o riadnom vykonaní diela. V zmysle rozpočtu sa navrhovateľ zaviazal na zemné práce, na vykonanie vodorovných konštrukcií a presun hmôt HSV v rozsahu presne v rozpočte špecifikovanom. Prvostupňový súd opomenul vziať do úvahy skutkové zistenia, že navrhovateľ mal vykonať len stavebnú konštrukciu v pivničných priestoroch odporcom plánovanej stavby pod názvom obchodné priestory, nie celú stavbu. Pri výkone stavebnej konštrukcie navrhovateľ postupoval podľa rozpočtu. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že existovala iba projektová dokumentácia zadaná objednávateľom, ktorá bola nepoužiteľná ako vykonávacia dokumentácia. Túto skutočnosť potvrdili aj znalci. Zároveň navrhovateľ tvrdí, že medzi účastníkmi nedošlo k odovzdaniu projektovej dokumentácie a vôbec nie k jej vzájomnému odsúhlaseniu. Z uvedeného dôvodu odvolateľ považuje záver súdu o vadnom vykonaní diela za nesprávny. Pri určení, či dielo má nejaké vady nie je rozhodujúce, či vykonanie diela zodpovedá výsledku určenému v zmluve o dielo, na ktorý zmluva o dielo ohľadom predmetu plnenia odkazuje. Rozpočet, ktorý tvoril prílohu zmluvy bol jednoznačne dodržaný tak, ako to potvrdili vo svojich posudkoch obaja znalci. Pri realizácii uskutočňovanej stavebnej konštrukcie bolo smerodajné stavebno-technické a konštrukčné riešenie uvádzané v rozpočte a pokyny odporcu, nie projektová dokumentácia. Vykonanie diela, na ktoré sa navrhovateľ zaviazal nebola vyhotovená ani realizačná dokumentácia. Preto sa odvolateľovi javí ničím nepodložený záver súdu o tom, že dielo má v zmysle ust. § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka vady, nakoľko nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Sám odporca na pojednávaní uviedol, že uzavrel s navrhovateľom zmluvu o dielo, na základe ktorej mal navrhovateľ vykonať dielo na stavbe obchodných priestorov na Fiľakovskej ceste v Lučenci na základe stavebného povolenia, pričom k zmluve o dielo bol priložený rozpočet, ktorý vlastne predstavoval predmet diela. Súčasne poukázal na to, že aj znalci konštatovali, že poskytnutá projektová dokumentácia nezodpovedá príslušným technickým normám, je s nimi v priamom rozpore a nezodpovedala ani skutočnému stavu veci. Navrhovateľ teda zastáva názor, že v prípade aj, že by dielo vykonal podľa projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, dielo by vykazovalo vady. V doplnení odvolania v lehote na podanie odvolania navrhovateľ uviedol, že nezodpovedá skutočnosti, že dielo vyhotovoval podľa projektovej dokumentácie a teda, že sa na navrhovateľa vzťahovala notifikačná povinnosť v zmysle ust. § 551 ods. 1 OSP. V konaní neboli vykonané dôkazy, ktoré by preukázali, že objednávateľ navrhovateľovi odovzdal projektovú dokumentáciu. Túto skutočnosť navrhovateľ popieral v celom priebehu konania. Odvolateľ sa nestotožňuje s názorom, že ako zhotoviteľ mal pri vynaložení odbornej starostlivosti zistiť nevhodnosť projektovej dokumentácie, nakoľko vypracovanie projektovej dokumentácie je vysoko špecializovaná a náročná činnosť, ktorú môžu vykonávať len osoby vykonávajúce povolenie autorizovaného stavebného inžiniera v zmysle Zák. č. 138/1992 Zb. Požadovať posúdenie a prehodnotenie projektovej dokumentácie od dodávateľa stavby nie je možné. Takýto záväzok pre navrhovateľa nevyplýval zo zmluvy. Podľa názoru odvolateľa v prípade, že by aj odvolací súd dospel k záveru, že táto notifikačná povinnosť na strane navrhovateľa bola porušená, nespôsobuje to zánik nároku na cenu za dielo, ale iba zodpovednosť za vady diela. Navrhovateľ zodpovednosť za prípadné vady diela nevylučuje a bol pripravený ich riešiť a ak je to možné, odstrániť ich. Avšak samotný odporca túto možnosť svojim konaním znemožnil. V zmysle uznesenia odvolacieho súdu bol prvostupňový súd povinný ustáliť, čo bolo predmetom zmluvy o dielo, konkrétne, na aké vykonanie diela sa navrhovateľ zaviazal. Súd mal zisťovať, či rozsah prác zhotoviteľom bol vykonaný a či zhotoviteľ bol pripravený plniť. V prípade, že sa tak nebude dať urobiť inými dôkaznými prostriedkami, súd mal pristúpiť k preukázaniu rozsahu prác za pomoci znaleckého dokazovania kontrolným znalcom. V konaní však neboli vykonané žiadne dôkazy smerujúce k zisteniu rozsahu diela. V dôsledku toho súd dospel k nesprávnemu záveru, že dielo malo byť vykonané aj podľa rozpočtu, aj podľa projektovej dokumentácie, ktoré sú medzi sebou v priamom rozpore. Súd prvého stupňa pri zadávaní otázok pre znalca v nariadenom znaleckom dokazovaní vôbec nevychádzal z uvádzaných pokynov odvolacieho súdu. Odvolateľ namieta tú skutočnosť, že znalec Ing. R. v znaleckom posudku v odpovedi na otázku č. 5 uviedol, že nie je možné objektívne posúdenie kvality, resp. vadnej realizácie po 2,5 ročnom odstupe najmä ak izolácia bola vystavená účinkom vody a vonkajším poveternostným vplyvom, ktoré zhotoviteľ nemohol ovplyvniť. Napriek tomu znalec na pojednávaní uviedol, že zodpovednosť za vady izolácie je na strane zhotoviteľa. Toto konštatovanie znalca je v príkrom rozpore so závermi znaleckého posudku, ktorý v konaní podal. Záver znalca nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v jeho zisteniach. Odvolanie súdu považuje odvolateľ za nespravodlivé, nakoľko stavebné práce boli podľa rozpočtu vykonané, pričom súd opomenul vziať do úvahy najmä tú skutočnosť, že to bol odporca, kto dával pokyny k vykonávaniu diela s tým, že žiadna projektová dokumentácia alebo realizačný projekt nebol zhotoviteľovi daný k dispozícii. Odvolateľ tiež namieta, že sa nedostal do omeškania s plnením záväzku, pretože v súdnom konaní bolo preukázané, že odporca neposkytol potrebnú súčinnosť tak, aby navrhovateľ mohol záväzok splniť včas. Jednak nezvolal preberacie konanie a jednak zakázal vstupovať do objektu, kde bola stavebná konštrukcia zrealizovaná. Odporca vystavenú faktúru za vykonanie diela prevzal a až do okamihu preberacieho konania nenamietal žiadne skutočnosti. Účelovo však cenu diela nezaplatil. Záver súdu o tom, že zhotoviteľ nebol pripravený dielo odovzdať nezodpovedá skutočnosti. Nakoľko aj z listinného dôkazu, ktorým bol zápis o odovzdaní a prevzatí staveniska vyplýva, že už na začiatku bolo navrhovateľovi stavenisko zo strany odporcu odovzdané oneskorene až 19.06.2008. Teda zrejme, že odporca navrhovateľovi od počiatku zmluvného vzťahu neposkytoval potrebnú súčinnosť. Pochybenie súdu prvého stupňa odvolateľ vidí aj v tom, že súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že odporca si nároky z vád nikdy riadne neuplatnil. Prvostupňový súd sa pri rozhodnutí nevysporiadal a právne nevyhodnotil odstúpenie od zmluvy odporcom. Prípadné vady diela bol navrhovateľ ochotný odstrániť bezodplatne, no odporca znemožnil toto uskutočniť, zakázal navrhovateľovi vstup do objektu, čím účelovo zmaril v zmluve obsiahnutú odkladaciu podmienku oprávňujúcu odporcu na predloženie konečnej faktúry. Pokiaľ súd konštatoval, že navrhovateľovi nárok na zaplatenie ceny diela nevznikol, vznikol mu teda nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý bol odporca povinný vydať navrhovateľovi, nakoľko aj podľa výpovedi znalkyne Ing. Q. X. dielo by určite malo nejakú hodnotu, pretože niektoré konštrukcie, ako aj práce sú použiteľné, ako napr. podlahová konštrukcia, ktorá je v poriadku, avšak je poškodená izolácia, a preto pri hodnotení tohto diela bolo možné vychádzať z cenovej dohody strán. Znalec Ing. R. vo svojom posudku napriek tomu, že súd mu uložil v otázke č. 2 určiť hodnotu vykonaných prác, tieto neohodnotil. V súvislosti s porušením izolačnej vrstvy navrhovateľ poukazuje na to, že v priebehu celého konania nebolo jednoznačne preukázané, že to bolo spôsobené vadným vykonaním diela v ktorom navrhovateľ vykonával stavebnú konštrukciu. Objekt nebol z vonkajšej strany dostatočne chránený pred vnikaním dažďovej vody, ktorá mala za následok porušenie izolačnej vrstvy. Uvedené pripustila vo svojej výpovedi počas súdneho pojednávania aj znalkyňa Ing. Q. X., ktorá na otázku právneho zástupcu navrhovateľa, čo spôsobilo poškodenie izolačnej vrstvy odpovedala, že to spôsobilo vniknutie vody, resp. poveternostné vplyvy. Zo strany súdu nebol preukázaný príčinný vzťah medzi porušením izolačnej vrstvy a nesprávnym vykonaním diela zo strany zhotoviteľa. K odvolaniu a k doplnenému odvolaniu navrhovateľa sa podaním doručeným okresnému súdu 07. 04. 2011 vyjadril odporca. Navrhol, aby odvolací súd neprihliadol pri rozhodovaní predmetnej veci k dôvodom odvolania a odvolanie navrhovateľa zamietol. Podľa názoru odporcu navrhovateľ k dnešnému dňu predložil len vystavenú faktúru a zmanipulovanú zmluvu o dielo. Všetci svedkovia, ako aj znalecké posudky poukazujú na to, že práca bola vykonaná vadne v rozpore s projektovou dokumentáciou a dielo je nepoužiteľné. Napriek tomu, že súdy vyčerpali všetky možnosti a vyhoveli navrhovateľovi ešte aj zadaním tretieho znaleckého posudku a všetci traja znalci dospeli k záveru vadného vykonania diela navrhovateľ požaduje ďalšie dokazovanie. Odporca tvrdí, že v zmysle záverov zo znaleckého posudku práve jemu vznikla škoda a nie zhotoviteľovi. Zhotoviteľ počas celého konania neponúkol, že zistené vady odstráni na vlastné trovy. Odstránenie vád bude odporca požadovať inou cestou, nakoľko znalkyňa Ing. F. vyčíslila škody v súvislosti s vadným vykonaním diela. Skutočnosť tvrdená navrhovateľom, že práce vykonával v rozsahu cenovej ponuky je zavádzajúca, nakoľko zo zmluvy vyplýva, že stavebné práce musia byť vykonané podľa platnej a odsúhlasenej projektovej dokumentácie. Nezodpovedá skutočnosti, že navrhovateľ dielo vykonal so zápisom dátumu do stavebného denníka 04. 08. 2008. Navrhovateľ sa zaviazal v zmluve o dielo zvolať konanie na odovzdanie a prevzatie diela najneskôr 5 dní pred termínom, kedy malo byť dielo pripravené na odovzdanie. Uvedené sa nestalo. Faktúra bola vyhotovená 31. 07. 2008, preberacie konanie bolo zvolané na 28. 10. 2008. Zápis v sfalšovanom stavebnom denníku o ukončení stavby je 09. 08. 2008. V súčasnosti stavba nie je dokončená, vykonané práce sú v rozpore s projektovou dokumentáciou. Odporca si stavebné povolenie nevybavoval preto, aby si dal dielo spraviť v rozpore s projektovou dokumentáciou ale preto, aby bolo vykonané čo najskôr podľa platnej projektovej dokumentácie, lebo každým dňom neskolaudovanej stavby prichádza o nemalé peniaze. Rozsudok súdu prvého stupňa jednoznačne konštatuje, že dielo bolo vykonané v rozpore s projektovou dokumentáciou, toto dielo je vadné, vady sú neodstrániteľné, dielo nie je funkčné. Tým pádom nebolo čo odovzdávať. Do dnešného dňa navrhovateľom nebola daná cenová ponuka podpísaná a odobrená obidvomi stranami, ani projekt skutočného stavu pri ukončení stavby. Aj svedok pán A. poukázal, že navrhovateľ mal výkresovú dokumentáciu a postupovali podľa nej, čo je podchytené v zápisnici aj v rozsudku okresného súdu. Aj pán A. potvrdil, že navrhovateľ mal výkresovú dokumentáciu, naviac aj zmluva o dielo v bode 2.1 potvrdzuje, že navrhovateľ mal projektovú dokumentáciu. Rovnako zápis o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 10. 10. 2010 poukazuje na to, že kvalita vykonaných prác zodpovedá schválenej dokumentácii. Navrhovateľ mylne konštatuje, že mal vykonať len stavebné konštrukcie v pivničných priestoroch. Navrhovateľ podľa zmluvy a podľa projektovej dokumentácie mal vyhotoviť komplexne suterén pivničných priestorov do výšky 1m, vrátane schodiska. Zmluva nedovoľovala zmenu projektovej dokumentácie. Znalec konštatoval, ktoré práce boli vykonané v rozpore s projektovou dokumentáciou. Dielo bolo vykonané oproti projektovej dokumentácii v nesprávnych rozmeroch, šírka a dĺžka bola skrátená oproti projektovej dokumentácii a reálnemu vyhotoveniu diela. Aj znalkyňa Ing. X. potvrdila vo výpovedi na otázku právneho zástupcu navrhovateľa, podľa čoho bolo skutočne vykonané dielo z hľadiska rozmerov, že podľa projektovej dokumentácie, ktorá je totožná s ponukou navrhovateľa, pričom však toto dielo bolo vykonané v rozpore s touto projektovou dokumentáciou. Pokiaľ navrhovateľ videl problém v tom, že dostupná projektová dokumentácia nerieši skutkový stav s adaptačnými prácami mal pri pristupovaní k realizácii to odstrániť a zachytiť v stavebnom denníku. Izoláciu suterénu mal navrhovateľ riešiť aj podľa vlastného postupovania pri práci sám. Aj v cenovej ponuke sa uvádza vyčistenie a úprava podkladu zo ŠD. Vyčistením a úpravou podkladu nemožno chápať len pozametanie podlahy a natiahnutie náteru. Povinnosťou navrhovateľa bolo prehĺbiť priestor dostatočne, aby bola dodržaná svetlá výška, požadovaná objednávateľom. Takto to bolo uvádzané aj v projektovej dokumentácii. Vnútorná prímurovka vo vnútornom obvode suterénu bola navrhnutá z betónových tvárnic s betónovou zálievkou a vystužením. Navrhovateľ napriek tomu použil porfix. V stavebnom denníku však nie je popísaný dôvod tejto zámeny. Znalec konštatuje, že vstup bol pravotočivý a je ľavotočivý. Táto zmena v stavebnom denníku rovnako dohodnutá nebola. Zhotoviteľ uviedol objednávateľa do omylu, že je schopný dodať objednané dielo, avšak to neurobil. Navrhovateľ uviedol odporcu do omylu a ubezpečil ho, že má skúsenosti s hydroizolačnými prácami a že odvedie kvalitnú prácu. Odporca nesúhlasí s tvrdením znalca, ktorý sa stotožnil s tvrdením navrhovateľa, že práca a použitý materiál boli dohodnuté ústne a slovne a objednávateľ s tým súhlasil. Navrhovateľ sa mal riadiť zmluvou. Stavebné normy nepustia odchýlku na rozmeroch dĺžky 9, 39 m a šírky 5,725 m viac, ako 1 cm a pritom sú odchýlky na šírke 5,72 m až 1,62 m. Tieto odchýlky majú vplyv na to, že cenová ponuka nebola dodržaná. Pritom znalec napriek tomu, že vychádzal z rozmerov projektovej dokumentácie a nie zo svojich nameraných rozmerov prišiel na výpočet prímurovky na 30, 038 m, čo je oproti cenovej ponuke rozdiel 0,198 m. Znalec pre zabetónovanie podlahy vychádzal zo svojich nenameraných a teoretických výpočtov, kde rozdiel plochy oproti cenovej ponuke je 10,058 m2. Zhotoviteľ nielenže suterén znehodnotil, ale okresal rozmery, obral priestor o svetlosť, zasiahol aj do dispozície prízemia, čím spravil objednávateľovi ďalšie výdavky a problémy. Znalec jednoznačne tvrdí, že schody sú v rozpore so zmluvou o dielo, cenovou ponukou a projektovou dokumentáciou. Práve kvôli zatekaniu a vode si odporca objednal renomovanú stavebnú firmu. Zhotoviteľ pri realizácii diela použil nevhodný prímurový materiál a neoznámil o následkoch na kvalite objednávateľa. Znalec konštatuje hrúbku platne nie 100mm, ale 50 mm, čo jasne naznačuje, že je v rozpore s projektovou dokumentáciou a cenovou ponukou. Trhliny izolácie uvádzané znalcom boli riešené pri preberaní stavby a vo výpovedi pán A. potvrdil, že s tým boli problémy od začiatku. Navrhovateľ mal upozorniť objednávateľa a nie priviezť ho do omylu. Aj ochranný betónový poter podlahy ubrať o polovicu oproti projektovej dokumentácii a cenovej ponuke. Navrhovateľ pri podpise zmluvy nemal jedinú námietku, preto mu nič nebránilo dodržať zmluvu. Odporca ako objednávateľ sa spoliehal na odbornosť a kvalitu prác navrhovateľa, nakoľko navrhovateľ ho ubezpečoval o svojich schopnostiach a znalostiach v problematike. Sám zhotoviteľ pripravil zmluvu o dielo a cenovú ponuku, sám navrhol a vybral materiál a postup prác, o čom svedčí aj stavebný denník. Znalec jednoznačne konštatuje neodbornú chybnú prácu zhotoviteľa. Odporca namieta voči odpovedi znalca, že navrhovateľ sa pri zhotovení diela riadil cenovou ponukou, ktorú dodržal. Podľa názoru odporcu nie je rozhodné to, že cenová ponuka bola dodržaná, ale kvalita zhotoveného diela. Znalec pri posudzovaní vymenúva množstvo vád, ktoré znefunkčnili celý priestor chybou zhotoviteľa. Vady zistené odporcom a konštatované v znaleckých posudkoch majú vplyv aj na nedodržanie zmluvy o dielo a cenovej ponuky. Je to najmä zmena orientácie a vstupných schodov v rozpore s projektovou dokumentáciou a zmluvou o dielo, rovnako tak s cenovou ponukou, ktorá nevyhnutne vyvolá ďalšiu zmenu navrhované dispozičného riešenia ďalších podlaží stavby. Ďalej je to zmena svetelnej výšky, za ktorú chybu jednoznačne zodpovedá zhotoviteľ. Ďalej je to zmena materiálu vnútornej prímurovky a jej výšky. Znalec poukazuje na zlý výber materiálu. Zvolený materiál navrhovateľom bez súhlasu odporcu a v rozpore so zmluvou o dielo nebol vhodný pre vyhotovenie diela. Aj nedovolený zásah do klenby diela bol poškodzovaním cudzej veci a nie naviac prác. Objednávateľ na stavbe nemôže pokračovať v dôsledku vykonania vadného diela zhotoviteľom. Odporca nemal prístup k stavebnému denníku, zmeny na stavbe v stavebnom denníku zachytené neboli. Nie je zrejmé, z akého dôvodu všetky námietky, ktoré vznáša navrhovateľ neboli zachytené do stavebného denníka. Odporca sa podaním doručeným okresnému súdu osobne dňa 07. 04. 2011 odvolal aj proti tej časti rozhodnutia, ktorou súd prvého stupňa zamietol jeho protinávrh o zaplatenie zostávajúcej sumy 191,40 Eur. Odvolateľ má za to, že súd prvého stupňa pri preverovaní faktov dospel k nesprávnemu a nespravodlivému rozsudku, pretože sa stotožnil s tým, že navrhovateľ poprel dohody a dodanie tovaru. Okresný súd nevykonal v tomto smere žiadne dokazovanie. Odvolateľ upozorňuje, že do dnešného dňa nebol zaplatený súdny poplatok zo sumy 191,40 Eur na základe odvolania navrhovateľa zo dňa 19. 02. 2010,a preto toto odvolanie a jednanie v tejto veci zo strany odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa považuje za nezákonné a na základe týchto skutočností rozsudok prvostupňového súdu zo dňa 05.02.2010 v druhej výrokovej vete za právoplatný. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom verejne vyhlásené podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1 a 3 OSP, čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Odvolanie odporcu odmietol ako oneskorene podané. Predmetom odvolacieho konania je uplatnený nárok navrhovateľa proti odporcovi na zaplatenie sumy 8.228,03 Eur s príslušenstvom titulom úhrady ceny diela vyfakturovaného fa č. XX. zo dňa 05. 08. 2008, splatnou 19. 08. 2008 vrátane úroku z omeškania. Navrhovateľ si uplatnil právo na zaplatenie ceny diela vykonaného podľa zmluvy o dielo uzavretej medzi účastníkmi konania č. XXXX/DC/XX/XXX zo dňa 21. 05. 2008. Odvolací súd v predmetnej veci rozhodoval uznesením zo dňa 15. 07. 2010, č. k. 43Cob 93/10 - 370 tak, že rozhodnutie okresného súdu zrušil. V rozhodnutí konštatoval skutkový stav, podľa ktorého v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ odvodzuje právo na zaplatenie ceny diela zo zmluvy o dielo č. XXXX/ DC/XXXX, ktorú účastníci konania uzavreli dňa 21. 05. 2008. Predmetom zmluvy o dielo bolo zhotovenie diela v rozsahu ponuky zhotoviteľa na stavbe Obchodné priestory - Fiľakovská cesta. Rozsah predmetu zmluvy o dielo bol uvedený v zmluve o dielo s odkazom na prílohu zmluvy o dielo, ktorú tvoril rozpočet stavby. Podľa zmluvy o dielo a rozpočtu dohodnutého účastníkmi konania navrhovateľ ako zhotoviteľ mal pre objednávateľa vykonať vyčistenie a úpravu podkladu zo ŠD, zabetónovanie podlahy hr. 150 mm, vrátane betónu C25/30, vodorovnú izoláciu vrátane materiálu, izoláciu zvislú na výšku 1m, vrátane materiálu, dodatočné preizolovanie rohov v šírke 0,2 m vrátane materiálu, ochranu izolácie - prímurovku hr. 100 mm vrátane materiálu, zabetónovanie podlahy hr. 0,1 m vrátane materiálu, zhotovenie schodov vrátane materiálu (betón, výstuž) a presun hmôt stavebných prvkov. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľovi ako zhotoviteľovi bola pri realizácii predmetnej stavby známa projektová dokumentácia na stavebné povolenie, rovnako tak sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že zhotoviteľ sa pri realizácii predmetného diela riadil pokynmi objednávateľa, nakoľko zhotoviteľ vykonal aj iné úkony, na ktoré sa v zmluve o dielo nezaviazal a ktoré teda mohli byť vykonané len v súčinnosti s objednávateľom diela. Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí uložil súdu prvého stupňa skúmať, hoc za pomoci kontrolného znaleckého dokazovania skutočnosť, či navrhovateľ dielo podľa zmluvy vykonal, ktoré zistenie je zásadným pre rozhodnutie o uplatnenom práve navrhovateľa na zaplatenie ceny diela. Z vykonaného kontrolného dokazovania znalcom Ing. D. R. zo znaleckého posudku vypracovaného 3/2011 vyplynulo, že navrhovateľ ako zhotoviteľ vykonal dielo podľa zmluvy o dielo a cenovej ponuky, ktorá tvorí prílohu k zmluve o dielo a nachádza sa na liste č. 49 spisu. Ďalej znalec uviedol, že dielo bolo vykonané podľa cenovej ponuky prakticky v plnom rozsahu, rozdiel bol zistený v hrúbke podlahového betónu, ktorý sa realizoval v polovičnej hrúbke, ako je uvedené v cenovej ponuke. Nad rozsah cenovej ponuky bola odsekaná časť tehlovej klenby nad vstupným otvorom. Navyše práce spojené so zväčšením prechodovej výšky odsekaním časti klenby neboli fakturované. Znalec v znaleckom posudku ustálil, že dielo po dokončení zhotoviteľom malo vady, keď oproti projektovej dokumentácii bola zmenená orientácia a dispozícia vstupných schodov, zmena svetlej výšky suterénu, zmena materiálu vnútornej prímurovky a jej výšky, bolo zasiahnuté do klenby, znalec upozornil, že sa jedná o práce nad rámec projektovej dokumentácie a cenovej ponuky, bola vyhotovená hydroizolácia suterénu v súlade s cenovou ponukou, avšak suterénny priestor je trvale zatopený vodou, zásadným spôsobom bráni užívaniu diela a je prvotným dôvodom nefunkčnosti stavby. Podľa ust. § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Podľa ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Vykonaním diela podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka sa rozumie splnenie povinnosti zhotoviteľa vykonať dielo jeho riadnym ukončením, ale aj odovzdaním predmetu diela objednávateľovi na dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom Obchodným zákonníkom. Pokiaľ dielo obsahuje čo i len drobné vady, nepovažuje sa za riadne plnenie. Objednávateľ nie je povinný prevziať dielo, ktoré nie je riadne ukončené. Dielo si po odovzdaní musí najmä riadne prehliadnuť, zistiť vady a zistené vady oznámiť zhotoviteľovi. V článku VIII. bod 8.3 zmluvné strany dohodli, že keď zhotoviteľ dokončí práce na stavbe o dielo a dielo je v takom rozsahu, aby mohlo slúžiť svojmu účelu, objednávateľ so zhotoviteľom spíšu protokol o odovzdaní a prevzatí dokončených alebo ucelených častí diela. Tak, ako to už bolo konštatované z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zápisom o odovzdaní a prevzatí dokončenej stavby zo dňa 10. 10. 2008 hodlal navrhovateľ ako zhotoviteľ stavby stavbu odovzdať. Zápis o odovzdaní a prevzatí dokončenej stavby za objednávateľa nie je podpísaný. Listom zo dňa 30. 10. 2008 sa odporca vyjadril k preberaciemu konaniu, uviedol, že vykonané stavebné práce neboli v súlade s projektovou dokumentáciou a so zmluvou o dielo. V bodoch 1 - 8 vytkol vady diela, súčasne odstúpil od zmluvy o dielo. V predmetnom liste sa uvádza, že zo strany navrhovateľa odporcovi bolo prisľúbené vady diela odstrániť, čo sa však nestalo. Uvedené tvrdenie odporcu v liste nazvanom ako Vyjadrenie k preberaciemu konaniu zo dňa 30. 10. 2008 korešponduje s vyjadrením navrhovateľa ako zhotoviteľa, ktorý potvrdil svoj záujem zhotoviteľa odstrániť vytýkané vady objednávateľom. Pokiaľ teda dielo malo vady, vytýkané odporcom v liste zo dňa 30. 10. 2008 a existenciu vád potvrdil aj navrhovateľ, je možné dovodiť, že dielo nebolo vykonané riadne, plnenie navrhovateľa ako zhotoviteľa nemožno považovať za riadne plnenie zmluvy o dielo, následne potom navrhovateľovi ako zhotoviteľovi nevzniklo právo na zaplatenie ceny diela, keďže dielo nedokončil a neodovzdal objednávateľovi včas a riadne. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že potom, čo odporca oznámil a špecifikoval vady diela navrhovateľovi listom zo dňa 30. 10. 2008 už zhotoviteľ na stavbe nepokračoval a vady diela neodstránil. Listom zo dňa 11. 11. 2008 (na liste spisu č. 51) odporca navrhovateľovi oznámil, že zmluva medzi účastníkmi konania zanikla dňa 30. 06. 2008. Objednávateľ súčasne oznámil zákaz navrhovateľovi vstupovať na stavbu obchodných priestorov na Fiľakovskej ceste. Tak, ako to bolo už uvedené v zrušujúcom rozhodnutí odvolacím súdom, úlohou súdu prvého stupňa bolo posúdiť právny úkon odporcu označený ako odstúpenie od zmluvy listom zo dňa 30. 10. 2008, nie je zrejmé, kedy a či tento list bol doručený navrhovateľovi. Podľa ust. § 564 Obchodného zákonníka, pri vadách diela platia primerane ust. § 436 až 441 Obchodného zákonníka. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi. Nároky z vád diela sa posudzujú primerane podľa ustanovení upravujúcich kúpnu zmluvu. V zákone sa rozlišuje, či ide o vady diela spôsobené porušením zmluvy podstatným spôsobom alebo porušením zmluvy nepodstatným spôsobom. Jednotlivé nároky z vád diela sa posudzujú podľa toho, či ide o neodstrániteľné alebo o odstrániteľné vady diela. V prípade vád diela jednotlivými nárokmi z vád sú dodanie náhradného diela, ak je to možné, odstránenie či oprava vád diela, primeraná zľava z ceny alebo odstúpenie od zmluvy. Ustanovenia § 436 a § 437 Obchodného zákonníka upravujú dôsledky porušenia zmlúv podľa toho, či išlo o podstatné, resp. nepodstatné porušenie zmluvy v nadväznosti na ust. § 345 a § 346 Obchodného zákonníka. Pri podstatnom porušení zmluvy je zmluvná strana oprávnená od zmluvy odstúpiť za predpokladu, že to strane, ktorá je v omeškaní oznámi gez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela, taktiež pri nepodstatnom porušení zmluvy v dôsledku omeškania jednej zo strán, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť, ak strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá. Pri podstatnom porušení zmluvy môže oprávnená strana od zmluvy odstúpiť ihneď bez poskytnutia dodatočnej lehoty za predpokladu, že splní svoju oznamovaciu povinnosť voči strane, ktorá je v omeškaní. Základným kvalifikačným znakom porušenia zmluvy podstatným spôsobom je, že oprávnená strana stratí záujem na plnení zmluvy, ktorý súvisí s tým, že v dôsledku porušenia zmluvy nemôže očakávať ten výsledok, aký mal byť dosiahnutý, keby nedošlo k porušeniu zmluvy. Ak oprávnená strana právo od zmluvy včas odstúpiť nevyužije, nestratí síce právo od zmluvy odstúpiť, ale môže využiť len režim nepodstatného odstúpenia od zmluvy. Avšak aj v prípade, ak pôjde o podstatné porušenie zmluvy, oprávnená strana môže povinnej strane oznámiť, že na plnení trvá a poskytnúť jej dodatočnú lehotu na plnenie a po jej márnom uplynutí môže využiť režim okamžitého odstúpenia od zmluvy. Pri nepodstatnom porušení zmluvy je odstúpenie oprávneného od zmluvy, dôsledkom jej porušenia. Podmienkou v takomto prípade je poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty na plnenie porušenej povinnosti a následne nesplnenie povinnosti ani v dodatočnej lehote a po splnení týchto podmienok vzniká právo oprávnenému na odstúpenie od zmluvy. V predmetnej veci bolo preukázané, že odporca od zmluvy odstúpil. Z listu odporcu zo dňa 30. 10. 2008 možno dovodiť, že odporca ako objednávateľ oznámil včas zhotoviteľovi vady diela. V oznámení uviedol aj konkrétny nárok vyplývajúci z vád diela. Týmto nárokom je odstúpenie od zmluvy o dielo uzavretej so zhotoviteľom. vzhľadom na to, že objednávateľ splnil oznamovaciu povinnosť, mohol si voči navrhovateľovi uplatniť nárok na odstúpenie od zmluvy (§ 441 Obchodného zákonníka). V konaní však bude potrebné došetriť, či zhotoviteľ porušil zmluvu o dielo podstatným spôsobom. V prípade, že súd prvého stupňa dospeje k záveru, že odstúpenie od zmluvy objednávateľom bolo vykonané zákonom stanoveným spôsobom a po práve, bude úlohou súdu rozhodnúť o vysporiadaní vzájomných nárokov pri zrušení záväzku zo zmluvy o dielo. Pokiaľ teda by záväzok zo zmluvy o dielo zanikol z dôvodu, za ktorý objednávateľ nezodpovedá, bol by povinný objednávateľ uhradiť zhotoviteľovi len to, o čo sa zhotovením veci obohatil, nakoľko podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musí obohatenie vydať. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí byť vydané všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Zmyslom tejto zákonnej úpravy je poskytnúť ochranu tomu, kto stratil určitú majetkovú hodnotu. Zákon však nepočíta s tým, že by túto mal dostať späť v plnom rozsahu ale len v takej výške, o ktorú sa druhý subjekt obohatil. Nie je teda rozhodujúce, akú hodnotu stratil oprávnený z bezdôvodného obohatenia, ale o koľko sa zvýšil majetok povinného. Pokiaľ podľa ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka má byť vydané všetko, čo bolo nadobudnuté má tým zákon na mysli všetko, čo bolo získané povinným, nie to, čo oprávnený nadobudol. Navrhovateľ by teda mal právo len na to, o čo sa investíciami zvýšila hodnota nehnuteľností odporcu. A to bez ohľadu na to, že sa jedná o hodnotu nedokončeného, či rozostavaného domu. Ani nedokončenosť domu preto nebráni zisteniu jeho hodnoty pred začiatkom stavebných prác a po ich dokončení. Pokiaľ v dôsledku zatopenia priestorov došlo k znefunkčneniu nehnuteľnosti a projekt neriešil hydroizoláciu suterénnych priestorov žiadnym spôsobom, funkčnosť, rozsah izolácie, technické a materiálové riešenie izolácie nebolo uvedené ani vo výkresovej časti, ani v technickej správe, bude potrebné doplniť dokazovanie v tom smere, či navrhovateľ ako zhotoviteľ stavby pri vynaložení odbornej starostlivosti mal prerušiť práce v zmysle ust. § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka pri zistení prekážky (premokania suterénu) v riadnom vykonávaní diela z dôvodu nevhodnej povahy vecí alebo pokynov, keďže znalec v znaleckom posudku uviedol, že výskyt spodnej vody je jedným z rozhodujúcich faktorov pre funkčnosť diela - suterénu. Aj v čase zahájenia stavby bolo nutné čerpanie vody, hladina spodnej vody bola nad úrovňou podlahy. Pokiaľ sa preukáže, že zhotoviteľ mohol a mal upozorniť objednávateľa na nevhodnosť vecí, či pokynov, avšak svoju povinnosť si nesplnil, zodpovedá za vady diela spôsobené použitím nevhodných pokynov daných mu objednávateľom. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní preto bude opätovne posúdiť právny úkon odporcu, ktorým je odstúpenie od zmluvy zo dňa 30. 10. 2008 (na liste spisu č. 24) a o nároku opätovne rozhodnúť. Vzhľadom na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nebolo možné potvrdiť ani zmeniť odvolacím súdom, odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil postupom podľa ust. § 221 ods. 1, písm. h/ OSP a vec vrátil súdu prvého stupňa podľa ods. 2 citovaného ustanovenia na ďalšie konanie. V novom konaní súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.