Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/42/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6706209604 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6706209604.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej, členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci navrhovateľa Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a. s., Drieňova 24, 820 09 Bratislava, IČO:35914921, zastúpeného Pacalaj, Palla & Partneri, s. r. o., Námestie SNP č. 3, 917 01 Trnava, IČO:36857548 proti odporcovi INVESTEX GROUP, s. r. o. so sídlom Na Štepnici 1379/1, 960 01 Zvolen, IČO:36034665 o zaplatenie 385.716,43 eur, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14Cb/66/2007-837, IČS:6706209604 zo dňa 21. decembra 2009 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 14Cb/66/2007-837, IČS:6706209604 zo dňa 21. decembra 2009 mení tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 356.434,96 eur. V časti o zaplatenie 29.281,47 eur súd žalobu zamieta. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 385.716,43 eur a rozhodol, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa žalobou doručenou súdu dňa 26. 9. 2006 domáhal proti odporcovi zaplatenia 385.716,43 eur titulom zmluvnej pokuty. Žalobu odôvodnil tým, že je právnym nástupcom, na ktorého prešli práva a povinnosti pôvodne oprávneného subjektu Železničná spoločnosť, a. s. Bratislava. Medzi jeho právnym predchodcom a odporcom bola dňa 15. 12. 2003 uzatvorená Zmluva o podmienkach nákladnej prepravy č. 2126 a ako príloha k tejto zmluve bol dňa 18. 12. 2003 uzatvorená Dohoda o cene č. D104136, dňa 20. 1. 2004 Dohoda o cene č. D104686, dňa 26. 2. 2004 Dohoda o cene č. D104847, dňa 27. 2. 2004 Dohoda o cene č. D104850, dňa 6. 4. 2004 Dohoda o cene č. D104198 a dňa 4. 5. 2004 Dohoda o cene č. 1002210. Odporca sa ako zákazník zaviazal uhrádzať svoje záväzky voči právnemu predchodcovi navrhovateľa ako dopravcovi za poskytnuté prepravné výkony a služby fakturované Odúčtovňou tržieb Železníc Košice v lehote splatnosti faktúr podľa čl. 4; bodu 4.6 Zmluvy č. 2126. V zmysle „článku 4.5.4“ Zmluvy č. 2126 právny predchodca navrhovateľa ako dopravca si vyhradil právo vyúčtovať odporcovi ako zákazníkovi zmluvnú pokutu v prípade, že tento pri netto cenách vo vnútroštátnej alebo medzinárodnej preprave - dovoz, vývoz nedodrží objem deklarovaný v uzatvorenej Dohode o cene, a to tak, že skutočne realizovaný objem bude o viac ako 10 % menší, ako objem deklarovaný v uzatvorenej Dohode o cene. Súčasne sa zaviazal vyúčtovanú zmluvnú pokutu dopravcovi zaplatiť. Presný spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty mal byť uvedený v uzatvorenej Dohode o cene. V danom prípade sa jedná o vyúčtovanie zmluvnej pokuty z dôvodu nedodržania deklarovaného objemu. Dovozné bolo odporcovi vyúčtované faktúrou č.XX. zo dňa 31. 5. 2006 na sumu 235.824,-eur a faktúrou č. XX. zo dňa 31. 5. 2006 na sumu 2.730.000,-Sk. Odporca namietal absolútnu neplatnosť príslušných ustanovení zmluvy o zmluvnej pokute v spojitosti s príslušnými ustanoveniami dohôd o cenách týkajúcich sa zmluvnej pokuty podľa ust. § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka a ust. § 265 Obchodného zákonníka. Absolútnu neplatnosť videl v tom, že návrh zmluvy mu bol predložený právnym predchodcom navrhovateľa, do jeho znenia nebolo možné žiadnymi pripomienkami zasiahnuť, minimálne v ust. bodu 4.5.4 o zmluvnej pokute, s ktorým on nesúhlasil, avšak z pozície právneho predchodcu navrhovateľa ako monopolného železničného dopravcu bol donútený k podpisu navrhovateľom predloženého návrhu zmluvy. Na túto základnú zmluvu boli viazané osobitné dohody o cenách s konkrétnymi zmluvnými reláciami a zmluvnými cenami. Súčasťou týchto dohôd bol aj predpokladaný objem tovaru, ktorý mal byť po dobu platnosti dohody o cene prepravený prostredníctvom navrhovateľa ako železničného dopravcu. Tento predpokladaný objem tovaru vychádzal z odhadov za predchádzajúce kalendárne obdobie a bol závislý od výrobných kapacít výrobcu a požiadaviek trhu. Množstvo tovaru nebolo možné z jeho strany žiadnym spôsobom ovplyvniť. Navrhovateľ však trval na tom, že na deklarovaný objem tovaru uvedený v dohode o cene musí byť viazaný jeho nárok na zmluvnú pokutu vo výške, ktorú si sám stanovil. Odporca nesúhlasil so zmluvnou pokutou, preto zo strany navrhovateľa mu bolo dané na výber, buď podpísať návrh zmluvy so zmluvou pokutou, akú si navrhovateľ stanovil bez možnosti jej namietania, čo mu umožnilo prepravovať prostredníctvom jediného monopolného železničného dopravcu na železničnom špedičnom trhu, alebo neprijať navrhovateľom predložené zmluvné a sankčné podmienky, čo by viedlo k strate získaných zákazníkov, k likvidácii a následnému zániku, keďže železničná špedícia bola v tomto období jeho nosnou podnikateľskou činnosťou. Okresný súd uviedol, že odporca v súdnom konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že bol „donútený“ k podpisu navrhovateľom predloženého návrhu základnej zmluvy a ani jednotlivých dohôd o cene v časti dojednania inštitútu zmluvnej pokuty. Obchodné záväzkové vzťahy spočívajú na princípe čo najväčšej zmluvnej voľnosti, keď pri zmluvnej pokute táto nevzniká zo zákona, ale na základe zmluvy, ktorá v tomto prípade bola riadne uzavretá a odporcom podpísaná. V konaní bol vypočutý aj štatutárny zástupca odporcu V.. Z. H., ktorý za odporcu predmetnú zmluvu podpísal a ani z jeho výsluchu nevyplynulo, že by v tejto časti dojednania právneho úkonu nekonal za odporcu slobodne. V súdenom prípade poskytnutie výhodnejšej ceny prepravy zo strany navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu pre odporcu bolo viazané na splnenie deklarovaného objemu prepravy za príslušné obdobie. Odporca mal však možnosť prepravovať za cenu stanovenú tarifou, čo bola vyššia cena a táto preprava sa neviazala na uzavretie zmluvy v podobe tej, z ktorej navrhovateľ uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu, teda bez zazmluvnenia deklarovaného objemu prepravy. Bolo na odporcovi, aby zvážil všetky dôsledky vyplývajúce zo zmluvného záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade porušenia zmluvnej povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahovala. Nemožno vyčítať navrhovateľovi, že zvážil dôležitosť zmluvných povinností odporcu pre jeho záujmy a určil, ktoré z nich je potrebné zabezpečiť zmluvnou pokutou. Neobstojí ani tvrdenie odporcu, že nemohol neprijať navrhovateľom predložené zmluvné a sankčné podmienky, lebo by to viedlo k strate získaných zákazníkov a k jeho likvidácii, pretože až na malé výnimky na základe sporných dohôd o cene neprepravoval a neviedlo to v nasledujúcom období k jeho likvidácii; v hospodárskom roku 2005 a 2006 dosiahol odporca hospodársky zisk. Nepreukázalo sa ani tvrdenie odporcu o tom, že v roku 2004 nemal na výber iného železničného dopravcu, a preto musel akceptovať inak neprijateľné zmluvné a sankčné podmienky navrhovateľa, keď toto tvrdenie odporcu vyvracia „kauza BUDAMAR“ . Sám odporca potvrdil, že bol úspešný vo verejnej súťaži na prepravy uhlia pre Martinskú teplárenskú, a. s. na obdobie od 1. 1. 2004 do 31. 12. 2007 s predpokladaným ročným objemom 130.000 ton. Medzi ním a Martinskou teplárenskou, a. s. Martin došlo dňa 9. 12. 2003 k podpisu zmluvy a následne odporca uzavrel s navrhovateľom dohodu o cene č. D104136 dňa 18. 12. 2003 na cenu 6,78 eur/ tona pri deklarovanom objeme 130.000 ton, pričom na základe tejto dohody o cene neprepravoval, ale prepravoval na základe zmluvy, ktorú uzavrel so spoločnosťou BUDAMAR TRANSPORT SLOVAKIA, a. s., Bratislava, ktorá mu ponúkla možnosť spolupráce pri prepravách uhlia pre Martinskú teplárenskú, a. s., Martin s konečnou cenou za prepravu podľa jeho tvrdení 6,40 eur/tona. Táto zmluva bola uzatvorená dňa 30. 12. 2003. Odporca vedel, že má povinnosť prepravovať na základe Dohody o cene č. D104136 zabezpečenej zmluvnou pokutou a napriek tomu prepravoval cez spoločnosť BUDAMAR TRANSPORT SLOVAKIA, a. s., Bratislava síce za nižšiu cenu, ale vedome porušujúc svoju povinnosť zadeklarovaný objem prepraviť podľa Dohody o cene č. D104136 uzatvorenej s navrhovateľom. Preferoval tu svoje záujmy, pretože táto preprava znamenala pre neho zníženie nákladov za jednej kalendárny rok vo výške 49.400,-eur, keď jeho podnikateľský zámer v tom smere vyznieva nepochopiteľne, práve že neobchodne, lebo sám sa tým vystavil sankčnému postihu z titulu zmluvnej pokuty zabezpečenej touto dohodou o cene vo výške 65.000,-eur (130.000 ton x 0,5 eur), navýšenej o konverzný kurz v zmysle platobných podmienok domnievajúc sa, že navrhovateľ zmluvnú pokutu na základe nejakého „prísľubu“, ktorý odporca nepreukázal nebude uplatňovať. Takéto zistenie skutkových okolností potom viedlo okresný súd k záveru, že odporca nepreukázal neplatnosť zmluvy v spojitosti s jednotlivými dohodami o cene v časti dojednania zmluvných pokút z hľadiska rozporu s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 265 Obchodného zákonníka. Uzavretiu každej dohody o cene medzi navrhovateľom a odporcom predchádzali obchodné jednania odporcu s konečným zákazníkom, keď na podklade nich odporca uzatváral dohody o cenách, mal zvážiť podnikateľské riziko. Zmluvná pokuta je založená na princípe objektívnom, čo sa týka zodpovednosti bez možnosti liberácie, ak nie je dohodnutá. O tom, že odporca postupoval takto pri uzatváraní konkrétnych dohôd o cene svedčí aj prípad Martinskej teplárenskej, a. s., Martin keď odporca až po vyhratí verejnej súťaže na prepravu pre Martinskú teplárenskú, a. s., Martin uzavrel s navrhovateľom konkrétnu dohodu o cene, a nemôže ísť na ťarchu navrhovateľa, ak odporca zazmluvnené prepravy nerealizoval pre rôzne dôvody, a to aj na strane jeho konečných zákazníkov. Navrhovateľ sa správal obchodne, keď každého svojho zákazníka, ktorý splnil ním požadované podmienky zazmluvnil, pričom nebolo jeho povinnosťou sledovať „obchodné súťaženie“ špeditérov, zákazníkov na prepravnom trhu. Podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je nepochybne určenie povinnosti, ktorá má byť zmluvnou pokutou zabezpečená, resp. porušením, ktorej vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Na to, aby zmluvná pokuta bola platne dohodnutá, treba dostatočne, presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Odporca napriek tomu, že počas celého súdneho konania namietal absolútnu neplatnosť v dojednaní o zmluvnej pokute v základnej zmluve a následne v konkrétnych dohodách o cenách, z ktorých navrhovateľ uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu, v záveroch dokazovania začal poukazovať na to, že dohoda o zmluvnej pokute medzi ním a navrhovateľom vôbec nevznikla a neexistovala ani v čase podpisu rámcovej zmluvy zo dňa 15. 12. 2003, a ani v čase podpisu dohôd o cenách, v ktorých navrhovateľ uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu. Jeho obrana potom vyznieva chaoticky v tom, či právny úkon dojednania zmluvnej pokuty pokladá za absolútne neplatný a teda neexistentný alebo ho považuje za existentný, pretože posudzovať neplatnosť právneho úkonu je opodstatnené len vtedy, keď je existentný. Zmena obrany odporcu však nič nemení na tom, že súd sa musí vysporiadať aj s touto jeho obranou. Odporca poukázal na to, že v časti ustanovenia bodu 4.5.4. zmluvy bolo uvedené „Presný spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty bude uvedený v uzatvorenej dohode o cene“. Uvedená citácia časti bodu 4.5.4 neurčuje konkrétnu výšku zmluvnej pokuty, ani spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty, z ktorého by bolo zrejmé, už v čase podpisu Zmluvy o podmienkach nákladnej prepravy tovaru č. 2126 zo dňa 15. 12. 2003, akým spôsobom bude možné v budúcnosti konkrétnu výšku zmluvnej pokuty vypočítať. Odkaz navrhovateľa na spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty v jednotlivých dohodách o cenách, ktoré mohli alebo aj nemuseli byť následne v priebehu platnosti zmluvy podpísané, je nenaplnením kogentného ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje povinnosť, už v čase vzniku dohody o zmluvnej pokute stanoviť výšku alebo spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty. Navrhovateľ pri podpise zmluvy zo dňa 15. 12. 2003 nestanovil v bode 4.5.4. a ani v inej časti textu zmluvy spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty. Z týchto dôvodov pokladal odporca dohodu o zmluvnej pokute medzi ním a navrhovateľom za neexistentnú, teda že vôbec nevznikla. Okresný súd uviedol, že sa s názorom odporcu nestotožňuje. Zmluva o podmienkach nákladnej prepravy tovaru č. 2126 zo dňa 15. 12. 2003 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzatvorená písomne. Podľa bodu 4.5.4. tejto zmluvy, ktorá bola rámcovou zmluvou, si navrhovateľ ako dopravca vyhradil právo vyúčtovať zákazníkovi, teda odporcovi zmluvnú pokutu v prípade, ak odporca ako zákazník pri netto cenách vo vnútroštátnej preprave alebo medzinárodnej preprave - dovoz, vývoz, (okrem dohôd SA, ZF a IT) nedodrží objem deklarovaný v uzatvorenej dohode o cene, a to tak, že skutočne realizovaný objem bude o viac ako 10 % menší ako objem deklarovaný v uzatvorenej dohode o cene. Presný spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty mal byť uvedený v uzatvorenej dohode o cene. Dohody o cene podľa bodu 4.1 tejto zmluvy mali byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Z uvedeného jednoznačne vyplýva nepochybné určenie povinnosti, ktorú mienili strany zmluvy zabezpečiť zmluvnou pokutou, resp. porušením, ktorej vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Bolo to porušenie zmluvnej povinnosti odporcu prepraviť deklarovaný objem tovaru podľa jednotlivých dohôd o cenách, ak skutočne realizovaný objem bude o viac ako 10 % menší ako objem deklarovaný v uzatvorených dohodách o cene. Týmto dojednaním ešte nevznikla dohoda zmluvných strán o zmluvnej pokute, ale až uzatvorením konkrétnych dohôd o cenách, v posudzovanom prípade dohodách o cene č. 1002210, D104136, D104850, D104018, D104847 a D104686. Vo všetkých týchto vymenovaných dohodách o cene, ktoré odporca s navrhovateľom uzavrel v písomnej forme, a ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou základnej zmluvy a až uzavretím ktorých vznikla dohoda medzi navrhovateľom a odporcom o zmluvnej pokute je jasným spôsobom uvedený spôsob výpočtu zmluvnej pokuty s odkazom na bod 4.5.4. základnej zmluvy, teda na zabezpečenie akej zmluvnej povinnosti sa zmluva vzťahuje. Pre prípad, že sa súd nestotožní s názorom odporcu v otázke absolútnej neplatnosti ustanovení zmluvy vrátane uzavretých dohôd o cenách o zmluvnej pokute, navrhol odporca, aby súd využil svoje moderačné právo vyplývajúce z ust. § 301 Obchodného zákonníka a zmluvnú pokutu znížil. Okresný súd uviedol, že použitie moderačného práva je zásahom do zmluvnej povinnosti účastníkov obchodno-záväzkového vzťahu. Možnosť takéhoto zásahu zákonná úprava predpokladá a upravuje zásah súdu do zmluvných vzťahov. Aplikácia § 301 Obchodného zákonníka je postupom výnimočným a jeho použitie je na mieste len v odôvodnených prípadoch, ak sa výška pokuty javí ako neprimerane vysoká (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. 1 ObdoV 93/2004). Z ust. § 301 Obchodného zákonníka vyplýva, že zmierňovacie právo súdu je obmedzené len na zníženie zmluvnej pokuty. Na základe tohto ustanovenia súd nemôže zmluvnú pokutu úplne odpustiť, lebo by to bolo v rozpore so zmyslom zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho prostriedku plnenia zmluvných povinností, pri aplikácii § 301 Obchodného zákonníka je smerodajná vzájomná súvislosť medzi hodnotou a významom zabezpečovacej povinnosti a primeranosti výšky zmluvnej pokuty. Okresný súd ďalej konkrétne poukázal na dohodnutú výšku zmluvnej pokuty v jednotlivých dohodách o cene a uviedol, že v Dohode o cene č. 1002210 zo dňa 4. 5 2004 si strany dojednali objem prepravy 13.000 ton pre reláciu z Haniska p. Koš do Nová Baňa v netto cene 210,-Sk/tona, ďalej zmluvnú pokutu 210,-Sk/tona neprepraveného deklarovaného objemu prepravy, t. j. vo výške 100 % z netto ceny prepravy za 1 tonu. V Dohode o cene č. D104136 zo dňa 18. 12. 2003 si strany dojednali objem prepravy 130.000 ton pre reláciu Lúky pod Makytou, štátna hranica do Martina, v netto cene 6,78 eur/tona, ďalej zmluvnú pokutu 0,5 eur/tona neprepraveného deklarovaného objemu prepravy, t. j. vo výške 7,5 % z netto ceny prepravy za 1 tonu. V Dohode o cene č. D104850 z 27. 4. 2004 si strany dojednali objem prepravy 41.900 ton pre relácie špecifikované v tejto dohode, teda pre relácie Čadca štátna hranica Lúky pod Makytou štátna hranica Kúty, štátna hranica do rôzne v netto cenách pre železničný vozeň od 3,45 eur/tona po 16,67 eur/tona, v netto cenách pre súkromný vozeň od 2,83 eur/tona do 13,67 eur/tona, ďalej zmluvnú pokutu 2,1 eur/tona neprepraveného deklarovaného objemu prepravy, t. j. vo výške rôznej vzhľadom na rozsah netto cien pri jednotlivých reláciách a rôznych objemoch na rôznych reláciách (od 200 do 10.000 ton), keď relácií je tu uvedených 60, od čoho potom závisela i výška zmluvnej pokuty, keď napr. pri relácii z Čadca štátna hranica do Čadca na objem 10.000 ton bola zmluvná pokuta vo výške 75 % netto ceny prepravy za 1 tonu (súkromné vozne), napr. pri relácii z Lúky pod Makytou štátna hranica do Považská Bystrica na objem 2.200 ton to bolo vo výške 55 % z netto ceny prepravy za jednu tonu (súkromné vozne), ale ani v jednom prípade zmluvná pokuta neprevyšovala 100 % prepravy za jednu tonu. V Dohode o cene č. D104918 zo dňa 6. 4. 2004 si strany dojednali objem prepravy 10.000 ton pre reláciu z Plaveč štátna hranica do Turňa nad Bodvou v netto cene pre železničný vozeň 8,67 eur/tona v netto cene pre súkromný vozeň 7,11 eur /tona, ďalej zmluvnú pokutu vo výške 1,8 eur/tona neprepraveného deklarovaného objemu prepravy, t. j. vo výške 25 % z netto ceny prepravy za 1 tonu (súkromný vozeň). V Dohode o cene č. 104847 zo dňa 26. 2. 2004 si strany dojednali objem prepravy 3.500 ton pre reláciu zo Skalité štátna hranica do Trenčianska Teplá (2.000 ton) Nemčanka (1.500 ton), v netto cene pre železničný vozeň 8,11 eur/ tona, resp. 11,34 eur/tona, v netto cene pre súkromný vozeň 6,65 eur/tona, resp. 9,77 eur/tona, zmluvnú pokutu vo výške 2,0 eur/tona neprapraveného deklarovaného objemu prepravy, ktorá bola ponížená Dodatkom č. 01 zo dňa 22. 3. 2004 k dohode o cene č. D104847 na výšku 1,8 eur/tona neprepraveného deklarovaného objemu prepravy, keď pri relácii zo Skalité štátna hranica do Trenčianska Teplá na objem 2000 ton zmluvná pokuta činila 30 % z netto ceny prepravy za 1 tonu (súkromné vozne). V Dodatku č. 01 zo dňa 22. 3. 2004 k Dohode o cene č. D104847 si strany dojednali objem prepravy 10000 ton pre reláciu Plaveč štátna hranica do Turňa nad Bodvou v netto cene pre železničný vozeň 8,67 eur/tona v netto cene pre súkromný vozeň 7,11 eur/tona, ďalej zmluvnú pokutu vo výške 1,8 eur/tona neprepraveného deklarovaného objemu prepravy. V Dodatku č. 02 zo dňa 7. 10. 2004 k Dohode o cene č. D104847 si strany dojednali objem prepravy 3000 ton, pre reláciu zo Skalité štátna hranica do Turňa nad Bodvou v netto cene pre železničný vozeň 15,-eur/tona (jednotlivo), 14,55 eur/tona (ucelené vlaky), v netto cene pre súkromný vozeň 12,30 eur/tona (jednotlivo), 11,93 eur/tona (ucelené vlaky), ďalej si dojednali zmluvnú pokutu vo výške 1,8 eur/tona neprepraveného deklarovaného objemu prepravy v zmysle dodatku č. 01 zo dňa 22. 3. 2004. V Dohode o cene č. D104686 zo dňa 20. 1. 2004 si strany dojednali objem prepravy 60000 ton pre reláciu Kúty štátna hranica do Zemianske Kostoľany v netto cene pre železničný vozeň 9,89 eur/tona, ďalej zmluvnú pokutu vo výške 2,0 eur/tona za neprepravený deklarovaný objem prepravy, t.j. vo výške 20 % netto ceny prepravy za 1 tonu. V súvislosti s využitím moderačného práva súdom podľa § 301 Obchodného zákonníka okresný súd poukázal na to, že ak by dojednanie o zmluvnej pokute odporovalo zásadám poctivého obchodného styku, právo na zaplatenie zmluvnej pokuty by nebolo vôbec vymožiteľné. Teda moderačné právo, resp. jeho využitie by neprichádzalo do úvahy. Okresný súd neprijal záver odporcu, že by dojednanie o zmluvnej pokute odporovalo zásadám poctivého obchodného styku. Na základe Dohody o cene č. 1002210 zo dňa 4. 5. 2004 odporca neprepravil ani tonu tovaru, dohodnutý objem bol 13000 ton, čo pri dohodnutej zmluvnej pokute 210,-Sk/tona neprepraveného objemu tovaru predstavuje zmluvnú pokutu 2.730.000,-Sk. Navrhovateľ z tejto dohody uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 2.730.000,-Sk, súd navrhovateľovi takýto nárok voči odporcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty priznal, čo v prepočte konverzným kurzom EUR/SKK = 30,1260 predstavuje zmluvnú pokutu vo výške 90.610,40 eur. Na základe Dohody o cene č. D104136 zo dňa 18. 12. 2003 odporca nepreviezol ani tonu tovaru, dohodnutý objem bol 130000 ton, čo pri dohodnutej zmluvnej pokute 0,5 eur/tona neprepraveného objemu tovaru predstavuje zmluvnú pokutu 65.000,-eur. Navrhovateľ z tejto dohody uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 2.450.370,-Sk (65.000,-eur x 37,698 Sk, kurz EUR/SKK = 37,698) keď súd navrhovateľovi takýto návrh voči odporcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty priznal, čo v prepočte konverzným kurzom EUR/SKK 30,1260 predstavuje zmluvnú pokutu vo výške 81.337,38 eur. Na základe Dohody o cene č. D104850 z 27. 2. 2004 odporca neprepravil ani tonu tovaru, dohodnutý objem bol 41.900 ton, čo pri dohodnutej zmluvnej pokute 2,1 eur/tona neprevezeného objemu tovaru predstavuje zmluvnú pokutu 87.990,-eur. Navrhovateľ z tejto dohody o cene uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 3.317.047,-Sk (87.990,-eur x 37,698 Sk, kurz EUR/SKK = 37,698), keď súd navrhovateľovi nárok na zmluvnú pokutu voči odporcovi v uplatnenej výške priznal, čo v prepočte konverzným kurzom EUR/SKK = 30,1260 predstavuje zmluvnú pokutu vo výške 110,105,78 eur. Na základe Dohody o cene č. D104918 zo dňa 6. 4. 2004 odporca prepravil 3.450 ton tovaru, dohodnutý objem bol 10000 ton, čo pri dohodnutej zmluvnej pokute 1,8 eur/tona neprepraveného deklarovaného objemu prepravy predstavuje zmluvnú pokutu 11.790 eur (6.550 ton x 1,8 eur). Navrhovateľ z tejto dohody o cene uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 444.459,42 Sk (11.700,-eur x 37,698, kurz EUR/SKK = 37,698), keď súd navrhovateľovi takýto nárok voči odporcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty priznal, čo v prepočte konverzným kurzom EUR/SKK = 30,1260 predstavuje zmluvnú pokutu vo výške 14,753,35 eur. Na základe Dohody o cene č. D104847 zo dňa 26. 2. 2004 v znení dodatku č. 01 zo dňa 22. 3. 2004, v znení dodatku č. 02 zo dňa 17. 10. 2004 odporca neprepravil ani tonu tovaru, dohodnutý objem bol spolu 16500 ton, čo pri dohodnutej zmluvnej pokute 1,8 eur/tona neprepraveného objemu tovaru predstavuje zmluvnú pokutu vo výške 29,700,-eur (16500 ton x 1,8 eur). Navrhovateľ z tejto dohody uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 1.119.630,60 Sk (29.700 eur x 37,698, kurz EUR/SKK = 37,698) keď súd navrhovateľovi takýto nárok voči odporcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty i priznal, čo v prepočte konverzným kurzom EUR/SKK = 30,1260 predstavuje zmluvnú pokutu vo výške 37.164,93 eur. Na základe Dohody o cene č. D104686 zo dňa 20. 1. 2004 odporca previezol 39.328 ton zazmluvného objemu tovaru, dohodnutý objem bol 60000 ton, nepreviezol 20672 ton, čo pri dohodnutej zmluvnej pokute 2,-Eurá /tona neprevezeného objemu tovaru predstavuje zmluvnú pokutu 41.344,-eur (20672 ton x 2,-eurá). Navrhovateľ z tejto dohody uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 1.558.586,12 Sk (41.344 eur x 37,698 Sk, kurz EUR/SKK = 37,698), keď súd navrhovateľovi takýto nárok voči odporcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty priznal, čo v prepočte konverzným kurzom EUR/SKK = 30,1260 predstavuje zmluvnú pokutu vo výške 51.735,58 eur. Ani v jednom prípade nevyužil Okresný súd moderačné právo podľa § 301 Obchodného zákonníka, pretože bol toho názoru, že nebolo neprimerané dojednanie zmluvnej pokuty čo do výšky, vzhľadom na hodnotu zabezpečovanej povinnosti, ani čo sa týka významu zabezpečovanej povinnosti zmluvnou pokutou. Celkovo súd priznal navrhovateľovi voči odporcovi titulom zmluvnej pokuty sumu 385.716,43 eur (11.620.093,15 Sk). Navrhovateľ žalobou uplatnil nárok na zmluvnú pokutu v slovenských korunách, t. j. 11.620.093,15 Sk, ktorú mu súd prisúdil (385.716,43 eur). Nárok na zmluvnú pokutu vo sume 2.730.000,-Sk vznikol na základe Dohode o cene č. 1002210, tu bola dojednaná zmluvná pokuta v Sk, v ostatných dohodách o cene bola zmluvná pokuta dojednaná v eur, avšak v týchto dohodách fakturačná a platobná mena bola dojednaná v slovenských korunách, preto navrhovateľ mal nárok vo voči odporcovi na fakturáciu zmluvnej pokuty i z týchto ostatných dohôd o cene v slovenských korunách. V súdnom konaní vyvstal problém, akým prepočtovým kurzom bol navrhovateľ oprávnený zmluvnú pokutu dojednanú v eurách prepočítať na slovenské koruny. V zmluve o podmienkach nákladnej prepravy tovaru č. 2126 v bode 4.4 je uvedené, aký deň je rozhodujúci pre výpočet dohodnutej ceny, ale pri realizácii prepravy, teda výkonu. Nepamätá na prípad, keď výkon nie je realizovaný. Prepravy na základe dohôd o cenách mali byť realizované v roku 2004, teda najneskôr do 31. 12. 2004. Keď neboli realizované do 31. 12. 2004 navrhovateľovi už nasledujúceho dňa, teda 1. 1. 2005 vzniklo právo vyúčtovať faktúrou zmluvnú pokutu, teda kurzom EUR/Skk platným ku dňu 1. 1. 2005. Tento bol EUR/SKK = 38,745 teda vyšší ako navrhovateľ uplatnil vo faktúre č. 1452000500 zo dňa 31. 5. 2006, kde použil kurz EUR/SKK = 37,698, teda kurz platný ku dňu vystavenia faktúry. Preto ani v tomto ohľade pokiaľ odporca namietal správnosť prepočtu jeho námietka nebola dôvodná. O náhrade trov konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3 O. s. p., veta prvá, pretože ide o zložitý prípad. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Uviedol, že prvostupňový súd ex offo neskúmal aktívnu legitimáciu navrhovateľa na podanie žalobného návrhu, ale mu postačovalo len konštatovanie navrhovateľa, že je právnym nástupcom zmluvného partnera odporcu - Železničnej spoločnosti, a. s., Bratislava. Pred dokazovaním vo veci samej súd neskúmal, či navrhovateľom uplatňovaný nárok na zmluvnú pokutu vychádza z platne dojednaného právneho úkonu - platne dojednanej dohody o zmluvnej pokute. Stotožnil sa s názorom navrhovateľa o oprávnenosti nároku na zmluvnú pokutu a jej výšky voči odporcovi, s čím odporca nesúhlasí. Súd vo svojom rozhodnutí nebral do úvahy argumenty, dôkazy a prednesy odporcu, čo viedlo súd k nesprávnym skutkovým zisteniam. V zmluve, ako aj v jednotlivých dohodách o cene absentuje jednoznačne stanovený hlavný záväzok odporcu, na ktorý by mal nadväzovať akcesorický záväzok na zmluvnú pokutu. Nesúhlasí so záverom súdu, že hlavný záväzok odporcu vyplýva zo znenia bodu 4.5.4. zmluvy s poukazom na dohodu o cene. Zmluvná povinnosť musí byť daná jednoznačne, inak je takáto dohoda o zmluvnej pokute, ktorá sa odvoláva na porušenie neurčitej zmluvnej povinnosti neplatná. Odporcovi nie je zrejmé, aká bola jeho zmluvná povinnosť na porušení, ktorej zakladá navrhovateľ svoje právo na zmluvnú pokutu. Odporca mal povinnosť dodržať minimálne 90 % z objemu uvedeného v bode 5 tej-ktorej dohody o cene, alebo 100 % objemu uvedeného v bode 5 tej-ktorej dohody o cene? Povinnosť odporcu dodržať deklarovaný objem uvedený v jednotlivých dohodách o cene nemožno vyvodiť ani výkladom ustanovenia 4.5.4. zmluvy. Odporca trvá na svojom stanovisku, že samotné znenie bodu 4.5.4. zmluvy, resp. znenie bodu 5 dohôd o cene jednoznačne, jasne a zrozumiteľne nestanovuje zmluvnú povinnosť odporcu, na porušenie ktorej je viazané právo navrhovateľa na zmluvnú pokutu. Obsahovou náležitosťou písomnej dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia. Občiansky zákonník v § 544 ods. 2, ktorý má kogentnú povahu ustanovuje, že v dohode o zmluvnej pokute musí byť určená výška zmluvnej pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Zákon v tomto prípade trvá iba na požiadavke, aby v okamihu vzniku dohody o zmluvnej pokute bolo zrejmé, akým spôsobom bude možné v budúcnosti, keď vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, zmluvnú pokutu vypočítať. V časti ustanovenia bodu 4.5.4. Zmluvy bolo uvedené „Presný spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty bude uvedený v uzatvorenej Dohode o cene“. Uvedená citácia neurčuje konkrétnu zmluvnej pokuty ani spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty, z ktorého by bolo zrejmé už v čase podpisu zmluvy č. 2126 zo dňa 15. 12. 2003 akým spôsobom bude možné v budúcnosti konkrétnu výšku zmluvnej pokuty vypočítať. Odkaz navrhovateľa na spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty v jednotlivých dohodách o cene, ktoré mohli ale aj nemuseli byť následne v priebehu platnosti zmluvy podpísané, je nenaplnením kogentného ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ už pri podpise zmluvy zo dňa 15. 12. 2003 nestanovil v bode 4.5.4 a ani v inej časti textu zmluvy spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty, napr. spôsobom : „Výška zmluvnej pokuty bude vypočítaná súčinom jednotkovej sadzby zmluvnej pokuty za jednu tonu a neodprepravovaného objemu z objemu prepravy deklarovaného v bode 5 dohody o cene“. Odporca trvá na svojom stanovisku, že absencia výšky zmluvnej pokuty, resp. spôsob jej určenia priamo v rámcovej zmluve zo dňa 15. 12. 2003 má za následok, že táto dohoda vôbec nevznikla a neexistovala ani v čase podpisu Dohôd o cenách. Konanie navrhovateľa nemožno označiť inak ako šikanózne a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, keď: - z pozície monopolného postavenia na železničnom trhu direktívne stanovil zmluvné podmienky, vrátane podmienok dotýkajúcich sa nároku navrhovateľa na zmluvnú pokutu, ktoré musel odporca akceptovať, - voči žiadnemu zo zákazníkov, okrem odporcu si do dnešného dňa neuplatnil nárok na zmluvnú pokutu zo Zmlúv o podmienkach nákladnej prepravy a Dohôd o cenách, z titulu nesplnenia deklarovaného objemu prepráv, - zmluvnú pokutu si navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi aj napriek tomu, že nesplnením deklarovaného objemu tovaru nevznikla navrhovateľovi žiadna škoda a ani žiadne náklady a - niektoré prepravy, na ktoré mal navrhovateľ s odporcom uzavreté Dohody o cenách vykonal s inými zákazníkmi, t. j. navrhovateľ uzavrel s inými zákazníkmi súbežné Dohody o cenách na rovnakú reláciu a totožnú prepravnú komoditu, prepravy prostredníctvom iného zákazníka realizoval, zinkasoval cenu prepravy a navyše si týmto spôsobom uplatňuje voči odporcovi zmluvnú pokutu. Podľa názoru odporcu je dohoda o zmluvnej pokute neplatná z vyššie uvedených dôvodov. Keďže sa prvostupňový súd nestotožnil s názorom odporcu o neplatnosti, mal dôkladne zvážiť dôvody pre moderáciu zmluvnej pokuty, ktoré v tomto prípade preukázateľne existujú. Pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty musí súd vychádzať z okolností konkrétneho prípadu, pričom § 301 Obchodného zákonníka stanovuje dve základné kritériá - hodnotu zabezpečenej povinnosti a význam zabezpečenej povinnosti. Moderačné - zmierňovacie právo súdu má zmysel v tom, že súd môže korigovať stav, ak by v dôsledku zmluvnej pokuty malo dôjsť k neúmernému obohateniu veriteľa a súčasne k bezdôvodnému hospodárskemu poškodeniu dlžníka. Uplatňovaním zmluvnej pokuty sa navrhovateľ neúmerne obohacuje, nakoľko niektoré prepravy dohodnuté s odporcom realizoval v plnom objeme, dokonca aj vo vyššom objeme s inými špeditérmi. Rovnako uplatňovaním zmluvnej pokuty navrhovateľ bezdôvodne poškodzuje odporcu, pretože sám navrhovateľ svojim konaním (podpisom dohôd s inými špeditérmi) prispel k tomu, že navrhovateľ prepravil deklarovaný objem s inými špeditérmi než s odporcom. Ďalej uviedol, že prvostupňový súd sa v rozhodnutí nezaoberal námietkou odporcu uvedenou v jeho písomnom stanovisku z 27. 11. 2009, že k Dohode o cene č. D104847 z 26. 2. 2004 bol podpísaný dodatok č. 01 dňa 22. 3. 2004 a dodatok č. 02 dňa 7. 10. 2004. Dodatkom č. 1 bolo pôvodné znenie bodu 11.3 nahradené novým znením: „zmluvná pokuta: zákazník je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 1,8 eur/tona neprepraveného deklarovaného objemu prepravy v bode 5 tejto dohody s použitím bodu 4.5.4 Zmluvy o podmienkach nákladnej prepravy č. 2126. Celková výška zmluvnej pokuty bude zákazníkovi vyúčtovaná po skončení všetkých prepráv deklarovaných v tejto dohode“. Objem prepravy uvedený v bode 5 Dohody o cene č. 104847 zo dňa 26. 2. 2004 vo výške 3500 ton nebol dodatkami č. 1 a 2 zmenený, preto uplatňovanie nároku navrhovateľa na zmluvnú pokutu z objemu 16500 ton považuje odporca za neoprávnené a v rozpore s obsahom znenia Dohody o cene č. D104847 vrátane dodatkov. Súd vo svojom rozhodnutí len konštatoval, že dohodnutý objem bol 16500 ton, čo odporca považuje za pochybenie súdu. Zo znenia bodu 5 Dohody č. D 104847 objem prepravy 16500 ton nevyplýva. Ďalej uviedol, že Dohoda č. D 104686 zo dňa 20. 1. 2004 bola uzavretá s dobou účinnosti do 31. 12. 2004. Navrhovateľ svojim podpisom na dodatku č. 1 súhlasil s predĺžením platnosti Dohody o cene č. D 104686 do 31. 1. 2005. Naproti tomu však rámcová zmluva o podmienkach nákladnej prepravy č. 2126 skončila svoju platnosť a účinnosť 31. 12. 2004. Z uvedeného vyplýva, že v období od 1. 1. 2005 do 31. 1. 2005, kedy bola v platnosti Dohoda o cene č. D104686 už neplatila základná rámcová zmluva a teda ani jej ustanovenie bodu 4.5.4.. Ustanovenie bodu 11.3 Dohody o cene č. D104686 odkazuje na už neplatné a neúčinné ustanovenie zmluvy (bod 4.5.4) v období január 2005. Navrhovateľ nie je oprávnený uplatňovať si z tejto dohody o cene žiaden nárok na zmluvnú pokutu voči odporcovi. Odporca sa nestotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že platnosť Dohody o cene č. 104686 nemohla byť dodatkom č. 1 predĺžená do 31. 1. 2005, lebo základná zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31. 12. 2004. Navrhovateľ svojim podpisom na dodatku č. 1 súhlasil s predĺžením platnosti dohody o cene č. 104686 do 31. 1. 2005 s tým, že dohoda o cene z pohľadu obsahových náležitostí môže existovať samostatne bez rámcovej zmluvy. Každá Dohoda o cene bola samostatnou zmluvou, ktorá mala svoju vlastnú platnosť a účinnosť (jej obsah mohol byť menený písomne formou dodatkov) a ak navrhovateľ s predĺžením platnosti do 31. 1. 2005 súhlasil, je smerodajná jeho vôľa. Odporca ďalej trvá na svojom stanovisku, že v niektorých prípadoch dohôd o cene si navrhovateľ uplatňuje zmluvnú pokutu duplicitne (Dohoda o cene č. 104918 a dodatok č. 1 k Dohode o cene č. D104847 v objeme 10000 ton) a v prípade Dohody o cene č. D 104686 mu nárok vôbec nevznikol. Prvostupňový súd sa nesprávne vysporiadal aj s námietkou odporcu, že prepočet navrhovateľom uplatnenej zmluvnej pokuty faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 31. 5. 2006 v sume 235.824,-eur kurzom zo dňa 31. 5. 2006 (37,698 SKK/EUR) je nesprávny. V Dohodách o cene č. D 104136, D 104850, D104918, D104847 a D104686 bola zmluvná pokuta uvedená v mene Eur. Dohodnutá fakturačná a platobná mena v SKK sa dotýkala len zrealizovaných dopravných výkonov, nie zmluvnej pokuty. Navrhovateľ zavádzal súd keď tvrdil, že si voči odporcovi fakturoval zmluvnú pokutu v mene SKK a taktiež požadoval zaplatenie zmluvnej pokuty v mene SKK. Faktúra navrhovateľa č. XXXXXXXX XX z 31. 5. 2006 bola vystavená v mene Eur a bankový účet na nej uvedený je Eurovým účtom navrhovateľa. Prepočítací kurz uvedený na faktúre bol len informatívny a jeho uvádzanie na faktúre v cudzej mene bolo povinnosťou navrhovateľa v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ tým, že faktúru vystavil v mene Eur, uviedol na nej Eurový bankový účet a odporcu písomne vyzval na zaplatenie zmluvnej pokuty v Eur, potvrdil, že bol povinný uplatňovať si súdne voči odporcovi zaplatenie faktúry v Eurách a nie v slovenských korunách ku dňu vystavenia faktúr. Nakoľko sumu uvedenú na faktúre č. XXXXXXXXXX prepočítal účtovným kurzom z 31. 5. 2006 na SKK (37,698 SKK/1 EUR = 8.890.093,15 SKK) a následne túto sumu v SKK prepočítal súd k 1. 1. 2009 konverzným kurzom 30,126 SKK/1 EUR späť na EUR (8.890.093,15 SKK/30,126 = 295.824,-eur) navrhovateľ by sa týmto bezdôvodne obohatil na úkor odporcu o sumu 59.273,03 eur. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že žalobu zamietne a zaviaže navrhovateľa na náhradu trov prvostupňového a druhostupňového konania. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje nielen za vecne správne, vydané v súlade a na základe zákona, ale najmä za spravodlivé rozhodnutie, ktoré chráni právom chránené záujmy navrhovateľa proti protiprávnemu konaniu odporcu. Čo sa týka námietky odporcu, že okresný súd neskúmal ex offo aktívnu legitimáciu navrhovateľa, uviedol, že svoju aktívnu legitimáciu riadne preukázal už pri prvom úkone adresovanom prvostupňovému súdu - v návrhu na vydanie platobného rozkazu vo veci priložením výpisu z obchodného registra, ktorý výslovne potvrdzuje právne nástupníctvo navrhovateľa v predmetnej veci. Čo sa týka odporcom tvrdenej údajnej neplatnosti dojednaní o zmluvnej pokute a jej údajné nepreskúmanie súdom uviedol navrhovateľ, že súd sa veľmi dôkladne venoval práve otázke platnosti dojednania zmluvnej pokuty - na šiestich stranách odôvodnenia napádaného rozhodnutia sa súd riadne vysporiadal so všetkými argumentmi, dôkazmi, či prednesmi odporcu, ktoré by mali byť podľa názoru odporcu dôvodom neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute. K následnej absencii vedomosti odporcu o zmluvnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou navrhovateľ uviedol, že povinnosť dodržať objem tovaru, ktorý odporca deklaroval ako predpoklad získania zvýhodnenej ceny za prepravu od navrhovateľa v súlade s rámcovou povahou Zmluvy o podmienkach nákladnej prepravy tovaru č. 2126 bola následne konkretizovaná priamo v jednotlivých Dohodách o cene v bode 5, ktoré špecifikovali objem tovaru pre každý jednotlivý obdobný prípad. Týmto spôsobom bola exaktne špecifikovaná povinnosť zabezpečovaná zmluvnou pokutou pre každú Dohodu o cene osobitne pre každý jednotlivý obchodný prípad dostatočne určito. Navrhovateľ má za to, že odporca sa snaží zamieňať záväznosť objemu prepravy špecifikovaného v každej z predmetných dohôd o cene s mierou nesplnenia tejto povinnosti, ktorá je predpokladom sankcionovania platne dohodnutou zmluvou pokutou. Navrhovateľ nikdy netvrdil, že odporca by mal platiť zmluvnú pokutu, pokiaľ by skutočne realizovaný objem prepravy spadal do obojstranne dohodnutej 10 % tolerancie. K tvrdeniam odporcu o absencii určenia výšky zmluvnej pokuty alebo spôsobu jeho určenia navrhovateľ uviedol, že rámcový charakter Zmluvy o podmienkach nákladnej prepravy o vzťahu k jednotlivým dohodám o cene je nepochybný (povahou tohto právneho úkonu, jeho obsahom ako aj zhodnými tvrdeniami oboch strán sporu), táto zmluvná konštrukcia či technika sa odráža na dojednaniach o žalovanej zmluvnej pokute v predmetnej veci. Poukázal na základnú zásadu právneho štátu inkorporovanú do článku II ods. 3 Ústavy SR, ako aj na všeobecnú zásadu zmluvnej voľnosti vyplývajúcu z autonómie vôle zmluvných strán, z ktorej vychádzajú obchodné záväzkové vzťahy (§ 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka), ktorá je limitovaná len kogentnými ustanoveniami zákona. K námietke odporcu, že prvostupňový súd mal dôkladne zvážiť dôvody pre moderáciu zmluvnej pokuty, ktoré podľa neho v tomto prípade preukázateľne existujú, navrhovateľ uviedol, že pokiaľ odporca tvrdí, že dôvody pre moderáciu zmluvnej pokuty v danom prípade preukázateľne existujú, potvrdzuje tým aj preukázateľnosť a platnosť dojednaní o zmluvnej pokute - v prípade neplatnosti dojednaní o zmluvnej pokute nemožno tvrdiť, že existujú dôvody na jej moderáciu, nakoľko moderácia zmluvnej pokuty neprichádza vôbec do úvahy v prípade neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty. Okresný súd veľmi podrobne do odôvodnenia napádaného rozhodnutia poňal aj vysvetlenie neaplikácie oprávnenia moderovania zmluvnej pokuty súdom, a to vo vzťahu ku všetkým skutkovým a právnym okolnostiam každého jednotlivého obchodného prípadu vymedzeného predmetnou Dohodou o cene. Čo sa týka námietky odporcu ohľadne peňažnej meny uplatneného nároku a prepočet mien, navrhovateľ uviedol, že má za to, že aj s námietkami odporcu ohľadne meny peňažného záväzku a použitých prepočtov sa prvostupňový súd vysporiadal správne. Poukázal na ust. § 732 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je dlžník povinný splniť svoj peňažný záväzok v mene, v ktorej sa peňažný záväzok dojednal. Toto ustanovenie nemá v zmysle § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka kogentnú povahu, a tak v súlade s týmto ustanovením zákon ponecháva zmluvným stranám voľnosť pri dojednávaní meny, v ktorej sa má peňažné plnenie poskytnúť. Využijúc autonómiu vôle v rámci medzí stanovených zákonom navrhovateľ a odporca zhodne prejavili vo všetkých prípadoch právne záväzným spôsobom vôľu, aby odporca bol povinný uhradiť zmluvnú pokutu v slovenských korunách. Odporca namieta, že dohoda o platobnej a fakturačnej mene by sa mala vzťahovať len na zrealizované dopravné výkony a nie na zmluvnú pokutu. Toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Navrhovateľ dal do pozornosti ustanovenia Dohôd o cene, v zmysle ktorých fakturačnou a platobnou menou bola slovenská koruna so všeobecnou platnosťou vo vzťahu k všetkým záväzkom vyplývajúcim z tej-ktorej dohody o cene (v zmysle týchto ustanovení nie je slovenská koruna fakturačnou a platobnou menou pre „zrealizované dopravné výkony“, ako sa to snaží následne po mnohých rokoch od uzavretia predmetných dohôd o cene tvrdiť odporca). Nakoľko je dlžník povinný splniť svoj peňažný záväzok v mene, v ktorej sa peňažný záväzok dojednal a zároveň navrhovateľ sa s odporcom dohodli, že odporca uhradí svoj dlh v slovenských korunách, odporca bol od počiatku povinný plniť zmluvnú pokutu na základe svojej slobodnej vôle v slovenských korunách a nie v eurách. V rozpore s platnou a účinnou právnou úpravou a v rozpore s jeho platnými záväzkami odporca tvrdí, že prepočítací kurz na faktúre č. XXXXXXXXXX z 31. 5. 2006 bolo len informatívny, pričom v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve platného ku dňu vystavenia faktúry bolo uvedené „ak tento zákon neustanovuje inak, majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene prepočítava účtovná jednotka na slovenskú menu kurzom vyhláseným Národnou bankou Slovenska, platným ku dňu skončenia účtovného predpisu, ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a k inému dňu, ak to ustanovuje osobitný predpis“. Odporca sa snaží získať prospech zo svojho omeškania v ním špecifikovanej výške 59.273,03 eur, nakoľko svoju platobnú povinnosť splatnú 21. 6. 2006 požaduje prepočítať konverzným kurzom aplikovateľným k 1. 1. 2009, čo nemá oporu v zákone. Jednou z hlavných zásad súkromného práva, na ktorých spočíva aj Obchodný zákonník je zásada, podľa ktorej nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania alebo z toho, že konal v zlej viere alebo v rozpore s dobrými mravmi. Odporca tým, že porušil svoju povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu riadne a včas sa preto nemôže dovolávať konverzného kurzu, ktorý bol stanovený niekoľko rokov po porušení povinnosti odporcom. V deň vzniku žalovanej povinnosti bol výmenný kurz 1 EUR/38.745,-SKK, v deň splatnosti predmetnej faktúry bol výmenný kurz 1 EUR/38.530,-SKK. Bez ohľadu na iné ustanovenia platnej a účinnej právnej úpravy odporca zodpovedá za všetku škodu spôsobenú porušením svojej povinnosti zaplatiť riadne a včas, a teda za všetky pohyby kurzov, ktoré by navrhovateľa ako veriteľa znevýhodňovali v dôsledku omeškania odporcu ako dlžníka; odporca teda profituje zo skutočnosti, že navrhovateľ uplatnil žalobný návrh prepočtovým kurzom 1 EUR/37.698,-SKK, žalujúc tak len časť uplatniteľného nároku voči odporcovi. Následné opätovné prepočítanie sa uskutočnilo v súlade so zákonom č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny Euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to prostredníctvom fixného konverzného kurzu 30,1260 SKK/1 EUR. Preto napádané rozhodnutie je správne aj z aspektu použitej platobnej meny a z aspektu použitých prepočítacích kurzov. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v plnom rozsahu potvrdil. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 5.043,71 eur. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnutý rozsudok podľa § 220 O. s. p. zmenil. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 26. 9. 2006 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 385.716,43 eur (11.620.093,15 Sk) titulom zmluvnej pokuty. Právny predchodca navrhovateľa a odporca uzatvorili dňa 15. 12. 2003 Zmluvu o podmienkach nákladnej prepravy tovaru č. 2126. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie služieb v nákladnej preprave tovaru podľa Prepravného poriadku Železničnej spoločnosti, a. s. nákladná preprava (Ž PP/N), Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF), Jednotných právnych predpisov pre zmluvu o medzinárodnej železničnej preprave tovaru (CIM), Dohody o medzinárodnej železničnej preprave tovaru - Dohoda 1520. V článku 4.5.4 si dopravca vyhradil právo vyúčtovať zákazníkovi zmluvnú pokutu v prípade, ak zákazník pri netto cenách vo vnútroštátnej preprave alebo medzinárodnej preprave dovoz, vývoz (okrem dohôd SA, ZF a IT) nedodrží objem deklarovaný v uzatvorenej Dohode o cene, a to tak, že skutočne realizovaný objem bude o viac ako 10 % menší ako objem deklarovaný v uzatvorenej Dohode o cene. A súčasne zákazník sa zaväzuje vyúčtovanú zmluvnú pokutu dopravcovi zaplatiť. Presný spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty bude uvedený v uzatvorenej Dohode o cene. Zmluvnú pokutu uhradí zákazník dopravcovi bez ohľadu na to, či a v akej výške vznikla dopravcovi škoda, ktorú je možné vymáhať samostatne. Dňa 18. 12. 2003 bola uzatvorená Dohoda o cene č. D 104136, dňa 20. 1. 2004 Dohoda o cene č. D104686, dňa 26. 2. 2004 Dohoda o cene č. D 104847, dňa 27. 2. 2004 dohoda o cene č. D 104850, dňa 6. 4. 2004 Dohoda o cene č. D 104918 a dňa 4. 5. 2004 Dohoda o cene č. 1002210. Účastníci zmluvy o podmienkach nákladnej prepravy č. 2126 uzavreli dňa 1. 1. 2004 dodatok č. 1 k zmluve, ktorým došlo k zmene účinnosti zmluvy s tým, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú s účinnosťou od 1. 1. 2004 do 31. 1. 2004. Zároveň sa dodatkom zmenil článok 4 bod 4.1, kde sa vypustila druhá veta a nahradila sa znením: „Dohoda o cene, resp. zvláštna dohoda je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. Platnosť a účinnosť Dohody o cene vrátane zmien a dodatkov je totožná s platnosťou a účinnosťou zmluvy“. Ostatné znenie zmluvy zostáva nezmenené. Dňa 30. 1. 2004 účastníci zmluvy uzatvorili Dodatok č. 03 k zmluve o podmienkach nákladnej prepravy č. 2126 kde opätovne zmenili účinnosť zmluvy na dobu určitú s účinnosťou od 1. 1. 2004 do 31. 12. 2004. V jednotlivých dohodách o cene si účastníci dohodli jednak objem prepravy, ako aj zmluvnú pokutu. Napríklad v Dohode o cene č. D 104918 si dohodli zmluvnú pokutu v znení: „zákazník je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu 1/8,-Eur/tona neprepraveného deklarovaného objemu prepravy v bode 5 tejto dohody s použitím bodu 4.5.4 Zmluvy o podmienkach nákladnej prepravy č. 2126. Celková výška zmluvnej pokuty bude zákazníkovi vyúčtovaná po skončení všetkých prepráv deklarovaných v tejto dohode“. Odporca v konaní namietal jednak absolútnu neplatnosť príslušných ustanovení zmluvy o zmluvnej pokute v spojitosti s príslušnými ustanoveniami dohôd o cenách týkajúcich sa zmluvnej pokuty s poukazom na ust. § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka a pre prípad, že sa súd nestotožní s jeho názorom v otázke absolútnej neplatnosti dojednaní zmluvnej pokuty navrhol, aby súd využil svoje moderačné právo vyplývajúce z ust. § 301 Obchodného zákonníka a zmluvnú pokutu znížil. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Popri sankciách majetkovej povahy, ktoré Občiansky zákonník ustanovuje pre prípady, keď dlžník svoju povinnosť riadne a včas nesplní a ocitne sa tak v omeškaní (úroky alebo poplatok z omeškania) zabezpečenie záväzkov sa môže uskutočniť aj špeciálnymi zabezpečovacími prostriedkami, ktoré sa v konkrétnom prípade môžu použiť za účelom dosiahnutia väčšej istoty, že právo veriteľa bude uspokojené. Kým právne sankcie, ktoré postihujú dlžníka pre nesplnenie dlhu, nastávajú zo zákona a sú všeobecnej povahy, k vzniku špeciálnych zabezpečovacích právnych prostriedkov je potrebný právny úkon. Jedným z týchto zabezpečovacích prostriedkov je zmluvná pokuta. Je to dohodou účastníkov určená peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad nesplnenia záväzku vôbec alebo pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Dohoda o nej musí mať obligatórne písomnú formu, a to bez ohľadu na to, akú formu má zmluva ňou zabezpečovaná. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia. Spôsob jej určenia má byť jednoznačný. Výška pokuty nie je zákonom limitovaná ; nemôže byť však v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 Občianskeho zákonníka. Dlžník je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť aj vtedy, ak veriteľovi nevznikne škoda. Jej zaplatenia sa veriteľ môže domáhať už na základe toho, že došlo ku skutočnosti, pre ktorú bola dohodnutá. Prvou podmienkou vzniku práva na zmluvnú pokutu je platné uzavretie dohody medzi veriteľom (ktorý si zmluvnou pokutou zabezpečuje splnenie určitého záväzku zo strany dlžníka) a dlžníkom o zmluvnej pokute. Dohoda o zmluvnej pokute môže byť súčasťou dohody, z ktorej vznikol zabezpečovaný záväzok, ale môže byť dohodnutá mimo tejto dohody, súčasne s ňou, pred (pre prípad uzavretia dohody v budúcnosti) alebo aj po uzavretí tejto dohody. Ďalšou podmienkou platného uzavretia dohody o zmluvnej pokute je určenie povinnosti, na zabezpečenie ktorej je zmluvná pokuta dohodnutá. Zabezpečený záväzok musí byť - v súlade so všeobecnou podmienkou právnych úkonov podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka vymedzený určite a zrozumiteľne. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia a vykonané dokazovanie dospel odvolací súd k záveru, že účastníci zmluvy si dohodli zmluvnú pokutu jasne, určite a zrozumiteľne, zmluvná pokuta bola dohodnutá jednak v Zmluve o podmienkach nákladnej prepravy tovaru č. 2126, a to v článku 4.5.4 a ďalej bola konkretizovaná v jednotlivých dohodách o cene, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o podmienkach nákladnej prepravy. V týchto dohodách o cene bola presne uvedená aj konkrétna výška, ktorú je povinný zákazník - odporca zaplatiť. V základnej zmluve je presne uvedené, kedy bude môcť dopravca - navrhovateľ vyúčtovať zákazníkovi - odporcovi zmluvnú pokutu, t. j. sú dohodnuté presné podmienky, pričom v konkrétnych dohodách o cene, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je už stanovená aj konkrétna výška zmluvnej pokuty a tiež je stanovené, že je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu z neprepraveného deklarovaného objemu prepravy v bode 5. V bode 5 každej dohody o cene je stanovený objem prepravy. Z uvedeného je zrejmé, že neobstojí námietka odporcu o absolútnej neplatnosti ustanovení zmluvy vrátane uzavretých dohôd o cenách v zmluvnej pokute. Odvolací súd v danom prípade poukazuje na vyčerpávajúce a obšírne odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu v tejto časti s ktorým sa plne stotožnil. Podľa § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl. Pokiaľ ide o výšku zmluvnej pokuty platí, že by mala byť primeraná. Inštitút zmluvnej pokuty by nemal byť zo strany toho zmluvného partnera, v prospech ktorého je zakotvený využívaný ako prostriedok na dosiahnutie neprimeraného zisku, ale vždy iba ako nástroj zabezpečujúci riadne plnenie zmluvných povinností zo strany druhého zmluvného partnera (preventívna funkcia zmluvnej pokuty - hrozba majetkovej ujmy v prípade neplnenia zmluvných povinností). Zákon nestanovuje žiadnu paušálnu hranicu, od ktorej by mala byť zmluvná pokuta považovaná za neprimeranú. Zákonodarca ponechal posúdenie prípadného neprimeraného charakteru výšky dohodnutej zmluvnej pokuty na súde a obmedzil sa na určenie kritérií, vo svetle ktorých má súd výšku zmluvnej pokuty posudzovať : hodnota zabezpečovaného záväzku a význam zabezpečovaného záväzku. Odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, ktorý dospel k záveru, že v danom prípade nie je na mieste použitie moderačného práva, pretože v jednotlivých dohodách o cene nebola zmluvná pokuta dohodnutá ako neúmerne prísna a bezdôvodná sankcia. Uplatnená zmluvná pokuta nie je neprimeraná ani k hodnote zabezpečovanej povinnosti ani k významu zabezpečovanej povinnosti. Odvolací súd sa ale stotožnil s námietkou odporcu uvedenou v odvolaní, že k Dohode o cene č. 104847 zo dňa 26. 2. 2004 bol uzavretý dodatok č. 01 zo dňa 22. 3. 2004 a dodatok č. 02 zo dňa 7. 10. 2004. Dodatkom č. 1 bolo pôvodné znenie bodu 11.3. dohody nahradené novým znením: „zmluvná pokuta: zákazník je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 1,8 eur/1 tona neprepraveného deklarovaného objemu prepravy v bode 5 tejto dohody s použitím bodu 4.5.4 Zmluvy o podmienkach nákladnej prepravy č. 2126. Celková výška zmluvnej pokuty bude zákazníkovi vyúčtovaná po skončení všetkých prepráv deklarovaných v tejto dohode“. Objem prepravy uvedený v bode 5 Dohody o cene č. D 104847 zo dňa 26. 2. 2004 bol stanovený na výšku 3500 ton. Dodatkom č. 01 k Dohode o cene č. D 104847 nedošlo k zmene objemu prepravy stanovenom v bode 5. Aj keď v dodatku č. 01 v článku 11 bol dohodnutý objem na reláciu 10000 ton a v dodatku č. 02 opäť v článku 11 dohodnutý objem na reláciu 3000 ton, nesprávne okresný súd v tejto časti priznal navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 37.164,93 eur, keď vychádzal z toho, že odporca neprepravil ani tonu tovaru a dohodnutý objem bol spolu 16500 ton, čo pri dohodnutej zmluvnej pokute 1,8 eur za tonu neprepraveného objemu tovaru predstavuje po prepočte konverzným kurzom sumu 37.164,93 eur. Jednotlivými dodatkami k Dohode o cene č. D 104847 zo dňa 26. 2. 2004 sa menili len konkrétne články tejto dohody, avšak nemenil sa článok 5, ktorý stanovoval objem prepravy 3500 ton. Ak si účastníci Dohody o cene mienili dodatkom č. 01 a dodatkom č. 02 upraviť aj objem prepravy, mali uvedenými dodatkami doplniť a zmeniť aj konkrétny článok Dohody o cene č. 5, ktorý stanovoval objem prepravy. V dodatku č. 01 bolo uvedené, že ostatné ustanovenia dohody o cene zostávajú nezmenené. Z dodatkov č. 01 a 02 je zrejmé, že článok 5 Dohody nebol ani jedným dodatkom menený. Z uvedeného vyplýva, že za objem prepravy podľa Dohody o cene č. D 104847 možno považovať len objem 3500 ton a keďže nedošlo zo strany odporcu k preprave ani tony tovaru, na základe tejto dohody o cene je možné priznať navrhovateľovi zmluvnú pokutu len z objemu 3500 ton ; 1,8 eur/1 tona. Z uvedeného dôvodu odvolací súd v tejto časti zmenil rozsudok okresného súdu a priznal navrhovateľovi zmluvnú pokutu len za neprepravený objem 3500 ton, čo v prepočte konverzným kurzom EUR/SKK = 30,126 predstavuje zmluvnú pokutu vo výške 7.883,46 eur. Vo zvyšku, t. j. vo výške 29.281,47 eur odvolací súd žalobu zamietol. Odporca v konaní namietal aj tú skutočnosť, že navrhovateľ faktúru č.J. vystavil v mene Eur, uviedol na nej eurový bankový účet a odporcu písomne vyzval na zaplatenie zmluvnej pokuty v eurách, čím potvrdil, že bol povinný uplatňovať si súdne voči odporcovi zaplatenie faktúry v Eurách a nie v Slovenských korunách ku dňu vystavenia faktúry. Nakoľko sumu uvedenú vo faktúre č. 1452000500 prepočítal účtovným kurzom zo dňa 31. 5. 2006 na SKK (37.698 SKK/1 Eur = 8.890.093,15 SKK) a následne túto sumu v SKK prepočítal súd k 1. 1. 2009 konverzným kurzom 30.126 SKK/1 EUR späť na eurá (8.890.093,15 SKK/30.126 = 295.824,00 EUR) navrhovateľ by sa týmto bezdôvodne obohatil na úkor odporcu o sumu 59.273,03 eur. Odvolací súd zistil, že navrhovateľ odporcovi zmluvnú pokutu fakturoval faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 31. 5. 2006 vo výške 2.730.000,-Sk a faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 31. 5. 2006 v sume 235.824,-eur, v prepočte kurzom Eur/SKK = 37,698, čo predstavovalo sumu 8.890.093,15 Sk. Navrhovateľ si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v Slovenských korunách, a to vo výške 11.620.093,15 Sk, ktorú okresný súd i navrhovateľovi prisúdil vo výške 385.716,43 eur. Nárok na zmluvnú pokutu v sume 2.730.000,-Sk vznikol na základe Dohody o cene č. 1002210, tu bola dojednaná zmluvná pokuta v slovenských korunách, v ostatných dohodách o cene bola zmluvná pokuta dojednaná v eurách. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením odporcu, že dohodnutá fakturačná a platobná mena v SKK sa dotýkala len zrealizovaných dopravných výkonov a nie zmluvnej pokuty. V jednotlivých dohodách o cene, aj v tých, v ktorých bola zmluvná pokuta dohodnutá v eurách, bola ako fakturačná a platobná mena dohodnutá Slovenská koruna. V dohodách o cene nebolo uvedené, že sa táto fakturačná a platobná mena v Slovenských korunách týka len zrealizovaných dopravných výkonov, a preto dospel odvolací súd k záveru, že mal navrhovateľ voči odporcovi nárok na fakturáciu zmluvnej pokuty aj z dohôd o cene, kde bola zmluvná pokuta dohodnutá v eurách v Slovenských korunách. Odporca svoje tvrdenie o tom, že dohodnutá fakturačná a platobná mena v Slovenských korunách sa dotýkala len zrealizovaných dopravných výkonov a nie zmluvnej pokuty nijakým spôsobom nepreukázal. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny Euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zmene niektorých predpisov peňažné sumy v slovenskej mene, ktoré sú uvedené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, v rozhodnutiach, opatreniach, osvedčeniach a iných právnych, administratívnych alebo organizačných aktoch súdov, iných štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, rozhodcovských súdov alebo iných orgánov verejnej moci, v zmluvách a dohodách, ako aj v registroch, evidenciách a iných záznamoch, na účtoch, v ďalších právnych aktoch, návrhoch, oznámeniach a iných právnych úkonoch, v ostatných právnych dokumentoch alebo v iných právnych prostriedkoch vyhotovených v akejkoľvek forme alebo podobe, sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro; 16) to sa nevzťahuje na ustanovenia právnych predpisov o nominálnej hodnote slovenských bankoviek alebo slovenských mincí, na ustanovenia právnych predpisov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré upravujú zmenu peňažných súm zo slovenskej meny na eurá, ani na ustanovenia právnych predpisov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré nie sú aplikovateľné po prechode na euro. Premena peňažných súm, ktoré sú uvedené v právnych predpisoch, rozhodnutiach orgánov verejnej moci, zmluvách alebo iných právnych prostriedkoch, zo slovenskej meny na ekvivalent v eurách s prepočtom a zaokrúhlením podľa konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod na euro nemá podľa osobitných predpisov 16) žiadny vplyv na ostatný obsah, subjekty alebo platnosť právnych vzťahov vzniknutých na základe predmetných právnych predpisov, rozhodnutí orgánov verejnej moci, zmlúv alebo iných právnych prostriedkov, ak sa dotknutí účastníci príslušného právneho vzťahu nedohodnú inak alebo ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 16) Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny Euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zmene niektorých predpisov ak v súdnych konaniach alebo iných konaniach pred orgánmi verejnej moci, ktoré neboli právoplatne skončené predo dňom zavedenia eura, boli vykonané úkony, v ktorých sú uvedené peňažné sumy v slovenských korunách, právne účinky takýchto úkonov zostávajú zachované s tým, že peňažné sumy v slovenských korunách sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy vyjadrené v eurách v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod na euro. Týmto nie je dotknutý postup podľa osobitných predpisov pri zmene, zrušení, späťvzatí, doplnení alebo iných úpravách príslušných úkonov. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ bolo oprávnený uplatniť si svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v slovenských korunách a súd správne v zmysle vyššie citovaných ustanovení žalovanú sumu prepočítal prostredníctvom fixného konverzného kurzu 30,1260 SKK/1 EUR a priznal navrhovateľovi žalovanú sumu v mene Eur, a to v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z.. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty je dôvodný, okrem sumy 29.281,47 eur. Preto odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 220 O. s. p. zmenil a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 356.434,96 eur a v časti o zaplatenie 29.281,47 eur žalobu ako nedôvodnú zamietol. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia (§ 151 ods. 3 O. s. p.), z toho dôvodu aj o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O. s. p.. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.