Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/230/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710201308 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6710201308.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľa X.. O. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., K. W. č.XXX/XX, t.č. bytom J., E. M. C. č.XX/X, proti odporcovi K. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., N. č.XXX/XX, t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, A. R. C., o náhradu majetkovej škody vo výške 1.189 eur, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 8C/16/2010-61, zo dňa 28.06.2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Zvolen rozsudkom č.k. 8C/16/2010-61, zo dňa 28.06.2011 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1.189 eur do 7 dní od právoplatnosti rozsudku a navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Nárok navrhovateľa posúdil ako škodu spôsobenú odporcom vlámaním sa do pivničných priestorov patriacich navrhovateľovi, odcudzením vecí v hodnote 1.159 eur a poškodením zámkov vo výške 30 eur. Pri výške škody vychádzal zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/235/2009, pričom výška škody nebola žiadnym spôsobom odporcom spochybnená. Odporca bol k výške škody vypočutý dňa 19.05.2011 a poukázal na to, že k spôsobeniu škody navrhovateľovi došlo aj spolupáchateľom D. I., ktorý má rovnakú, ak nie väčšiu mieru zavinenia, preto by sa mal podieľať rovnakou mierou na zaplatení istiny. Pasívnu legitimáciu súd odôvodnil poukazom na § 438 ods.l a § 511 ods.l Obč. zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.l O.s.p., pričom však navrhovateľovi trovy konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie odporca, ktorý opätovne poukazoval na to, že v predmetnej veci by nemal figurovať ako jediný odporca, nakoľko podiel na zapríčinenej škode má aj D. I.. Uviedol, že je nemajetný, nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Rozhodnutie okresného súdu nepovažuje za správne a celú sumu odmieta uhradiť. Nevidí žiadny dôvod na to, aby nemohol škodu uhradiť druhý zo spolupáchateľov D. I. a jeho povinnosť by zanikla. Podaním zo dňa 31.07.2011 označeným ako „Žiadosť - sťažnosť“ odporca poukázal na to, že navrhovateľ ho vyzýva na zaplatenie sumy, napriek tomu, že rozhodnutie vo veci nie je právoplatné. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec v medziach ustanovenia § 212 ods.l O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods.l, 2 O.s.p.. Zodpovednosť odporcu za spôsobenú škodu je možné podriadiť ustanoveniu § 420 ods.l Obč. zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je tak protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Škoda spôsobená odporcom bola preukázaná aj rozhodnutím Okresného súdu Zvolen č.k. 2T/235/2009-553, podľa ktorého odporca spoločne s D. I. od dňa 25.04.2009 do 26.05.2009 v Meste J. po spoločnej dohode vošli do pivnice v dome č. XXX/XX, kde odcudzením vecí spôsobili navrhovateľovi škodu vo výške 1.159 eur a poškodením zámku škodu vo výške 30 eur. Výšku škody nerozporoval ani odporca. Odvolací súd sa v zmysle § 212 ods.l O.s.p. zaoberal najmä rozsahom a dôvodmi odvolania, ktorými je viazaný. Odporca opätovne poukazoval na to, že škoda navrhovateľovi nebola spôsobená jeho výlučným zavinením, ale bola spôsobená spoločne s D. I.. Namietal preto pasívnu legitimáciu, teda z akého dôvodu nie je žalovaný aj D. I., a prečo si celú sumu vymáha navrhovateľ len od odporcu. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia okresným súdom s poukazom na § 438 ods.l a § 511 ods.1 Občianskeho zákonníka. Podľa § 438 ods.l Občianskeho zákonníka ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. Toto ustanovenie upravuje zodpovednosť za škodu, ktorá bola spôsobená viacerými škodami. Spoločnú zodpovednosť viacerých škodcov možno upraviť rôznym spôsobom. Buď sa upraví tak, že spoloční škodcovia budú zodpovední podľa miery svojej účasti na spôsobení škody, čo je menej výhodné pre poškodeného, alebo sa upraví tak, že budú zodpovední spoločne a nerozdielne (tzv. solidárna zodpovednosť), čo je výhodnejším riešením pre poškodeného, pretože poškodený môže požadovať náhradu celej škody od ktoréhokoľvek škodcu. Toto riešenie sa môže zdať síce nespravodlivé škodcovi, ktorý musí nahradiť škodu nad rámec svojej účasti na spôsobení škody, ale zákon to pripúšťa, a takýto škodca má možnosť dodatočne vyrovnať rozdiel podľa účasti na spôsobení škody medzi viacerými škodcami. Podľa § 511 ods.l Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Právne následky tejto pasívnej solidarity spočívajú v tom, že veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka a ten je povinný veriteľovi poskytnúť celé plnenie. Nie je však vylúčené, aby z pasívnej solidarity nevyplynul následne regresný vzťah, t.j. vzťah medzi dlžníkom, ktorý splnil celý záväzok a ostatnými dlžníkmi. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ vzhľadom na to, že mu bola spôsobená škoda viacerými škodcami, mal možnosť v rámci ich tzv. solidárnej zodpovednosti podľa § 438 ods.l Občianskeho zákonníka požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich v celom rozsahu. Neobstojí preto námietka odporcu v odvolaní, že spolu s ním mal byť žalovaný aj D. I.. Navrhovateľovi zákon umožňuje uplatniť svoj nárok len voči jednému z viacerých dlžníkov (len voči odporcovi), a následne odporca má možnosť požiadať o následný regres druhého zo škodcov. Rozhodnutie okresného súdu preto odvolací súd považoval za vecne správne, a potvrdil ho. Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd navrhovateľovi nepriznal v zmysle § 224 ods.l O.s.p. v nadväznosti na § 142 ods.l O.s.p., nakoľko navrhovateľovi trovy odvolacieho konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.