KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica7. 11. 2011plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/267/2011 z 7. 11. 2011

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 7. novembra 2011, sp. zn. 14Co/267/2011, ECLI:SK:KSBB:2011:6710219192.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/267/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710219192
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6710219192.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členiek
senátu Mgr. Emy Novodomcovej a JUDr. Márie Podhorovej v právnej veci žalobcu Andante, spol. s r. o.,
so sídlom Nižovec 10, 960 01 Zvolen, IČO: 36 039 578, zastúpený JUDr. Radkom Petroňom, advokátom
AK ABELOVSKÝ - PETRUŇKO, so sídlom Q. XXX, XXX XX W., proti žalovanému JUDr. Vladimírovi
Krokošovi, advokátovi, IČO: 35 665 700, so sídlom A. U. X, XXX XX C., o 6.625,14 €, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/21/2011 - 79 zo dňa 16. 05. 2011, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 6.625,14 € titulom náhrady škody za neposkytnutie právnych služieb riadne a v
požadovanej kvalite. Súd návrh zamietol pre neexistenciu príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného
- poskytovaním právnej služby a neúspechom žalobcu v predchádzajúcom súdnom spore. V prípade,
že konateľ spoločnosti žalobcu nebol spokojný s poskytovaním právnych služieb žalovaným, lebo si
myslel, že tento neplní jeho pokyny, resp. nepredkladal súdu tie dôkazy, ktoré si konateľ spoločnosti
vymienil, mal možnosť ukončiť spoluprácu s takýmto advokátom a dať sa zastúpiť iným advokátom,
ktorý by mu poskytol iné kvalitatívne lepšie právne služby ako žalovaný. Okresný súd konštatoval, že tie
dôkazy, ktoré údajne žalovaný v predchádzajúcom súdnom spore nenavrhol vykonať, neboli dôkazmi,
ktoré by reálne mohli spôsobiť zásadný obrat pri vyhodnocovaní dôkazov súdom v prospech žalobcu,
nakoľko súd ako dôvod neúspechu v predmetnom spore uviedol iné podstatné skutočnosti, ktoré svojim
potvrdzujúcim rozsudkom odobril aj odvolací súd. Pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno v spore,
ktoré ho procesne ťažilo, súd návrh zamietol. Pretože žalovaný nárok na náhradu trov konania neuplatnil,
súd mu ich náhradu nepriznal.

Rozsudok okresného súdu odvolaním napadol žalobca, lebo okresný súd neúplne zistil skutkový
stav, nevykonal navrhnuté dôkazy a preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dôvodnosť
uplatneného nároku na náhradu škody vyplývala z toho, že žalovaný, ktorý žalobcu v konaní o zaplatenie
zmluvnej pokuty v predchádzajúcom súdnom spore právne zastupoval pochybil, ak napriek tvrdeniam
o neexistencii omeškania žalobcu neoznačil žiadny dôkaz, aj keď ich mal k dispozícii, vedel o nich, o
čom svedčí vyjadrenie samotného žalovaného, že výsluch svedkov nepovažoval za účelný a právne
relevantný, lebo by v podstate potvrdili len to, čo žalobca v spore s klientom tvrdil. Žalovaný takto
nepochopil podstatu unesenia dôkazného bremena spočívajúcu v tom, že ak účastník niečo tvrdí je
povinný za účelom preukázania svojich tvrdení predložiť dôkazy. Nenavrhnutie dôkazov preukazujúcich



omeškanie zmluvnej účastníčky, malo zásadný vplyv na výsledok sporu, lebo by jej nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty nebol dôvodný za 207 dní omeškania vo výške 5.988,58 € s prísl., ale len za 97 dní
omeškania vo výške 2.806,24 €. Za týchto okolností by sa dalo predpokladať, že súd by rozhodol aj
o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov by nemal právo na ich náhradu. Obranu žalovaného v
konaní o náhradu škody a to tvrdenie, že žalobca mal od zmluvy odstúpiť, a urobiť dodatok k predmetnej
zmluve atď., považuje žalobca za účelové a s vecou nesúvisiace, ktorých jediným cieľom je odvrátiť
pozornosť od markantného porušenia povinnosti žalovaného. Žalovaný ako právny zástupca žalobcu
mal povinnosť brániť ho pred návrhom podaným zmluvnou účastníčkou tak, aby mu nevznikla škoda,
resp. vznikla najmenšia škoda. Žalovaný mal teda navrhnúť tie dôkazy na preukázanie skutočnosti,
že zmluvná účastníčka bola v omeškaní s poskytnutím súčinnosti pri zhotovení diela tým, že včas
nezadovážila fasádnu omietku, v predmetnom dome bývala ešte pred kolaudáciou a bránila žalobcovi
v prístupe k predmetnému domu a dokončeniu diela. Uvedené skutočnosti platia rovnako aj vo vzťahu
k jednostrannému zápočtu zmluvnej účastníčky voči pohľadávke žalobcu na zaplatenie ceny diela vo
výške 5.988,58 €. Jednostranným zápočtom teda zanikla jej pohľadávka na zaplatenie zmluvnej pokuty,
ktorú neskôr žalovala. Žalovaný mal vedomosť o existencii jednostranného zápočtu, nakoľko mu ho
žalobca odovzdal dňa 20. 06. 2008 a za jeho prítomnosti naň aj poukázal. Jednostranný zápočet v
predchádzajúcom súdnom spore nemohli predložiť, pretože žalovaný im ho vrátil až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd odmietol vykonať v tomto smere žalobcom navrhnutý výsluch I.
P.. Postupom prvostupňového súdu došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a)
OSP lebo žalobcovi bola znemožnená realizácia jeho procesných práv, nakoľko nebol vypočutý konateľ
žalobcu. Žalobca vytýkal okresnému súdu pochybenie spočívajúce v tom, že obsah listinných dôkazov
na pojednávaní nebol prečítaný, preto sa nemohol k nim ani vyjadriť. Žalobca vzhľadom na uvedené
skutočnosti navrhol, by odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný rozsudok okresného súdu považoval za vecne správny, navrhol ho v celom rozsahu potvrdiť.
V predchádzajúcom súdnom spore obranu terajšieho žalobcu o dôvode omeškania poznal z výpovedí
účastníkov, no považoval ju za účelovú, nemajúcu oporu v zákonných ustanoveniach a nebola
relevantná pre konečné rozhodnutie vo veci. Montážnici, ktorých ako svedkov mali navrhnúť, by s
určitosťou tvrdili len tie isté skutočnosti, ktoré už raz boli v zápisnične protokolované, nie je predpoklad,
že by tvrdili niečo iné ako žalobca a teda prípadný výsluch svedkov by do veci nevniesol nič nové a súd by
nezistil žiadne nové skutočnosti významné pre posúdenie právneho stavu a rozhodnutie vo veci samej.
Žalobcovi vznikla škoda z iných dôvodov a nie z dôvodov na strane žalovaného, ktorého zodpovednosť
nevznikla, nakoľko príčinou škody môže byť iba tá skutočnosť bez existencie,ktorej by k škodlivému
následku nedošlo. Žalovaný v rámci dokazovania v prechádzajúcom súdnom spore navrhoval dôkazy,
produkoval tvrdenia, ktorými sa snažil brániť svojho klienta s cieľom priniesť mu úspech v súdnom
konaní.

Krajský súd ako súd odvolací vec podľa § 212 ods. 1 OSP preskúmal bez nariadenia pojednávania s
poukazom na ust. § 214 ods. 2 OSP, rozsudok okresného súdu z jeho vecne správnych dôvodov podľa
§ 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Predmetom žalobcom uplatneného nároku je zodpovednosť žalovaného za porušenie právnej povinnosti
ako advokáta. Pokiaľ teda ide o zodpovednosť advokáta v zmysle § 26 ods. 1 Zákona o advokácii
treba uviesť, že základnými predpokladmi takejto zodpovednosti v občianskoprávnych vzťahoch sú
jednak porušenie povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a
škodou. Právna teória vykladá protiprávny úkon ako prejav ľudskej vôle, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom. Porušenie právnej povinnosti sa neprezumuje, ale musí byť poškodeným preukázané. V
súdnom konaní je povinnosťou žalobcu preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého je vyvodzovaná
zodpovednosť žalovaného za protiprávny úkon. Posúdenie, či preukázaný skutok je protiprávnym
konaním, je posúdením právnym, ktoré patrí súdu. Poškodený preukazuje skutkové okolnosti, ktoré po
právnej stránke hodnotí súd.

Zastúpenie ako občianskoprávny inštitút vzniká na základe zákonom uznaných právnych skutočností.
Zastúpenie v zmysle § 23 OZ vzniká i na základe dohody o plnomocenstve. Plná moc tak, ako
každý iný dvojstranný právny úkon musí spĺňať náležitosti uvedené v ust. § 34 a nasl. OZ. Musí byť



z nich zrejmé, že ide o dohodu medzi splnomocnencom a splnomocniteľom, na základe ktorej sa
splnomocnenec zaväzuje zastupovať splnomocniteľa v dohodnutom rozsahu. Dohoda o plnomocenstve
môže byť obsahom ktorejkoľvek zmluvy, ktorou sa zakladá priamy vzťah medzi splnomocnencom
a splnomocniteľom. Takýto vzťah subjektov sa zakladá na vlastnej príkaznej zmluve, ktorá tvorí
základ i pri zastupovaní advokátom. V tomto prípade príkazná zmluva upravuje vnútorný vzťah
medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Ak jej obsah tvorí dohoda o plnomocenstve, tak potom
plnomocenstvo sa týka len vzťahu voči tretím osobám, s ktorými splnomocnenec koná. Predmetom
príkaznej zmluvy je vykonanie určitej právnej činnosti vymedzenej v zmluve, bez ohľadu na dosiahnutý
výsledok, nakoľko riziko v tomto prípade nesie zásadne zastúpený.

Pretože predmetom konania bol nárok na náhradu škody, bolo povinnosťou žalobcu preukázať základné
predpoklady tejto zodpovednosti a to predovšetkým predpoklad protiprávneho konania žalovaného,
ktorý by mal dopad v majetkovej sfére poškodeného a žalobcu a najmä preukázanie príčinnej súvislosti
medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Žalobca vyvodzoval protiprávne konanie žalovaného
zo skutku, ktorý mal spočívať v nekvalitne poskytnutej právnej službe v súdnom spore vedenom C.
P. proti spoločnosti žalobcu na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 12Cb/9/2008. Protiprávne konanie
žalovaného podľa žalobcu spočívalo najmä v tom, že žalovaný nenavrhol vypočuť svedkov, že okrem
zábradlia a úpravy francúzskych okien bolo dielo - stavebné úpravy na rodinnom dome C. P. dokončené
v skoršom termíne (k 12. 04. 2006), doba omeškania by sa skrátila o 110 dní a teda by na zmluvnej
pokute zaplatili o 3.182,34 € menej. V náväznosti na to by aj na úroku z omeškania by z uvedenej sumy,
nemuseli zaplatiť o 992,90 € viacej. Ako ďalšiu škodu žalobca vyčíslil aj náhradu trov, na ktorú bol
zaviazaný v prospech zmluvnej účastníčky v sumách 363,37 € a 2.086,54 €.

Vzhľadom na uvedené bolo nutné posudzovať, či konanie žalovaného bolo v konkrétnych súvislostiach
vyplývajúcich zo zastupovania žalobcu v súdnom spore protiprávnym konaním. O vzťah príčinnej
súvislosti v prípade, zodpovednosti advokáta za škodu ide len vtedy, ak vznikla škoda následkom
pochybenia žalovaného advokáta pri výkone advokácie, teda ak je preukázané, že nebyť jeho
pochybenia, ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za
škodu nenastáva: príčinou vzniku škody môže byť len tá okolnosť, ktorá škodu spôsobila a bez ktorej
by škodlivý následok nenastal.

Z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom nemožno vyvodiť záver o tom, že neúspech žalobcu
v predchádzajúcom súdnom spore vedenom pod sp. zn. 12Cb/9/2008 bol zapríčinený nečinnosťou
resp. nekvalitne poskytnutou právnou službou zo strany žalovaného. Z odôvodnenia tak prvostupňového
rozsudku č. k. 12Cb/9/2008 - 121 zo dňa 17. 09. 2008 ako aj z rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici ako odvolacieho súdu č. k 41CoB/248/2008 - 150 zo dňa 17. 12. 2008 vyplýva, že podstatná
otázka a to trvanie omeškania žalobcu ako zhotoviteľa diela, bolo posudzované a vyhodnotené na
základe záznamov o stavbe, ale najmä z protokolu o odovzdaní a prevzatí prác s nedorobkami z 31.
07. 2006, ktorý bol obidvoma zmluvnými stranami podpísaný. Aj prípadný výsluch svedkov by podliehal
hodnoteniu dôkazov v zmysle zásad uvedených v § 132 OSP len a jedine súdom konajúcich v konaní
č. 12Cb/9/2008. Na základe uvedeného preto nemožno konštatovať, že by konanie resp. nekonanie
žalovaného bolo dôvodom neúspechu čo aj čiastočného žalobcu v uvedenom súdnom spore. Tomu
nasvedčuje aj skutočnosť, že pojednávania 20. 06. 2008 sa zúčastnil aj samotný konateľ O.. O. U.,
ktorý vypovedal, že opodstatnenosť svojich tvrdení sú schopní preukázať svedeckými výpoveďami
ako aj predloženou fotodokumentáciou a protokolom o odovzdaní stavby, s ktorými sa súd oboznámil.
Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci príčinou vzniku škody spočívajúci v neúspechu žalobcu
v predchádzajúcom súdnom spore, bola iná skutočnosť ako tvrdil žalobca a preto zodpovednosť
žalovaného nevznikla. Bez právnej relevancie na výsledok obchodnoprávneho sporu, bol aj jednostranný
tzv. jednostranný zápočet C. P., o ktorom sa žalobca zmienil na pojednávaní dňa 20. 06. 2008 v
rámci pokusu o mimosúdne vyrovnanie. V posudzovanej veci pre absenciu základných predpokladov
zodpovednosti za škodu na strane žalovaného ako advokáta, ktorý tvrdeným ale nepreukázaným
poskytnutím nekvalitnej chybnej právnej služby pri zastupovaní žalobcu v súdnom procese mal mu
spôsobiť škodu, prvostupňový súd rozhodol správne, keď návrh zamietol. Z týchto dôvodov preto
odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.



Žalovaný trovy odvolacieho konania si neuplatnil, nevyčíslil v súlade s ust. § 151 ods. 1, 2 OSP odvolací
súd mal za to, že mu žiadne trovy nevznikli a preto mu ich náhradu nepriznal.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 6710219192

  1. 16. 5. 2011Rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 6C/21/2011 z 16. 5. 2011potvrdené
  2. 7. 11. 2011Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/267/2011 z 7. 11. 2011 (toto rozhodnutie)