Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoPr/2/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711205367 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6711205367.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúci v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová, predsedníčka senátu, JUDr. Peter Priehoda, JUDr. Mária Trubanová, PhD., členovia senátu, v právnej veci navrhovateľky L. C., bytom W., A. B. XXXX/XX, zastúpenej advokátom JUDr. Mariánom Mikáčim, so sídlom W. XX, T., proti odporkyni L. H. - SALAŠ HRON, so sídlom Bystrická 1, Kováčová, kontaktná adresa M. R. R. X, W., zastúpená advokátom JUDr. Petrom Poláčekom, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 17C/68/2011 - 32 zo dňa 16. 06. 2011, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu. Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zo dňa 28. 02. 2011 dané odporkyňou a doručené dňom 28. 02. 2011 navrhovateľke je neplatné, tiež uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke trovy konania v sume 257,51 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd uvedené rozhodnutie opierajúc sa o ust. § 68 ods. 1, § 70, § 63 ods. 3, § 15 Zákonníka práce a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka dôvodil tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 11. 06. 2011 pracovnú zmluvu vrátane Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2, na základe čoho navrhovateľka vykonávala pre odporkyňu prácu čašníka, navrhovateľka bola PN od 06. 12. 2010 do 28. 02. 2011. Tiež bolo preukázané z výmenného listu - poukazu od lekárky E.. W. G., že tá dňa 24. 02. 2011 vydala navrhovateľke potvrdenie, že na základe zdravotných ťažkostí nedoporučuje pracovné zaradenie čašníčka. Listom zo dňa 28. 02. 2011 oznámila odporkyňa navrhovateľke okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa podľa § 63 ods. 3 Zákonníka práce z dôvodu, že nenastúpila dňa 28. 02. 2011 do zamestnania po ukončení PN a to aj po telefonickom vyzvaní o nenastúpení do práce, čo kvalifikuje ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny. V tomto liste odporkyňa tiež uviedla, že už v minulosti mala s navrhovateľkou osobný pohovor s tým, že nebola nespokojná s jej pracovným výkonom, neskoré príchody na pracovisko, chýbajúce peniaze v tržbe, požívanie alkoholických nápojov v pracovnej dobe a na pracovisku a iné. Navrhovateľka listom zo dňa 14. 03. 2011 oznámila odporkyni, že nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného pomeru zamestnávateľom. Podľa názoru súdu, pokiaľ v okamžitom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa sa uvádza, že odporkyňa dala navrhovateľke okamžité skončenie, takýto právny úkon nie je urobený určite a pre navrhovateľku zrozumiteľne, nakoľko na jednej strane sa uvádza, že sa dáva okamžité skončenie pracovného pomeru a potom sa udáva právna kvalifikácia v zmysle § 63 ods. 3 Zákonníka práce, ktorá však hovorí o možnosti dať výpoveď a nie o okamžitom skončení pracovného pomeru. Taktiež v tomto okamžitom skončení pracovného pomeru nie je dostatočne určite uvedené, či sa okamžité skončenie pracovného pomeru dáva len z dôvodu nenastúpenia do zamestnania dňa 28. 02. 2011, keďže odporkyňa vo svojom liste zo dňa 28. 02. 2011 uvádza, že nakoľko dňa 28. 02. 2011 nenastúpila navrhovateľka do zamestnania po ukončení PN, čo považuje za hrubé porušenie pracovnej disciplíny a to považuje za dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa a na druhej strane potom uvádza, že vzhľadom na to, že mala s navrhovateľkou osobný pohovor a to niekoľkokrát ohľadom jej nespokojnosti s jej pracovným príchodom, ako neskoré príchody na pracovisko, chýbajúce peniaze v tržbe atď., hoci skôr uvádza, že okamžité skončenie pracovného pomeru sa dáva z dôvodu nenastúpenia do zamestnania dňa 28. 02. 2011. Okresný súd mal za to, že aj samotný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý sa uvádza, ako nenastúpenie na pracovisko dňa 28. 02. 2011 po ukončení PN je nedostatočný vzhľadom na to, že navrhovateľka predložila odporkyni potvrdenie od lekára, že na základe jej zdravotných ťažkostí nedoporučuje pracovné zaradenie - čašníčka. Pokiaľ teda navrhovateľka predložila takýto doklad odporkyni, podľa názoru súdu navrhovateľka tým, že nenastúpila na pracovisko dňa 28. 02. 2011 neporušila závažne pracovnú disciplínu, aby s ňou mohla odporkyňa okamžite skončiť pracovný pomer. Na základe týchto dôvodov potom okresný súd rozhodol tak, ako je určené vo výroku napadnutého rozsudku. O trovách prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a priznal úspešnému navrhovateľovi trovy konania podrobne špecifikované v odôvodnení napadnutého rozsudku. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom splnomocneného zástupcu odporkyňa. Uviedla, že predmetný rozsudok prvostupňového súdu je vydaný predčasne, napáda ho pre nesprávne právne posúdenie. Podľa jej názoru súd sa pri danej právnej veci vôbec nezaoberal a riadne ani nepreskúmal dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou. Navrhovateľka už pred nástupom na PN avizovala v prevádzke odporkyne, že neplánuje nastúpiť späť do zamestnania, čoho dôkazom je aj tá skutočnosť, že všetky jej osobné veci, ako aj pracovné veci, boli ňou odnesené z pracoviska. Navrhovateľka viackrát bola upozornená na hrubé porušenie pracovnej disciplíny, o čom sú spísané aj záznamy v inšpekčnej knihe, t. j. napríklad neskoré príchody na pracovisko, požívanie alkoholických nápojov, nedodržiavanie liečebného režimu atď.. Súd sa ani s týmto dôkazom dostatočne nezaoberal. Odporkyňa namieta, že v danom prípade za prvoradé zobral do úvahy predloženie výmenného lístku, t. j. ani do ústneho pojednávania vo veci samej navrhovateľka nepredložila žiadny iný hodnoverný doklad, t. j. lekársky posudok, ktorý by preukazoval, že menovaná navrhovateľka dlhodobo stratila spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo ju nemohla vykonávať z dôvodu choroby z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou. Podľa názoru odporkyne aj tu súd pochybil, keď dokazovanie zameral len na výmenný lístok a neskúmal vzájomné súvislosti a neskúmal predmetné dôkazy jednotlivo a následne v ich vzájomnej súvislosti. Ďalší odvolací dôvod odporkyňa uvádza, že navrhovateľka ani po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru nenastúpila do zamestnania a zamestnávateľ bol nútený predmetnú situáciu riešiť ad hoc, t. j. súrne musel pre svoju prevádzku zabezpečiť novú čašníčku. Podľa názoru odporkyne v tomto prípade nie je podstatné nesprávne označenie príslušného paragrafového znenia pre okamžité skončenie pracovného pomeru, ale výlučne len jeho obsah, v prípade navrhovateľky išlo totiž zjavne o jej vedomé hrubé porušenie pracovnej disciplíny, a preto sa nemožno ani domnievať a zamieňať si obsah listu zo dňa 28. 02. 2011 za výpoveď. Navrhuje, aby odvolací súd po vykonanom dokazovaní zrušil rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu a vrátil ho prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a navrhovateľku zaviazal k náhrade trov konania, resp. aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a zaviaže navrhovateľku k náhrade trov prvostupňového aj odvolacieho konania. K odvolaniu odporkyne zaslala navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že s tvrdeniami odporkyne uvedenými v odvolaní nesúhlasí, podľa jej názoru súd dostatočne preskúmal dôvody pre vydanie predmetného rozsudku, a teda pokiaľ odporkyňa v okamžitom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa uviedla, že dala navrhovateľke okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa podľa § 63 ods. 3 Zákonníka práce, tak má za to, že takýto právny úkon nie je urobený určite a pre navrhovateľku nie je zrozumiteľný, nakoľko na jednej strane uvádza okamžité skončenie pracovného pomeru a potom sa udáva právna kvalifikácia v zmysle § 63 ods. 3 Zákonníka práce, ktorá však nehovorí o okamžitom skončení pracovného pomeru, ale o možnosti dať výpoveď. Navrhovateľka poukázala na požiadavku zo zákona, že každý právny úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Poukázal na ust. § 70 Zákonníka práce a uviedla, že súd dostatočne preskúmaval dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, potvrdenie od lekára bral do úvahy ako relevantný dôkaz, ktorý navrhovateľka predložila odporkyni po skončení PN, kde bolo potvrdené, že na základe jej zdravotných ťažkostí sa nedoporučuje jej pracovné zaradenie - čašníčka. Má za to, že okresný súd vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil. Navrhovateľ si uplatnil trovy odvolacieho konania bez ich špecifikácie, resp. vyčíslenia. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej aj „OSP“) preskúmal vec v medziach daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 OSP a po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci správne rozhodol, s čím sa odvolací súd plne stotožnil. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V súdenej veci odvolací súd po preskúmaní spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17C/68/2011 nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali v tejto veci správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, súd prvého stupňa venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci. Na zistený skutkový stav správne aplikoval právne predpisy (citované ustanovenia §§ 15, 63 ods. 3, 68 ods. 1, 70 Zákonníka práce, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a v tomto smere aj správne rozhodol. Uvedené rozhodnutie prvostupňový súd aj adekvátne odôvodnil, s týmito dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru, pre ktorého platnosť zákon (rozumej najmä Zákonník práce č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej aj „Zákonník práce“ a Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej aj Občiansky zákonník v zmysle § 1 ods. 4 Zákonníka práce) predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené zamestnancovi, ktorého sa týka, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce). Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa musí zamestnávateľ vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov (viď § 74 Zákonníka práce zrušený od 01.09.2011). Z ustanovenia § 15 Zákonníka práce vyplýva, že prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, pretože pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer skončený okamžite. Nezrozumiteľnosť prejavu vôle spočíva najmä v nedostatkoch vo vyjadrovaní a neurčitosť prejavu vôle spočíva v obsahových nedostatkoch prejavu vôle. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd má za to, že odporkyňou dané okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 28.02.2011 navrhovateľke je nezrozumiteľné a neurčité, pretože odporkyňa v ňom skutkový dôvod nevymedzuje dostatočne konkrétnym a nezameniteľným spôsobom, v tomto smere odvolací súd zhodne s názorom prvostupňového súdu poukazuje na okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 28.02.2011, v ktorom najskôr odporkyňa uvádza dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, že navrhovateľka dňa 28.02.2011 nenastúpila do zamestnania po ukončení PN, čo považuje za „hrubé porušenie pracovnej disciplíny“ a potom uvádza ďalšie dôvody (neskoré príchody na pracovisko, chýbajúce peniaze v tržbe, požívanie alkoholických nápojov a iné). Z takého znenia potom nie je nepochybné, z akého skutkového dôvodu bol vlastne okamžite skončený pracovný pomer, ktorá pochybnosť je ešte umocnená aj zmätočnosťou uvedenia právnej kvalifikácie v zmysle § 63 ods. 3 Zákonníka práce, keď odporkyňa udáva okamžité zrušenie pracovného pomeru a uvádza právnu kvalifikáciu výpovede podľa § 63 ods. 3 Zákonníka práce, takýto právny úkon je teda zmätočný a neurčitý, pretože vyvoláva pochybnosť aj o uplatnenom zákonnom dôvode skončenia pracovného pomeru. Odvolací súd má za to, že v takomto prípade súd nemôže suplovať zamestnávateľa a naprávať jeho pochybenia v súvislosti s dodržaním zákonom stanovených formálnych a obsahových náležitostí pre platné okamžité skončenie pracovného pomeru. Na základe uvedeného neobstoja odvolacie námietky odporkyne o predčasnosti rozsudku prvostupňového súdu, resp. jeho nesprávnom právnom posúdení. K ďalším odvolacím dôvodom odporkyne odvolací súd uvádza, že aj podľa jeho názoru, pokiaľ navrhovateľka predložila odporkyni potvrdenie od lekára zo dňa 24.02.2011, že na základe zdravotných ťažkostí nedoporučuje pracovné zaradenie - čašníčka, čo nevylučuje aj interpretáciu tak, že týmto odporkyňa dala navrhovateľke na vedomie prekážku brániacu jej v tom, aby nastúpila do zamestnania, potom za takýchto okolností nenastúpenie odporkyne na pracovisko dňa 28.02.2011 po ukončení PN nie je takým porušením pracovnej disciplíny, aby ho bolo možné považovať za porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom, z ktorého dôvodu by bolo okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. l písm. b/ Zákonníka práce opodstatnené. Pokiaľ odporkyňa v odvolaní namietala, že uvedené potvrdenie od lekára je len „výmenný lístok“ a nie lekársky posudok, odvolací súd uvádza, že aj potvrdenie od lekára vydané vo forme výmenného lístku je relevantným dôkazným prostriedkom v zmysle § 125 OSP, má svoju dôkaznú váhu a nebol dôvod nebrať do úvahy toto lekárske potvrdenie bez ohľadu na jeho formu, pretože vyžadovanie formy lekárskeho posudku má význam pri okamžitom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnanca podľa § 69 ods. l, písm. a) Zákonníka práce, čo nie je daný prípad. Záverom odvolací súd akcentuje, že každý právny úkon, osobitne okamžité skončenia pracovného pomeru s tak závažnými právnymi dôsledkami hlboko sa dotýkajúcimi osoby zamestnanca, musí byť perfektným bezvadným právnym úkonom a rozhodne spĺňať podmienku zrozumiteľnosti a určitosti (§ 37 ods. l Občianskeho zákonníka vo väzbe na § 1 ods. 4 Zákonníka práce), keďže odporkyňou dané okamžité zrušenie pracovného pomeru zo dňa 28.02.2011 vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, túto podmienku nespĺňa, odvolací súd uzavrel zhodne so záverom prvostupňového súdu, že okamžité zrušenie pracovného pomeru dané navrhovateľke odporkyňou bolo neplatné. Na základe uvedeného odvolací súd vyhodnotiac dôvody odvolania odporkyne, nezistil dôvod na zmenu napadnutého rozsudku, prípadne jeho zrušenie, preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol vzhľadom na ust. § 151 ods. 1, 2 OSP, aj keď pri vyhlasovaní rozsudku odvolací súd priznal úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania vo výške ako bude vyčíslená v zákonnej lehote, vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka si síce trovy uplatnila, ale nevyčíslila ich v zákonnej lehote, odvolací súd postupoval v zmysle § 151 ods. 2 podľa ktorého, ak účastník v lehote podľa ods. 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia, ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Na základe uvedeného odvolací súd navrhovateľke trovy odvolacieho konania nepriznal aj s poukazom na ust. § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ustanovenia o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia. V danej veci navrhovateľka si trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v zákonnej lehote nevyčíslila, preto odvolací súd rozhodol ohľadom trov konania podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.