Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/85/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711207796 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6711207796.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúci v senáte zložení JUDr. Mária Podhorová, predsedníčka senátu, JUDr. Peter Priehoda, JUDr. Mária Trubanová, PhD., členovia senátu, v právnej veci starostlivosti o maloletú N. P., nar. XX. XX. XXXX, toho času bytom u matky, zastúpenú opatrovníkom T. Q., V. W. R. C., dieťa rodičov E. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., J. XX a X. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., M. R. X, o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/245/2011 - 165 zo dňa 26. 09. 2011, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletú N. P. do osobnej starostlivosti matky, otca X. P. zaviazal prispievať na výživu maloletej N. sumou 100,- € mesačne počnúc dňom 01. 09. 2011 vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, otcovi uložil zameškané výživné za mesiac september 2011 vo výške 100,.- € uhradiť jednorázovo v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku pod následkom výkonu rozhodnutia. Vo výroku rozsudku bolo tiež uvedené, že týmto rozsudkom dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8P/12/2007 - 29 zo dňa 09. 03. 2007 a 5P/580/07 - 98 zo dňa 05. 12. 2007. O trovách prvostupňový súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení prvostupňový súd opierajúc sa o ustanovenie §§ 26, § 78 ods. 1, 62 ods. 2 zákona o rodine uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že sú splnené zákonné podmienky k zmene predchádzajúceho rozhodnutia s prihliadnutím k tomu, že maloletá už býva u matky, pričom vychádzal zo správy o šetrení pomerov, zo správ od zamestnávateľa o príjmoch rodičov, ako aj súhlasu otca a doporučenia kolízneho opatrovníka, taktiež súd rešpektoval vôľu maloletej bývať do budúcnosti u matky, pričom pri šetrení pomerov neboli zistené nedostatky pri osobnej starostlivosti o maloletú. Výživné súd určil v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia vo výške 100,- € mesačne, ktorú sumu považoval primeranú veku a potrebám maloletej, ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca s počiatkom stanovenia dňom 01. 09. 2011, kedy maloletá začala navštevovať U. ročník P., čím sa zvýšili náklady spojené so začiatkom školského roka. Rozhodnutie o trovách konania prvostupňový súd odôvodnil § 146 ods. 1 písm. a) OSP. Proti rozsudku voči výroku o výživnom podal otec v zákonom stanovenej lehote odvolanie prostredníctvom splnomocneného zástupcu, v ktorom medzi iným uviedol s poukazom na § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, že toho času otec žije v domácnosti s priateľkou a jej maloletým dieťaťom, poukázal na § 116 Občianskeho zákonníka, keď domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú, spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Poukázal na jeho funkčný plat mesačne od 01. 01. 2010 predstavujúci čiastku 434,- € brutto a výšku minimálne mzdy od 01. 01. 2011 predstavujúcu sumu 317,- € a teda jeho príjem presahuje výšku minimálnej mzdy len o 117,- €. Keďže žije v domácnosti s priateľkou a jej maloletým dieťaťom, spoločne sa podieľajú na nákladoch spoločnej domácnosti, ich náklady sú vo výške 260,- € mesačne, ktoré ďalej špecifikoval v tomto odvolaní, príjem jeho priateľky sa pohybuje okolo 450,- až 500,- € mesačne a na svojho syna poberá výživné vo výške 50,- €. Poukázal na skutočnosť, že jeho možnosti a schopnosti sú obmedzené aj starostlivosťou o maloletého syna jeho priateľky. Podľa jeho názoru skutkový stav v čase rozhodovania súdom bol iný ako je uvedený v odôvodnení rozsudku z 26. 09. 2011, a to najmä na skutočnosť, že suma uvedená v rozhodnutí ako čistý priemerný mesačný zárobok otca vo výške 552,07 € nie je v skutočnosti jeho čistý priemerný príjem, pretože táto suma bola prechodne zvýšená a týkala sa minulého obdobia a nezodpovedá súčasnej situácii, nakoľko otec v minulosti mimo pracovného pomeru vykonával práce na základe dohôd o vykonaní práce v zmysle § 226 Zákonníka práce a to v mesiacoch február, marec a august v roku 2011. Uvedené aj z dôvodu, že mal v starostlivosti maloletú N., na základe údajov bol jeho priemerný mesačný príjem počas tohto obdobia prechodne zvýšený. Tieto dohody však boli jednorázové, po vykonaní prác mu bola vyplatená odmena. Po skončení jeho príjem zostal nezmenený, t. j. vo výške 434,- €. V tomto období sa zodpovedne staral aj o dcéru, v priebehu dospievania dcéru naučil variť, prať a iné činnosti tak, aby bola schopná sa o seba aj samostatne postarať. Na jej zverenie do výchovy pristúpil vzhľadom na jej vek a jeho prislúchajúce potreby. Dcéra je vo veku, kedy pravdepodobne potrebuje viac matku a v mnohých veciach budú mať k sebe bližšie. Má za to, že súd v čase vyhlásenia rozsudku nevychádzal zo skutkového stavu daného v čase vyhlásenia rozsudku. Poukázal, že matka maloletej žije v spoločnej domácnosti so svojím priateľom, pričom podľa zistenia súdu majú príjem 870,- € mesačne a výdavky približne 250,- €. Priateľ nemá vyživovaciu povinnosť. Matka v konaní pred súdom vyčíslila výdavky na svoje potreby napr. štúdium na vysokej škole, avšak neboli vyčíslené skutočne náklady vynaložené na potreby maloletej. Má za to, že požadovaná výška výživného neodráža skutočné náklady vynaložené na potreby maloletej, ale sú len vyčíslenými nákladmi matky, ktorá je tiež povinná vo vzťahu k dieťaťu. Poukázal na § 62 ods. 5 Zákona o rodine a s prihliadnutím na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery a potreby maloletej je toho názoru, že je v súčasnosti ochotný a schopný prispievať na výživu svojej dcéry sumou 70,- €. V prípade, ak sa preukázateľne zvýšia náklady na uspokojenie potrieb maloletej dcéry, prípadne zvýšenie vyživovacej povinnosti, môže byť predmetom ďalšieho konania. Podľa vyššie uvedeného odporca s poukazom na tento skutkový a právny stav v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) a písm. f) Občianskeho súdneho poriadku žiada krajský súd ako súd odvolací, aby v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) OSP napadnutý rozsudok v časti určenia výšky výživného zrušil a vo veci znovu rozhodol o vyživovacej povinnosti odporcu tak, že ho zaviaže prispievať na výživu maloletej N. sumou vo výške 70,- € mesačne k rukám matky. Súčasne si uplatnil trovy konania vzhľadom na skutočnosť, že sa nechal zastupovať v konaní advokátom, ktoré trovy konania vyčíslil vo výške 128,82 € v špecifikácii za dva úkony právnej pomoci a to prevzatia a príprava zastúpenia a vypracovanie podania - odvolania. T. Q., V. W. R. C. podal vyjadrenie k odvolaniu otca s tým, že doporučil rozsudok č. 5P/245/2011 - 165 zo dňa 26. 09. 2011 posúdiť ako vecne správny vzhľadom k tomu, že zníženie výživného nie je v prospech maloletého dieťaťa. Matka maloletej podala vyjadrenie k odvolaniu otca v ktorom uviedla, že pokiaľ otec nesúhlasí so súdom určenou výškou 100,- € mesačne a navrhuje výživné vo výške 70,- € s týmto nesúhlasí z nasledovných dôvodov. Na výžive N. sa otec podieľa výlučne len formou výživného a všetky ostatné náklady sú na nej, všetok čas, vrátane víkendov, prázdnin, sviatkov trávi dcéra s ňou, keďže ani ona, ani otec nemajú záujem o spoločne trávený čas. Konkrétne vyčíslila mesačné výdavky vynakladané na potreby N., a to strava 100,- €, cestovné do školy 15,- €, životné poistenie 30,- €, telefón 10,- €, výdavky spojené so školou 15,- €, splátky na stužkovú 10,- €, náklady na bývanie 40,- €, čo sa týka ďalších nákladov na potreby N., ťažko sú vyčísliteľné vzhľadom na ich charakter, lebo sú nepravidelné, jednorázové, vynakladá najmä na obliekanie, hygienu, školské výlety, exkurzie, kultúrne podujatia, záľuby ako gitara, lyžovanie, turistika, cyklistika a iné. Všetky tieto výdavky sú relevantné, skutočne a nevyhnutné pre zdravý fyzický, psychický a sociálny vývoj dieťaťa v jej veku. Náklady na N., ako aj výdavky na životné potreby, hradí z mesačného príjmu 440,- €, príjem otca je 434,- €, to je porovnateľný príjem s jej. Otec vo svojom odvolaní žiadal zníženie výšky výživného na 70,- € kvôli jeho finančnej neschopnosti, pričom ako obmedzujúce faktory pred súdom uviedol splátky pôžičky na prerábanie služobného bytu a leasingu auta, ktoré v zmysle ust. § 62 ods. 5, nie sú nevyhnutné vynaložiť avšak výdavky na štúdium na vysokej škole, na ktoré odporca poukázal pred súdom, ako aj v odvolaní sú opodstatnené, nevyhnutné, keďže ďalšie zamestnanie matky je podmienené štúdiom na vysokej škole. Tiež matka poukázala, že odporca naďalej poberá rodinné prídavky a daňový bonus, hoci dcéra býva nepretržite u nej od 13. 05. 2011. Tieto pred súdom dňa 26. 09. 2011 prisľúbil poslať dcére, ale sa tak nestalo do teraz a 13. 05. 2011 prispel na výživu svojej dcéry N. len sumou 100,- €, to je súdom určené výživné. Na základe uvedeného ňou navrhovaná a súdom určená výška výživného je opodstatnená, pričom podľa názoru matky nepredstavuje ani polovicu reálnych nákladov. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej aj „OSP“) prejednal odvolanie otca v rozsahu danom § 212 ods. 2 písm. a) OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. l a 2 OSP. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P/245/2011 a vychádzal zo zistenia, že predmetom konania je návrh matky vo veci starostlivosti o maloletú XX - ročnú N. P. na jej zverenie do osobnej starostlivosti matky a úpravu práv a povinností s tým súvisiacich, keďže rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti a maloletá fakticky od júna 2011 býva s matkou, ku ktorej sa prisťahovala na základe jej vlastného rozhodnutia, pričom rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8P/12/07-29 zo dňa 09. 03. 2007, právoplatným dňa 16.03.2007, súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal platením výživného v sume 1.000,- Sk mesačne, uvedená výška výživného pre matku bola zmenená rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P/580/07-98 zo dňa 05. 12. 2007, právoplatným dňa 17.12.2007, na výšku 1.500,- Sk mesačne počnúc dňom 01. 12. 2007. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P/166/09 zo dňa 28. 10. 2009, právoplatným dňa 06.11.2009, súd upravil styk matky s maloletou. Maloletá N. je študentkou X. ročníka P. vo C., aj keď fakticky žije s matkou a jej priateľom od júna 2011, matka žiadala výživné od 01.09.2011, matka pracuje, jej čistý priemerný mesačný zárobok je 517,41 eur, otec tiež pracuje, jeho čistý priemerný mesačný zárobok je 552,07 eur, otec žije v spoločnej domácnosti s priateľkou a jej maloletým synom. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali v tejto veci správnosť rozsudku prvého stupňa, súd prvého stupňa venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností vrátane skutočnosti dôležitých pre určenie výšky výživného, dostatočne teda zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci a postupoval zákonne a správne, keď rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch napadnutého rozsudku vrátane určeného výživného. Tieto výroky prvostupňový súd aj adekvátne odôvodnil. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom otca vysloveným v odvolaní, že súd v čase vyhlásenia rozsudku pri určení vyživovacej povinnosti nevychádzal zo skutkového stavu daného v čase vyhlásenia rozsudku, pretože aj keď ustanovenie § 154 ods. l OSP uvádza, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, neznamená to doslovnú aplikáciu uvedeného ustanovenia vo všetkých prípadoch, pretože v mnohých prípadoch sa skutočný stav prejavuje ako výsledok stavu, ktorý trvá dlhšie pred vyhlásením rozsudku a treba zistiť a uvážiť predchádzajúci stav v jeho celku, ak chceme získať naozaj spoľahlivý a skutočnosti zodpovedajúci základ rozhodnutia. Z takéhoto širšieho časového základu treba vychádzať napr. pri rozvode, pri vyživovacej povinnosti za minulé obdobie a pod. Ak pre existenciu alebo výšku nároku sú rozhodujúce zárobkové a majetkové možnosti povinnej osoby, treba ich zistiť za dlhšie obdobie. A v danom prípade prvostupňový súd tak aj postupoval, pri určení výživného vychádzal zo zistených pomerov a okolnosti existujúcich v čase rozhodnutia (§ 154 ods. 1 OSP). Pokiaľ prvostupňový súd zo zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že primerané výživné pre malol. N. je 100,- eur, odvolací súd nezistil dôvod na zmenu tohto rozhodnutia, resp. jeho zrušenie a vrátenie prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, pretože takto určené výživné zodpovedá zistenému skutkovému stavu vo veci a zákonnej úprave (§ 62 ods.1, 2, 3, 4, 5, § 78 ods. 1 a 3 zák.č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine, ďalej aj „zákon o rodine“), ktorú prvostupňový súd správne na danú vec aplikoval. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie prvostupňového súdu tak, ako to určil a odôvodnil prvostupňový súd zodpovedá zákonnej úprave aj ohľadom posúdenia schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov, ktorú skutočnosť namietal otec. Odvolací súd zdôrazňuje, že obaja rodičia majú voči dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť a jej plnenie je prvoradou povinnosťou rodičov, pričom vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem, môže byť plnená formou osobnej starostlivosti, príp. starostlivosti o domácnosť podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, formou poskytovania vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania a formou platenia výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.). Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je okrem zistenia príjmu rodiča dôležité zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne limitovanej okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia, ktorý však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore a pod.) ovplyvňované aj objektívnymi okolnosťami (dopyt na trhu práce, ohodnotenie rovnakej pozície a pod.). Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané, okrem iného, jeho fyzickým stavom, nadaním množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod.. Aj na základe uvedeného odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou otca, že skutkový stav v čase rozhodovania súdom bol iný ako je uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, pretože jeho funkčný plat je 434,- eur a čistý mesačný príjem vo výške 552,07 eur nie je takým, pretože táto suma bola prechodne zvýšená z dôvodu vykonaných prác na základe dohôd o vykonaní práce v mesiacoch február, marec a august 2011, ktoré tvrdenia otca ohľadom vykonávania prác aj na základe dohôd o vykonaní práce vlastne osvedčujú reálne zárobkové možnosti otca, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča. Tiež odvolací súd poukazuje na potvrdenie o príjme zamestnávateľa otca (č.l. 157 súdneho spisu) zo dňa 23.08.2011, z ktorého prvostupňový súd zistil jeho čistý priemerný mesačný zárobok 552,07 eur, z ktorého potvrdenia je zrejme, že išlo o príjmy otca za obdobie od augusta 2010 do júla 2011, teda bez príjmov za mesiac august 2011 tak ako to uvádzal otec. Odvolací súd k určenej výške výživného ešte uvádza, že vzhľadom na uplynulú dobu od poslednej úpravy výšky výživného (podľa rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P/580/07-98 zo dňa 05. 12. 2007 výživné vo výške 1.500,- Sk, čo je cca 50 eur, mesačne počnúc dňom 01. 12. 2007 určené pre matku, keďže maloletá bola v tom čase v osobnej starostlivosti otca) nepochybne je nárok na vyššie výživné pre maloletú N. daný vzhľadom na jej vyšší vek a tomu zodpovedajúcu vyššiu potrebu v súvislosti s uspokojovaním ako základných životných potrieb, tak aj ostatných potrieb nevyhnutných pre jej celkový úspešný vývin. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na § 62 ods. 5, prvá veta, zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov, ktoré zákonné ustanovenie sleduje plynule zvyšovanie miery rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa, tiež podotýka, že vzhľadom na vek maloletej možno v jej prípade ešte predpokladať ďalší nárast potrieb v súvislosti s prípravou na budúce povolenie, prípadným ďalším štúdiom, kedy zrejme budú musieť byť opätovne konfrontované jej odôvodnené potreby a možnosti a schopnosti povinného rodiča. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nezistil dôvod na zmenu napadnutého rozsudku ani na jeho zrušenie ani v časti výživného podľa návrhu otca, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.