KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Banská Bystrica29. 12. 2011plný text

Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/231/2011 z 29. 12. 2011

CitáciaUznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. decembra 2011, sp. zn. 2CoE/231/2011, ECLI:SK:KSBB:2011:6804111134.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/231/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6804111134
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6804111134.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, XXX
XX X., N.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Martinom Máčajom, H. L. XX, XXX XX X., proti povinnej: H. R., B..
XX.XX.XXXX, X. I. XXX, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 224,06 Eur s príslušenstvom,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorský úrad so sídlom Moyzesova 34,
Košice pod sp. zn. EX XXX/XX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k.
3Er 1764/2008 - 41 zo dňa 21. januára 2011 takto

r o z h o d o l :

Výrok I. Uznesenia Okresného súdu Revúca č. k. 3Er 1764/2008 - 41 zo dňa 21. januára 2011 p o
t v r d z u j e.

Výrok II. Uznesenia Okresného súdu Revúca č. k. 3Er 1764/2008 - 41 zo dňa 21. januára 2011 mení
tak, že oprávnený je povinný nahradiť účelne vynaložené trovy exekúcie vo výške 21,12 Eur súdnemu
exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Revúca (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č. k. 3Er 1764/2008 - 41 zo dňa
21. januára 2011 zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom pod sp. zn.
EX XXX/XX. Zároveň rozhodol, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie
vo výške 31,08 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia
exekučný súd uviedol, že zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa XX. H. XXXX zmluvu o úvere
č. XXXXXXX. Súčasťou zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým povinná splnomocnila advokáta Mgr.
Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Následne bola notárom JUDr.
Ondrejom Ďuriačom napísaná notárska zápisnica, kde za povinnú konal a zápisnicu podpísal Mgr. Bruno
Žlnay (na základe substitučnej plnej moci zo dňa 02. januára 2003). Exekučný súd dospel k záveru,
že nebol preukázaný prejav vôle povinnej uzatvoriť s Mgr. Kušnírom dohodu o plnomocenstve, a preto
nemožno vyvodiť oprávnenie Mgr. Kušníra a ním splnomocneného advokátskeho koncipienta spísať
za povinnú notársku zápisnicu, ktorá by mohla byť vykonateľným exekučným titulom a vyjadriť za ňu
súhlas s vykonateľnosťou tejto zápisnice. Exekučný súd ďalej dospel k záveru, že notárska zápisnica
č. N XXX/XXXX, NZ XXXX/XXXX, spísaná na Notárskom úrade notára JUDr. Ondreja Ďuriača dňa 17.
januára 2004, nie je vykonateľná, nakoľko absentuje súhlas povinnej s jej vykonateľnosťou. Na základe
uvedených skutočností preto exekučný súd zastavil exekúciu z úradnej moci (ex offo) podľa § 57 ods.
1písm. a/ Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa
dosiaľ nestalo vykonateľným.

Proti uvedenému uzneseniu exekučného súdu sa oprávnený v podaní zo dňa 21. februára 2011
odvolal. V odvolaní uviedol, že s odôvodnením napadnutého uznesenia sa nestotožňuje, pretože
okresný súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, keď udelil súdnemu exekútorovi
na základe jeho žiadosti poverenie na vykonanie exekúcie, notárska zápisnica vyhotovená notárom
JUDr. Ondrejom Ďuriačom bola už predmetom skúmania pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia



na vykonanie exekúcie, predmetné plnomocenstvo preskúmal notár JUDr. Ondrej Ďuriač pri spísaní
notárskej zápisnice a rovnako sa ním zaoberal aj Okresný súd Revúca pri posudzovaní súladu
exekučného titulu so zákonom pre účely vydania poverenia súdnemu exekútorovi. Ďalej namietal, že
povinnú účasť oprávneného a povinného pri spísaní notárskej zápisnice žiadny zákon nepredpisuje, čo
vyplýva aj zo samotného znenia ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, obidve náležitosti vyžadované
zákonom pre notársku zápisnicu obsahujúcu právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku
(forma notárskej zápisnice a výslovný súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice) boli
splnené a preskúmanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu okresným súdom bolo nad rámec
preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Odvolateľ napokon namietal, že
vyhlásením exekúcie za neprípustnú a zastavením exekučného konania napriek tomu, že nedošlo k
zmene skutkového ani právneho stavu v priebehu celého trvania exekučného konania, si oprávnený
nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už bude premlčaná. Na
základe uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného
súdu Revúca v zmysle § 221 O.s.p. v celom rozsahu zrušil.

Povinná a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.„) na základe
§ 251 ods. 4 O.s.p. prejednal vec v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolaniu
oprávneného do výroku I. nie je možné vyhovieť.

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že na základe žiadosti súdneho exekútora Ing. Bc. Karola
Mihala o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej exekučnému súdu dňa 19. apríla 2004
na základe exekučného titulu notárskej zápisnice N XXX/XXXX, Nz XXXX/XXXX zo dňa 17. januára
2004 napísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom R. U. XXXX/X, L. udelil exekučný súd
exekútorovi poverenie č. XXXX XXXXXX dňa 01. júna 2004 na vymoženie uloženej povinnosti 224,06
Eur (6 750,- Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie. Následne súd napadnutým uznesením exekúciu
zastavil z dôvodu, tak ako je vyššie uvedené. Notárska zápisnica bola za povinnú spísaná Mgr. Brunom
Žlnayom (na základe substitučného plnomocenstva).

Notár v predmetnej notárskej zápisnici osvedčil, že prítomný advokátsky koncipient Mgr. Bruno Žlnay
(na základe substitučnej plnej moci) v mene povinnej osoby uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej
výške 352,88 Eur (10 631,- Sk). Z toho úver a poplatok predstavujú sumu 239,- Eur (7 200,- Sk),
pričom táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 11. novembra 2003
do zaplatenia. Ďalej, že celý dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho
zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Ďalej notárska zápisnica obsahuje osvedčenie o tom,
že povinná osoba vyhlásila, že v prípade neuhradenia dlhu do 26. januára 2004 súhlasí s exekúciou
spôsobom ustanoveným v §-e 63 Exekučného poriadku alebo súdnym výkonom rozhodnutia. Ako
príloha notárskej zápisnice je priložená listina - zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a
povinnou dňa XX. H. XXXX, kde podpis povinnej bol osvedčený obecným úradom obce I.. Zmluva
o úvere v strede textu obsahuje časť označenú ako „Splnomocnenie“. Podľa tohto splnomocnenia
dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta v predtlači priamo uvedeného Mgr. Tomáša Kušníra,
Advokátska kancelária, Bratislava na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho
mene uznal záväzok z úveru uvedeného v predmetnej zmluve o úvere tak, aby sa notárska zápisnica
stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e/ O.s.p. alebo pre exekúciu
podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky (alebo
jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jeho dlhu) a jej príslušenstva. Notárska zápisnica bude
obsahovať právny záväzok, označenie osoby oprávnenej a osoby povinnej, právny dôvod predmetu,
dobu plnenia a súhlas osoby povinnej s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a bude preto titulom pre
výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu. Dlžník sa zaväzuje uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním
notárskej zápisnice (notársky poplatok, trovy právneho zastúpenia pri tomto právnom úkone a iné).
Následne je medzera, v ktorej je uvedené predtlačou „splnomocnenie prijímam“ a podpis Kušnír. Potom
nasleduje vyhlásenie dlžníka o súhlase so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a potvrdenie
prevzatia zmluvy. Zmluva je datovaná a podpísaná. Na druhej strane listiny sa nachádzajú všeobecné
podmienky poskytnutia úveru, ktoré v časti 19 obsahujú vyhlásenie zmluvných strán o prečítaní zmluvy



a v časti 21 o tom, že zmluva je vyhotovená v 4 exemplároch, pričom jeden ostáva dlžníkovi, dva
prislúchajú veriteľovi a jeden advokátovi Mgr. T. Kušnírovi.

Odvolací súd k dôvodu odvolania, že v tomto prípade exekučný súd posudzoval vec, o ktorej už raz
právoplatne rozhodol, poukazuje na už ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu, ktorý v rozsudku z XX. Y.
XXXX vydanom pod sp. zn. 3Cdo/XXX/1996, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod
č. R 58/1997, uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný
po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj
napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“

Ďalšie dôvody odvolania sa týkali nesúhlasu odvolateľa s právnym záverom prvostupňového súdu
o neplatnosti plnomocenstva. V tejto súvislosti odvolateľ v odvolaní použil (síce bez citácie) časti
odôvodnenia Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 5/00. Možno sa stotožniť s tým, že
hoci notárska zápisnica podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je rýdzo procesno-
právnym inštitútom, nadväzuje tento inštitút na hmotno-právny základ, teda na ustanovenie občianskeho
a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku
podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2
Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže
ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo
forme notárskej zápisnice. Okrem toho, musí notárska zápisnica obsahovať výslovný súhlas povinnej
osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Nemožno však súhlasiť s názorom odvolateľa, že v
tomto prípade boli obidve náležitosti splnené. Súd je povinný preskúmavať materiálnu a formálnu
vykonateľnosť notárskej zápisnice tak, ako to vymedzil Exekučný poriadok, podľa ktorého exekúciu
možno vykonať aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je
vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba
v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Odvolací súd poukazuje na ďalšiu časť argumentácie
predmetného rozhodnutia Ústavného súdu: „Práve súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného
robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej
obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho základným účelom a cieľom, obdobne ako je účelom a cieľom
každého občiansko-právneho súdneho konania zavŕšiť vzniknutý spor právoplatným a vykonateľným
rozhodnutím súdu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu,
ktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Inými slovami výlučne v dôsledku
tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z
notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva
vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času
na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie, obsiahnuté v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma
rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva, t.j. skúma
sa formálna a materiálna stránka vykonateľnosti. V danom prípade formálna stránka spočíva v dodržaní
formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v §-e 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka
spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Je
samozrejmé, že obdobne ako v prípade vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, tak aj v prípade obsahových
náležitostí exekučnej notárskej zápisnice platí, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť určené
presným a nepochybným spôsobom, teda v tom zmysle exekučná notárska zápisnica musí obsahovať
presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie,
presný rozsah a obsah plnenia atď. Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní vykonateľnosti exekučnej
notárskej zápisnice a pri posudzovaní vykonateľnosti rozhodnutia súdu podľa príslušných predpisov
procesného práva sa uplatňujú obdobné kritériá a že preto záver o ich splnení alebo nesplnení sa v
prípadne exekučnej notárskej zápisnice nemôže podstatne odlišovať od záveru, ktorý by prichádzal do
úvahy, ak by išlo o vykonateľné rozhodnutie súdu v rovnakej veci. Je síce možné uznať, že posudzovanie
vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti
rozhodnutia prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučného titulu nepredchádza
súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva,
tak ako je tomu v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu, jednako táto skutočnosť nemôže znamenať
zásadnú zmenu v prístupe súdu v exekučnom konaní k exekučnej notárskej zápisnici oproti jeho
prístupu k vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu, pokiaľ ide o hodnotenie účinkov, ktoré majú ako platné



exekučné tituly na právne vzťahy oprávnenej a povinnej osoby. Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako
exekučný titul, tak ako už bolo uvedené vyššie, zákonodarca hlavný dôraz položil na výslovný „súhlas
povinnej osoby s exekúciou“. Ponechal teda rozhodnutie o vzniku tohto exekučného titulu v prvom rade
na vôli povinnej osoby, ktorá samozrejme nesmie byť postihnutá žiadnymi právne relevantnými vadami,
najmä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Týmto rozhodnutím povinná osoba zároveň prejavila vôľu
vyhnúť sa súdnemu sporu. Pokiaľ ide o rozhodnutie o svojom záväzku voči oprávnenej osobe. Zákon jej
to dovolil práve tým, že za istých podmienok povýšil notársku zápisnicu na exekučný titul. Zákon zároveň
dovolil oprávnenej osobe uspokojiť sa s týmto exekučným titulom a podľa vlastného uváženia uplatniť
podobu jeho platnosti na základe svojho práva v exekučnom konaní. Inými slovami zákon účastníkom
hmotno-právneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby
ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmal v občianskom súdnom konaní a vyniesol o tom definitívne
a záväzné rozhodnutie súd. Ak by sa mal exekučný súd zmocniť takéhoto preskúmavania veci v rámci
exekučného konania, muselo to byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad
rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Zákon nerozlišuje medzi
exekučnými titulmi z hľadiska toho, či mu predchádzalo alebo nepredchádzalo preskúmanie veci súdom
z hľadiska hmotného práva. V tomto zmysle notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva
rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. V tejto súvislosti však treba
dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice, a to práve z
ohľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku, vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej
alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je potrebné bezpodmienečne trvať. Len v takomto prípade na základe
notárskej zápisnice ako exekučného titulu napriek splnenia predpísaných náležitostí vykonateľnosti, by
nebolo možné podľa názoru Ústavného súdu priznať oprávnenej osobe právo na súdnu ochranu“.

Je teda nepochybné, že v kompetencii exekučného súdu je skúmanie tak formálnej ako aj materiálnej
vykonateľnosti exekučného titulu. Podstatnou náležitosťou materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu
je, aby exekučný titul, ktorým má byť notárska zápisnica obsahoval prejav vôle povinného. Prvostupňový
súd sa od uvedeného neodklonil ani sa nezaoberal preskúmavaním hmotno-právneho vzťahu medzi
oprávneným a povinným. Skúmal, či je predložený exekučný titul materiálne vykonateľný. Jeho záver
o tom, že nie je, je výsledkom správneho právneho posúdenia predloženého splnomocnenia. Inak
povedané, v tomto prípade predložená notárska zápisnica nie je prejavom vôle povinného označeného
v návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd teda správne skúmal, či predložená notárska zápisnica
je prejavom vôle povinného označeného v návrhu na vykonanie exekúcie.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods.1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka
len určitého právneho úkonu.

Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 43a) ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je urobený
jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzatvorenie zmluvy (ďalej len návrh), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.



Podľa § 43a) ods. 2 Občianskeho zákonníka návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.
Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je
určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.

Podľa § 43b) ods. 1 Občianskeho zákonníka návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká

a) uplynutím lehoty, ktorá v ňom bola určená na prijatie,

b) uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov,
ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu, alebo

c) dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi.

Podľa § 43c) ods. 2 Občianskeho zákonníka včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď
vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde
navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď
jej dôjde.

Odvolací súd poukazuje na rozpor záujmov medzi dlžníkom a jeho zástupcom, pokiaľ by došlo k
dohode o plnomocenstve, nakoľko je zrejmé, že pri uzatváraní zmluvy o úvere dlžník nemal možnosť
voľby výberu zástupcu, pretože je nesporné, že zmluva o úvere bola vypracovaná ako predtlač, ktorú
používa oprávnený pri uzatváraní zmlúv a už obsahovala meno splnomocnenca advokáta Mgr. Tomáša
Kušníra. Ak oprávnený takto postupoval a určil dopredu osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka,
spochybnil samotný predpoklad, že splnomocnenec nemá s oprávneným žiadny bližší vzťah, v danom
prípade ekonomického charakteru, ktorý by mohol spôsobovať jeho jednostranne smerovaný záujem,
ktorý v konečnom dôsledku smeruje proti splnomocniteľovi, teda vlastnému mandantovi.

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu
o zastúpení. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.
Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ
splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania, nemá bez súčasnej existencie dohody o
zastúpení uzatvorenej medzi zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky.

Z obsahu predloženého splnomocnenia, ktoré je začlenené do zmluvy o úvere, vyplýva, že takáto
dohoda o zastúpení určite nebola medzi povinnou a zástupcom uzatvorená v čase vyhotovenia
splnomocnenia. Z prílohy notárskej zápisnice, ktorá mala dokumentovať, že bola spísaná povinnou v
zastúpení, vyplýva, že v zmluve o úvere je na tej istej listine, jednak zmluva o úvere a jednak dve
plnomocenstvá, pričom druhé z nich podľa obsahu možno posúdiť zároveň aj ako návrh na uzatvorenie
dohody o plnomocenstve. Prejav vôle je právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku,
zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzatvorenie zmluvy je taký prejav vôle, ktorý
je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči
neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy,
urobený v neprítomnosti druhej strany, nestačí písomná forma. Je nevyhnutné, aby konajúci takto
písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane adresoval. To znamená, odoslal, resp. urobil úkony,
ktoré sú nevyhnutne nutné k tomu, aby mohla byť táto prejavená vôľa doručená, či už poverením
inej osoby alebo podaním na poštu, alebo osobným doručením druhej strane, resp. iným spôsobom. Z
predloženej listiny je nepochybné, že dlžník podpísal zmluvu o úvere a súhlas s obsahom navrhnutých
plnomocenstiev dňa XX. H. XXXX v neprítomnosti advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Ďalej z tejto listiny
vyplýva, že dlžník dostal a teda disponoval len jedným vyhotovením predmetnej listiny. Z uvedeného
je nepochybné, že dlžník neodoslal návrh dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane vybranému
advokátovi. Predloženou listinou nie je prezentované ani prijatie návrhu advokátom a už vôbec nie
doručenie prijatia návrhu v čase, keď navrhovateľ bol svojim návrhom viazaný.



Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu do výroku I. napadnutého uznesenia z dôvodov v ňom uvedených
nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie
vo výroku I. ako vecne správne potvrdil.

Odvolateľ sa odvolal aj proti výroku o náhrade trov exekúcie. Uviedol, že exekučný súd pochybil, keď
priznal súdnemu exekútorovi duplicitne počítanú odmenu za úkony exekučnej činnosti spracovanie
žiadosti o udelenie poverenia a získanie poverenia, spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie a 2x
doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Odvolateľ tiež namietal priznanie duplicitnej odmeny za
úkony 2x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, pretože za úkony uvedené v § 15 ods. 1 vyhlášky
č. 288/1995 Z. z. Ministerstva spravodlivosti SR o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej aj
len „vyhláška“) pod písm. g) až j) patrí súdnemu exekútorovi odmena za každý takýto úkon a za úkony
uvedené pod písm. a) až f) mu patrí odmena len raz, bez ohľadu na to, koľkokrát takýto úkon súdny
exekútor vykoná.

Z ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa § 196 Exekučného
poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času. Exekučný súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške
31,08 Eur. Súdny exekútor si v podaní zo dňa 10. januára 2011 vyčíslil ako trovy exekúcie podľa § 14
ods. 1 písm. a) vyhlášky prijatie návrhu na vykonanie exekúcie, jeho preštudovanie a zaevidovanie -
30 min., spracovanie žiadosti o udelenie poverenia - 35 min. a spracovanie upovedomenia o začatí
exekúcie + výzva - 35 min. a podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky získanie poverenia na vykonanie
exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 2x, hotové výdavky vo výške 7,84 Eur a 20%
DPH z odmeny vo výške 5,98 Eur.. Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor si duplicitne vyčíslil
odmenu za úkony exekučnej činnosti spracovanie žiadosti o udelenie poverenia a získanie poverenia,
spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie a 2x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, a to
podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení
účinnom do 30. apríla 2008 aj podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a aj paušálnou
sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ sú určité úkony
exekučnej činnosti odmeňované paušálnou sumou, je vylúčené, aby tie isté úkony boli odmeňované
aj podľa počtu účelne vynaložených hodín. To potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 3
M Cdo XX/XXXX zo dňa XX. T. XXXX, v ktorom sa uvádza, že „Uverejnené rozhodnutie rieši otázku
určenia výšky odmeny exekútora v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie. Odmena exekútora je
súčasťou trov exekúcie v zmysle § 200 ods. 1 Exekučného poriadku. Výšku odmeny exekútora určuje
vyhláška č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ktorá zo všeobecnej zásady
platnej pre určenie odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie
ustanovenej v § 4 ods. 1 tejto vyhlášky určuje výnimky. Jednou z nich je aj osobitná úprava určenia
odmeny exekútora v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku, ktorá je obsiahnutá
v § 14 ods. 1 uvedenej vyhlášky. Podľa tohto ustanovenia v prípade zastavenia exekúcie sa odmena
exekútora za výkon exekučnej činnosti určuje buď podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
alebo paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba je určená
sumou 200 Sk za každú aj začatú hodinu a paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti
je určená sumou 100 Sk. Ak teda dôjde k zastaveniu exekúcie, neprichádza do úvahy možnosť určenia
odmeny exekútora iným spôsobom, než je určený v § 14 ods. 1 vyhlášky.“ Odvolací súd tiež poukazuje
na skutočnosť, že za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie sa podľa § 15 ods. 1 písm. c) vyhlášky
patrí súdnemu exekútorovi odmena len raz, bez ohľadu na to, koľkokrát takýto úkon súdny exekútor
vykoná. Odvolací súd preto krátil okresným súdom už krátené trovy exekúcie tak, že mu priznal odmenu
podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za prijatie návrhu na vykonanie exekúcie, jeho preštudovanie a
zaevidovanie vo výške 6,64 Eur, odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky za získanie poverenia
na vykonanie exekúcie a 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie vo výške 6,64 Eur a hotové
výdavky vo výške 7,84 Eur, a preto zmenil exekučným súdom priznané trovy exekúcie tak, že oprávnený
je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie vo výške 21,12 Eur.

Poučenie:



Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 3Er/1764/2008

    zmenené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje