KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Banská Bystrica1. 11. 2011plný text

Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 42CoE/39/2011 z 1. 11. 2011

CitáciaUznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 1. novembra 2011, sp. zn. 42CoE/39/2011, ECLI:SK:KSBB:2011:6808203745.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42CoE/39/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6808203745
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6808203745.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti povinnej T. I., nar. X.X.XXXX, bytom B., R. XXX/XX, o vymoženie
pohľadávky 1.001,13 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,
Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 8214/08, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č.k. 3Er 3969/2008-16 zo dňa 9. novembra 2010
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Revúca č.k. 3Er 3969/2008-16 zo dňa 9. novembra 2010 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Revúca uznesením č.k. 3Er 3969/2008-16 zo dňa 9. novembra 2010 exekúciu zastavil
a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 75,05 Eur do
troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený a povinný uzavreli zmluvu o úvere, ktorou sa oprávnený
zaviazal povinnému poskytnúť úver vo výške 464,71 Eur a povinný sa zaviazal oprávnenému zaplatiť túto
sumu zvýšenú o poplatok vo výške 443,47 Eur, teda v celkovej výške 908,19 Eur. Zmluvu o úvere podľa
jej obsahu považoval za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Zistil, že zmluva o úvere neobsahovala všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských
úveroch, a to konkrétne údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkových nákladoch spotrebiteľa
- povinného spojených so spotrebiteľským úverom. Absencia týchto náležitostí nespôsobuje neplatnosť
zmluvy, ale to, že úver sa zo zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Rozhodcovským
rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému ako istinu sumu 1001,13 Eur (30,160 Sk),
čo podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku predstavuje nesplatenú časť úveru a poplatku za
poskytnutie úveru a poplatok za upomienku. Uviedol, že na poplatky zo zmluvy o úvere nemá oprávnený
nárok a aj napriek tomu mu boli rozhodcovským rozsudkom priznané. Z uvedeného mal okresný súd
za zrejmé, že rozhodcovským rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému plnenie právom
nedovolené. Ďalej okresný súd zistil, že zmluvné strany si dohodli, že v prípade, že sa stane splatný
celý dlh naraz, povinný je povinný platiť úroky z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý
deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do jeho zaplatenia. Úroky z omeškania
v takejto výške boli priznané aj rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou
rozhodcovskou, a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 05472/08 zo dňa 19. 06. 2008, ktorý je exekučným
titulom. Zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka.
Uviedol, že dohoda o výške úrokov z omeškania nesmie byť v rozpore s ust. § 53 Občianskeho
zákonníka, na ktoré je pri všetkých spotrebiteľských zmluvách, teda aj pri zmluve o úvere, kde je možné
zmluvou výšku úrokov z omeškania dohodnúť potrebné prihliadať. Konštatoval, že zákonná výška
úrokov z omeškania od septembra 2007, t.j. odo dňa uzavretia úverovej zmluvy sa bežne pohybovala v
rozmedzí 9 % ročne až 14,25 % ročne. Účastníci si však dohodli výšku úrokov z omeškania na 0,25 %



denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Dohodnutá výška úrokov z omeškania 91,25 % ročne nespĺňa
podmienku primeranosti, nakoľko ide o mnohonásobné zvýšenie, čo je neprípustné a takáto dohoda
predstavuje neprijateľnú podmienku. Úroky z omeškania v takejto výške strácajú svoj čisto sankčný
charakter. Z uvedených dôvodov okresný súd považoval úroky z omeškania priznané rozhodcovským
rozsudkom vo výške 0,25 % denne za plnenie právom nedovolené a vyslovil názor, že výška úrokov
z omeškania je aj odporujúca dobrým mravom. Keďže rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na
plnenia, ktoré sú právom nedovolené a odporujúce dobrým mravom, rozhodol o zastavení exekúcie
podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom
konaní“). Vzhľadom na to, že v danom prípade nebolo možné oddeliť nedovolené plnenie, prípadne
plnenie rozporné s dobrými mravmi od ostatného vymáhaného plnenia, okresný súd zastavil exekúciu
v plnom rozsahu.

Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie okresný súd odôvodnil tým, že povinnosť zaplatiť trovy exekúcie
uložil podľa § 203 Exekučného poriadku oprávnený, nakoľko zavinil zastavenie exekučného konania
tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý zaväzoval účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je právom nedovolené. Uviedol, že súdny exekútor vykonal
úkony podľa § 15 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
v platnom znení (ďalej len „vyhláška“), a preto mu podľa § 14 vyhlášky patrí odmena v minimálnej
výške, t.j. vo výške 33,19 Eur. Súdny exekútor si uplatnil odmenu vo výške 16,60€ za spísanie návrhu
na vykonanie exekúcie podľa § 21a a podľa § 14 vyhlášky si účtoval odmenu len vo výške 13,28 Eur,
preto mu okresný súd priznal odmenu v tejto výške. Zo spisu súd ďalej zistil, že súdny exekútor zriadil
exekučné záložné právo na nehnuteľnosť povinnej a teda má v zmysle § 6 vyhlášky právo na odmenu
vo výške 33,19 €. Ďalej súdnemu exekútorovi priznal 19 % DPH vo výške 11,98 Eur.

Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Na zdôvodnenie uviedol, že
uzavretú zmluvu o úvere nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona o
spotrebiteľských úveroch, pretože svojim klientom poskytuje peňažné prostriedky síce dočasne, avšak
na základe zmluvy o úvere uzavretej podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Poukázal na
podstatné náležitosti zmluvy o úvere uzavretej podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, v ktorej ako
podstatná náležitosť nemusela byť dohodnutá okrem iného aj ročná percentuálna miera nákladov, ako
to nesprávne uvádza v odôvodnení okresný súd. Uviedol, že jeho klienti neuhrádzajú celkové náklady
spojené so spotrebiteľským úverom, ale iba časť týchto nákladov, z ktorých 1/3 je dohodnutý úrok a
2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere. Ďalej poukázal na podstatné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Z uvedených
dôvodov a vzhľadom na charakter jeho podnikateľskej činnosti nie je možné, aby poskytoval úvery na
základe zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko jeho činnosť nepatrí do pôsobnosti tohto zákona.
Ďalej uviedol, že povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami,
t.j. aj s bodom 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
o úvere, v zmysle ktorého v prípade, ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto
podmienok, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi i úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za
každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do dňa jeho uhradenia. Tento úrok má
sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Podľa jeho názoru
dohodnutá výška úrokov 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku. Zdôraznil, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak poruší
svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Vyslovil názor, že predmetná exekúciu prebieha
v súlade s platnými právnymi predpismi SR, a preto sa nestotožňuje ani s priznanými trovami exekúcie
súdneho exekútora, na náhradu ktorých bol napadnutým uznesením zaviazaný. Žiadal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil.

Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca nemieni
odvolaniu vyhovieť, preto vec predložil odvolaciemu súdu podľa ust. § 374/4 O.s.p.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa
ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.



Odvolací súd zo spisu zistil, že okresný súd na základe žiadosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave vydal dňa 26. 11. 2008 poverenie na vykonanie
exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť pohľadávku vo výške 30.160,-Sk (1.001,13 €) a
úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 20.520,-Sk (681,14 €) od 10. 03. 2008 do
zaplatenia na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 sp.zn. SR 05472/08 zo
dňa 19. 06. 2008. Uznesením č.k. 3Er 3969/2008-16 zo dňa 09. 11. 2010 okresný súd exekúciu zastavil
podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie vo výške 75,05 Eur.

Podľa ust. § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len „ Exekučný poriadok“) exekúciu môže súd zastaviť
aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení (ďalej len „zákon
o rozhodcovskom konaní“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej
len „Občianskeho zákonníka“) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd správne skúmal exekučný titul z hľadísk uvedených
v § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, teda či rozhodcovský
rozsudok nemá nedostatky podľa § 40 písm. a) a b) tohto zákona alebo či nezaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce
dobrým mravom

Odvolací súd zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 22. 10. 2007 uzavretej medzi oprávneným a
povinným zistil, že oprávnený sa zaviazal poskytnúť povinnému úver vo výške 464,71 Eur (14.000,-
Sk) a povinný sa zaviazal zaplatiť oprávnenému túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 443,47
Eur (13.360,- Sk), t.j. celkovo zaplatiť sumu 908,19 Eur (27.360,- Sk). Zmluvné strany si v článku
06. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodli, že v prípade, ak sa celý dlh stane splatný
naraz, povinný je povinný zaplatiť oprávnenému úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy
za každý deň omeškania odo dňa, keď sa celý dlh stal splatný, až do dňa jeho uhradenia. Takto
dohodnutý úrok z omeškania bol priznaný aj rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeným
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922
761 sp. zn. SR 00699/08 zo dňa 11. 02. 2008, ktorý je exekučným titulom v predmetnom konaní.
Odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne posúdil úverovú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi
konania ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so



spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V danom prípade oprávnený uzatvoril úverovú
zmluvu v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný je spotrebiteľom v zmysle ust. §
52 Občianskeho zákonníka. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu okresný súd správne postupoval, keď
dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne podľa ust. § 53 ods.
4 písm. k) Občianskeho zákonníka považoval za neprijateľnú podmienku uvedenú v zmluve o úvere.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok v časti priznaného úroku
z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 20.520,-Sk (681,14 Eur) od 10. 03. 2008 do zaplatenia
zaväzuje na plnenie, ktoré je právom nedovolené. Keďže z rozhodcovského rozsudku nebolo možné
oddeliť dovolené plnenie od právom nedovoleného alebo odporujúceho dobrým mravom, okresný súd
správne rozhodol, keď exekúciu v celom rozsahu zastavil

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 1 000 Sk (33,19 Eur)

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32
Eur).

Pokiaľ sa oprávnený v odvolaní nestotožnil s priznanými trovami exekúcie, odvolací súd preskúmaním
veci dospel k záveru, že okresný súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v súlade s citovanými
ustanoveniami vyhlášky a Exekučného poriadku.

Preto napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 3Er/3969/2008

    potvrdené