Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/128/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6809203035 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6809203035.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci navrhovateľa SKP k.s., so sídlom Lazovná 64, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 915 691, správcu konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze", so sídlom Košútska 1342, 925 21 Sládkovičovo, IČO: 36 814 148, zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Konečným, so sídlom Hurbanova 14/A, 974 01 Banská Bystrica, proti odporkyni E. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XX/X, XXX XX C., zdržujúca sa v Českej republike na adrese: U. X, XXX XX N. nad U., o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 326,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 5C/125/2009-103 zo 17. februára 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporkyni náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd v poradí druhým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa od odporkyne domáhal zaplatenia sumy 326,20 Eur z titulu zmluvnej pokuty určenej percentuálnou sadzbou 0,1 % denne zo sumy 138,22 Eur (súčet dlžných splátok z Kúpnej zmluvy o nákupe na splátky č. XXX 079323 z 27. 03. 2001) za obdobie od 16. 04. 2002 do 30. 09. 2008. Samotný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty popri nároku na zaplatenie dlžnej istiny a úrokov z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ") vznikol pôvodnému veriteľovi Drukos, a.s., Banská Bystrica v zmysle článku I bod 4 Všeobecných obchodných podmienok, v ktorých je obsiahnutá dohoda pôvodného veriteľa a odporkyne o zmluvnej pokute pre prípad omeškania s úhradou jednotlivých dohodnutých splátok. Aktívna legitimácia navrhovateľa vyplýva zo zmlúv o postúpení pohľadávky pôvodného veriteľa Drukos, a.s., Banská Bystrica až na súčasného navrhovateľa, ako aj z ustanovenia § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Napriek tomu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty navrhovateľovi nepriznal, rešpektujúc právny názor vyslovený Krajským súdom v Banskej Bystrici v uznesení z 12. 05. 2010 č. k. 12Co/115/2010-93, podľa ktorého občianskoprávny vzťah vzniknutý medzi veriteľom Drukos, a.s., Banská Bystrica a odporkyňou v roku 2001 sa v zmysle neskoršej právnej úpravy zavedenej do slovenského právneho poriadku zákonom č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa považoval za vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a tento „de facto" spotrebiteľský vzťah vzniknutý pred prijatím vnútroštátnych právnych predpisov zabezpečujúcich harmonizáciu s európskym právom je potrebné posudzovať v súlade so smernicou Rady ES 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, preto právam dodávateľa vzniknutým na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úpravy povahu tzv. neprijateľných podmienok podľa § 53 ods. 5 OZ nie je možné podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka poskytnúť právnu ochranu. Nad rámec dôvodov vyplývajúcich z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/115/2010, pre ktoré nie je možné uplatnený nárok navrhovateľovi priznať, prvostupňový súd uviedol, že výkon práva (uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu navrhovateľom) považuje za rozporný s dobrými mravmi aj z dôvodu, že sa nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatňuje po viac ako ôsmich rokoch od porušenia zmluvnej povinnosti odporkyňou, osobou odlišnou od osoby pôvodného veriteľa, v prospech ktorého bola zmluvná pokuta dojednaná. Zo skutočnosti, že si navrhovateľ v konaní vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 10C/155/2005 nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty popri nároku na zaplatenie dlžnej istiny a úrokov z omeškania neuplatnil a zo skutočnosti, že pohľadávku postúpil na iný subjekt, vyvodil záver, že pôvodný veriteľ ani záujem na zaplatení zmluvnej pokuty nemá. Navrhovateľ v poradí piaty postupník uplatnením nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty už nesleduje dosiahnutie primárnych funkcií zmluvnej pokuty (zabezpečovací, sankčný a kompenzačný charakter), ale cieľom tejto žaloby je len obohatiť sa na úkor odporkyne. Poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, v ktorých bol vyslovený záver, že výkon práva na zmluvnú pokutu, ak jeho účelom nie je dosiahnutie primárnych funkcií zmluvnej pokuty, ale obohatenie sa na úkor povinnej osoby, resp. jej šikana, je v rozpore s dobrými mravmi a výkonu takéhoto práva je potrebné odmietnuť poskytnutie právnej ochrany. Náhradu trov konania odporkyni nepriznal, i keď bola úspešná a podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.") by jej nárok na náhradu trov konania vznikol, pretože si odporkyňa v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. trovy konania neuplatnila. Proti rozsudku okresného súdu sa navrhovateľ odvolal. Prvostupňovému súdu v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. vytýkal, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súhlasil s názorom okresného súdu, že medzi pôvodným veriteľom a odporkyňou vznikla spotrebiteľská zmluva. Za nedôvodný a neakceptovateľný právny záver označil záver okresného súdu, že zmluvné dojednanie strán o zmluvnej pokute vo výške 0,1 % denne z omeškanej sumy je neplatné. Zmluva o nákupe tovaru na splátky bola uzavretá v roku 2001, v čase všeobecne nízkej platobnej disciplíny v priestore Slovenskej republiky. Dohoda o zmluvnej pokute mala zabezpečiť záväzky odporkyne. V danom období aj súdna prax považovala zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z hodnoty dlhu, s ktorým je dlžník v omeškaní za primeranú. Okresný súd pri posudzovaní (ne) primeranosti dohodnutej zmluvnej pokuty postupoval v rozpore so zákonom, keď prihliadol na skutočnosti, ktoré pre posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty nemajú právny význam a naopak opomenul povinnosť riadiť sa pri jej posudzovaní hodnotou a významom zabezpečovanej povinnosti. Súd prvého stupňa nevyužil zákonom danú možnosť moderačného práva uplatnenej sankcie, ale nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v celom rozsahu zamietol. Primeranosť dojednanej zmluvnej pokuty mal súd prvého stupňa posudzovať aj v kontexte aktuálnej právnej úpravy zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je svojim obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. 04. 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku. Tento zákon neponecháva celkom na voľnej úvahe súdov ich rozhodovanie ohľadom primeranosti zmluvnej pokuty, ale určuje jednotné pravidlá pri sankciách spojených s porušením záväzku spotrebiteľa. Ak by súd posudzoval výšku žiadanej zmluvnej pokuty v zmysle podmienok vyplývajúcich zo zákona č. 129/2010 Z. z. nemohol by dospieť k záveru, že uplatnená zmluvná pokuta je neprimeraná. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a navrhovateľovi priznať zmluvnú pokutu v uplatnenej výške a zaviazať odporkyňu na náhradu trov konania. Odvolanie navrhovateľa vyhodnotila odporkyňa vo vyjadrení k nemu ako nedôvodné, majúce za snahu odviesť pozornosť od podstaty riešeného problému s úmyslom zmiasť zúčastnených na jeho riešení. Argumenty navrhovateľa s pripojenými ilustračnými príkladmi o spôsobe výpočtu sankcií proti spotrebiteľovi za nesplnenie jeho zmluvného záväzku nespochybňujú už raz krajským súdom vyslovený záver o dôvodnosti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Výklad odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu a rozhodnutia prvostupňového súdu uskutočnený navrhovateľom je účelový a zavádzajúci. Okresný súd žalobu zamietol z dôvodu, že uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty postupníkom, ktorý nadobudol pohľadávku v dôsledku viacerých zmlúv o postúpení pohľadávky, je v rozpore s dobrými mravmi. Dlžnú istinu a úroky z omeškania zaplatila riadne v zmysle rozhodnutia súdu v roku 2008. Krajský súd prejednal vec na odvolacom pojednávaní v celom rozsahu a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje nielen s výrokom, ale aj dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktorých správnosť v zmysle § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje a preto sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzí iba na odpoveď k odvolacím námietkam navrhovateľa. Odporkyňa správne vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa poukázala na to, že podstatou rozhodnutia okresného súdu je názor o výkone práva navrhovateľom v rozpore s dobrými mravmi a takýto výkon práva podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu. Okresný súd v súlade s § 226 O. s. p. rešpektujúc právny názor vyslovený odvolacím súdom v uznesení 12Co/115/2010 z 12. 05. 2010, ktorým bol jeho skorší rozsudok zrušený, posudzoval vzťah na základe Kúpnej zmluvy č. XXXXXXXXX z 27. 03. 2001 ako vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, konštatoval, že dohoda o zmluvnej pokute vyplýva z obsahu zmluvy, ale ak bola pohľadávka vzniknutá z kúpnej zmluvy uhradená aj so sankciou vo forme úrokov z omeškania ešte v roku 2008, zmyslom vymáhania zmluvnej pokuty v roku 2011 piatym postupníkom v poradí nie je nič iné, než získanie finančných prostriedkov od odporkyne. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že aplikáciou ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné zamedziť výkonu práva, ktoré síce zodpovedá zákonu, ale odporuje dobrým mravom, tým, že k výkonu práva (práva na zaplatenie zmluvnej pokuty) dochádza z iných dôvodov, než jej dojednanie sledovalo. Po úhrade dlžnej istiny už zmluvná pokuta stratila svoju preventívnu funkciu, sankčná a kompenzačná funkcia v čase, keď už boli zaplatené aj úroky z omeškania z dlžnej istiny neprichádza do úvahy, pretože by neprimerane poškodzovala odporkyňu ako spotrebiteľa. Ak súd neuznal za daný základ nároku, nebolo potrebné v prvostupňovom ani v odvolacom konaní sa zaoberať výškou dojednanej zmluvnej pokuty. Odvolateľ bezdôvodne vytýka okresnému súdu nesprávne právne posúdenie veci. Odvolací súd považujúc prvostupňový rozsudok za vecne správny, tento podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Odporkyňa si uplatnila náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku z odvolania proti prvému rozhodnutiu okresného súdu, ktorým návrhu navrhovateľa vyhovel. Trovy konania v takejto výške odvolací súd odporkyni nepriznal z dôvodu, že o povinnosti navrhovateľa nahradiť odporkyni takto vzniknuté trovy, bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. 5C/125/2009-103 zo 17. 02. 2011 tak, že odporkyni sa náhrada trov konania nepriznala. Tým, že odvolací súd uznesením 12Co/115/2010 zrušil prvý rozsudok okresného súdu, stali sa trovy konania vo výške 19,50 Eur zaplatené ako súdny poplatok z odvolania odporkyňou trovami prvostupňového konania. V tomto odvolacom konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 17Co/128/2011 si odporkyňa iné trovy odvolacieho konania neuplatnila. Z tohto dôvodu, i keď bola v odvolacom konaní úspešná, jej odvolací súd náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal. Iné trovy než za súdny poplatok zo skoršieho odvolania uplatnené neboli. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.