Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 1CoE/283/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6809205322 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6809205322.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: O. R. A., s.r.o., IČO XX XXX XXX, so sídlom M. XX, XXX XX K., zast. JUDr. Andreou Cvikovou, advokátka so sídlom C. XX, XXX XX K., proti povinným: 1./ Z. C., V. XXX/XX, XXX XX E., 2./ K. O., bytom P. XX, XXX XX P., v konaní vedenom na exekučnom úrade súdneho exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa, so sídlom Exekútorského úradu P. V. č. X, XXX XX K., po sp. zn. EX 823/09, o vymoženie 814,94 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Revúcej č.k. 3 Er 825/2009-12 zo dňa 24.01.2011, takto r o z h o d o l : Súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd napadnutým uznesením konanie v časti ohľadne vymoženia sumy 282,50 EUR, sumy 348,54 EUR, úrokov z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 634,04 EUR od 18.12.2007 do zaplatenia, zastavil. Z dôvodov prvostupňového uznesenia vyplýva, že poverením č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.10.2009 poveril Okresný súd v Revúcej súdneho exekútora vykonávaním exekúcie oprávneného proti povinným o vymoženie 814,94 EUR, úrokov z omeškania vo výške 6% ročne z dlžnej sumy od 18.12.2007 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského súdu sp. zn. RK 1453/07-MK, vydaného rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom dňa 07.03.2008. Spolu s návrhom na vykonanie exekúcie doručil oprávnený zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a zmluvné dojednanie zmluvy o revolvingovom úvere oprávneného, na základe ktorých bol vydaný exekučný titul. Z dôvodov uznesenia okresného súdu ďalej vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom bola povinným uložená povinnosť okrem iného zaplatiť zmluvné pokutu podľa zmluvy. Ustanovenie zmluvných dojednaní o sankciách (zmluvných pokutách) považoval súd za neplatné podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil primerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, keďže umožňuje kumulovať ako sankciu spojenú s nesplnením splátky zmluvnú pokutu vo výške 0,2% z výšky splátky za každý deň omeškania so zmluvnou pokutou vo výške 5% z výšky splátky (pri omeškaní viac ako 15 dní po termíne splatnosti), zmluvnú pokutu vo výške 10% z výšky splátky (pri omeškaní o viac ako 30 dní po termíne splatnosti) a zmluvnú pokutu vo výške 50% z nominálnej výšky úveru. Keďže nedovoleným plnením je také plnenie, ktoré je výslovne zakázané, alebo sa svojim obsahom alebo účelom prieči zákonnému zákazu, nebolo príspustné, aby rozhodcovský súd priznal oprávnenému zmluvnú pokutu podľa článku 14 zmluvných dojednaní a z toho dôvodu považuje okresný súd plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom v časti priznanej zmluvnej pokuty (285,50 EUR = 8. 601,- Sk), za nedovolenú, keďže vychádza zo zmluvného dojednania, ktoré je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Taktiež uloženú zmluvnú pokutu považoval súd za rozpornú s dobrými mravmi, pričom zohľadnil celkové okolnosti úkonu, výšku zabezpečenej čiastky, vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti, ako aj primeranosť zabezpečenia veriteľa proti prípadným škodám, ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením zmluvnej povinnosti očakávať. Súd považoval plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom za odporujúce dobrým mravom aj z dôvodu, že rozhodcovským súdom, bolo akceptované dojednanie vo výške úroku z úveru, ktorý presahuje obvyklú mieru úrokov úplne neadekvátnym spôsobom. Nie je možné tolerovať dohodu o extrémne vysokých úrokoch, ako v danom prípade, keď dojednaný úrok z úveru (odplata za požičanú istinu) predstavovala 175 % z poskytnutej čiastky (poskytnutá čiastka predstavuje 6.000,- Sk, celková výška úveru sumu 10.500,- Sk a teda dojednaný úrok z úveru = odplata za požičanú istinu predstavovala 175% z poskytovanej čiastky). Výška záväzku je v rozpore s dobrými mravmi a plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom v časti priznaných úrokov (348,54 EUR = 10.500,- Sk) je v rozpore s dobrými mravmi. Súd dospel preto k záveru, že sú splnené podmienky na zastavenie exekučného konania podľa zákona o rozhodcovskom konaní v časti ohľadne vymoženia zmluvných pokút, úrokov a úrokov z omeškania z nich. Vzhľadom k tomu čiastočne zastavil exekúciu podľa § 44 Exekučného poriadku. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom navrhoval napadnuté rozhodnutie - uznesenie Okresného súdu v Revúcej, sp. zn. 3 Er/825/2009-12 zo dňa 24.01.2011 v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, pretože závery súdu sú založené na nesprávnom a nedostatočnom zistenom skutkovom stave a následne aj nesprávnom právnom posúdení. V dôvodoch odvolania oprávnený ďalej uviedol, že postup súdu, ktorý sa zaoberal zmluvou a posudzoval jej podmienky za účelom posudzovania súladu plnenia priznaného exekučným titulom podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní je postupom v rozpore so zákonom, resp. obchádzaním, keďže exekučný súd nie je oprávnený o takejto otázke vôbec konať a rozhodnúť, nakoľko jedinou procesne relevantnou možnosťou z hľadiska zákona o rozhodcovskom konaní by bolo preskúmavanie rozsudku rozhodcom (o to žalovaný nikdy nepožiadal, hoci túto možnosť rozhodcovská doložka výslovne pripúšťa a článok 18 ods. 18.2.1 písm. f/ dohody) alebo postup v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku (rovnako zo strany povinného nevyužitá). Spojením „plnenie priznané exekučným titulom“ sa myslí plnenie vyplývajúce z výrokovej časti (iniciátu) rozhodcovského rozsudku (len táto časť je právne záväzná a vykonateľná), nie dohoda samotná (čiže plnenie z dohody). Správnosti záveru, že súd môže posudzovať len plnenie, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok a nie plnenie, na ktoré zaväzuje zmluva, resp. iný právny dôvod (tak ako je uvedené vyššie), zodpovedá aj gramatický výklad predmetného ustanovenia, „rozhodcovský rozsudok zväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom“. Oprávnený v odvolaní ďalej poukazoval na skutočnosť, že nároky uplatnené v exekučnom konaní majú zmenko- právnu povahu. Nielen v exekučnom konaní, ale už aj v základnom konaní súd (rozhodca) nemôže jednostranne vstupovať do zmenkového vzťahu (obdobne § 175 O.s.p., kde v konaní o námietkach súd nemôže prihliadať na skutočnosti neuplatňované v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, a rovnako aj ustanovenie článku 18 ods. 18.2.1. písm. b/ zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.06.2007). Zmenka je abstraktný cenný papier a právo, ktoré je inkorporované v zmenke je právom obligačným. Vystavením vlastnej zmenky povinným so zmenkovou sumou 24.551,- Sk so splatnosťou dňa 17.12.2007 vznikol samostatný právny vzťah. Zmenkový právny vzťah je z hľadiska právneho dôvodu jeho vzniku nezávislý od vzniku spotrebiteľského úverového vzťahu a naopak. Exekučný súd pri nedostatku právomoci na preskúmavanie exekučného titulu spôsobom ako ho vykonal podľa napadnutého uznesenia, je neprípustné jednostranne zasiahol do zmenkového vzťahu bez zákonom danej právomoci, keď zastavil exekúcie v časti vymáhanej zmluvnej pokuty. Na základe zmluvy oprávnený poskytol povinnému vo forme úveru sumu 16.500,- Sk, ktorý bol splatný v 30-tich mesačných splátkach. Za poskytnutie tejto sumy mal povinný zaplatiť oprávnenému zmluvnú odmenu vo výške 10.500,- Sk vyčíslenú podľa článku 5.1. zmluvných ustanovení zmluvy. Výška úveru poskytovaného na základe zmluvy je zhodná s nominálnou hodnotou úveru. Zmluvná odmena je odmena za poskytnutie tejto sumy, nie je v nej zahrnutá. Zmluvná odmena za celé obdobie poskytnutia peňažných prostriedkov (t.j. 30 mesiacov) bola v článku 5.2. zmluvných ustanovení zmluvy splatná ku dňu poskytnutia úveru, pričom z hľadiska zjednodušenia procesu poskytnutia úveru a zaplatenia zmluvnej odmeny boli dve finančné operácie (prvá vyplatenie úveru, druhá zaplatenie zmluvnej odmeny) nahradené jednou - započítaním. Pri zisťovaní skutkového stavu je potrebné vychádzať jednak zo špecifikovania pohľadávok, ktoré boli predmetom započítania (ktoré predmetom započítania neboli), ako aj výšky týchto pohľadávok a toho, v akom rozsahu započítaním zanikli. Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal odvolanie oprávneného podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nieje dôvodné a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil. . Oprávnený v odvolaní namietal rozsah preskúmavacej povinnosti exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a k zmenkovému nároku, aplikovanie zásady dobrých mravov a posúdenie právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitným predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatky uvedené v § 40 písm. a/, b/ alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/, alebo c/. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní obsahuje osobitne prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, dôsledkom uvedeného posúdenia je v prípade zistenia, že rozhodcovský rozsudok zaviazal povinného na plnenie právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi, povinnosť súdu zastaviť exekučné konanie. Zo zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 18.05.2007 mal odvolací súd preukázané, že oprávnený a povinný na 1. a 2. mieste uzavreli zmluvu o úvere na čiastku 6.000,- Sk. Úver mal byť vrátený v splátkach po 550,- Sk a okrem toho bola dohodnutá zmluvná odmena 10.500,- Sk. Podľa článku 6 zmluvných dojednaní, dlžník svojim podpisom na zmluve o revolvingovom úvere potvrdil, že dňom podpisu vystavil a odovzdal veriteľovi jednu vlastnú bianko zmenku. Pre posúdenie veci je rozhodujúce, či sa v danom prípade jednalo o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo. Z obsahu zmluvy vyplýva, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere (§ 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch), pretože veriteľ - oprávnený je podnikateľom v danom predmete (podľa výpisu z obchodného registra) a považuje sa teda za dodávateľa a dlžníci - povinní sú jednoznačne spotrebiteľmi, a to v súlade s § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľoch. Zo samotnej zmluvy a jej súčasti vyplýva, že boli už vopred pripravené dodávateľom - veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov, a preto povinný dlžník ani nemohol ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednanie (§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka). Na uvedený právny vzťah sa použijú ustanovenia o spotrebiteľskom úvere, a to konkrétne zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách v § 52 až § 54, t.j. ide o právne normy spotrebiteľského práva. Zo zmluvy súd zistil, že zmluva obsahuje neprimerané podmienky (§ 53 Občianskeho zákonníka), a to dojednanie o sankciách - zmluvných pokutách v článku 14 a dojednania o zabezpečení úveru blankozmenkou v článku 6, ktoré neboli individuálne dohodnuté a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto neprimerané podmienky sú absolútne neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a z toho dôvodu v tejto časti exekučný titul - rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, ktoré je právom nedovolené a je v rozpore s § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k/ a ods. 5 Občianskeho zákonníka aj v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 a § 3 Občianskeho zákonníka a v rozpore so smernicou Rady Európskej únie č. 93/13/1984EHS. Krajský súd považuje z tých istých dôvodov za neprijateľnú aj dohodu o zabezpečení úveru blankozmenkou a predovšetkým dohodu o ľubovoľnom vyplnení zmenkovej sumy vyplývajúcej z pohľadávky veriteľa zo zmluvy o úvere. Takéto zabezpečenie úveru spôsobuje celkom zjavne nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože vyplniť zmenkovú sumu, ako v tomto prípade, je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Za plnenie právom nedovolené sa považuje v praxi ako aj v teórii také plnenie, ktoré vychádza z právneho úkonu, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. V danom prípade výška zmluvných pokút, ako aj zabezpečenie zmenkou nie je dohodnuté priamo v uzatvorenej zmluve, ale tieto dohody a podmienky sú obsiahnuté v súčasti zmluvy. Tie sú na predtlačenom tlačive a sú všeobecne koncipované pre veľký počet dlžníkov - spotrebiteľov, teda nie individuálne dojednané a je nepochybné, že dlžník nemal možnosť ich zmeniť, pričom sú v jeho neprospech a spôsobujú nerovnováhu. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy, a preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod, a to hlavne § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právne nemá význam ani skutočnosť, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod podľa obchodného zákonníka, alebo či došlo k tzv. voľbe práva medzi účastníkmi. Rovnako preto nemá význam, že oprávnený si v rozhodcovskom konaní uplatnil svoju pohľadávku ako pohľadávku zo zmenky vystavenej podľa zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch. Vystavenie zmenky na zabezpečenie pohľadávky oprávneného (blankozmenka) je snaha obísť právne normy o spotrebiteľských právnych vzťahoch, čo je v rozpore so zákonom. Právne normy o spotrebiteľských právnych vzťahoch v zákone o spotrebiteľských zmluvách a občianskom zákonníku sú kogentnými právnymi normami, ktoré nie je možné zmeniť dohodou zmluvných strán. Právne normy spotrebiteľského práva sú vo vzťahu k obchodnému zákonníku, ako aj vo vzťahu k zmenkovému zákonu špeciálnymi právnymi normami, ktoré majú prednosť pred všeobecnými právnymi normami (lex specialis drogat les generalis). Krajský súd vychádzajúc z uvedených skutočností dospel preto k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je správne, a preto uznesenie okresného súdu podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.