Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoE/422/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6811200602 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6811200602.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného : D. V. E., spol. s r.o., so sídlom XXX XX R., G. XX, IČO : XX XXX XXX, zastúpený splnomocnenou advokátkou C.. K. V., so sídlom K. L. XXX XX R., L. XX, proti povinnému : Y. W., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C., X. G. č. XXX, na vymoženie pohľadávky v sume 2 566,20 eur s príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom súdnou exekútorkou C.. C. L., so sídlom Y. S. XXX XX R., G..A.. H. XX pod spisovou značkou Ex 105/2011, o odvolaní oprávneného zo dňa 11.08.2011 proti uzneseniu Okresného súdu Revúca číslo konania 5Er/88/2011-11 zo dňa 22.07.2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením exekučný súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky C.. C. L. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod spisovou značkou Ex 105/2011. Súd rozhodol podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), v nadväznosti na ustanovenia § 52 ods. 2, § 53 ods. 1 a 2, § 53 ods. 4 písm. r/ a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a aplikoval pri právnom posúdení tohto vzťahu okrem vnútroštátnej právnej úpravy dotýkajúcej sa ochrany práv spotrebiteľa i právnu úpravu európskeho spoločenstva a to Smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej smernica), konkrétne čl. 3 bod 1 a 3 a čl. 6 ods. 1 smernice a prílohy danej smernice. Neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v exekučnom titule - rozhodcovskom rozsudku je rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. 18 zmluve o revolvingovom úvere, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, pričom rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ individuálne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu. Exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia právne posúdil takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve ako neprijateľnú podmienku a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Neplatná rozhodcovská doložka nie je spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. V dôsledku toho súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absencia tejto jeho vlastnosti je neodstrániteľnou prekážkou brániacou vykonaniu exekúcie. Proti uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Domnieva sa, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu, čo je vyjadrené doložkou o vykonateľnosti a preskúmaním materiálnej stránky zisťuje súd, či rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok, doplnenie exekučného titulu a dôkaz preukazujúci zmeny v osobách oprávneného a povinného. Uvedené potom znamená, že vydaním poverenia na vykonanie exekúcie potvrdzuje exekučný súd splnenie všetkých zákonných predpokladov a podmienok v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom oprávnený zdôraznil, že exekučný súd sa môže zaoberať len plnením priznaným rozhodcovským rozsudkom ako takým a len toto podrobovať svojmu preskúmavaniu. Nedošlo k žiadnej pre toto konanie relevantnej zmene a súd ničím nezdôvodnil zmenu postoja oproti predošlému právnemu posúdeniu exekučného titulu. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/08 K. F.. Podľa stanoviska Súdneho dvora (bod 47 rozhodnutia C-40/08) zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva a aby tak exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Nemožno vyvodiť povinnosť exekučného súdu preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce v danom prípade vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich a oprávnený sa tak domnieva, že exekučný súd svojim postupom prekračuje svoju právomoc, pokiaľ popiera platnosť rozhodcovskej doložky. Oprávnený tiež argumentuje, že jeden z dôvodov pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. je práve popieranie platnosti rozhodcovskej doložky. Opomenutie či zmeškanie lehoty povinným bolo nahradené postupom exekučného súdu ex offo, hoci ani ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní, ani ustanovenia Exekučného poriadku ho neoprávňujú iniciovať konanie a posudzovanie dôvodov spomenutých v ustanoveniach Zákona o rozhodcovskom konaní. Postupom a rozhodnutím súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a rozhodnutie súdu je v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pokiaľ súd vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako absolútne neplatnú, oprávnený poukázal na konkrétne znenie čl. 18 ods. 18.1 zmluvy o revolvingovom úvere a zdôraznil, že z uvedenej formulácie vyplýva, že osoba podávajúca žalobu, ktorou môže byť tak veriteľ ako aj dlžník, sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov a nárokov medzi zmluvnými stranami, ale bola formulovaná alternatívne. Pokiaľ by žalobu podal spotrebiteľ, bol by v procesnej pozícii žalobcu a teda jemu bude patriť právo voľby medzi štátnym súdom a rozhodcovským konaní. Pokiaľ exekučný súd odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, oprávnený namieta, že článok 18 ods. 18.1 zmluvy takéto ustanovenie neobsahuje. Prejednanie veci v rozhodcovskom konaní je upravené len ako alternatíva k prejednaniu veci pred všeobecným súdom. Právo a povinnosť žalovaného postupovať v rozhodcovskom konaní vyplýva zo zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rovnako, ako je tomu v prípade, ak je konanie začaté pred všeobecným súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku. Uvedené ustanovenie teda podľa názoru odvolateľa v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Oprávnený potom zhrnul, s dôrazom na nevyužitie procesnej možnosti podania návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, že exekučný súd nie je oprávnený nahrádzať procesnú pasivitu povinného aktivitou založenou na argumentácii o postupe ex offo. Všetky ustanovenia rozhodcovskej doložky považuje vo všetkých jej aspektoch za dohodnutú v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a Občianskym zákonníkom. Navrhuje preto, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. K odvolaniu oprávnený pripojil listinné dôkazy, na obsah ktorých v odvolaní poukázal. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Revúca. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka konania nemieni vyhovieť. Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), po preskúmaní uznesenia prvostupňového súdu, aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol. Na zdôraznenie jeho správnosti navyše dodáva : Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení a to tak Exekučného poriadku, ako aj Zákona o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že súd je povinný, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor vedie exekúciu, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, neobstojí. Súd je oprávnený v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Keďže exekučným titulom je rozhodcovské rozhodnutie, pokiaľ ide o námietku prípustnosti skúmania obsahových náležitostí rozhodcovského rozsudku, je nevyhnutné okrem už uvedených ustanovení Exekučného poriadku vychádzať aj z ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej Zákon o rozhodcovskom konaní). Vyslovený právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci D. C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Návrhom datovaným dňa 14.01.2011 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol rozsudok vydaný rozhodcom C.. Y. L., so sídlom v R. spisovej značky : RK-814/10-EK zo dňa 14.06.2010. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.10.2009, neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti D. V. E., s.r.o. Súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie - oboznámiac sa s obsahom predmetnej zmluvy, ako aj zmluvných dojednaní, obsahujúcich rozhodcovskú doložku - vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a následne aj pomerne obšírne, vychádzajúc z príslušných ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní a Občianskeho zákonníka, v nadväznosti na články smernice Rady 93/13/ EHS a prílohy danej smernice, svoje rozhodnutie zdôvodnil. Odvolací súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora ES (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z čl. 18 bodu 18.2 Zmluvných dojednaní, správne súd právne posúdil ako neprijateľnú a s poukazom na ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, čo vyplýva z jej zaradenia do zmluvných dojednaní vopred pripravenej zmluvy a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou, ako to namieta oprávnený. Veriteľ podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber predpokladaný v čl. 18 bode 18.1. poslednej vete zmluvných dojednaní. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom, čím došlo k porušenia Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým všeobecným súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlači Zmluvných dojednaní v rozhodcovskej doložke (18.2.1) sú už vopred určení konkrétni rozhodcovia, ktorí sú oprávnení v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Navyše obsahujú klauzulu, že aj v prípade, ak nastane situácia, že ani jeden z uvedených rozhodcov nebude môcť funkciu rozhodcu prevziať, určí náhradného rozhodcu veriteľ - teda oprávnený. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi - povinnému absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú Zmluvné dojednania napísané - a to drobulinkým, ťažko čitateľným husto popísaným textom - už sama osebe podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly vykazujú značnú dávku podobnosti, naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskou spoločnosťou a jednou zo zmluvných strán (oprávneným), čo už samo osebe vedie k pochybnostiam o dostatočnom individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov. Správne potom exekučný súd takéto dojednanie obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to výrazne v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.