Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoE/388/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6811202008 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6811202008.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom 821 01 Bratislava, Astrová 2/A, IČO: 36 432 105, zastúpeného Advokátskou kanceláriou MCGA legal s. r. o., so sídlom 811 03 Bratislava, Partizánska 2, IČO: 36 715 662, proti povinnej S. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX W., W. XXX, o vymoženie 410, 19 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Vierou Uhríkovou, Exekútorský úrad so sídlom 040 01 Košice, Letná 40, pod sp. zn. EX 616/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 4Er/275/2011 - 10 zo dňa 04. 05. 2010 v znení opravného uznesenia č. k. 4Er/275/2011 - 25 zo dňa 24. 08. 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. EX 616/2011 zamietol. Súd v zmysle ust. § 44 Exekučného poriadku skúmal návrh na začatie exekúcie, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia ako aj exekučný titul a konštatoval rozpor exekučného titulu so zákonom. Zmluvu o pôžičke uzavretú medzi oprávneným a povinnou vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú a na daný vzťah aplikoval ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka pojednávajúce o spotrebiteľských zmluvách a v nich obsiahnutých neprijateľných podmienkach. Ako interpretačné pravidlo výkladu spotrebiteľského práva využil i Smernicu Rady 13/93/EHS a poukázal tiež na judikatúru súdneho dvora EÚ. V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Súd, teda, môže posúdiť ako neprijateľnú i podmienku, ktorá nie je v zákone výslovne uvedená, ale spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán ku škode spotrebiteľa. Tento výpočet zahŕňa i prípad, kedy sa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa vyžaduje, aby sa spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy riešili výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Článok 9 bod 2 obchodných podmienok pre úver obsahuje práve takéto dojednanie, nakoľko umožňuje riešenie sporov vyplývajúcich z predmetnej zmluvy výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovská doložka sa nachádza v prechodných a záverečných ustanoveniach obchodných podmienok pre úver. Formulár zmluvy spolu s obchodnými podmienkami je vopred pripravený a spotrebiteľ tak nemá možnosť ovplyvniť obsah takejto podmienky. Spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku individuálne nedohodol, ale je obsiahnutá v textovej časti záverečných ustanovení zmluvy spolu s ostatnými podmienkami. Súd naviac poukázal na skutočnosť, že v zmluve obsiahnuté obchodné podmienky sú napísané malým písmom a nahusteným textom, čo spotrebiteľovi znemožňuje ich riadne prečítanie. Vzhľadom na tieto skutočnosti spotrebiteľ pri podpise zmluvy nemal možnosť dohodnúť sa na obchodných podmienkach s dodávateľom, mohol len celú zmluvu odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskej doložke. Takto dojednanú zmluvnú podmienku považoval súd za neprijateľnú a v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Len pre úplnosť súd prvého stupňa uviedol, že v predmetnej rozhodcovskej doložke si účastníci konania tiež dojednali miesto rozhodcovského konania, ktoré sa nachádza neprimerane ďaleko od bydliska povinného, čo sťažuje povinnému možnosť dostaviť sa pred rozhodcovský súd a obhajovať svoje práva. Povinný musel uznať príslušnosť rozhodcovského súdu, ktorý sa nachádza ďaleko od jeho bydliska, avšak v blízkosti sídla oprávneného, čo podľa názoru súdu tiež spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Exekučný titul tak bol vydaný na základe neplatného ustanovenia zmluvy, a teda bol vydaný v rozpore so zákonom. Preto súd žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Oprávnený sa v zákonnej 15-dňovej lehote proti uzneseniu okresného súdu odvolal. V podanom odvolaní ( § 204 ods. 1, vety prvej, O. s. p.) namietal, že okresný súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. ). Namietal, že Zákon o rozhodcovskom konaní (v ust. § 45) neumožňuje exekučnému súdu skúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozhodnutia, teda hodnotiť skutkovú a právnu stránku prípadu a vykonávať k tomu potrebné dokazovania, a vydávať rozhodnutie vo veci samej. Rovnako neumožňuje predmetné ustanovenie exekučnému súdu skúmať zákonnosť procesného postupu rozhodcovského súdu. Obdobný záver platí aj pre konanie o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 Exekučného poriadku. Poukázal i na judikatúru Súdneho dvora ( Rozhodnutie C - 40/80) , podľa ktorého nie je prípustné, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, a taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Súdny dvor postavil svoj záver na zásade rovnocennosti, podľa ktorej ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí, pri ktorých by zmeškal podať porovnateľný opravný prostriedok. Nemožno preto vyvodzovať z európskeho práva za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Rovnako z uvedeného vyplýva, že komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti. Pokiaľ sa týka samotnej rozhodcovskej doložky, oprávnený poukázal na dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods. 1 písm. r) Občianskeho zákonníka ( rozhodcovská doložka ako neprijateľná podmienka). Podľa názoru oprávneného cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, takéto ustanovenie za považuje za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje právo voči dodávateľovi uplatňovať aj občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude považovaná za neprijateľnú. Uvedené, teda, v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súd prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie a odvolanie prejednal viazaný rozsudkom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP postupom podľa § 214 ods. 1, 2 OSP bez nariadenia pojednávania a podľa ust. § 219 ods. 1 OSP uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil. Podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení, na ktoré poukazuje. Okresný súd správne zistil, že z povahy zmluvných strán ( podnikateľ vs. fyzická osoba nepodnikateľ), predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Ani podľa názoru odvolacieho súdu v tomto smere ďalšie dokazovanie nie je potrebné vykonať. K uvedenému záveru dospel prvostupňový súd na základe dostatočne zisteného stavu veci a napadnuté uznesenie v tomto smere riadne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu aj s právnym názorom okresného súdu týkajúcim sa rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej v súdenej veci rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne a v súdenej veci je neplatná. Len pre úplnosť odvolací súd k veci dodáva a poukazuje i na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci „ASTURCOM“ (na ktorý poukázal i sám oprávnený v podanom odvolaní), v ktorom judikoval, že smernica Rady 93/13 EHS musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú podmienku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa, a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa zákona § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, okrem iného vtedy, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom ( § 45 ods. 1 písm. c). Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 toho istého zákona súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky sa nastolil kvalitatívny nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať, a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov existujú z nej aj výnimky ( viď. napr. ustanovenie § 159 O. s. p. vo vzťahu k mimoriadnym opravným prostriedkom). Podľa § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Uvedená výnimka sa vzťahuje aj na rozhodcovský rozsudok, pretože pokiaľ by bolo ustanovenie § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní vykladané doslovne, súd by nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec preskúmať, pretože by ním bol viazaný. Vo vyššie uvedenom zmysle treba vykladať aj ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne právoplatný nebol - nie je ním, teda, viazaný v zmysle § 159 O. s. p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v § 57 Exekučného poriadku, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) Zákona o rozhodcovskom konaní, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie ( § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní) potom treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie. Odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že rozhodcovský súd je napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánom disponujúcim verejnou mocou. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky oprávneného, že konštatovanie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky, tu odvolací súd poukazuje na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Z citovaného je zrejmé, že jediným dôsledkom neprijateľnej podmienky obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve je jej neplatnosť. Preto ak v danej veci exekučný titul pre vykonanie exekúcie predstavuje rozhodnutie vydané rozhodcom, ktorý vo veci konal a rozhodol na základe neplatného zmluvného ustanovenia, takéto rozhodnutie nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. S poukazom na uvedené odvolací súd uznesenie okresného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia, ako vecne správne potvrdil. O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0. O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.