Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/141/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6905201764 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6905201764.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľa V. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., T. D. č.C X, zastúpeného JUDr. Jozefom Urbánekom, advokátom so sídlom v Y., I. č.X, proti odporcovi Slovmag, a.s., Lubeník, Nám. Slobody č.1, Revúca, IČO: 31 686 184, zastúpeného JUDr. Jánom Dorkinom, advokátom so sídlom v M., T.. H. č.XX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu G. C., C. M., o náhradu škody z choroby z povolania, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Revúcej zo dňa 08.03.2011, č.k. 4C/97/2008-256, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že návrh navrhovateľa zamietol a uložil mu povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu náhradu trov štátu vo výške 1.104,16 eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 4.706,95 eur na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Jána Dorkina v rovnakej lehote. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi náhrady škody z choroby z povolania vo výške 30-násobku základného bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, teda zaplatenia sumy 23.899,62 eur (720.000,-- Sk) s príslušenstvom. Tvrdil, že mu boli zistené poškodenia zdravia v rozsahu piatich samostatných diagnóz, z ktorých každá samostatne je spôsobilá byť chorobou z povolania. Výška základného bodového hodnotenia bola v posudku určená na 400 bodov. Základné peňažné odškodnenie predstavuje 24.000,-- Sk (400 bodov x 60,-- Sk). Tvrdil, že choroba z povolania mu spôsobuje vážne zdravotné ťažkosti, ktoré sa prejavujú častým opuchom kĺbov, rúk, napätím a trvalejšími bolesťami rúk a ostatných častí tela. To ho poznačilo aj po psychickej stránke. Znížila sa celková kvalita jeho života, obmedzil sa mu priestor na uplatnenie v spoločnosti. Bol aktívnym športovcom regionálneho významu, aktívnym členom rybárskeho spolku, a preto podľa jeho názoru sú splnené predpoklady uvedené v § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Odporca žiadal návrh zamietnuť s tým že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia bola poskytnutá v rozsahu, ako to dovoľuje platná právna úprava. Bolo poskytnuté aj zvýšenie náhrady podľa § 6 ods.2 citovanej vyhlášky. Pokiaľ sa navrhovateľ domáha zvýšenia náhrady, nie sú preto dôvody. Vedľajší účastník uviedol, že samotné základné bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vyjadruje zodpovedajúce náväznosti poškodenia zdravotného stavu s prihliadnutím aj na ďalšiu možnosť pracovného, spoločenského, rodinného uplatnenia navrhovateľa a nevyžaduje si zvýšenie odškodnenia náhrady. Prvostupňový súd po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu č. k. 15Co/174/2009-161, zo dňa 09. 09. 2009 doplnil dokazovanie. Mal za preukázané, že navrhovateľ vo veku XX rokov stratil možnosť uplatniť sa plnohodnotne v spoločenskom živote a v dôsledku poškodenia zdravia nie je schopný športovať, je obmedzený aj v ďalších sférach osobného života. Nebol doteraz uznaný ani čiastočne invalidným a k zmene pracovného zaradenie nedošlo v súvislosti so zistenou chorobou z povolania, ale z dôvodu, že bola naplnená maximálna dĺžka expozície v podzemí. Choroba z povolania bola zistená k 07.01.2004, a to traumatická vazonevróza. Na základe rozhodnutia G. C. zo dňa 05. 01. 2005 bola navrhovateľovi priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 24.000,-- Sk a následne rozhodnutím zo dňa 21. 02. 2005 bola táto zvýšená o 50 %, teda o 12.000,-- Sk. V konaní bol vypracovaný znalecký posudok S.. I.. J. U. K., X... Znalkyňa konštatovala, že navrhovateľ má znížené uplatnenie v pracovnom a v spoločenskom živote, ktoré ohodnotila 30-imi %. Taktiež obmedzenie v domácich prácach a v aktivitách dôležitých pre zdravý spôsob života hodnotila rovnakým percentom. Taktiež podiel vplyvu choroby z povolania na rybárčenie predstavuje 30 %. Doporučila pre navrhovateľa vykonávať plávanie, bicyklovanie, cvičenie v bazéne a liečebný telocvik, ako aj menšie túry v horskom prostredí. Je schopný viesť motorové vozidlo ako neprofesionálny vodič na kratšie vzdialenosti, nie je odkázaný na pomoc, resp. starostlivosť inej osoby a je sebestačný. Po komplexnom vyšetrení a zhodnotení zdravotného stavu bol tento prepustený s 25 diagnózami, iba diagnóza č.1 predstavuje poškodenie v súvislosti s vykonávanou prácou. Ďalšie diagnózy sú neprofesionálneho charakteru. Okresný súd konštatoval, že odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia samo vo svojej podstate predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného. Zvýšenie na stanovenie najvyššej výmery podľa § 7 ods.3 vyhlášky prichádza do úvahy vtedy, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Na základe znaleckého dokazovania konštatoval, že zdravotný stav navrhovateľa nie je ničím výnimočný a nie je odkázaný na pomoc, resp. starostlivosť inej osoby. Zníženie navrhovateľovho spoločenského uplatnenia predstavuje 30 %. Konštatoval, že u navrhovateľa nedošlo k takému obmedzeniu činností, či k ich strate, aby to odôvodňovalo postup podľa § 7 ods. 3 vyhlášky. Pokiaľ aj navrhovateľ má obmedzenia, sú spôsobené aj inými ochoreniami. Ohľadom námietok, že súd mal súd konanie zastaviť a vec postúpiť G. C., pretože choroba z povolania bola navrhovateľovi priznaná 27.10.2010, teda že sa tak stalo za účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, súd poukázal na § 11 ods. 1 zákona č.437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, v zmysle ktorého v prípade choroby z povolania, ktorá bola zistená pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Keďže choroba z povolania bola zistená 07.01.2004, vec bolo treba právne posúdiť podľa predpisov platných v čase zistenia choroby z povolania. Proti rozhodnutiu sa odvolal navrhovateľ. Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že konanie vo veci sa zastaví a náhradu trov konania neprizná. Pokiaľ by sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu, žiadal rozhodnúť o trovách podľa § 150 O.s.p. s prihliadnutím na dôvod hodný osobitného zreteľa spočívajúci v okolnostiach na strane navrhovateľa, keď rozhodnutím o trovách by došlo k výraznému zníženiu majetkovej sféry navrhovateľa, nakoľko je dlhodobo nezamestnaný. Uviedol, že sa odvoláva voči všetkým výrokom podľa § 205 ods.2 písm.a/, d/, f/ O.s.p.. V dôvodoch odvolania konštatoval, že pôvodne zastával názor, že dňa 07.01.2004 mu Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Košiciach bola zistená choroba z povolania. Taktiež tvrdil, že poškodenie zdravia v rozsahu 5 samostatných poškodení chorôb z povolania, z ktorých každá samostatne je spôsobilá byť chorobou z povolania, svedčí o závažnosti i rozsahu poškodenia zdravia. Poukázal na vývoj súdnej praxe, že choroba z povolania sa správne za uznanú podľa § 8 ods.2 zákona č.461/2003 Z. z. má v danom prípade považovať až odo dňa 27.10.2004, kedy kolektív lekárov Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Košiciach po prešetrení zdravotného stavu chorobu z povolania priznal a súčasne vykonal aj bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Konanie vo veci sa začalo v zmysle pôvodnej právnej úpravy, vyhlášky č. 32/1965 Zb. aj napriek tomu, že po 01.08.2004 správne sa na danú vec už vzťahuje právna úprava zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Navrhovateľ mal chorobu z povolania priznanú až 27.10.2004, teda už za účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a po nadobudnutí účinnosti zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd mal preto konanie zastaviť, lebo v tomto prípade už nie je daná právomoc súdov na prejednanie žaloby zamestnanca na náhradu škody spôsobenej chorobou z povolania. O týchto nárokoch po 01.01.2004 rozhoduje podľa zákona č. 461/2003 Z. z. G. C. ako o úrazovej dávke. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR číslo 4Sžso 23/2009. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril vedľajší účastník, ako aj odporca. Vedľajší účastník, G. C. žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Zdôraznila, že navrhovateľovi bola zistená dňa 07.01.2004 choroba z povolania, choroba z vibrácií s dátumom hlásenia dňa 27.10.2004. Posudok o odškodnení za sťaženie spoločenského uplatnenia bol vystavený dňa 27.10.2004 vo výške 400 bodov. V súlade s § 11 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý zákon sa stal účinným od 01.08.2004, sa pri posudzovaní nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia postupuje podľa doterajších právnych predpisov, ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred účinnosťou tohto zákona, t.j. ide o dátum zistenia choroby z povolania a nie dátum hlásenia, ako ani o dátum priznania bodového ohodnotenia. V danom prípade bola choroba z povolania zistená dňa 17.01.2004, dátum 27.10.2004 je dátum hlásenia. Podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení má poškodený nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu, ktorým do 31.07.2004 bola vyhláška č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Preto za dátum zistenia choroby z povolania treba považovať deň 07.01.2004. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR číslo 9 Sžso 18/2009, zo dňa 27.01.2010 zdôraznil, že v tejto právnej veci išlo o doplatenie náhrady za bolestné v dôsledku pracovného úrazu zo dna 14.05.2004 na základe lekárskeho posudku zo dňa 12.12.2005 a nie o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ako v tomto rozhodovanom prípade. Zároveň zdôraznil, že predmetom žaloby navrhovateľa bolo zvýšenie mimoriadneho odškodnenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 30-násobok podľa § 7 ods. 3 vyhlášky, čo spadá výlučne do právomoci súdu. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok okresného súdu je správny, spravodlivý a zákonný. Je nepochybné, že navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia titulom choroby z povolania, ktorá bola u neho zistená dňa 07.01.2004. Navrhovateľ jednoznačne zadefinoval tento nárok ako 30-násobok základného bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Preto navrhovateľ si uplatnil konkrétny a nezameniteľný nárok, ktorý nie je možné vykladať inak, ako nárok uplatnený podľa § 7 ods.3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Na takto definovanom predmete konania navrhovateľ zotrval počas celého konania. O takto uplatnenom nároku je príslušný rozhodovať súd. Poukázal na rozsiahle a podrobné dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Preto žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť v zmysle § 219 O.s.p.. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 212 ods.1, 2 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.l, 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods.l, 2 O.s.p.. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je správne, odvolací súd sa s ním stotožňuje v celom rozsahu, aj pokiaľ ide o jeho odôvodnenie. Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. platí, že ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že na doplnenie rozhodnutia neuvádza žiadne ďalšie dôvody, pretože prvostupňový súd sa so všetkými okolnosťami vo svojom rozhodnutí vysporiadal, po zrušení veci odvolacím súdom doplnil dokazovanie v potrebnom rozsahu. Na základe znaleckého posudku okresný súd aj rozhodol. Treba doplniť, že zo znaleckého posudku jednoznačne vyplynuli skutočnosti, že nie je dôvod na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia s prihliadnutím na funkciu základného bodového hodnotenia a funkciu náhrady v zmysle platnej právnej úpravy, pričom treba zohľadniť aj to, že došlo k navýšeniu o 50 % základného bodového ohodnotenia, čo v sebe obsahuje aj závery znaleckého posudku, že došlo k zníženiu navrhovateľovho spoločenského uplatnenia o 30 %. Odvolací súd zdôrazňuje, že sa plne stotožňuje s argumentáciou vedľajšieho účastníka, ktorú uviedol vo vyjadrení k odvolaniu a ktorú súd vyššie bližšie popísal. Predovšetkým však treba zdôrazniť, že rozhodovanie o mimoriadnom odškodnení za sťaženie spoločenského uplatnenia vždy spadá výlučne do právomoci súdov a o takomto zvýšení nemôže rozhodovať G. C.. § 11 vyhlášky č. 437/2004, ktorá sa stala účinná od 01.08.2004 jednoznačne v ods. 1 uvádza, že na sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Je nepochybné, že choroba z povolania bola u navrhovateľa zistená 07.01.2004, teda pred účinnosťou tejto vyhlášky a v zmysle citovaného ustanovenia treba na daný prípad aplikovať predchádzajúcu právnu úpravu. Odvolací súd sa stotožňuje aj s argumentáciou vedľajšieho účastníka, ktorý správne poukazuje na skutočnosť, že na daný prípad nemožno aplikovať rozhodnutie Najvyššieho súdu SR číslo 9 Sžso 18/2009 predovšetkým z dôvodu, že v danom prípade išlo o doplatenie náhrady za bolestné v dôsledku pracovného úrazu a nie o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Z týchto dôvodov odvolací súd v rozsahu namietaných dôvodov považuje rozsudok okresného súdu za správny. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods.l a § 224 ods.1 v spojení s § 151 O.s.p., keď v odvolacom konaní bol úspešný odporca, trovy odvolacieho konania nenavrhol nahradiť, preto mu ich súd nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.